Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206435
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206435.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu D. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. R. XXX/X , XXX XX T. R., štátneho občana SR, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234
466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o zaplatenie sumy 864,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a mi e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 30.04.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 05.05.2014 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 864,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy

864,- Eur od 24.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou
o úvere č. 6116079 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretej medzi ním a žalovaným dňa 06.02.2009
došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov jemu vo výške 900,- Eur. On uzatvoril
zmluvu o úvere ako dlžník, žalovaný ako veriteľ. Predmetnú zmluvu o úvere pokladá však za neplatný
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon , ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom s tým, že

podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
Národnej Rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý
platil v čase uzatvorenia zmluvy o úvere podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľskú úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba, ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm.a /, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov s odkazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.. Na základe
uvedeného pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere (priemerná ročná
percentuálna miera nákladov) mal žalovaný nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške
ním poskytnutej istiny úveru vo výške 900,- Eur a to bez úrokov a bez poplatkov. Predlžením absolútne
neplatnej zmluvy o úvere v časti úrokov a poplatku bol uvedený do omylu zo strany žalovaného, pričom

uhradil na jeho účet sumu podľa zmluvy o úvere vo výške 1.764,- Eur, t.j. o 864,- Eur viac, než na akú
sumu mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 864,- Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na stranežalovaného. Z titulu vydania bezdôvodného obohatenia tak žiadal žalobou od žalovaného zaplatiť sumu
864,- Eur s príslušenstvom podľa špecifikácie v žalobe.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.09.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.09.2014 k žalobe uviedol,
že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobca
vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania.
Žalobca toto svoje vyhlásenie potvrdil svojim osobitných podpisom na zmluve o úvere, pričom poukázal
na to, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel

zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký
účel žalobca poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Ak žalobca v zmluve o úvere uviedol a
aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho zamestnania, treba chrániť jeho
dobrú vieru a žalobcovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Vzájomný právny vzťah medzi ním a
žalobcom je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je
vôbec na mieste. Predmetná zmluva o úvere tak nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov. Tiež bol názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva
o úvere nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere
nikdy neodpadol, keď tu neboli ani iné dôvody na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto mal za to,
že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, keď navyše poukázal na to, že akýkoľvek nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Vzniesol tiež
námietku premlčania práva žalobcu. Právo žalobcu sa premlčalo tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej
premlčacej lehote a to dňa 23.02.2013. Žalobca sa so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia
obrátil na súd až dňa 05.05.2014, preto jeho právo je premlčané. Z týchto dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť.

Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 24.09.2015. Tohto pojednávania sa právny
zástupca žalobcu zúčastnil, žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol
predvolaný riadne a včas dňa 20.07.2015 (čl. 38 spisu), neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil
podaním zo dňa 21.09.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.09.2015 (čl. 51 spisu), súhlasil s

prejednaním veci vo svojej neprítomnosti, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto
pojednávania, keď potom súd za týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní
prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, keď pritom prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“), podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Žalobca k vznesenej námietke premlčania jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany

žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru pri uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere žalovaný konal
úmyselne a teda z jeho strany ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko už od vzniku svojho
podnikania žalovaný neuvádzal vo svojich zmluvách o úvere, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami
zákonom vyžadované náležitosti, teda podľa zákona č. 258/2001 Z.z., vyžadované podstatné obsahové
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, pričom žiadal neprimerane vysoké úroky v rozpore s dobrými mravmi

zo zmlúv o úvere. Preto na daný prípad je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, keď pri aplikácii
10-ročnej premlčacej doby potom jeho právo nie je premlčané a žalovaný vzniesol námietku premlčania
neopodstatnene.

Žalobca k žalobe predložil Zmluvu o úvere č. 6116079 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá bola uzatvorená

medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, keď v záhlaví zmluvy o úvere je uvedené, že táto
je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy o úvere žalovaný
ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 900,- Eur s tým, že žalobca ako
dlžník sa zaviazal tento úver žalovanému ako veriteľovi vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške
864,- Eur, keď sa celkovo zaviazal zaplatiť žalobca žalovanému z titulu vrátenia úveru sumu 1.764,- Eur

v 12 mesačných splátkach po 147,- Eur počnúc dňom 18.03.2009. V zmluve o úvere je uvedené, že
žalobca ako dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.Žalobca ďalej k žalobe predložil splátkový kalendár označený ako Splátky a pokuty, z ktorého vyplýva,
že žalobca z titulu zmluvy o úvere žalovanému zaplatil sumu 1.764,- Eur, keď dňa 16.04.2009 zaplatil
splátku v sume 147,- Eur a dňa 23.02.2010 splátku v sume 1.617,- Eur, spolu sumu 1.764,- Eur.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne

len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej Národne Rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších

predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, a to v znení ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c/ identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e/ celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j/ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,
vypočítané na základe údajom platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernejhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l/ veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/ v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7,
q/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenie sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a
l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 upravuje štyri možné formy získania bezdôvodného obohatenia.
Žalobca v žalobe nešpecifikuje spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným, ale zo skutkových
tvrdení žalobcu je možné vyvodiť, že žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho
dôvodu, keď na úroky a poplatky z úveru poskytnutého žalobcovi mu nárok podľa § 4 ods. 3 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2009 nevznikol (zmluva o úvere
bola uzatvorená dňa 06.02.2009).

Vo veci je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere dňa 06.02.2009, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 900,- Eur. Žalobca sa zaviazal úverové prostriedky

žalovanému vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 864,- Eur, keď spolu sa zaviazal zaplatiť na účel
zmluvy o úvere žalovanému sumu 1.764,- Eur.

Súd na základe vyhodnotenia predmetnej zmluvy o úvere sa stotožnil s názorom žalobcu, že prijatie
plnenia na úrokoch a poplatkoch v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. zakladá na strane žalovaného

zodpovednosťzabezdôvodnéobohateniepodľa§451ods.2Občianskehozákonníka,keďišlooplnenie
bez právneho dôvodu čo do sumy 864,- Eur, ktorú sumu žalobca zaplatil žalovanému nad sumu 900,-
Eur, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Napriek uvedenému súd žalobe žalobcu
nevyhovel, pretože žalovaný sa úspešne dovolal premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia a to s odkazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak

sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110), pričom na premlčanie prihliadne súd
len na námietku dlžníka; ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
túto námietku vzniesol úspešne. Pri premlčaní práva z bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník

v § 107 ods. 1 a ods. 2 ustanovuje subjektívnu, ako i objektívnu premlčaciu dobu pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď podľa tohto zákonného ustanovenia sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V posudzovanom prípade k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo dňa
23.02.2010, kedy žalobca zaplatil poslednú splátku úveru žalovanému. Od tohto dňa začala plynúťobjektívna trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že táto uplynula
dňa 23.02.2013. Žalobca podal na súde žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 05.05.2014,
teda po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá mu

márne uplynula dňa 23.02.2013. Nakoľko žalovaný sa premlčania dovolal, a nakoľko právo žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, nebolo možné
žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať, preto súd žalobu žalobcu o zaplatenie
sumy 864,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom v podobe uplatnených
úrokov z omeškania zamietol.

Ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia
dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp.
desaťročnú. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo
do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez
ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného

uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre začiatok behu dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Žalobca
skutkové tvrdenia rozhodné pre posúdenie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v žalobe,
a ani v priebehu konania neuviedol. Začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby súd

neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobcovi márne uplynula objektívna premlčacia doba, v tomto
prípade trojročná. Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu získaného plnením
bez právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci sa
tak stalo dňom 23.02.2010, kedy žalobca zaplatil poslednú splátku úveru, v ktorej boli započítané aj
úroky a poplatky, na ktoré žalovanému podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok. Právo

žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa tak premlčalo v trojročnej premlčacej dobe
počítanej od 23.02.2010, ktorá uplynula dňa 23.02.2013, pričom uplynula márne, pretože žalobca podal
žalobu na súde až dňa 05.05.2014.

Pokiaľ žalobca žiadal na súdený prípad aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, pretože malo ísť na

strane žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie, súd má za to, že úmysel žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve uzavretej
so žalobcom preukázaný nebol.

Občianskyzákonníkpodstatuúmyselnéhokonanianevymedzuje,pretosapriskúmaníúmyslukonajúcej

osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15
Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej
zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa
Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim
konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten,

kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby
získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívaní praxi žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia

plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere podľa jej typového označenia v zmysle § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný skutočne

chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť
ešte sama o sebe nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia
zmluvy dňa 06.02.2009, nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd
ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné
náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z., najmä ak žalobca v zmluve o úvere prehlásil, že finančné

prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania z čoho žalovaný mohol vyvodiť, že žalobca nekoná
ako spotrebiteľ.Pri posúdení, či ide o úmyselné konanie alebo nie, nemožno vychádzať zo súčasného stavu, ale zo stavu
v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Preto neobstojí argumentácia žalobcu poukazovaním na „obdobné“
zmluvy o úvere, ktoré žalovaný uzatvoril s inými dlžníkmi, a to zo dňa 27.04.2011, zo dňa 30.11.2010,

zo dňa 29.09.2004 a zo dňa 20.11.2008, keď prvé dve zmluvy o úvere boli uzatvorené až následne
po uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 06.02.2009, keď potom nimi
žalobca nedôvodne preukazoval úmyselné konanie zo strany žalovaného pri uzatvorení posudzovanej
zmluvy o úvere, a pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 29.09.2004 a zo dňa 20.11.2008, zmluva o
úvere zo dňa 29.09.2004 vôbec neobsahuje účel použitia finančných prostriedkov, a zmluva o úvere

zo dňa 20.11.2008 rovnako neobsahuje účel poskytnutia finančných prostriedkov, keď potom skutkové
okolnosti posudzovanej zmluvy o úvere nie sú totožné s predloženými „obdobnými“ zmluvami o úvere
zo strany žalobcu a teda v žiadnom prípade nemožno uzavrieť, že nimi je preukázané úmyselné konanie
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť v čase uzatvárania úverovej zmluvy so žalobcom. Tiež pokiaľ
žalobca argumentoval tým, že už z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23Sp/19/2008-19
zo dňa 10.04.2008 žalovaný musel vedieť, že zmluvy o úvere, ktoré uzatvára s dlžníkmi sú neplatné

pre rozpor s dobrými mravmi, ani táto argumentácia neobstojí, pretože nie je známe, ktoré skutkové
okolnosti boli posudzované pri vyslovení právneho názoru tohto súdu v danej veci.

Súd sa preto nestotožňuje s názorom žalobcu, že týmito listinnými dôkazmi preukázal úmyselné konanie
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť pri uzatvorení zmluvy o úvere zo dňa 06.02.2009.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd dodáva, že nemal žiadne pochybnosti o právnom posúdení zmluvy o úvere podľa zákona
č. 258/2001 Z.z., a teda že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p..
Žalovaný bol v konaní úspešný, nenavrhol priznať trovy konania, keď o trovách konania súd rozhoduje
len na návrh, preto úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)