Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/684/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813208999
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6813208999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Sociálna
poisťovňa Bratislava, IČO: 30 807 484, sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, v mene ktorej koná
riaditeľ pobočky Rožňava, Štítnicka 12, proti žalovanému: ARIES 2, s. r. o., IČO: 35 799 293, sídlom
Tornaľa, Poštová 56, zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Veľký
Krtíš, Mierová 1, o zaplatenie 3.219,40 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Revúca zo dňa 14. 07. 2015, č. k. 8C/229/2013 - 187, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku v napadnutej časti čo do výšky 1 931,64

eur p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2
253,58 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že za vzniknutú škodu v súvislosti s pracovným úrazom zodpovedá
v prevažnej miere žalovaný, ktorý porušil § 6 ods. 1 písm. i) zákona o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci tým, že ako zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup pre činnosť vykonávanú
zamestnancom v čase vzniku pracovného úrazu - pre rezanie závitov do kovových platní a ručnú
manipuláciu s platňami. Táto skutočnosť bola hlavnou a zásadnou príčinou vzniku škody. Ak by žalovaný
túto povinnosť neporušil, postihnutý zamestnanec by presne vedel, aký postup pri danej činnosti je
bezpečný a aký nie je. Zároveň okresný súd, ale konštatoval i to, že zamestnanec žalovaného, ktorý
utrpel pracovný úraz, konal ľahkomyseľne a musel si byť pri tom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a
skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Postihnutý zamestnanec si totiž musel byť

vedomý, že ukladanie 6 - 7 kovových platní nie je bezpečným postupom a väčšie množstvo platní môže
zo stola spadnúť. Napriek tomu takýto postup zamestnanca nemôže mať za následok prevažnú mieru
jeho zodpovednosti za škodu, keďže predovšetkým sám zamestnávateľ umožnil zamestnancovi takýto
postup tým, že sám porušil právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci, neurčil bezpečný
pracovný postup pre túto činnosť, neusmernil zamestnanca, ako má postupovať, ani nekontroloval
zamestnanca pri tejto činnosti. Zamestnanec teda tiež z časti zodpovedá za škodu, ale v značne
nižšej miere, ako jeho zamestnávateľ. K zodpovednosti za škodu sa žalovaný sčasti zbavil, pričom

miera zodpovednosti zo strany žalovaného - zamestnávateľa je 70% a zo strany zamestnanca,
ktorý utrpel pracovný úraz je 30%. Súd pri určení miery zavinenia zamestnávateľa a zamestnanca,
nevychádzal z miery určenej súdom pribratým znalcom, nakoľko znalec určil mieru zavinenia na
základe posúdenia porušenia predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričomv prípade zamestnávateľa - žalovaného, nevychádzal z rovnakých porušení, ako to bolo zo strany
príslušného inšpektorátu práce. Keďže súd je viazaný výrokom rozhodnutia inšpektorátu práce o
spáchaní správneho deliktu, musí vychádzať z porušení predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci, ktoré boli zistené Inšpektorátom práce Banská Bystrica, a ktoré boli uvedené v jeho rozhodnutí
č. IBB-7-65-2.2/P-J-02-12 zo dňa 13. 04. 2012. Priznanie náhrady škody vo výške predstavujúcej 10%
zo sumy vyplatených nemocenských dávok, ako to navrhoval žalovaný, nie je prípustné ani vzhľadom
na ust. § 196 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého i v prípade, že sa zamestnávateľ sčasti zbaví
zodpovednosti za škodu podľa § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce (z dôvodu ľahkomyseľného

konania zamestnanca), zamestnancovi sa uhradí aspoň 1/3 škody. Navrhovaných 10% škody (t. j. suma
321,94 eur) je menej ako tretina škody. Žalovaný nemohol byť zaviazaný na úhradu v nižšej výške ako
je suma 1 073,13 eur (1/3 zo sumy 3 219,40 eur). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O. s. p.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že odvolanie sa netýka sumy 321,94 eur, ale dotýka
sa sumy rozdielu medzi sumou 2 253,58 eur a sumou 321,94 eur, t. j. sumy 1 931,64 eur. Namietal,
že okresný súd bez náležitých dôvodov nerešpektoval znalecký posudok, nenariadil ani kontrolné
znalecké dokazovanie, ak bol presvedčený, že takýto znalecký posudok je zrejme nesprávny alebo
neúplný, nevypočul znalca na pojednávaní a v zásade ani žalobca nevzniesol podstatné námietky k

takémuto znaleckému posudku. Ak sa chcel okresný súd odchýliť od takéhoto znaleckého posudku,
resp. jeho záverov, mal tak urobiť len po vykonaní ďalších dôkazov a nie len na základe vlastnej úvahy,
pretože v takomto prípade je zrejmé, že znalecké dokazovanie bolo bezvýznamné z pohľadu sudkyne
a znalecký posudok nebol rešpektovaný vo vzťahu k záverom rozhodovania súdu. Ďalej namietal, že
súd neaplikoval správne pre toto konanie ustanovenie Zákonníka práce, pretože v tomto prípade nejde

o odškodnenie pracovného úrazu pre pracovníka, ale o určitú regresnú náhradu.

4. Odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Stotožnil sa s názorom súdu, ktorý určil mieru
zodpovednosti zamestnávateľa - žalovaného v rozsahu 70% a mieru zodpovednosti zamestnanca v
rozsahu 30%.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku

vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením
tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci,
ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach odôvodnil a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil
podľa príslušných právnych noriem. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z

ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore
so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania.9. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie
Najvyššieho súdu SR súdne 15. apríla 2010, sp. zn. 3 Cdo 332/2009 ). K námietkam žalobcov odvolací

súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie
dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý
argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
15. decembra 2009, sp. zn. 4 Cdo 53/2009 ). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený
s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na

prijaté právne závery.

10. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

11. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú z hľadiska podstaty veci rozhodujúce. Okresný súd

náležitým spôsobom odôvodnil, pokiaľ ide o mieru zavinenia zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj
to, prečo nevychádzal z miery určenej súdom pribratým znalcom. Poukázal na to, že znalec určil mieru
zavinenia na základe posúdenia porušenia predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, pričom v prípade zamestnávateľa - žalovaného nevychádzal z rovnakých porušení, ako to bolo
zo strany príslušného inšpektorátu práce. Správne v tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že je

viazaný výrokom rozhodnutia inšpektorátu práce o spáchaní správneho deliktu, v jeho rozhodnutí zo
dňa 13. 04. 2012 č. IBB-7-65-2.2/P-J-02-12. Okresný súd tento dôkaz považoval za smerodajný, a s
týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Okresný súd podrobne a jasne vysvetlil, z
akého dôvodu nevychádzal z miery určenej súdom pribratým znalcom. Podľa znaleckého posudku zo
strany zamestnanca došlo k porušeniu § 148 a § 178 Zákonníka práce, § 12 Zákona o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci, ako aj interných predpisov zamestnávateľa. Pokiaľ ide o uvedené porušenia
zákonných ustanovení, tie okresný súd nebral v súvislosti s určovaním miery zavinenia do úvahy z
dôvodu, že ide o všeobecné ustanovenia a pokiaľ ide o interné predpisy, tie neboli dostatočne určité,
neurčovali presný postup zamestnanca pri danej činnosti, nebol určený konkrétny pracovný postup
(kde sa majú kovové platne bezpečne opracúvať, koľko platní uložiť na pracovný stôl vŕtačky, ako s

nimi na stole manipulovať atď.). Túto skutočnosť znalec nebral do úvahy, nezohľadnil, že zo strany
zamestnávateľa bol porušený § 6 ods. 1 písm. i) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
nakoľko ako zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup pre činnosť vykonávanú zamestnancom
v čase vzniku pracovného úrazu (pre rezanie závitov do kovových platní a ručnú manipuláciu s platňami).
Správne okresný súd vyhodnotil, že táto skutočnosť bola hlavnou a zásadnou príčinou vzniku škody.

12. V rozhodovanom prípade okresný súd s prihliadnutím na rozhodnutie inšpektorátu bezpečnosti
práce, dospel svojou úvahou k záveru, že miera zodpovednosti zo strany žalovaného zamestnávateľa
je 70% a zo strany zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz je 30%. Uvedená úvaha súdu je logická a
riadne odôvodnená, a nie je dôvod takúto súdnu úvahu neakceptovať, prípadne spochybňovať. Odvolací

súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s určením miery zodpovednosti na strane zamestnanca a
zamestnávateľa.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že vo veci bolo potrebné nariadiť kontrolné znalecké
dokazovanie, tu odvolací súd udáva, že ani jedna zo strán v konaní pred okresným súdom takéto

doplnenie dokazovania nenavrhla, napriek tomu, že boli poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p.

14. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd považoval za vecne správne vo veci samej, ako aj vo
výroku o trovách konania, preto bol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdený. Vzhľadom
na neúspech žalovaného v odvolacom konaní, žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania

v zmysle § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).