Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210441
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513210441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

Mgr.RenátyGavalcovejaJUDr.KatarínySlováčekovejvprávnejvecižalobcu:PROFICREDITSlovakia,
s.r.o., IČO 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava 26, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr.AndreaCviková,s.r.o.,IČO47233516,Pribinova25,Bratislava,protižalovanému:L.L.,narodený
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o
zaplatenie 1.218,92 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 8C/186/2014-61 zo dňa 28. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 292,82 eura ako náhradu trov právneho zastúpenia k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniam § 497 ObZ, § 488, § 489, § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, § 44 ods. 2,
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1, § 40 ods. 1, § 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - ďalej aj OZ), Zákonom o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007

Z.z. - § 2 písm. a) a b) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

2. Vecne argumentoval tým, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 1.218,92 eura,
zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 3,275% ročne zo sumy 36,97
euraspríslušenstvomtak,žeúrokzomeškaniaazmluvnápokutaspoluneprevýšiasumu690,-euraodo
dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne
sumu 690,- eur, len 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.218,90 eura do zaplatenia a náhradu trov

konania. Uznesením č. k. 8C/186/2014-40 zo dňa 29.04.2015 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania a zmluvnej pokuty tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 690,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a
tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 690 eur len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1218,92 eura do
zaplatenia odmietol. Súd prvej inštancie v danom prípade skúmal, či medzi účastníkmi došlo k platnému
uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
vyplýva, že žalovaný dňa 21.12.2010 v článku 5 pod označením „Údaje o požadovanom revolvingovom

úvere v EUR“ uviedol, že žiada o poskytnutie čiastky úveru vo výške 1.170,- eur s ročnou úrokovou
sadzbou 70,02%. V článku 6 pod označením „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR“ je
žalobcom dňa 23.12.2010 ako schválená výška úverového limitu uvedená suma 690,- eur a ročná
úroková sadzba vo výške 70,01%. Súd mal potom za preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiuzmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko žalovaný vo svojej žiadosti navrhol uzavretie úverovej zmluvy
s výškou úveru 1.170,- eur a výškou úrokovej sadzby 70,02% ročne, avšak bol mu poskytnutý úver,
resp. úverový limit v inej výške ako žiadal, pri inej výške úroku z úveru. Medzi žalobcom a žalovaným

teda nedošlo k zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere a síce o výške
poskytnutého úveru a o výške úrokovej sadzby. Zo skutočnosti, že žalobca dňa 23.12.2010 schválil
úver v inej výške, ako žiadal žalovaný vyplýva, že s návrhom žalovaného na uzavretie zmluvy zo dňa
21.12.2010 nesúhlasil, ale tento návrh odmietol a urobil voči žalovanému nový návrh, pretože jeho
prejav vôle obsahoval zmenu prijatého návrhu. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný

s týmto novým návrhom súhlasil, keď jeho podpis na zmluve je zo dňa 21.12.2010. Okrem toho
treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto zmluvy
relevantným spôsobom, keď nemal v čase podpisu tejto zmluvy vedomosť, v akej výške mu bude
poskytnutý úver a za akých podmienok. Tým sa vopred vzdal svojich práv, keď týmto konaním bol
jednoznačne zvýhodnený žalobca, ktorý si ako podnikateľský subjekt mohol takmer jednostranne určiť
všetky podstatné podmienky tohto záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že

medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko tu nedošlo ku
zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere. Čerpaním peňažných prostriedkov
na úkor žalobcu sa však žalovaný bezdôvodne obohatil, preto je v zmysle § 47 OZ povinný žalobcovi
vrátiťvšetko,čonazákladetejtoneplatnejzmluvydostal,nakoľkosumu590,67euračerpalbezprávneho
dôvodu. Žalovanému pritom bola poskytnutá suma 590,67 eura dňa 23.12.2010, žaloba bola podaná

dňa 30.09.2013. Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere, boli účastníci v zmysle § 457 OZ povinní vydať si navzájom plnenie a to titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Dvojročná subjektívna premlčacia doba, v rámci ktorej mal žalobca právo
žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, začala v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynúť
najneskôr dňa 24.12.2010 (23.11.2010 žalovaný čerpal finančné prostriedky žalobcu a uplynula dňa

24.12.2012). Žaloba bola podaná na súde 30.09.2013. Preto z dôvodu premlčaného nároku žalobcu v
celom rozsahu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať a súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Za
premlčané považoval aj uplatnené úroky z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú
jej osud, z čoho vyplýva, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe, ako hlavný
peňažný záväzok. Predmetom návrhu bola aj požiadavka žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nakoľko však k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere nedošlo, nemohlo dôjsť ani k uzavretiu písomnej dohody o zmluvnej pokute. Preto súd žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a plne úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci, ktoré vo svojom rozhodnutí
bližšie špecifikoval a priznaná odmena v konečnej sumy 292,82 eura bude žalobcom uhradená na účet

právneho zástupcu žalovaného.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a svojim odvolaním sa domáhal
toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že ak je zmluva o revolvingovom úvere neplatnou, potom pri

posudzovaní premlčania sa má vychádzať z ustanovenia § 107 ods. 3 OZ. Pri závere o absolútnej
neplatnosti zmluvy vznikajú vzájomné záväzky účastníkov zmluvy v zmysle § 457 OZ. Dôsledkom
vzájomnej reštitučnej povinnosti je okrem iného aj fakt, že pri posudzovaní vzájomných nárokov a
záväzkov sa nepoužije všeobecná úprava premlčania bezdôvodného obohatenia, ale osobitná úprava
uvedená v § 107 ods. 3 OZ. Súd prvej inštancie pochybil, keď uvedené ustanovenie nepoužil, preto bolo

posúdenievznesenejnámietkypremlčaniapredčasnéavrozporesozákonom.Napadoltiežrozhodnutie
súdu o náhrade trov právneho zastúpenia. Sídlo právneho zástupcu žalovaného je v Bratislave. Napriek
tejto skutočnosti mu súd priznal náhradu spotreby PHM a náhradu za použitie motorového vozidla za
cestu z Prievidze do Trnavy a náhradu za stratu času z Prievidze do Trnavy, čomu nie je možné rozumieť.
Ak si žalovaný uplatnil nárok len na jednu cestu, potom súd mal vychádzať zo vzdialenosti Bratislava -

Trnava. Preto svojmu odvolaniu žiadal vyhovieť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. S odvolaním žalobcu nesúhlasil a rozsudok ako
vecne správny žiadal odvolacím súdom potvrdiť. Poukázal na to, že zmluva nebola vôbec uzavretá
vzhľadom na vady kontraktačného procesu, k uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalobca

neakceptoval ofertu žalovaného, teda nemožno hovoriť o neplatnosti ale o úkone, ktorý vôbec nevznikol.
Keďže zmluva nevznikla, žalovaný mal povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho
po poskytnutí finančných prostriedkov, teda istinu v sume 590,67 eura. Keďže tu došlo k plneniu na
základe zmluvy, ktorá nevznikla, ide o vrátenie plnenia bez právneho dôvodu.Na podporu svojich argumentov poukázal aj na rozhodnutia iných súdov. Poukázal tiež na to, že návrh
zmluvy neobsahuje ani obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný doposiaľ vrátil
žalobcovi sumu 333,82 eura a zostala mu povinnosť vrátiť sumu 256,85 eura, ktorý nárok žalobcu je

premlčaný.

5. Čo sa týka námietky súvisiacej s trovami konania poukázal na to, že žalovaný, resp. jeho právny
zástupca si neuplatnil cestovné Prievidza-Trnava-Prievidza, čo preukazuje aj priloženým vyúčtovaním,
ale cestovné z Bratislavy do Trnavy a naspäť do Bratislavy. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP,
akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo

na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok

súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP

alebo Civilný sporový poriadok). Odvolací súd (ďalej aj odvolací súd), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto
veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom
2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase

podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že
podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo
základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv
aprávomchránenýchzáujmovtak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty,vrátanenaplnenialegitímnych

očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2
ods.1aods.2CSP),aprincípuústavnekonformnéhoieurokonformnéhovýkladunoriemvnútroštátneho
práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o
preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože

odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na § 387
ods. 2 CSP, odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.10. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvej inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania

pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a priaznivejšie
rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere pre nezhodu v prejavoch vôle účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy o
úvere, na strane žalovaného potom vzniklo bezdôvodné obohatenie a keďže aplikoval ustanovenie §
107 ods. 1 OZ na plynutie dvojročnej subjektívnej doby a táto začala plynúť najneskôr dňa 24.12.2010 a
uplynula dňa 24.12.2012, pritom žaloba bola podaná na súde dňa 30.09.2013, bola podaná oneskorene,
preto žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

12. Žalobca v odvolaní argumentuje tým, že ak ide o absolútnu neplatnosť zmluvy, účastníci v zmysle §
107 ods. 3 OZ majú povinnosť vzájomného vrátenia plnení, ktoré od seba dostali. Dôsledkom vzájomnej
reštitučnej povinnosti je okrem iného fakt, že medzi posudzovaním vzájomných nárokov a záväzkov sa
nepoužije všeobecná úprava premlčania, ale osobitná úprava uvedená v § 107 ods. 3 OZ.

13. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

14. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k
nemu došlo.

15. Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník

mohol premlčanie namietať.

16. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v
subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2).

17. Pri vzájomných (synalagmatických) právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z
neplatnej alebo zrušenej zmluvy (§ 457) súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď by
premlčanie mohol namietať aj druhý účastník. V ustanovení § 107 ods. 3 je vlastne ustanovená výnimka
z ustanovenia § 100 ods. 1 posledná veta, podľa ktorej ak sa dlžník dovolá premlčania, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Právo na vzájomné vrátenie plnení sa však vzťahuje len na prípady, keď predmetom by bolo
vzájomné vrátenie peňažných plnení, alebo vrátenie len časti kúpnej ceny bez vrátenia kúpenej veci, a
pod. Právo na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej (zrušenej) zmluvy je totiž zo zákona
(§ 457 a 560) podmienené tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť.

19. Ustanovenie odseku 3 možno aplikovať iba na tie prípady, keď podľa zmluvy každý z
účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda každý z nich to, čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo
zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi.

20. V danom prípade nemožno súhlasiť s aplikáciou ustanovenia § 107 ods. 3 OZ, keďže nejde o prípad,
kedy by bola zmluva neplatná, alebo zrušená, ako o tom pojednáva ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, keďže
v tomto individuálnom prípade ku vzniku zmluvy ani nedošlo, keďže nastala nezhoda v prejavoch vôle
o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere a žalobca predložil žalovanému nový návrh zmluvy, ktorý
žalovaný neakceptoval. Pritom ustanovenie § 107 ods. 3 je možné aplikovať iba na tie prípady, keď

podľa zmluvy každý z účastníkov niečo dostal, teda ak by niečo dostal ako žalobca, tak i žalovaný. V
prejednávanom prípade však od žalobcu dostal vyplatené finančné prostriedky iba žalovaný, žalobca
nič pri uzavretí zmluvy neobdržal, povinnosti, ktoré si účastníci mienili upraviť, mali byť len na strane
druhého účastníka, teda žalovaného.21. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ na uvedený prípad aplikoval ustanovenie §
107 ods. 1 a premlčanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v trvaní dvoch rokov počítal od čerpania

finančných prostriedkov žalovaného (23.11.2010) s tým, že dvojročná premlčacia doba uplynula dňa
24.12.2012,resp.vzmysle§122ods.3OZsalehotapresunulananajbližšípracovnýdeň,t.j.27.12.2012
(štvrtok). Pretože žaloba bola podaná na súde dňa 30.09.2013, bola podaná oneskorene, preto súd prvej
inštancie nemohol priznať tomuto právu žalobcu autoritatívnu súdnu ochranu a keďže žalovaný vzniesol
námietku premlčania, bolo dôvodné na túto prihliadnuť a tak žalobcovi nebolo možné premlčané právo

priznať. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Čo sa týka trov prvostupňového konania, súd prvej inštancie z uplatneného nároku priznal
žalovanému náhradutrovprávnehozastúpeniavsume292,82eura,ktorénáležitevosvojomrozhodnutí
špecifikoval.Pritomuviedol,žeprávnemuzástupcovipatrícestovnézaúčasť napojednávaní

dňa 29.10.2013 na ceste Prievidza-Trnava a späť 1x116 km x 0,183 eura a náhrada za pohonné hmoty.
Je pritom pravdivá argumentácia žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, že si uplatnil cestovné
náhrady Bratislava - Trnava - Bratislava, počet prejazdených kilometrov 116 km, spolu cestovné náhrady
29,85 eura (špecifikácia uplatnených trov advokátom žalovaného z 28.01.2016 č.l. 59 spisu).

23. V danom prípade sa potom súd prvej inštancie nedopustil namietaného pochybenia, keďže ide iba o
chybu v písaní, pretože cestovná náhrada bola priznaná na trase Bratislava - Trnava a späť a to podľa
počtu km - 116 km x 0,991 eura za liter, t.j. 8,62 eura a základná náhrada za odjazdené
kilometre podľa počtu km 21,23 eura.

24. Preto namietané pochybenie (okrem chyby v písaní) nebolo preukázané. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia dôvodne a to v správnej výške. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie i v časti trov konania účastníkov pred súdom prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

25. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní úspešný a neboli tu dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania
nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).