Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/272/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613211674
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613211674.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu mal. Y. L., W.. XX.XX.XXXX, bytom v N. Q., R..
W.. F. XXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N. Q., R.. W.. F. XXX,
právne zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Žiškom, so sídlom v Martine, E. B. Lukáča č. 2, proti
žalovanému R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N. Q., R..W.. F. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Petrom Jančim, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, v konaní o náhradu škody a
ochranu osobnosti samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi čiastku 1.953,54 eur, a to vo dvoch splátkach, prvá splátka
vo výške 1.000 eur je splatná do 31.08.2015 a druhá vo výške 953,54 eur je splatná do 30.11.2015,
pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Elektronickým podaním, doručeným tunajšiemu okresnému súdu 05.11.2013, doplneným písomným
podaním doručeným tunajšiemu okresnému súdu 11.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 2.883,75 eur z titulu náhrady škody spôsobenej na zdraví, a to bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Domáhal sa aj zaplatenia nemajetkovej ujmy 1.000 eur a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.11.2011 maloletého žalobcu pri hre s kamarátmi napadol
pes žalovaného bojového plemena pitbul a spôsobil mu škodu na zdraví zahryznutím do pravého
predkolenia a brucha. Za škodu zodpovedá žalovaný podľa ustanovení zákona č. 282/2002 Z. z..
Porušením povinnosti žalovaného došlo aj k zásahu do osobnostného práva žalobcu na zdravie, ktorého
obsahom je aj zdravie psychické. V dôsledku útoku psa je žalobca bojazlivý voči zvieratám a obzvlášť
psom, čo znižuje kvalitu jeho života.

Žalovaný v písomnej replike z 24.02.2015 uviedol, že nejde o objektívnu zodpovednosť za škodu v
zmysle zákona č. 282/2002 Z. z., ale o zodpovednostný právny vzťah založený na § 420 ods. 1 a
§ 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.). Ide o zodpovednosť založenú na zavinení, teda
subjektívnu, ktorej sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Poukázal na rozhodnutie R5/1981
riešiace otázku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ aj v prípade škody spôsobenej domácky
chovaným zvieraťom. Žalobca nepreukázal akékoľvek porušenie právnej povinnosti žalovaného, ktorý
vznik škody nezavinil. V čase škodovej udalosti žalovaný neviedol psa mimo chovného priestoru. V
uvedenom okamihu za psa zodpovedala osoba, ktorá nad ním vykonávala dohľad, čo nebol žalovaný,
ktorý psa riadne uzavrel v koterci a zabezpečil pred útekom, čím si riadne splnil prevenčnú povinnosť.
Žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti. Na očkovanie a návštevy zverolekára so psom

chodil žalovaný z dôvodu imobility jeho otca, ktorý bol vlastníkom psa, resp. pes bol spoločný (celej
rodiny) a nemal jediného výlučného vlastníka. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie
poukážuc na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25CdO/3117/2006 a NS ČR sp.zn. 25CdO/2432/2008. Vzniesol
námietku premlčania, keďže škodová udalosť sa stala 05.11.2011 a žaloba bola na súde podaná
11.11.2013. Faxové podanie bolo potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu,
pričom ide o lehotu hmotno-právnu. Súd by mal skúmať aj spoluzavinenie poškodeného, ktorý psa
opakovane dráždil. Pes napadol práve poškodeného, pričom v danom okamihu sa na uvedenom mieste
nachádzalo viac osôb.

Zákonný zástupca maloletého žalobcu na pojednávaní uviedol, že v mieste ich bydliska sú za rodinnými
domami záhrady a za nimi ulička, v ktorej sa deti, medzi nimi aj jeho syn Y., hrali futbal. Nad maloletým
žalobcom v tom čase nevykonával dozor nikto. Vedel, kde je jeho syn a súhlasil s tým, aby sa syn išiel
na uvedené miesto hrať sám, bez dozoru. Bolo zvykom, že na uvedenom mieste sa deti hrali futbal bez
dozoru viackrát, žiadne nešťastie ani úraz sa tam v minulosti nestali. V susednej záhrade boli prítomní
Y. a U. V., ktorých vnuk E. Y. hral futbal tiež. Vzdialenosť ich záhrady od miesta, kde sa deti hrali, je asi
10-15 metrov. V tom čase boli rodičia maloletého žalobcu vnútri domu a susedia V. im prišli oznámiť,
že ich syna Y. pohrýzol pes. Chceli ho zaviesť do nemocnice, ale pani V. privolala sanitku, ktorá prišla
pred dom. Videl, že syn má pod kolenom na ľavej nohe odtrhnutú celú hrču mäsa. V súčasnosti syna
seká v kolene. Bolesti netlmia liekmi, lebo lekár odporučil nohu zaťažovať športom. Má dosť veľké jazvy
na predkolení. Nekríva ani nemá žiadne obmedzenia v pohybe. Po úraze mal aj modriny na bruchu
od hryzenia, ruky doškrabané od pazúrov. V súčasnosti má z toho maloletý depresie, keď vidí bojové
psy má strach, stále o tom rozpráva. Hovorí, že tieto psy nenávidí, že sa ich bojí. K menším psom má
vzťah pozitívny, pohladká ich, prihovorí sa im. Bojí sa veľkých cudzích psov. Pri dome majú malého psa
a druhého väčšieho kríženca novofundlanda, Y. ich chodí venčiť aj mimo dom na vôdzke a obojku.. Syn
každému rozpráva prečo sa bojí psov, čo zažil. Otec nevie, či to rozpráva len ľuďom, ktorí ešte jeho
príbeh nepoznajú, alebo opakovane. Pred týmto nešťastím syn vedel, že susedia majú takého psa a
púšťajú ho. Nedráždil ho a nerobil nič. Iní susedia sa báli chodiť okolo a púšťať deti. On syna púšťal
vonku bez dozoru napriek tomu, lebo nikto nevedel, že sa niečo také stane. Otcovi žalobcu povedali, že
R. R., sa išiel k starým rodičom F. napiť. Pes bol pri bráne, vyšmykol sa mu popri nohe a vybehol vonku.
Pes teda voľne behal po záhrade, nebol priviazaný na reťazi alebo vôdzke, nebol vo voliére. Náhubok
asi nemal. Pes začal po žalobcovi vyskakovať, podľa jeho tvrdenia do krku, žalúdka a zvalil ho na zem.
Išlo o psa veľkého. Po zvalení dieťaťa na zem mu zahryzol do nohy, vytrhol mäso a zožral ho, čo si myslí
podľa toho, že ho nebolo na okolí vidieť. V súčasnosti má dieťa nohu pod kolenom trošku tenšiu. Dieťa
mu vravelo, že si najskôr myslelo, že sa ide so psom hrať, ale potom mu pes išiel po krku. Keď mu pes
vytrhol mäso z nohy, dieťa psovi chytilo hlavu a držalo ho, aby neublížil ostatným deťom. Psa od dieťaťa
odtrhol pán V., ktorý vybehol zo záhrady a až potom prišiel majiteľ psa, ktorý ho zobral a odišiel preč.
Dieťaťu pomáhal pán V.. Y. nikdy psa nehladkal, nebol s ním na prechádzke ani v bližšom kontakte. Od
ostatných susedov vie, že pes aj predtým pobehoval po záhrade mimo voliéry. Okolo domu je klasické
oplotenie vo výške 1,5 metra. Syn nenavštevuje psychológa ani psychiatra. Do školy chodieva aj pešo,
aj ho vozia. Nevyžaduje od nich, aby ho z obavy pred psami do školy vyprevádzali. Vonku chodieva
sám, chodieva sa hrať aj futbal na miesto, kde ho pes pohrýzol. V čase tohto incidentu mali v rodine
bernského salašníckeho psa. Na polícii bol v strese, preto vypovedal tak, ako vypovedal. Až po návrate
z nemocnice mu syn povedal ako sa to stalo. Nedomáhal sa zmeny svojej výpovede na polícii. Išlo o
jeho domnienku, keď aj susedia vraveli, že pes sa vyšmykol. Nevie ako dlho sa syn liečil zo zranení, do
školy nechodil asi dva týždne, lekárov navštevoval na kontroly. Istý čas nemohol nohu namáhať. Aj po
vytiahnutí stehov mal nohu ešte asi dva týždne v kľude. Na rehabilitácie nechodil. Matka maloletého ako
zákonná zástupkyňa vypovedala, že bola na balkóne a počula, ako jej syn kričí, napomenula ho, aby
toľko nekričal. Bolo jej povedané, že ho pohrýzol pes. Deti sa na uvedenom mieste hrávali od malička.
Stačilo vyjsť na balkón a na syna videla. Na hrajúce sa deti dávali pozor V., keď že tam mali vnuka. Pán
V. otváral psovi papuľu, aby pustil Y. nohu, pani V. psa ťahala od dieťaťa. Potom prišiel s palicou majiteľ
psa R. F., ktorý mu otváral papuľu palicou. Následne prišla pani F.. Potom mali množstvo telefonátov od
susedov, každý sa pýtal čo s tým mienia robiť, že sa boja. Suseda pani L. jej povedala, že sa bála chodiť
s odpadom na kompostovisko, keď bol E. pustený, lebo skákal do plota. Od psychológa syn dostal
vyjadrenie, že zatiaľ je to v norme a majú prísť, keď sa bude niečo diať, v puberte sa to môže vyvíjať.
Incident sa stal v sobotu, na preväze v Lipt. Mikuláši boli najskôr v nedeľu a pondelok, potom každý
druhý deň. Ak čas preväzu vyšiel na sobotu alebo nedeľu, išli na pohotovosť. Na preväzy chodili asi do
20. decembra. Mal 15 stehov, vyberali mu ich v januári. Zmenu v správaní syna k zvieratám pobadala 2-
krát, raz začal plakať, keď videl na ulici psa, druhýkrát reagoval v prítomnosti psa na ulici vyskočením na

kapotu auta, potom s ním vyhľadala psychologičku. Napriek tomu syn zo školy chodieva cez miesta, kde
majitelia venčia psov. Upozornila ho na to, povedal jej, že psy sú na vôdzke a on si od nich drží odstup.
Už sa stalo, že pes vybehol z lesa a majiteľ nebol nikde. Miestna doprava od školy k miestu bydliska
dieťaťa nechodí. V ich domácnosti sú psy od útleho veku matky dieťaťa. Pán F. im povedal, že im dá
naftu, ale nedoniesol ju, nepovedali mu , že nechcú. Žalobu podali až po dvoch rokoch po rozhovore s
lekárom, ktorý povedal, že sa všetko ukáže až po dvoch rokoch. Pokus na mimosúdnu výzvu robili až
po podaní žaloby, lebo sa spoľahli na právnika. Nevie, z čoho vychádzali pri určení výšky škody viac
ako 2.800 eur. Z titulu úrazového poistenia syn dostal plnenie okolo100 eur. Voči nej ako majiteľ psa
vystupoval R.Á. F.. Maloletému bolo poskytnuté úrazové poistenie.

Maloletý žalobca na pojednávaní 15.01.2015 vypovedal, že navštevuje 8. ročník ZŠ v Lipt. Hrádku. Do
školy ho niekedy vozievajú rodičia, zo školy chodieva väčšinou pešo. Niekedy ide s kamarátom, ktorý
býva v susedstve. Zo školy chodí skratkou popri lesíku, kde chodia venčiť psov. Mohol by chodiť aj inou
cestou, ale aj tá ide cez les, kde venčia psov. Keď vidí bojového psa, cíti strach a spomenie si na to,
čo sa mu stalo. V ten deň sa hral s kamarátmi futbal za domami, potom sa R. R. išiel napiť k starkej.
Išiel s ním aj T. N., s loptou sa zostal hrať žalobca a E. Y.. R. nespomínal nič o tom, že dovedie psa.
Žalobca si s E. kopal, zrazu na neho odzadu, po krku skočil pes, ktorý R. prebehol pomedzi nohy, čo mu
povedal T.C. N.. Pes po ňom skákal viackrát hore-dole, žalobca ho zhodil na zem a držal pod krkom tým
spôsobom, že si ľahol na brucho a pes bol pod ním. Do brucha ho aj uhryzol. Držal psa obidvoma rukami
v krku, potom sa mu vyšmykol a zahryzol do pravej nohy pod kolenom spredu smerom dozadu, kde má
jazvu. Potom prišli manželia V. a za istý čas žalovaný, ktorý psovi roztiahol papuľu a dal ho zo žalobcu
dolu. Pán F. potom so psom odišiel a zbehli sa susedia, ktorí maloletému pomáhali. Pes mu vytrhol až
do kosti mäso, ktoré mu chýbalo. Rana sa nedala dobre zošiť, ale nejako sa zrástla. Lekári mu nemuseli
implantovať mäso z inej časti tela, alebo dávať kožu. Po zašití rany, v ten istý deň ho z nemocnice pustili
domov, ale chodieval na injekcie, lebo pes nebol očkovaný. Dostal 5 injekcií do ramena, každý deň
jednu. Okrem toho chodil na preväzy každý druhý alebo tretí deň. Stehy mu vybrali asi po mesiaci. Do
školy nechodil 2 alebo 3 týždne. Nechodil na rehabilitácie, ale lekári mu kázali tancovať, keďže 11 rokov
chodí do folklórneho súboru a kázali mu hrávať futbal. Teraz na liečenie, injekcie, rehabilitácie s nohou
nechodí. Na bruchu mal veľkú modrinu, ktorá nevyžadovala ošetrenie. Na pravej ruke mal odtlačené
psie zuby, ranu mu v nemocnici vydezinfikovali. Bolesť po pohryzení bola strašná, nedala sa vydržať.
Bolelo ho to podľa toho, či nohu namáhal alebo nie. V prvých dňoch, keď to bolo najhoršie, ho v nohe
občas zapichalo aj keď ležal. Na toaletu chodil iba s vystretou nohou, musel to zvládnuť. Potom bolesť
trochu ustupovala. Nepamätá si, či mu rodičia dávali tabletky od bolesti. Teraz ho rana na nohe bolí
pri zmene počasia aj vtedy, keď ju viac namáha. Bolesť je slabšia ako bola na začiatku. Keď ho noha
bolí, povie učiteľkám alebo trénerovi, že ho pichá v jazve a dajú mu prestávku. Doma mu rodičia nohu
natierajú konskou masťou, ktorá mu pomáha pri bolesti. Osem rokov hrá futbal za ŠKM Lipt. Hrádok.
Tréningy mávali 2-krát, teraz 3-krát týždenne. Hráva aj zápasy. Vo folklórnom súbore má tréningy 2-
krát do týždňa, chodia aj vystupovať. Keď bol pes malým šteniatkom, nebál sa ho, chodil sa k nemu
do F. hrávať. Dovolila mu to ich starká. Išiel tam vždy len s R., keď tam ešte býval. Po odsťahovaní sa
detí za psom sám nechodil a ani s R.. Pes už bol väčší, žalobca sa ho bál. Vedel, že je to pes bojový.
Žalovaného na prechádzke so psom videl málo, mal psa na vôdzke, bez náhubku. Prechádzali popri
ňom, nepamätá si, ako pes na neho reagoval. Pred úrazom mali v domácnosti bernského salašníckeho
veľkého psa, ktorého sa nebál. Teraz majú labradora, ktorého sa tiež nebojí, je prítulný, chodí s ním na
prechádzky, hráva sa s ním. Pes chodí aj dnu, niekedy si ho vezme do postele. Majú ešte aj druhého
menšieho psa, ktorého si tiež berú aj dnu. Psov od susedov z okolia pozná, tých sa nebojí. Keby boli
na ulici, tak by ich pohladkal podľa toho, či by mu niečo urobili alebo nie. Opatrný vo vzťahu k cudzím
psom bol aj pred úrazom. Jeho vzťah ku psom sa od úrazu zmenil podľa toho, či psa pozná alebo nie.
Psa, ktorého nepozná, by nepohladkal, ale neurobil by to ani pred pohryzením. Keď ide zo školy a vidí
cudzieho psa zastane, aby si ho nevšimol a nehýbe sa. Takto by sa asi správal aj pred úrazom. O psoch
sa mu aj snívalo, teraz je to už lepšie. Ak sa mu takýto sen sníva, tak sa prehadzuje. U psychológa bol
asi 3-4 mesiace po úraze raz, viac sedení mu nebolo navrhnutých. K psychologičke ho zobrala mama,
lebo jej to niekto navrhol. Keď sa R. išiel napiť, pes behal po záhrade. T. N. mu povedal, že pes R.
prebehol pomedzi nohy. Nepamätá si, žeby R. niekedy tohto psa doviedol medzi deti, ani nevravel, že
bol niekedy so psom na prechádzke. R. o tomto psovi nikdy nič nehovoril. Na E. pískal, keď bol šteňa
a chcel ho pohladkať, keď bol väčší už na neho nepískal. V ten deň, keď sa to stalo pískal na T. kvôli
lopte. Loptu kopal na bránku, a keď ju T. nechytal, prekopával ju do záhrady.

Žalovaný vypovedal, že v deň incidentu bol doma v garáži v prednej časti domu, za ktorým je záhrada.
Počul krik detí, išiel pozrieť čo sa robí. Dom je v radovej výstavbe. Išiel tam, kde sa hrali deti a videl, ako
pes do nohy hryzie chlapca, ktorý bol na zemi, naspodku. Bol tam už aj pán V.. Žalovaný psa odtrhol tak,
že ho priškrtil v oblasti krku, zobral ho do záhrady a zavrel do koterca, vzdialeného asi 3 metre. Pán V.
zobral na ruky a odniesol chlapca. Žalovaný bol v šoku, amoku. Išiel sa dovnútra opýtať svojej matky,
prečo bol pes v záhrade a utiekol. Bola to mama, ktorá pustila psa z koterca. Boli u nich sestrine deti (R.),
so psom sa hrali na záhrade. Sestrine deti majú teraz 13, 11 a 10 rokov. Jeho mama vedela, že ide o
bojového psa a čo je to bojový pes. Keď psa kúpili, deti ešte u nich bývali, rástli s ním, hrali sa. Nepamätá
si, čo mu presne matka povedala. Tuší, že R., teda najstaršie sestrine dieťa, ho pustil. Chcel ísť s ním
na prechádzku a vyšmykol sa. Predtým R. sám psom sa na prechádzke nebol. Nevie, či bol niekedy s
týmto psom na prechádzke v prítomnosti žalovaného alebo jeho matky. Žalovaný so psom chodil vonku
tak, že ho mal na vôdzke. Voliéra je postavená z klasického pletiva, natiahnutého na zabetónovaných
železných stĺpikoch, je pokrytá strechou, doskami a lepenkou. Vstup do nej je riešený cez bráničku, ktorá
je zabezpečená tak, aby sa závora po zavretí neotvorila. Nikdy sa v minulosti nestalo, že pes z voliéry
vybehol sám. V novembri 2011 mal pes 1,5 roka. V tom čase nechodil na žiaden výcvik a asi za nejaké
dva mesiace po incidente bol utratený. Predtým s ním žalovaný chodieval na veterinárne prehliadky.
Pred pitbulom mal žalovaný psa kríženca. Pitbula mal od jeho narodenia, od šteniatka, teda asi jeden a
pol roka. Pes sa javil prítulný, nikdy voči žalovanému ani jeho rodičom neprejavoval agresivitu, práveže
chcel, aby ho stále hladkali. Keďže jeho otec bol na invalidnom vozíku, matka s ním každý deň išla do
záhrady, pustila psa, otec ho hladkal. Nikto zo susedov nehovoril, že im vadí, že sa pes pohybuje po
záhrade. Pes väčšinou behal po záhrade, keď tam boli prítomní aj oni. Možno, že zostal bez dozoru, keď
boli v záhrade a potrebovali si ísť do vnútra niečo vziať. Nestalo sa, žeby psa pustili pobehať do záhrady
a pri oni by pri ňom neboli. Záhrada je oplotená od susedov pletivom, natiahnutým na zabetónovaných
železných stĺpikoch. V zadnej časti k uličke, kde sa hrali deti, je drevený plot vysoký asi 1,5 metra. V ňom
je bránička na zamykanie pre peších. Deti jeho sestry sa chodievali hrávať aj cez túto bráničku, vedeli
si ju otvoriť. Kľúč bol väčšinou v zámke zo strany od záhrady, málokedy sa vyberal. Zvonku sa dovnútra
dalo dostať jedine tak, že sa bránička preskočila. O tejto udalosti sa so synovcom Jurkom nerozprával.
Od svojej sestry vie, že chlapci prišli Jurka volať, aby sa šiel hrať. On chcel so sebou zobrať aj psa.
Matke žalovaného nepovedal, že ide za chlapcami a berie si aj psa a ona to nevidela. Dieťa je skôr
samotárom. Keď bol pes šteniatko, žalovaný povedal synovcovi aj neteriam, aby iné deti k nim nevodili,
lebo psa naťahovali a robili mu zle. Nepamätá si, či hovoril deťom, že ide o bojového psa, ktorý vyžaduje
iný prístup. Myslí si, že R. to vedel. V ten deň boli deti u nich na návšteve, prišli s ich otcom. Na deti mala
dohliadať matka žalovaného. Pes sa volal E.. V očkovacom preukaze bol pravdepodobne ako majiteľ
zapísaný žalovaný. K veterinárom so psom chodil on a jeho bývalá priateľka. Pes bol rodinný, kúpený pre
všetkých. Na mestskom úrade nebol zaevidovaný, lebo ho chceli zaevidovať na invalidného otca, ktorý
bol v tom čase na liečení v Kováčovej. Nevedel o existencii povinnosti oznámiť mestu, že pes pohrýzol
inú osobu. Psa kúpil žalovaný od inej osoby za 50 eur. Išlo o jeho peniaze, ale chcel ho kúpiť preto,
aby otcovi na záhrade bolo veselšie. Kúpu psa dohodol žalovaný. Otec vedel, že psa kupujú, chceli mu
urobiť radosť. V deň, keď pes pohrýzol žalobcu, ráno pri odchode do práce mu žalovaný dal vodu, pes
bol v koterci. Aj po jeho návrate z práce bol pes v koterci. Pes bol prítulný, nikdy pred týmto incidentom
nejavil voči nikomu známky agresivity. Psa kŕmil on, občas jeho matka. Oprávnenie púšťať ho z voliéry
mal on a jeho matka. O kúpe psa hovoril aj so svojou mamou, ktorá súhlasila a vedela, že ide o bojového
psa. Predtým chodieval na prechádzky s kamarátom, od ktorého psa kupoval a jeho psami. Nikdy nebol
žiaden problém, psy už boli vycvičené a nikdy nikoho nenapadli. Po pohryzení Y. každý týždeň chodil so
psom na veterinu a nosil do L. papiere. Pýtal sa matky maloletého, či niečo chlapcovi netreba. Povedala
mu, aby sa netrápil. Vie o tom, že deti kopali loptou do zadného dreveného plota, lopta im aj padla
do záhrady. Jeho matka im ju bola dávať a sused vravel, aby to nerobila, že deti to robia naschvál. V
novembri 2011 na oplotení priestoru, v ktorom bol umiestnený pes, nebolo upozornenie, že vo dvore sa
nachádza pes, napr. tabuľa s nápisom Pozor pes!, Pozor strážny pes!, Pozor zlý pes! a podobne.

Svedok maloletý R. R. uvádzal, že 05.11.2011 bol u uja R. F. a u starkej v Lipt. Hrádku, kde prišiel s
oboma rodičmi. Kamaráti ho volali hrať futbal. Bol tam Y. L. a T. N.. Išiel za chlapcami cez záhradu
zadnou bránkou. Keď vychádzal hrať futbal, pes bol v záhrade pustený, nebol vo voliére; nevie, kto psa
pustil. Aj keď bol predtým u starkej, pes bol pustený v záhrade. Myslí, že starkej povedal, že si ide zahrať
s chlapcami futbal. Pes sa mu nezdal iný, reagoval normálne ako predtým, bol prítulný, pribehol k nemu.
R. psa chytil, lebo ho chcel dať do klietky, nevie prečo. Chytil ho za telo a ako to urobil, nechtiac otvoril

vonkajšiu bráničku zo záhrady. Voliéra bola blízko tejto bráničky. Neotvoril si však bráničku na voliére,
ale rukou otvoril bráničku na záhrade. Najskôr chytil bráničku, ktorá je na záhrade a až potom chytil
psa. Nevie vysvetliť, prečo otvoril najprv bráničku na záhrade, keďže chcel dať do klietky psa, ktorého
chytil obidvoma rukami. Bránička zo záhrady bola otvorená len kúsok. Nevie presne ako sa pes dostal
von keď ho držal, možno sa vyšmykol. Otvor na bráničke stačil na to, aby pes cez ňu prešiel. Keď sa
to stalo, nešiel sa napiť, s chlapcami futbal nehral. Bol v záhrade sám so psom, chlapci ho čakali vo
vzdialenosti asi dva metre. Aj T. N. bol vonku s chlapcami, nie s ním v záhrade. Nechcel zobrať psa von
zo záhrady medzi chlapcov. Nikdy s týmto psom vonku, mimo záhrady, sám nebol. Keď R. vyšiel na
cestu, pes už bol na Y., boli na zemi. Y. ležal na chrbte, pes bol pri ňom, hrýzol ho do nohy. T. chcel dať
psa z Y. preč palicou. R. potom išiel povedať starkej čo sa stalo, a keď sa vrátili späť, už tam bol R. F..
Dospelí kričali, pomáhali Y.. R. F. chcel dať preč psa z Y.. R. psa E. poznal od šteniatka, od mala sa s
ním hrával. Dospelí ho upozornili, že má byť opatrnejší, že je to bojový pes, ale on sa nebál. Pes bol milý
až do času, kým nezaútočil na Y.. Dospelí by mu nedovolili ísť sa prejsť so psom asi preto, že bol silnejší
a mohol by sa stratiť. Nezakazovali mu, aby sa so psom hrával. Hrával sa s ním, keď bol v záhrade, keď
bol v klietke nie. Psa z klietky do záhrady púšťal žalovaný a možno aj stará mama. Nevie, kto ho pustil v
ten deň, keď pohrýzol Y.. Možno ujo. Krmivo do klietky dával psovi žalovaný, ktorý aj klietku čistil. To, že
ide hrať futbal, v ten deň maloletý povedal rodičom alebo starkej. Mali v rodine zaužívané, že keď išiel
mimo dom a záhradu, vždy to niekomu z dospelých povedal. Poranenia Y. nevidel. Prestali sa kamarátiť.
Chodia do tej istej školy, R. navštevuje 7. ročník. U psychológa bol raz v 4. alebo 5. triede. Nepamätá
si, žeby bol pes niekedy agresívny. Nevie, či Y. psa niekedy spoza plota dráždil. Iné deti to nerobili. Vo
voliére psa nekŕmil svedok nikdy, keď behal po záhrade, dával psovi granule. Nikto z dospelých mu do
klietky za psom nezakázal chodiť, ani brať psa na ulicu. On ho však na ulicu nechcel nikdy zobrať.

Svedkyňa A. F., matka žalovaného, vypovedala, že v uvedený deň boli na záhrade. Prišli aj vnúčatá
R., R. a jeho dve mladšie sestry. R. sa hral dnu na počítači a ona s dievčatami išla do záhrady, kde bol
aj jej muž. Išli do záhrady, aby sa deti pohrali so psíkom. Po ich príchode do záhrady bol pes zatvorený
vo voliére, z ktorej ho ona pustila do záhrady. Takto to robili od malička, psa mali od šteniatka. Pes
pobehal, deti sa hrali. Chceli už ísť dnu, ona odviedla manžela, ktorý bol na vozíku. Robievala to tak,
že manžela odviedla dovnútra, zobliekla ho, pes bol zatiaľ v záhrade. Pes už na ňu čakal, bol naučený,
že ho ide zavrieť do voliéry. Zvyčajne po zatvorení ešte psovi dala jesť, piť, očistila mu a išla dovnútra.
Takto obvykle postupovala aj v uvedený deň. Dala manžela dnu, zobliekla ho, išla von zatvoriť psa.
Vtedy zbadala, že smerom k domu beží R., ktorý jej povedal, že mu pes utiekol von. R. bol v šoku, bolo
na ňom vidieť, že je vyvedený z miery. Vybehla za záhradu a videla, ako jej syn R. drží psa. Má pocit,
že dieťa už niekto niesol. Zobrali psa dnu, zavreli do voliéry. Niektorý zo susedov jej povedal, že Y. L.
už zobrali. Potom prišli policajti, spisovali, R. im niečo vravel. V ten deň R. prišiel so svojimi sestrami
aj so svojím otcom k svojej starej mame. Jeho otec a žalovaný niečo robili v garáži. O R. stará mama
vedela, že je dnu, dievčatá boli s ňou. Myslí, že na deti sa dohliada spoločne. Súhlasila s tým, aby syn
doniesol šteniatko domov. Vedela, že ide o psa bojového. Chceli urobiť radosť aj chorému manželovi.
Pes nemal žiadne zlé prejavy. Nevidela v tom nič zlé, pretože sused, od ktorého psa mali, chodil popred
nich a mal dvoch takýchto psov. Žiadny incident s nimi nemal. Vnúčatá do voliéry ku psovi nechodili,
do záhrady ho púšťali len v prítomnosti niekoho z dospelých. Oprávnenie púšťať psa z voliéry mala
ona, alebo syn Ján, ktorý jej nezakázal psa z voliéry púšťať. Psa kŕmila ona, alebo syn. Brali to tak, že
je to pes otcov. Kupovali ho, aby otec mal radosť a mal byť napísaný na neho. Keď bola po papiere,
manžel bol v Kováčovej v kúpeľoch, nedotiahli to. Na očkovania so psom chodil, aj ich platil žalovaný.
On zaplatil aj za šteniatko. R. aj v ten deň, keď odišiel od počítača, nepovedal, že ide vonku. Musel vyjsť
vchodom zo schodišťa, druhý vchod zo záhrady mali do manželovej izby, kde bola ona. R. bol samotár,
medzi deti veľmi nechodil. Je uzavretý, citlivejší. V ten deň nevedel čo má robiť, triasol sa. Nesnažia
sa mu to pripomínať. Syn so psom chodil na cvičisko v Lipt. Hrádku. Aj pri dome ho učili jednoduché
pokyny sadni, ľahni. Vnučka W. jej povedala, že v deň, keď sa to stalo, bol Y. L. za záhradou a pískal
na ich psa, hoci psy piskot neznášajú. Keď Y. a T. padla lopta do ich záhrady, sused jej kričal, že on
by im loptu nedával, lebo ju prekopávajú naschvál. Provokovalo to psa, ktorý brechal. V ten deň bol pes
riadne zabezpečený, sám uniknúť nemohol. Ráno sa o psa postaral syn, z voliéry ho nepúšťal, nechal
ho zavretého, lebo išiel do práce. Psovi sa z voliéry nepodarilo nikdy uniknúť. Nebola svedkom toho,
aby voči niekomu prejavil agresivitu. Bol zvyknutý na členov rodiny, prítulný, milý, dal sa pohladiť. Deti
nemali povolené psa púšťať zo záhrady, ani to nikdy neurobili. Mali to výslovne zakázané. Nedovolili by
im, aby sa išli so psom prechádzať, deti to ani nežiadali.

Svedok R. R. st. vypovedal, že v uvedený deň prišiel so svojími troma deťmi k svokre. Svokra a svokor
boli v záhrade, prišli k nim aj jeho tri deti, pes bol vo voliére. On potom odišiel do garáže a jeho syn R. do
izby. Dievčatá zostali v záhrade pod dohľadom svokry. Na R. mal dávať pozor on po dohode so svokrou.
V rodine majú zaužívané, že keď ide dieťa vonku, oznámi kde ide a kedy sa vráti. R. mal povedať, že
ide vonku starej mame a starému otcovi. Potom svedok počul krik, bežal pozrieť čo sa robí cez dom do
záhrady. Zobral dcéry aj syna do vnútra. Pes už bol v tom čase vo voliére. Psa z voliéry pustila, ešte v
jeho prítomnosti pred incidentom, svokra. On voči tomu výhrady nemal. Bolo to takto bežne zaužívané.
Deti psa poznali a pes poznal ich. Viackrát videl, že svokra má prístup k voliére a púšťa psa. Nepočul,
žeby žalovaný niekedy vravel svokre, teda svojej matke, aby to nerobila. Svedok nemal obavu, keď bol
pes pustený v prítomnosti jeho detí, ktoré mal pes rád. Psa priviedol žalovaný po dohode v čase, keď
tam svedok so svojou rodinou býval. Bolo to kvôli svokrovi, ktorému pes patril, pretože bol kúpený kvôli
nemu. Svokor bol imobilný, nebol spôsobilý psa kŕmiť, starať sa o neho, takže to robili svokra a žalovaný.
Aj svedok bol na veterinárnom vyšetrení so psom. Išiel tam na žiadosť švagra, ktorý vtedy nemohol ísť.
Išiel sám, hoci tam boli iné psy, pes bol kľudný. R. nezvykol sám chodiť bez pýtania sa vonku, vždy
niekomu z dospelých zvykol povedať, že ide von. Jednu sobotu pred 05.11.2011 videl, ako Y. štuchal
cez plot psa. Dohovoril mu, aby to nerobil, že si to pes zapamätá.

Právny zástupca zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu poukázal na výpoveď žalovaného v trestnom
konaní, že je vlastníkom psa. Výpovede jemu blízkych osôb treba hodnotiť v kontexte súdneho sporu
a záujmu na tom, aby nebol zaviazaný zaplatiť škodu. Žalovaný si nesplnil povinnosť uviesť psa
do evidencie. Žalobca nemá možnosť preukázať kto je vlastníkom psa, čo mu nemôže byť na ujmu.
Je potrebné vychádzať zo všetkých okolností správania sa žalovaného. Pri sťažení spoločenského
uplatnenia je možné domáhať sa náhrady škody od ustálenia zdravotného stavu, najskôr jeden rok od
škodovej udalosti, teda najskôr od 05.11.2012. Pri nároku na bolestné musí poškodený vedieť, aká
výška škody vznikla a kto za ňu zodpovedá. 05.11.2011 žalobca nemohol vedieť, aká škoda mu vznikla.
Dôvodom prijatia zákona č. 282/2002 Z.z. bol alarmujúci nárast útokov psov. Rozhodnutie uvádzané
žalovaným sa skutkovo vzťahuje na prípad splašeného koňa. Zákon č. 282/2002 Z.z. vymedzuje
pojem voľný pohyb psa, vodenie psa, zodpovednosť za psa. Za psa je zodpovedný držiteľ, ten kto
psa vedie, alebo kto nad ním vykonáva dohľad. Zákon zakotvuje zodpovednosť držiteľa pre prípady,
keď nad psom nie je vykonávaný dohľad a nie je nikým vedený, teda keď vybehne, niekoho napadne.
Pes, ktorý napadol žalobcu bol bez vôdzky aj košíka, nachádzal sa mimo chovný priestor. Osobitná
úprava zodpovednosti požíva prednosť pred jej všeobecnou úpravou. Pes nemal žiadnu výchovu, výcvik.
Jeho držiteľom bol žalovaný, ktorý nenahlásil pohryzenie dieťaťa. Žalovaný okrem toho porušil aj
povinnosť zabezpečiť psa tak, aby nemohol ujsť. Nemajetkovú ujmu žalobca odôvodňuje strachom
zo zvierat a jeho psychickým stavom, poukazujúc na správu psychologičky. Nepeňažná satisfakcia
by neplnila svoju funkciu, nereparovala by psychický stav dieťaťa, ktorý sa postupne zlepšil. Pán
F. sa doteraz neospravedlnil. Je presvedčený, že znalec vychádzal z priemernej mzdy národného
hospodárstva za rok 2010. V žalobe je omylom uvedené, že ide o rok 2011. Zodpovednosť je objektívna
pre žalovaného, ktorý nepoprel, že je vlastníkom psa v trestnom konaní. V čase incidentu nad psom
nebol vykonávaný dohľad, pes nebol vedený. Pohyboval sa vo svojom obvyklom prostredí, ktorou
bola záhrada pri rodinnom dome. Žalovaný musel vedieť a predpokladať, že z nej pes môže ujsť a z
pohľadu žalobcu nevykonal všetky úkony smerujúce k predvídaniu škode. Výška nároku je preukázaná
znaleckým posudkom.

Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že zákon pojem držiteľ psa nevymedzuje. Povinnosť prihlásiť
psa do evidencie vzniká v mieste, kde sa pes prevažne nachádza, čo bol pozemok rodiny F., ktorého
spoluvlastníkom žalovaný nie je jeho. Nebola preukázaná vedomosť žalovaného o tom, že pes v
záhrade behal. So vzniknutou škodou nie je v príčinnej súvislosti, že pes nemal výcvik. Škoda vznikla
v príčinnej súvislosti so správaním maloletého R. R. a náhody, ktorá sa prihodila. Žalovaný bol v čase
pohryzenia žalobcu dobromyseľný v tom, že pes je v koterci, kde ho ráno zavrel. Splnil všetky svoje
povinnosti, nemôže niesť zodpovednosť za správanie osoby, ktorá psa vypustila a vykonávala nad ním, v
tom čase, dohľad. Neexistuje všeobecne záväzný predpis upravujúci druh psa - bojové plemeno, ktorého
označenie je len z hľadiska historického. Právna úprava používa pojem nebezpečný pes, ktorým je pes,
ktorý pohrýzol alebo poranil. Pred pohryzením Y. L. pes neporanil, nepohrýzol nikoho. Y. L. vypovedal,
že pes k nemu pribehol, skákal hore-dole, až keď ho chytil za krk zaútočil. § 4 zákona neupravuje
občiansko-právnu, ale zodpovednosť priestupkovú, a to jednej osoby, ktorou je buď držiteľ psa, buď
osoba, ktorá psa vedie, alebo ten, kto vykonáva nad ním dohľad. Z predložených listinných dôkazov
nevyplýva, že maloletému žalobcovi vznikla psychická alebo iná ujma, nie je zrejmý spôsob jej výpočtu.

Dieťa naďalej chodí do školy cestou, kde sa stretáva so psami, doma má psov, hladká ich a pod. V tejto
časti je nárok nedôvodný. Žalobcovi náhrada trov konania nepatrí, keďže plnomocenstvo na zastúpenie
nebolo udelené žalobcom, ale subjektom, ktorý nie je účastníkom konania, jeho matkou.

Súd nevykonal dokazovanie, navrhnuté maloletým žalobcom, výsluchom svedkov manželov V., pretože
okolnosti napadnutia psom maloletého žalobcu neboli sporné, sporný nebol priebeh tohto napadnutia
ani rozsah poškodenia zdravia žalobcu. Rovnako nebola vypočutá maloletá W. R. na okolnosť, ktoú
mala uviesť svojej starej matke A. F., že v deň, keď sa to stalo, bol Y. L. za záhradou a pískal na ich psa.
Dôvodom je neuvedenie skutkového tvrdenia, pravdivosť ktorého v kontexte sporu by mala svedecká
výpoveď maloletej preukázať.

Rodným listom maloletého žalobcu je preukázané jeho narodenie XX.XX.XXXX z rodičov T. L. a E. L..

Oznámením o likvidácii poistnej udalosti číslo poistnej zmluvy 1400145985 zo 16.03.2012 AXA životní
pojišťovna, a.s., pobočka z iného členského štátu pre T. L. je preukázané, že za úraz mal. Y. L. z
05.11.2011 je priznané poistné plnenie - doplatok nad rámec poistných podmienok vo výške 66,50
eur. Podaním zo 14.02.2012 tá istá poisťovňa oznámila zákonnému zástupcovi maloletého žalobcu
výplatu poistného plnenia 83,50 eur. Podaním z 12.06.2013 bolo oznámené matke maloletého tou istou
poisťovňou vyplatenie čiastky 37,17 eur nad rámec poistných podmienok za úraz maloletého Y. L. z
05.11.2011, zohľadniac nedoplatok poistného, pričom plnenie za trvalé telesné poškodenie je 100 eur.

Zo správy Centra psychologického poradenstva a prevencie Lipt. Mikuláš, Okoličianska 333 zo 16.02.
2015 súd zistil, že o vyšetrenie maloletého Y. L. požiadala 11.12.2013 jeho matka za účelom vyjadrenia
sa k psychickému stavu dieťaťa, z dôvodu pohryzenia bojovým psom spred dvoch rokov. Na základe
toho bolo realizované vyšetrenie z 28.12.2013. Súd z tejto správy zistil, že dieťa bolo žiakom 7. ročníka
ZŠ, ťažkosti v jeho správaní nie sú. Dôvod návštevy pozná, situáciu napadnutia psom vie popísať. Z
cieleného rozhovoru vyplynulo, že krátko po úraze sa chlapec dosť bál, mával zlé sny, nechcel chodiť
sám po uliciach. Teraz sa to zlepšilo, obáva sa len neznámych miest ulíc, keď nevie, či tam náhodou
nemajú niekde bojového psa. V dotazníkových metódach neboli zistené výraznejšie odchýlky od normy,
nebola preukázaná zvýšená anxieta, fóbia na prežitú situáciu. Aj napriek prežitej traumatickej príhode
psychológ konštatuje pozitívny vplyv času a postupné vysporiadanie sa s prežitou situáciou, a to aj vďaka
príkladnému prístupu rodiny a najbližšieho sociálneho prostredia a aj z dôvodu, že v rodine sú dva psy,
ku ktorým má chlapec pozitívny vzťah. Prejav úzkosti a strachu sa môže objaviť v novom nepoznanom
prostredí, v ktorom bude dieťa samotné. V prípade ťažkostí je odporúčaná následná psychologická a
pedopsychiatrická konzultácia.

Z správy všeobecnej lekárky pre deti a dorast Y.. F. F., J. D. Matejovie 542, Lipt. Hrádok, zo 16.02.2012
súd zistil, že maloletý Y. L. po pohryzení psom 05.11.2011 nebol hospitalizovaný. Spočiatku denne
chodil do chirurgickej ambulancie na preväzy po hlbokých tržných ranách na predkolení, spôsobených
pohryzením. Rany boli drenované. Následne musel byť očkovaný antirabickou vakcínou v 4x týždňových
intervaloch. Liečba trvala do 20.12.2011, kedy bolo dieťa na vyšetrení v chirurgickej ambulancii. Maloletý
bol na vyšetrení v chirurgickej ambulancii celkovo 10-krát a v infektologickej ambulancii 5-krát.

Z pripojeného spisu OR PZ v Lipt. Mikuláši, odboru kriminálnej polície Lipt. Mikuláš sp.zn. ČVS: ORP-34/
OVK-LM-2012 súd zistil, že dňa 05.11.2011 T. L. o 16,50 hod. podal oznámenie podľa zákona o
priestupkoch, podľa ktorého jeho syna Y. L. v tento deň napadol pes pitbul, ktorého majiteľom je R. F. tak,
že počas hry detí synovec majiteľa psa R. R. otvoril bráničku zo zadnej strany rodinného domu a zobral
psa so sebou. Pes sa mu vyšmykol a zaútočil na Y. L., ktorý bol prevezený sanitkou do nemocnice. R. F.
05.11.2011 o 17,48 hod. podal vysvetlenie, v ktorom uviedol, že je majiteľom pitbula, ktorý napadol Y. L..
Psa zakúpil v júli 2010 v Lipt. Hrádku od suseda C. C.. Dnes mal psa zabezpečeného vo dvore rodinného
domu, v ktorom býva. Z dvora pustil psa synovec R. R.. V spise sa nachádza aj veterinárne osvedčenie o
vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka, vystavené Y.. C. Ž., veterinárnym lekárom.
Podľa tohto osvedčenia poranenie Y. L. nahlásil majiteľ R. F., N.. Q.H., R..F.. F. XXX/XX, psa E., 1,5 roka,
pitbulteriera krémovej farby. Dolupodpísaný vlastník/držiteľ zvieraťa zobral na vedomie, že zviera musí
byť po dobu 14 dní izolované tak, aby nemohlo uniknúť ani poraniť človeka alebo zviera. Zviera bude
privedené k druhému vyšetreniu 10.11.2011 a k 3. vyšetreniu 19.11.2011. Záznam obsahuje podpis
veterinárneho lekára aj žalovaného v rubrike podpis majiteľa. V spise sa nachádza Všeobecne záväzné
nariadenie č. 01/2010 Mesta Lipt. Hrádok o chove a držaní zvierat na území mesta, v zmysle § 4 ods. 4

ktorého voľný pohyb psa (pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov) je
povolený v chovnom priestore alebo v zariadení na chov a v nehnuteľnostiach a na pozemku držiteľa
psa, pokiaľ sú bezpečne ohradené tak, aby bolo zabránené jeho úniku a na voľných plochách extravilánu
mesta (tu je voľný pohyb psa zakázaný bez prítomnosti jeho držiteľa alebo osoby, ktorá psa vedie alebo
nad psom vykonáva dohľad). Všeobecne záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť dňom 15.03.2010.
Uznesením sp. zn. ČVS:ORP-34/OVK-LM-2012 z 30.01.2012 bola vec prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 197 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odložená, pretože skutku sa mal dopustiť maloletý R. R., ktorý
je osobou pre nedostatok veku nie trestne zodpovednou.

Zo znaleckého posudku č. 168/2013 znalca Y.. E. Q., T.., z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne
lekárstvo, Martin, číslo spisu 15/2012, vypracovaného na žiadosť právneho zástupcu zákonnej
zástupkyne maloletého dieťaťa, vyplýva, že maloletý Y. L. v dôsledku napadnutia psom pitbul dňa
05.11.2011 utrpel pomliaždenie prednej plochy dolnej tretiny brušnej steny (odreninu dĺžky 2 cm a krvnú
podliatinu veľkosti 7x7 cm), odreninu na chrbte pravej ruky, odreninu na pravom stehne, dvojitú tržnú
ranu na pravom predkolení dĺžky 15 cm, siahajúcu až po obal svalov (fasciu). Išlo o tržné rany na
podklade hryzného mechanizmu, spôsobené zvieraťom s väčšími hryzákmi, umiestnenými v prednej
časti zuboradia a s pomerne silným zovretím chrupu. Hĺbka hryzných defektov bola ustálená na približne
1 - 2,5 cm, dĺžka oboch defektov bola 15 cm, v danom prípade išlo o rozsiahle hlboké rany. Vzhľadom
na narušenie integrity kožného krytu so zanesením nečistôt a baktérií nachádzajúcich sa v slinách psov
je nevyhnutné brať do úvahy pomerne časté zanesenie infekcie chrupom zvieraťa do rany, čo v danom
prípade viedlo k predĺženiu hojenia sa pomerne malých rán s ich hnisaním a výskytom tzv. sekundárneho
typu hojenia formou granulácií, čo je pre takýto typ poranení bežné. Poranenia na pravom predkolení
sa následkom komplikovaného hojenia zhojili formou pomerne rozsiahlej keloidnej jazvy, presahujúcej
5 cm2 povrchu tela, čo je pomerne rozsiahly kozmetický defekt, ktorý môže čiastočne ovplyvňovať aj
pohyb pravej dolnej končatiny vo forme pnutia a nadmerného napínania kože v danej oblasti. Uvedený
stav vzhľadom na rastovú fázu dieťaťa nemusí byť konečný a postupom času môže dôjsť k iným, zatiaľ
bližšie neurčeným komplikáciám alebo obmedzeniam v súvislosti s poraneniami pravého predkolenia.
Znalec vykonal bodové hodnotenie poranení poškodeného maloletého Y. L.. Za pomliaždenie brušnej
steny - pol. č. 87, priznal počet bodov 30, za odreninu na chrbtovej strane pravej ruky - položka 114, 10
bodov, za pol. 161 - odreninu na pravom stehne 10 bodov, za hryznú ranu na pravom predkolení bodové
ohodnotenie zvýšil o 50 % na základe § 9 ods. 5b/ zákona č. 437/2004 Z.z. na 22,5 bodu. Za ďalšiu
hryznú ranu na pravom predkolení - pol. 162, priznal 15 bodov. Za keloidnú jazvu po zhojení v oblasti
rán pravého predkolenia - pol. č. 433a, 100 bodov. Celkový počet priznaných bodov je 187,50, za ktoré
prislúcha 2.883,75 eur (187,5 x 15,38 eur).

Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej
iba zákon) na účely tohto zákona nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka
bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej
núdzi.

Podľa § 4 ods. 1 zákona vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len
osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať
vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Podľa § 4 ods. 3 zákona za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad
psom vykonáva dohľad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a
adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú
pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasne je povinný skutočnosť,
že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej
obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.

Podľa § 4 ods. 5 zákona podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v platnom znení náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a
výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením
oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 1 opatrenia č. 13134/2010-OL Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod
je 14,89 eura.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd vyhovel žalobe čiastočne. V časti tvrdeného zásahu
do osobnostných práv a požadovanej nemajetkovej ujmy 1.000 eur súd žalobu zamietol pre nezistenie
neoprávneného zásahu do osobnostného práva, konkrétne zdravia. Zmyslom ochrany osobnostných
práv je zabezpečenie rešpektovania fyzickej osoby. Občiansko-právnu ochranu jednotlivých hodnôt
osobnosti fyzickej osoby zabezpečujú jednotlivé dielčie práva, demonštratívne uvedené v § 11
Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že porušením povinnosti žalovaného bolo zasiahnuté do práva
na zdravie žalobcu, ktorého obsahom je aj psychické zdravie. Žalobca je podľa žalobných tvrdení
v dôsledku útoku psa bojazlivý voči zvieratám a psom zvlášť, čo znižuje kvalitu jeho života. Toto
žalobné tvrdenie nebolo preukázané. Naopak, aj zo správy z psychologického vyšetrenia realizovaného
28.12.2013 vyplýva, že u žalobcu sa neprejavujú žiadne príznaky poškodenia jeho psychiky, k čomu
prispel aj časový úsek. Súd nechce zľahčovať negatívny zážitok maloletého žalobcu, ale musí
konštatovať, že ak by došlo k závažnému zníženiu psychickej pohody žalobcu v dôsledku útoku psa,

vyhľadal by pomoc psychológa (psychiatra) bezprostredne alebo v primeranom časovom úseku po
poškodení zdravia, ktoré utrpel 05.11.2011. Návšteva psychológa v decembri 2013 sa javí ako účelová
účelová, čo vyplýva aj z textu samotnej správy a z časovej súvislosti s podaním žaloby (05.11.2013).
Maloletý žalobca síce slovne deklaroval obavu zo psov, no nespráva sa tak - chodieva sám do školy cez
oblasť, v ktorej sa môže bežne stretnúť so psom, čo sa už aj stalo. Ani po takomto stretnutí maloletý
nevyhľadal odbornú pomoc, netvrdil, že sa s tým zdôveril svojim najbližším príbuzným. Aj v domácnosti
žalobcu sú doposiaľ držané dokonca 2 psy, ku ktorým má maloletý žalobca pozitívny vzťah, chodí s nimi
na prechádzky, hladká ich, mazná sa s nimi. Dieťa, ktoré má zníženú kvalitu života bojazlivým postojom
voči zvieratám a obzvlášť psom, by sa takto nesprávalo. Ak by sa aj u maloletého prejavili takéto následky
v príčinnej súvislosti s pohryzením psom z 05.11.2011, žalobca dostatočným spôsobom neodôvodnil,
prečo by nebolo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemôže zostať
bez povšimnutia, že žalobca sa nedomáhal primeraného zadosťučinenia spočívajúceho v morálnom
plnení. Súd môže priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka len
v prípade, ak morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na mieru a vážnosť zásahu - zásah
do osobnostného práva, umožňujúci priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nemôže zasahovať
do osobnostného práva fyzickej osoby len v bežnej alebo v značnej miere. Z pohľadu primeranosti
peňažnej satisfakcie by potom žalobcom tvrdenú psychickú ujmu nebolo možné považovať za zásah
do osobnostného práva na ochranu zdravia. Na okraj súd uvádza, že typickým príkladom zásahu do
zdravia z pohľadu ochrany osobnosti (nie náhrady škody) je vykonanie lekárskeho zákroku bez súhlasu
pacienta (ktorým dochádza k neadekvátnemu a často nezvratnému zásahu do osobnostného a výsostne
osobného práva pacienta rozhodnúť o svojom zdraví). Naplnenie týchto atribútov u žalobcu preukázané
nebolo. Samotný právny zástupca zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu uviedol, psychický stav
dieťaťa sa zlepšil, keď uviedol, že nepeňažná satisfakcia by neplnila svoju funkciu, nereparovala by
psychický stav dieťaťa, ktorý sa postupne zlepšil.

Vo zvyšnej časti návrhu súd žalobe čiastočne vyhovel. Predovšetkým súd skúmal pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného, vzhľadom na jeho obranu namietajúcu, že žalovaný za škodu vzniknutú na
žalobcovom zdraví nezodpovedá, pretože ide o zodpovednosť subjektívnu, založenú na zavinení, ktorej
sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú
povinnosť tzv. generálnu prevenciu, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych
vzťahov a subsumuje aj požiadavku prevencie konania, ktorého následkom je vznik škody na zdraví.
Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu nesplní všeobecnú prevenčnú povinnosť, neplní
svoju právnu povinnosť, koná protiprávne a zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s
týmto opomenutím. Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s porušením iného právneho predpisu
(lex specialis), ktorým je v súdenom prípade zákon číslo 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré
podmienky držania psov. Výpoveďami účastníkov konania aj svedeckými výpoveďami, výpoveďou
samotného žalovaného či už v tomto konaní, alebo pri podávaní vysvetlenia v konaní OR PZ v Lipt.
Mikuláši, vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-34/OVK-LM-2012 je preukázané, že žalovaný vo vzťahu k
psovi E., ktorý spôsobil žalobcovi škodu na zdraví pohryzením, vykonával s plnou zodpovednosťou práva
a povinnosti držiteľa psa. Hoci ani zákon č. 282/2002 Z.z. ani Občiansky zákonník nedefinuje pojem
držiteľa psa, všeobecná definícia držiteľa je uvedená v § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Aj keď
žalovaný a svedkovia tvrdili, že vlastníkom psa bol otec žalovaného, žalovaný sa o psa staral osobne
tým, že ho kŕmil, čistil koterec, chodil na veterinárne vyšetrenia, bol s ním aj na cvičisku. Rovnako
žalovaný sprostredkoval kúpu psa, teda rokoval s predávajúcim, zo svojich financií uhradil kúpnu cenu.
Pre toto súdne konanie nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie za účelom zistenia, či a kedy došlo k
faktickému odovzdaniu psa (ktorý je z hľadiska práva vecou hnuteľnou) otcovi žalovaného. Žalovaný bol
ako držiteľ psa povinný počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, spôsobenej pohryzením psom.
Nielen dňa 05.11.2011 si žalovaný týmto spôsobom nepočínal. Žalovaný napriek tomu, že rasa psa pitbul
patrí medzi bojové plemená psov (je nepodstatným, či ide o odborný, alebo historický pojem, každý
občan vie, aké následky až fatálneho charakteru môže vyvolať stret s týmto psom, že ku psom tejto rasy
treba pristupovať zodpovedne, ostražito a opatrne, riadne a starostlivo zabezpečiť ich pravidelný výcvik),
nevykonal všetky potrebné opatrenia preto, aby mal pes zabránený voľný pohyb mimo priestor, v ktorom
bol chovaný. Z výpovede žalovaného aj jeho matky, svedkyne A.. F. vyplynulo, že práve ona s jeho plným
a vedomým súhlasom púšťala psa zo zabezpečenej voliéry do záhrady, kde ho nechávala voľne behať
bez dozoru minimálne v čase, keď išla odviesť do domu svojho manžela na invalidnom vozíku. Pes do
05.11.2011, kedy pohrýzol žalobcu, nemohol byť považovaný za nebezpečného psa v zmysle § 2 písm.
b/ zákona č. 282/2002 Z.z., pretože dovtedy nepohrýzol ani neporanil človeka bez toho, aby bol sám

napadnutý alebo vyprovokovaný, nebol použitý v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Na režim vodenia
psa mimo chovného priestoru spadá režim podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, takže takéto oprávnenie
mohla vykonávať len osoba fyzicky a psychicky spôsobilá, schopná psa ovládať v každej situácii, povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá. Všeobecne
záväzné nariadenie Mesta Lipt. Hrádok iné podrobnosti o vodení psa neustanovuje. Žalovaný porušiac
všeobecnú prevenčnú povinnosť ako držiteľ psa umožnil svojej matke, aby psa vypúšťala z voliéry do
záhrady pri rodinnom dome a ponechávala ho tam aj bez dozoru. Mal vedomosť aj o tom, že v záhrade
sa pohybujú maloleté deti, potomkovia jeho sestry a za záhradou sa hrávajú ostatné deti, napriek
tomu takého správanie svojej matky akceptoval a toleroval. Nepresvedčil sa, či je jeho matka schopná
psa ovládať v každej situácii a či si plní povinnosť predchádzať tomu, aby pes útočil. Týmto konaním
ako držiteľ psa porušil ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal a mohol predvídať,
vychádzajúc z povahových vlastností psov plemena pitbul a skutočnosti, že pes bol len na začiatku
výcviku, z umiestnenia domu a záhrady v radovej výstavbe v obývanej časti mesta, z umiestnenia
bráničky v zadnej časti oplotenia, z miesta kde sa hrávajú deti, z prítomností detí jeho sestry v záhrade,
aj z množstva medializovaných prípadov o napadnutí človeka (aj vlastníka) týmto druhom psa, že
ponechanie psa bez dozoru v záhrade nie je opatrením zabraňujúcim vzniku škody. Matka žalovaného
A.. F. ako osoba plne spôsobilá na právne úkony dňa 05.11.2011 takýmto, pre ňu obvyklým spôsobom
ponechala psa bez dozoru, hoci mala nad psom vykonávať dohľad, čím porušila § 4 ods. 3 zákona
č. 282/2002 Z. z. . Tým umožnila, aby jej vnuk mal. R. R. psa podľa ním popísaného spôsobu chytil
psa a otvoril bráničku na záhrade, čím bolo psovi umožnené vybehnúť na priestranstvo medzi hrajúce
sa deti a zaútočiť práve na Y. L.. V tomto okamihu nastúpila zodpovednosť matky žalovaného, ktorá
porušila povinnosť predísť tomu, aby pes zaútočil v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002. Súd zisťoval
aj možnosť zodpovednosti za škodu podľa § 422 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá je však vzhľadom
na zanedbanie prevenčnej povinnosti a dohľadu nad psom vylúčená. Ak by bol pes zabezpečený tak,
aby s ním R. R. nemohol manipulovať, k škode by nebolo došlo. Po ustálení, že za škodu spôsobenú
maloletému žalobcovi zodpovedajú dvaja škodcovia, súd riešil v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka,
či zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne, alebo podľa svojej účasti na jej spôsobení. Súd so
zreteľom na všetky okolnosti posudzovanej veci dospel k záveru, že zodpovednosť za spôsobenú škodu
nemôže niesť žalovaný so svojou matkou spoločne a nerozdielne. Najspravodlivejším a čo najúčinnejším
z hľadiska výchovného sa javí určiť podiely pripadajúce na toho-ktorého škodcu. Medzi zodpovednosťou
žalovaného za spôsobenú škodu a zodpovednosťou jeho matky ide o spoluzavinenie vo forme tzv.
súbežného zavinenia, teda zavinenie žalovaného nezahrňuje zavinenie jeho matky. Škodu spôsobili
dvaja škodcovia nezávisle na sebe. Je preto namieste posudzovať individuálnu účasť každého zo
škodcov na spôsobenú škodu. Miera žalovaného na porušení prevenčnej povinnosti a zodpovednosti
za škodu je väčšia, než je miera zodpovednosti jeho matky v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002
Z.z. Matka žalovaného psa pustila z voliéry do záhrady a ponechala ho bez dozoru krátky časový úsek.
Psa mimo chovný priestor neviedla, avšak nepredišla tomu, aby pes na deti zaútočil, keď mala nad ním
vykonávať dohľad. Takéto správanie bolo u nej dlhší čas zaužívané, vypestovanie tohto zvyku umožnil
žalovaný. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd ustálil, že žalovaný zodpovedá za žalobcovu
škodu v rozsahu 3 (zabezpečil kúpu psa, zaplatil kúpnu cenu, kŕmil ho, chodil na veterinárne ošetrenia
a výcviky, umožnil svojej matke kŕmenie a púšťanie psa z voliéry aj v prítomnosti maloletých detí,
jeho voľný pohyb bez dozoru po záhrade), keďže mal a mohol predpokladať, že pes sa môže dostať
takýmto spôsobom aj mimo záhradu. Matka žalovaného, ktorá psa ponechala bez dozoru, zodpovedá
za spôsobenú škodu žalobcovi 1. Súd k obrane žalovaného, naznačujúcej spoluzavinenie žalobcu
(konkrétne skutkové tvrdenia neboli prednesené) udáva, že pokiaľ aj žalobca v minulosti mal psa dráždiť,
alebo pískať na neho v deň pohryzenia, predmetom tohto konania nebolo tvrdenie, že pes bol 05.11.2011
vyprovokovaný k útoku žalobcom na svoju osobu. Naopak, nebolo sporným, že pes zo záhrady vybehol
bez pričinenia žalobcu a zaútočil na neho od chrbta, preto ním nemohol byť vedome dráždený. Žiadna
strana nenavrhla vykonať dokazovanie na preukázanie, že ak v minulosti žalobca psa dráždil alebo
provokoval, následkom tohto jeho správania bolo pohryzenie dňa 05.11.2011. K vznesenej námietke
premlčania súd poukazuje na § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Premlčanie práva na náhradu
škody na zdraví sa spravuje subjektívnou premlčacou lehotou, ktorá je dvojročná a pre začiatok jej
plynutia je významný subjektívny prvok, ktorým je vedomosť poškodeného o škode a jeho vedomosť
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. K škodovej udalosti došlo 05.11.2011, kedy sa maloletý
žalobca dozvedel o škode ako ujme určitého druhu. V tento deň sa však nedozvedel o jej rozsahu do tej
miery, aby svoj nárok mohol vyčísliť v žalobnom návrhe na súde. O rozsahu škody sa dozvedel neskôr,
keď bol jeho zdravotný stav ustálený spôsobom umožňujúcim vyčíslenie bolestného. Posledné lekárske
chirurgické ošetrenie žalobca absolvoval 20.12.2011, takže po tomto dni mohlo dôjsť k vyčísleniu škody.

Žaloba bola na súde elektronicky podaná 05.11.2013, písomne doplnená 11.11.2013. Z tohto hľadiska
preto bola podaná včas. O tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, kto je držiteľom psa, žalobca vedel
v čase vzniku škody. Objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví
neplatí. Právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvoria v súdenom prípade dve zložky, a to právo
na bolestné a právo na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú samostatnými čiastkovými nárokmi.
Určenie ich výšky je závislé na ustálení zdravotného stavu žalobcu a lekárskych posudkoch v zmysle
zákona č. 437/04 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca
si nechal vypracovať znalecký posudok, ktorým bolo bolestné ohodnotené 87,5 bodmi a sťaženie
spoločenského uplatnenia 100 bodmi. Tento postup žalovaný nerozporoval. Aj keď výška znalcom
zisteného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nebola sporná (2.883,75 eur), súd zistil,
že znalec Y.. E. Q., T.. pri podávaní znaleckého posudku č. 168/2013 aplikoval nesprávnu právnu
úpravu. Výška náhrady za tieto nároky je 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
SR, zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/04 Z.z.). Nárok
na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol žalobcovi v roku 2011, preto je
potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za kalendárny rok
2010. Podľa opatrenia č. 13134/2010-OL Ministerstva zdravotníctva SR bola výška náhrady v roku 2010
za jeden bod 14,89 eur, čo za 187,50 bodov predstavuje 2.791,88 eur, konkrétne za bolestné 1.302,88
eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.489 eur. Keďže komerčná poisťovňa uhradila žalobcovi
čiastku 187,17 eur, nezaplatený rozdiel je 2.604,71 eur. Z tejto čiastky predstavujú 3 sumu 1.953,54 eur
(2.604,71 : 4 = 651,18 x 3 = 1.953,54 eur), na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný. Súd žalovanému
vzhľadom na výšku tohto nároku umožnil jeho zaplatenie v dvoch častiach, a to splátkou vo výške 1.000
eur, splatnou do 31.08.2015 a druhou splátkou 953,54 eur, splatnou do 30.11.20114. Platba pod stratou
výhody splátok znamená, že pre nezaplatenie čo aj len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Úspech žalobcu
v konaní je 50,30 %, jeho neúspech 49,70 % a ich pomer v prospech žalobcu je 0,6 %, čo je pomer
zanedbateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu
Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Obč. súd. por. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).