Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8C/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813208999
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6813208999.7

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: U. L. X.,

N.: XX XXX XXX, U. X., D.. XX. H. Č.. X-XX, P. T. W. W. G. L. G., Š. XX proti odporcovi: H. X, U..G..C.., N.:
XX XXX XXX, U. O., L. XX, zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
v Veľký Krtíš, Mierová 1 o zaplatenie 3.219,40 Eur takto

r o z h o d o l :

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 20.12.2013 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy
3.219,40 Eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla výplatou nemocenských dávok.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.02.2012 nastúpil Y. W. do práce k zamestnávateľovi, ako operátor stroja
obsluhovalotočnúvŕtačkuVR6A.Asio8.00hodzačalrezaťzávitydokovovýchplatníorozmere110x35

x 1 cm. 7 ks platní uložil pomocou otočného žeriavu o nosnosti 500 kg na vzdialenejšiu časť pracovného
stola vŕtačky VR6A, tu pomocou ručnej vŕtačky zrazil hrany dvoch otvorov z jednej strany vrchnej platne.
Túto potom preložil na bližšiu časť stola, kde zrazil hrany dvoch otvorov z druhej strany platne. Následne
do oboch otvorov umiestnených v strede platne cca 5 cm od konca narezal pomocou závitníka závity.
Takto postupoval s každou platňou. Keď o 10.00 hod uložil na kopu pred seba poslednú opracovanú
platňu a chcel sa otočiť k žeriavu, platne uložené na seba sa zo stola vŕtačky zosunuli a zasiahli mu prsty
pravej nohy. V zmysle protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica boli v príčinnej súvislosti s touto

udalosťou zo strany zamestnávateľa zistené tieto nedostatky: Zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný
postup pre činnosť vykonávanú Y. W. v čase vzniku jeho pracovného úrazu, čo je porušenie § 6 ods. 1
písm. i/ zákona č. 124/2006 Z. z.. Y. W. bol v dôsledku pracovného úrazu práceneschopný od 17.02.2012
do30.11.2012azaobdobieod27.02.2012do30.11.2012mubolivyplatenénemocenskédávkyvovýške
3.219,40 Eur. Navrhovateľovi vzniklo právo voči odporcovi na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou
nemocenských dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania a vyzval odporcu na úhradu
tejto sumy. Odporca dobrovoľne dlžnú sumu neuhradil.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2014 uviedol, že komunikoval s navrhovateľom, súhlasil
s čiastočnou úhradou pohľadávky z dôvodu spoluzodpovednosti poškodeného pracovníka, ktorý škodu
spôsobil čiastočne ľahkomyseľným a nezodpovedným správaním a tiež porušením svojich povinností.
Súhlasil s úhradou 50 % nároku navrhovateľa, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Posúdenie tejto skutočnosti
je odbornou otázkou, a preto si vyžaduje znalecké dokazovanie.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/229/2013-187 zo dňa 14.07.2015, ktorým zaviazal odporcu na
náhradu sumy 2.253,58 Eur navrhovateľovi, nakoľko mal za to, že odporca zodpovedá za škodu, ktorá
vznikla navrhovateľovi vyplatením nemocenských dávok, v rozsahu 70 % vyplatených dávok, teda vovýške 2.253,58 Eur (70% zo sumy 3.219,40 Eur). O zvyšku žalovanej sumy 965,82 Eur súd nerozhodol,
preto o zvyšnej časti predmetu konania rozhodol týmto doplňujúcim rozsudkom.

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vykonal vo
veci dokazovanie výsluchom svedka Y. W., B.. XX.XX.XXXX, prečítaním znaleckého posudku č. 1/2015
znalca Ing. Branislava Hrica pribratého do konania súdom, ako aj prečítaním predložených listinných
dôkazov a spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica sp. zn. 99/12-1.0/pok a zistil nasledovný skutkový
stav:

Dňa 17.02.2012 nastúpil Y. W. do práce k zamestnávateľovi - odporcovi, ako operátor stroja obsluhoval
otočnú vŕtačku VR6A. Asi o 8.00 hod začal rezať závity do kovových platní o rozmere 110 x 35 x 1 cm.
7 ks platní uložil pomocou otočného žeriavu o nosnosti 500 kg na vzdialenejšiu časť pracovného stola
vŕtačky VR6A, tu pomocou ručnej vŕtačky zrazil hrany dvoch otvorov z jednej strany vrchnej platne. Túto
potom preložil na bližšiu časť stola, kde zrazil hrany dvoch otvorov z druhej strany platne. Následne do

oboch otvorov umiestnených v strede platne cca 5 cm od konca narezal pomocou závitníka závity. Takto
postupoval s každou platňou. Keď o 10.00 hod uložil na kopu pred seba poslednú opracovanú platňu a
chcel sa otočiť k žeriavu, platne uložené na seba sa zo stola vŕtačky zosunuli a zasiahli mu prsty pravej
nohy. Spolupracovník od susednej vŕtačky to išiel hneď oznámiť majstrovi a privolali k nemu záchranku.
Tá ho po ošetrení odviezla na chirurgiu do nemocnice v Rimavskej Sobote, kde mu amputovali palec

pravej nohy a neskôr i susedný prst.

Zo spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica sp. zn. 99/12-1.0/pok bolo zistené, že vyššie popísaný
pracovný úraz Y. W., B.. XX.XX.XXXX u zamestnávateľa - odporcu bol predmetom šetrenia inšpektorátu
práce.

V protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-7-65-2.2/P-J-02-12 zo dňa 13.04.2012 bol
ako zdroj úrazu uvedený pád predmetu, ako príčina úrazu nesprávna organizácia práce. Na základe
vykonanej krvnej skúšky nebola u zamestnanca zistená prítomnosť alkoholu v krvi. Úraz nastal u
zamestnávateľa vo výrobnej hale č. 7.
Na základe šetrenia boli inšpektorátom práce zistené nasledovné nedostatky v príčinnej súvislosti s

udalosťou:
a/ zo strany postihnutého: neboli zistené nedostatky,
b/ zo strany zamestnávateľa: zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup pre činnosť vykonávanú
Y. W.Á. v čase vzniku jeho pracovného úrazu - pri rezaní závitov do kovových platní a ručnej manipulácii
s platňami, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia

pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci).
Po prešetrení pracovného úrazu Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodol rozhodnutím č. 99/12-1.0/
pok/r. zo dňa 10.09.2012 tak, že odporcovi v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) odporcovi
uložil pokutu vo výške 1.000,- Eur za porušenie § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný
postup pre činnosť vykonávanú Jozefom Kovácsom v čase vzniku jeho pracovného úrazu - pre
rezaní závitov do kovových platní a ručnej manipulácie s platňami. Podľa odôvodnenia rozhodnutia

postihnutému zamestnancovi bola nariadeným zamestnancom v deň úrazu uložená pracovná povinnosť
vykonávaťprácuoperátorastrojaarezaťzávitydokovovýchplatníbeztoho,abymubolurčený(písomne
alebo ústne) konkrétny pracovný postup - kde sa majú kovové platne bezpečne opracúvať, koľko platní
uložiť na pracovný stôl vŕtačky, ako s nimi na stole manipulovať, nebolo posúdené, či tento pracovný
stôl je na uvedenú činnosť bezpečný. K používanému pracovnému postupu sa postihnutý dopracoval

len skúsenosťami s tým že prevzal zaužívané pracovné návyky pre túto činnosť od skúsenejších
zamestnancov počas zácviku a následnej praxe. Jednou z príčin zosunutia platní z pracovného stola
bolo nesprávne zvolené pracovné miesto pre opracovanie platní z hľadiska priestorového. Pracovný stôl
vŕtačky svojimi rozmermi vzhľadom na rozmery opracúvaných platní neumožňoval bezpečnú činnosť pri
manipulácii s obrábanými platňami.

RozhodnutímNárodnéhoinšpektorátupráceč.S/2012/02939zodňa13.11.2012boloodvolanieodporcu
zamietnuté a vyššie uvedené rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica bolo potvrdené. Obe
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 19.11.2012.Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol Y. W., B.. XX.XX.XXXX práceneschopný od
17.02.2012 do 30.11.2012.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 20.12.2013 boli navrhovateľom Y. W.S.,

B.. XX.XX.XXXX vyplatené nemocenské dávky za obdobie od 27.02.2012 do 30.11.2012 vo výške
3.219,40 Eur.

Výzvou zo dňa 20.03.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu sumy 3.219,40 Eur do 15
dní od doručenia výzvy. Výzva bola odporcovi doručená 25.03.2013. Výzvou zo dňa 08.10.2013

upozornil navrhovateľ odporcu, že dlžná suma nebola uhradená a určil lehotu na jej uhradenie do
31.10.2013. Táto výzva bola odporcovi doručená dňa 15.10.2013. Vo vyjadrením zo dňa 31.10.2013
odporca uviedol, že zaujal stanovisko, že k úrazu pracovníka došlo aj jeho zavinením v dôsledku
ľahkomyseľného a nedôsledného konania pri plnení svojich pracovných úloh a povinností, teda že je
určitá spoluzodpovednosť daného pracovníka a z tohto dôvodu navrhujú uzavretie mimosúdnej dohody,
na základe ktorej by uhradili 50 % vzniknutej škody. Listom zo dňa 12.11.2013 navrhovateľ odporcovi

oznámil, že posudzovanie miery zodpovednosti za škodu patrí do kompetencie súdu a v prípade
neuhradenia sumy pristúpi k podaniu žaloby na okresný súd.

Podľa znaleckého posudku č. 1/2015 znalca Ing. Branislava Hrica došlo k porušeniu právnych predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na strane zamestnávateľa i zamestnanca.

V prípade zamestnávateľa to bola povinnosť podľa § 9 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a § 82 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), ako aj porušenie interných
predpisov - povinnosti priameho nadriadeného kontrolovať zamestnanca z hľadiska dodržiavania
technologického postupu a dodržiavania bezpečnosti práce.
U zamestnanca to bolo porušenie § 148 a § 178 Zákonníka práce, ako aj § 12 zákon o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci, ako aj interného predpisu - Bezpečného pracovného postupu pri práci na
stĺpovej vŕtačke vydaného 01.04.2010 a Bezpečnosti pri práci na vŕtačkách vydaného dňa 01.04.2010.
Podľa dokumentu Bezpečný pracovný postup pri práci na stĺpovej vŕtačke vydanom 01.04.2010 sú
povinnosti zamestnanca - obsluhy vŕtačky:
1. dodržiavať všeobecné požiadavky pri obsluhe vŕtačky, s ktorými bol zamestnanec preukázateľne

oboznámený,
3. bezpečný pracovný postup pri ukladaní obrobku na pracovný stôl vŕtačky a vykonanie pracovnej
operácie:
a/ uvoľniť miesto na pracovnom stole vŕtačky, odložiť všetky predmety z neho, stôl musí byť prázdny,
b/ obrobok odoberať po privezení, prisunutí z hromady, palety,

c/ vždy manipulovať len s jedným obrobkom,
h/ upnúť obrobok pomocou viazacích prostriedkov na hák otočného žeriavu a uložiť na paletu,
i/ paleta musí byť na určenom mieste v dostatočnej vzdialenosti od vŕtačky tak aby neprekážala práci
na vŕtačke a nebola prekážkou ostatným zamestnancom,
j/ obrobky ukladať len do takej výšky na seba, aby bola zabezpečená ich stabilita, aby sa nemohli

zošuchnúť.
Podľa písmena h/ dokumentu Bezpečnosť pri práci na vŕtačkách vydanom dňa 01.04.2010 je pri práci
zakázané na stôl vŕtačky ukladať nástroje a viac ako jeden obrobok, ktorý je obrábaný.
Spoluzodpovednosť poškodeného zamestnanca je 90 %, poškodený zamestnanec ako skúsený
prevádzkový robotník a vŕtač vedel, že ním pozmenený určený bezpečný pracovný postup

zamestnávateľom pri vykonávanej činnosti je v rozpore s pracovnými bezpečnostnými predpismi a
obvyklým bezpečným spôsobom správania sa, v čase úrazu mal 53 rokov, bol riadne a preukázateľne
preškolený z bezpečnosti práce, zo zásad bezpečného správania sa, z bezpečných pracovných
postupov a ostatných interných smerníc, tak vedome porušil právne a ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že náhrady škody sa domáhajú vzhľadom na pracovný úraz, ktorý
utrpel pán Y. W. dňa 17.02.2012 u odporcu, v dôsledku ktorého bol práceneschopný, pričom mu boli
vyplatené nemocenské dávky vo výške 3.219,40 Eur. V zmysle § 238 zákona o sociálnom poistení
má Sociálna poisťovňa právo na náhradu škody voči tretej osobe, ktorá vznikla v dôsledku zavineného

protiprávneho konania výplatou nemocenských dávok. Pri podávaní žaloby vychádzali z protokolu
Inšpektorátu práce, podľa ktorého zo strany odporcu došlo k porušeniu § 6 zákona o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, pričom zo strany ich zamestnanca neboli zistené žiadne porušenia. Miera
zavinenia zamestnanca určená znalcom 90 % je nadhodnotená, zamestnanec konal v prospech svojhozamestnávateľa, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť a je neetické, aby za týchto podmienok bola
prenášaná zodpovednosť na zamestnanca. Zamestnávateľ má vyššiu ako 10 % mieru zodpovednosti.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci nie je sporné, že došlo k
pracovnému úrazu a z protokolu inšpektorátu práce vyplýva, že došlo k porušeniu právneho predpisu,
za čo bola odporcovi uložená sankcia. Porušenie spočívalo v tom, že zamestnancovi nebol vysvetlený
spôsob práce. Majú ale za to, že poškodený čiastočne zapríčinil vznik škody svojim ľahkomyseľným
prístupom a to tým, že ukladal kovové pásy na kopu, pričom je zrejmé, že pri položení určitého počtu

takýchto pásov na seba, tieto musia spadnúť. Značný podiel na úraze mal poškodený v dôsledku svojho
konania. Závery znaleckého posudku rešpektujú a nemajú voči nim žiadne výhrady. Súhlasia s tým, aby
bol odporca zaviazaný na náhradu 10 % sumy, ktorú navrhovateľ uhradil.

Z výpovede svedka Y. W., B.. XX.XX.XXXX súd zistil, že vŕtal závity do oceľových platní M12, na
pracovnom stole mal uložených 6 - 7 ks oceľových platní. Vŕtal tieto platne po jednom. Keď jeden vyvŕtal,

položil naň druhý a tak ďalej. Keď mal urobených asi 6 dosiek, ktoré boli na pracovnom stole, tieto sa
zošmykli a spadli na jeho pravú nohu. Pocítil bolesť, kolega zavolal majstra, zavolali záchranku a bol
odvezený do nemocnice.
Túto činnosť nerobil prvýkrát, robil ju predtým viackrát, na túto prácu je zaradený u odporcu určite aspoň
rok, vždy postupoval rovnakým spôsobom. Aj predtým na seba ukladal platne, či to bolo 6 - 7, to nevie,

možno 4 - 5 ks. Na túto činnosť mal jeho zamestnávateľ technologický postup, v ktorom bolo vymedzené
rezanie závitov M12, neboli tam ale uvedené konkrétnosti, kde položiť dosku, koľko možno položiť na
seba a podobne. Nie je tam uvedené, že môže byť na stole len 1 kus, že má byť upnutý a následne vŕtať.
Bolo na jeho osobnom rozhodnutí, koľko dosiek dá na seba. Majster nevedel presne, koľko platní na
seba dáva, ale vedel, že dávajú viac. Túto činnosť u odporcu vykonávajú aj iné osoby, asi tak traja, štyria.

V jednom čase ju vykonáva len jeden pracovník, ale počas inej zmeny iný pracovníci. Títo pracovníci
postupujú rovnako, aj oni dávajú platne na seba, nerobia vývrty po jednom. Nemal nejaké pokyny od
nadriadeného, ako má postupovať. V ten deň, keď došlo k úrazu, robil najprv inú robotu, prišiel k nemu
majster, že má robiť túto činnosť, pri ktorej došlo k úrazu, lebo je to súrnejšie. Majster mu zadal prácu,
potom ho už ale nekontroloval. Mal na sebe ochranný odev, obuv s kovovou špicou a rukavice, ktoré

mal na sebe, keď dával dosku na stôl.
Či si uvedomoval pri práci, že môže dôjsť k úrazu, nevie povedať. Aj jeden kus môže spadnúť zo stola, tá
možnosť tu je. Teraz už vie, že nebolo bezpečné ukladať na seba 6 - 7 ks platní, ale mali na túto činnosť
časový limit. Snažil sa, aby urobil čím skôr a čím viacej. Nevie povedať, prečo platne spadli, bola to len
sekunda. On postupoval tak, že na jednej strane stola mal platne. Keď do platne vyvŕtal diery, tak platňu

preložil na stôl bližšie k sebe a tak postupoval i s ostatnými. Keď ich mal 6 - 7 ks, ručným žeriavom ich
chcel premiestniť, telom sa vytáčal, noha mu ostala pri stole, dosky spadli ostrou hranou na jeho nohu.
Nikomu inému z jeho kolegov nespadli dosky na zem tak, ako v prípade jeho pracovného úrazu.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len zákon o

sociálnom poistení) má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla
výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna
poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 5 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením

vonkajších vplyvov.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví
podľa § 196.

Podľa § 196 ods. 2 - 5 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa

tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec,
podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň

jedna tretina škody.
Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy,
nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby
neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie

vyplývajúce z rizika práce.

Podľa§82písm.a)Zákonníkaprácevedúcizamestnanecjeokrempovinnostíuvedenýchv§81povinný
najmä riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov.

Podľa § 148 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného
prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju
bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ je povinný
sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného
správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať

- stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na
ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie
a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky
vyhradených technických zariadení,
- či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných

látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
- činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
- riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných
ochranných opatrení.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) a c) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnanec je povinný
a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany
zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými
bol riadne a preukázateľne oboznámený,

c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné
prostriedky v súlade s
1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,
2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti.

Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
O.s.p.) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou,
so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm.
b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorésa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o

zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Navrhovateľ má v zmysle § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo voči tretej osobe na
náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tejto osoby.
V prípade, že ide o náhradu škody vzniknutú výplatou nemocenských dávok v dôsledku pracovného

úrazu, zodpovednosť tretej osoby - zamestnávateľa za škodu sa riadi § 195 a nasl. Zákonníka
práce. V takomto prípade má Sociálna poisťovňa právo voči zamestnávateľovi na náhradu škody
zodpovedajúcej vyplateným dávkam v dôsledku pracovného úrazu, pričom nárok na náhradu škody voči
zamestnávateľovi nevznikne, resp. vznikne v nižšej výške len za podmienok podľa § 196 Zákonníka
práce. V prípade, že sa zamestnávateľ zbaví sčasti zodpovednosti za škodu podľa § 196 ods. 2
Zákonníka práce, je povinný uhradiť Sociálnej poisťovni škodu len v pomernej časti, čiže vo výške

zodpovedajúcej miere jeho zodpovednosti za škodu.

Na základe vykonaného dokazovania bolo v danej veci preukázané, že zamestnanec odporcu Y. W.,
B.. XX.XX.XXXX utrpel dňa 17.02.2012 pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol práceneschopný a boli
mu navrhovateľom vyplatené nemocenské dávky vo výške 3.219,40 Eur. Navrhovateľovi teda vznikol

vyplatením dávok v zmysle citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení voči odporcovi nárok
na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávok, keďže odporca ako zamestnávateľ zamestnanca
Y.W.,B..XX.XX.XXXXzodpovedápodľa§195Zákonníkaprácezaškoduvzniknutúvsúvislostisdaným
pracovným úrazom menovaného.

Odporca tvrdil, že poškodený zamestnanec čiastočne zapríčinil vznik škody svojím ľahkomyseľným
prístupom a to tým, že ukladal kovové platne na kopu, pričom je zrejmé, že pri položení určitého počtu
takýchto platní na seba, tieto musia spadnúť. Značný podiel na úraze mal teda poškodený zamestnanec
v dôsledku svojho konania. Odporca preto zodpovedá za škodu len sčasti podľa § 196 ods. 2 písm. c)
Zákonníka práce, pričom miera zodpovednosti odporcu je 10%, čo vyplýva zo znaleckého posudku.

Vzhľadom na uvádzané tvrdenia súd skúmal mieru zodpovednosti za škodu u odporcu a u jeho
zamestnanca Y. W., B.. XX.XX.XXXX za účelom zistenia, v akom rozsahu zodpovedá odporca za škodu
vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu, a teda v akom rozsahu je povinný nahradiť navrhovateľovi
škodu.

Pokiaľ ide o zamestnávateľa, bolo zistené nasledovné:

Podľa rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-7-65-2.2/P-J-02-12 zo dňa 13.04.2012
odporca porušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že ako
zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup pre činnosť vykonávanú zamestnancom Y. W. v čase

vzniku jeho pracovného úrazu - pre rezanie závitov do kovových platní a ručnú manipuláciu s platňami.
Súd je v súlade s § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný výrokom rozhodnutia príslušného inšpektorátu práce o
spáchaní správneho deliktu a o tom, kto ho spáchal. Keďže vyššie uvedené rozhodnutie je rozhodnutím
o správnom delikte, súd je viazaný týmto rozhodnutím, pokiaľ ide o to, kto správny delikt spáchal a aké
bolo porušenie právnych predpisov.

Súd teda vychádzal z toho, že odporca porušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci tým, že ako zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup pre činnosť vykonávanú
zamestnancom Jozefom Kovácsom v čase vzniku jeho pracovného úrazu - rezanie závitov do kovových
platní a ručnú manipuláciu s platňami.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že zo strany zamestnávateľa - odporcu došlo i k porušeniu §
9 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 82 Zákonníka práce a interných predpisov,
pričom porušené ustanovenia týchto predpisov upravujú povinnosť zamestnávateľa kontrolovať prácu
zamestnancov všeobecne i z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad
bezpečnej práce a bezpečných pracovných postupov.

Pokiaľ ide o zamestnanca, bolo zistené nasledovné:NazákladevýpovedesvedkaY.W.,B..XX.XX.XXXX,akoajzospisuInšpektorátupráceBanskáBystrica
sp. zn. 99/12-1.0/pok mal súd preukázané, že zamestnanec odporcu Y. W., B.. XX.XX.XXXX vykonával
rezanie závitov do kovových platní a ručnú manipuláciu s platňami u odporcu opakovane, pričom

zakaždým postupoval rovnakým postupom, neodkladal platne po jednom po opracovaní, ale ukladal
na seba niekoľko platní a až následne ich premiestňoval. Rovnako postupovali i ostatní zamestnanci,
ktorí vykonávali túto činnosť. Odporca (zamestnávateľ) nemal určený bezpečný pracovný postup,
ako sa má táto práca vykonávať, zo strany zamestnávateľa neboli zamestnanci vykonávajúci danú
činnosť usmernení, aby pracovali vždy len s jednou platňou a neukladali platne na seba. Postihnutému

zamestnancovi bola nariadeným zamestnancom v deň úrazu uložená pracovná povinnosť vykonávať
prácu operátora stroja a rezať závity do kovových platní bez toho, aby mu bol určený konkrétny
pracovný postup - kde sa majú kovové platne bezpečne opracúvať, koľko platní uložiť na pracovný stôl
vŕtačky, ako s nimi na stole manipulovať. K používanému pracovnému postupu sa postihnutý dopracoval
len skúsenosťami s tým, že prevzal zaužívané pracovné návyky pre túto činnosť od skúsenejších
zamestnancov počas zácviku a následnej praxe.

Podľa znaleckého posudku zo strany zamestnanca došlo k porušeniu § 148 a § 178 Zákonníka práce,
§ 12 zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj interných predpisov zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o uvedené porušenia zákonných ustanovení, tie súd nebral v súvislosti s určovaním miery
zavinenia do úvahy z dôvodu, že ide o všeobecné ustanovenia, podľa ktorých si má každý počínať

tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných a na tieto sa nemožno dovolávať v zmysle § 196
ods. 4 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o interné predpisy, tie neboli dostatočne určité, neurčovali presný
postup zamestnanca pri danej činnosti, nebol určený konkrétny pracovný postup - kde sa majú kovové
platne bezpečne opracúvať, koľko platní uložiť na pracovný stôl vŕtačky, ako s nimi na stole manipulovať.
Túto skutočnosť znalec nebral do úvahy, nezohľadnil, že zo strany zamestnávateľa bol porušený § 6

ods. 1 písm. i/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že odporca ako zamestnávateľ
neurčil bezpečný pracovný postup pre činnosť vykonávanú zamestnancom. Vzhľadom na uvedené súd
nevychádzal z porušenia interných predpisov zamestnancom. V súvislosti so zodpovednosťou za škodu
súd teda nebral do úvahy žiadne porušenia predpisov zamestnancom.

Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že za škodu vzniknutú v súvislosti s
pracovným úrazom zodpovedá v prevažnej miere odporca, ktorý porušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že ako zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup
pre činnosť vykonávanú zamestnancom v čase vzniku pracovného úrazu - pre rezanie závitov do
kovových platní a ručnú manipuláciu s platňami. Táto skutočnosť bola hlavnou a zásadnou príčinou

vzniku škody, ak by odporca túto povinnosť neporušil, postihnutý zamestnanec by presne vedel, aký
postup pri danej činnosti je bezpečný a aký nie je. Pracovný úraz sa teda podľa názoru súdu stal v
predovšetkým v dôsledku porušenia tohto zákonného ustanovenia odporcom.
Zároveň ale možno konštatovať i to, že zamestnanec odporcu, ktorý utrpel pracovný úraz, konal
ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže

privodiť ujmu na zdraví. Postihnutý zamestnanec si totiž musel byť vedomý, že ukladanie 6 - 7 kovových
platní nie je bezpečným postupom a väčšie množstvo platní môže zo stola spadnúť. Napriek tomu
takýto postup zamestnanca nemôže mať za následok prevažnú mieru jeho zodpovednosti za škodu,
keďže predovšetkým sám zamestnávateľ umožnil zamestnancovi takýto postup tým, že sám porušil
právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci, neurčil bezpečný pracovný postup pre túto

činnosť, neusmernil zamestnanca, ako má postupovať ani nekontroval zamestnanca pri tejto činnosti.
Zamestnanec teda tiež sčasti zodpovedá za škodu, ale v značne nižšej miere ako jeho zamestnávateľ.
Na základe uvedeného má súd za to, že zodpovednosti za škodu sa odporca sčasti zbavil, pričom
miera zodpovednosti zo strany odporcu - zamestnávateľa je 70% a zo strany zamestnanca, ktorý utrpel
pracovný úraz, je 30%. Navrhovateľovi má teda voči odporcovi právo na náhradu škody, ktorá mu

vznikla vyplatením dávok, v rozsahu 70% vyplatených dávok, teda vo výške 2.253,58 Eur (70% zo sumy
3.219,40 Eur). V rozsahu 30% vyplatených dávok, teda vo výške 965,82 Eur (30% zo sumy 3.219,40
Eur), navrhovateľ právo na náhradu škody voči odporcovi nemá.

Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ ide o mieru zavinenia zamestnávateľa a zamestnanca, súd

nevychádzal z miery určenej súdom pribratým znalcom, nakoľko znalec určil mieru zavinenia na základe
posúdenia porušenia predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v prípade
zamestnávateľa - odporcu nevychádzal z rovnakých porušení, ako to bolo zo strany príslušného
inšpektorátupráce.Keďžesúdjeviazanývýrokomrozhodnutiainšpektorátupráceospáchanísprávnehodeliktu,musívychádzaťzporušenípredpisovobezpečnostiaochranezdraviapripráci,ktorébolizistené
Inšpektorátom práce Banská Bystrica a ktoré boli uvedené v jeho rozhodnutí č. IBB-7-65-2.2/P-J-02-12
zo dňa 13.04.2012.

Záverom súd dodáva, že priznanie náhrady škody vo výške predstavujúcej 10 % zo sumy vyplatených
nemocenských dávok, ako to navrhoval odporca, nie je prípustné ani vzhľadom na ustanovenie 196
ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého i v prípade, že sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za
škodu podľa § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce (z dôvodu ľahkomyseľného konania zamestnanca),

zamestnancovi sa uhradí aspoň jedna tretina škody. Analogicky i v prípade, keď škoda má byť hradená
Sociálnej poisťovni a nie priamo zamestnancovi, musí byť zákonom určený pomer zachovaný, teda i
v takomto prípade nemôže byť zamestnávateľ zaviazaný na náhradu škody menej ako je 1/3 škody.
Navrhovaných 10% škody (t. j. suma 321,94 Eur) je menej ako 1/3 škody, odporca nemohol byť
zaviazaný na úhradu v nižšej výške ako je suma 1.073,13 Eur (1/3 zo sumy 3.219,40 Eur).

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že odporca nezodpovedá za škodu vzniknutú v súvislosti s
pracovným úrazom Y. W., B.. XX.XX.XXXX v rozsahu 30%, teda v tejto časti sa svojej zodpovednosti
za škodu zbavil podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce.
Preto súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti (ohľadne sumy 965,82 Eur) zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto doplňujúcemu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.