Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21Scud/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200434
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov

senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: B. nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, XXX XX D., Z. republika, právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o.,
so sídlom Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: WEBUNG, s. r. o., so sídlom Palárikova
76, Čadca, IČO: 47 237 201, právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o., so sídlom
Tvrdého 4, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 14869-2/2014-BA zo
dňa 27.01.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 45641-1/2013-CA zo dňa 25.09.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka
Čadca, rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s. r. o., od 01.11.2012 podľa
slovenskej legislatívy. V odôvodnení uviedla, že od 01.05.2010 sa uplatňuje Nariadenie ES a Rady
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia č. 988/2009 zo

16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie EP a Rady č. 987/2009 zo
dňa 16.09.2009. Dňa 26.02.2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca,
kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov.
Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho
zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani
prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Bol vypočutý konateľ spoločnosti ACARTUS Slovakia, s. r. o., A..
A. K.. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že by žalobca reálne vykonával činnosť ako

zamestnanec na území SR a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa čl. 13
ods. 3 základného nariadenia ani podľa čl. 13 ods. 1 základného nariadenia.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím žalovaného
č.k. 14869-2/2014-BA zo dňa 27.01.2014 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o
určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže

tieto pochybnosti riešiť len spôsobom určeným v čl. 6, 15 a 16 Nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktoré prikazuje obrátiť sa na inštitúciu iného členského štátu, v
danom prípade miesta výkonu práce. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie
sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikali firmy, ktoré sprostredkúvajúpre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,

ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len
orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade
Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, vykonala od 26.02.2013 do 07.03.2013 a
dňa 05.11.2013 kontrolu u zamestnávateľa WEBUNG, s. r. o., so zameraním na preverenie reálneho
výkonu činnosti zamestnancov na území SR. V čase začiatku prvej kontroly v sídle zamestnávateľa

nebola zistená prítomnosť žiadneho zamestnanca, nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a
nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Dňa 04.03.2013 sa v sídle zamestnávateľa
nachádzali konateľ zamestnávateľa a piati zamestnanci. V registrovanom sídle spoločnosti nie je
zriadená samostatná kancelária. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín
mesačne. Podľa vyjadrenia konateľa všetci zamestnanci roznášajú letáky po rôznych mestách na území
SR,prácajezadávanátelefonicky,emailomalebopoštouazamestnancisanamiestostretnutiadopravia

individuálne. Kontrolou zo dňa 05.11.2013 neboli zistené žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Z týchto
kontrol sa nepodarilo preukázať na základe relevantných skutočností, že na účastníka konania sa od
01.06.2013 vzťahuje slovenská legislatíva a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodla, že
účastníkovi konania nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti od 01.06.2013 podľa slovenskej legislatívy. Registračný list FO - prihláška,

ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s
koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

Protitomutorozhodnutiupodalvzákonnejlehotesprávnužalobužalobca.Akožalobnénámietkyuviedol:
Žalovaný nesprávne zistil skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny

hmotnoprávny predpis. V žalobe ďalej uviedol, že kontrolou vykonanou 05.11.2013 neboli zistené
žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Výsledky kontroly ako relevantné zistenia neboli podkladom pre
rozhodnutie, nakoľko s poukazom na správu o kontrole č. 48042-2/2013-CA neboli zistené žiadne
pochybenia a ani nedostatky a nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti
zamestnanca v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho

výkonu činnosti všetkých zamestnancov zamestnávateľa v období od 01.02.2012 do 05.11.2013,
pričom žiadne iné individuálne šetrenia týkajúce sa žalobcu uskutočnené neboli. Počas kontroly bola
predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a evidencia dochádzky. Žalobca tak predložil
všetku dokumentáciu zamestnanca, ktorú od neho bolo možné rozumne požadovať. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje skutočnosť, že nedostatky vo výkone činnosti zamestnancov

žalobcu neboli zistené a teda výsledky kontroly neboli podkladom napadnutého rozhodnutia napriek
tomu, že boli riadne predložené. Žalovaný sa len formálne vysporiadal so zisteným skutočného stavu
veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnil. Paušálne poukázanie na ustanovenie právnych predpisov
a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu je nedostatočné a nezákonné,
odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného stavu veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Poukázal na porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný
postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.09.2014. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Sociálna

poisťovňa nevykonala individuálne šetrenie týkajúce sa žalobcu uviedol, že Sociálna poisťovňa dospela
k záveru, že zamestnávateľ žalobcu nespĺňa kritériá stanovené na určenie registrového sídla alebo
miestapodnikaniaapretojenutnéztejtoskutočnostivychádzaťajvovzťahukukaždémuzamestnancovi
tohto zamestnávateľa, t.j. aj k žalobcovi. Samotná prihláška do poisťovne nemôže zakladať povinné
sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s

koordinačnými nariadeniami Európskej únie. V danom prípade žalobca nemal vystavený formulár PD
A1. Sociálna poisťovňa konala v súlade s postupom, o ktorom informovala ZUS Varšavu listom zo dňa
25.07.2013 a ktorý bol poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia akceptovaný, z čoho je zrejmé, že
nažalobcusaod01.11.2012budevzťahovaťpoľskálegislatíva.Tvrdeniežalobcu,žeSociálnapoisťovňa
porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom,

ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené. Na základe schválených postupov pobočky
Sociálnej poisťovne rozhodujú o zániku sociálneho poistenia po skončení platnosti formuláru E101/PD
A1, resp. o nevzniku povinného sociálneho poistenia, ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej
legislatíve, vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti či štátnej príslušnosti. U osôbs bydliskom v Poľskej republike cudzí prvok existuje a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa
koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ak nie sú splnené
kritériá na uplatnenie čl. 13 ods. 1 základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu

určeného podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Pribratý účastník konania WEBUNG, s. r. o., sa k žalobe nevyjadril.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov podľa § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol a to z nasledovných
dôvodov:

Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie 883/2004“, „základné nariadenie“) čl. 13: Vykonávanie

činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch - (3) - „Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s ods. 1.“

Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia (hlava II - určenie príslušnosti právnych predpisov) - všeobecné
pravidlá, osoby na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného
členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, poistenec podľa tohto zákona je
fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti
podľa tohto zákona.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2013 povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancov uvedené v § 4
ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá, právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v

štátoch Európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č.
987/2009. Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe osobitných pravidiel,
ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej
činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň

vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu, prípadne, aby sa na nich vzťahovali
systémy dvoch alebo viacerých členských štátov z dôvodu bydliska a zárobkovej činnosti. Tieto
pravidlá majú výhradný účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si mohli vyberať výhodnejšie
systémy sociálneho zabezpečenia alebo, aby počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom
štáte ostali poistení v štáte bydliska. Je možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú pracovníci

pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia s menej výhodnými podmienkami, aké sú v štáte ich
bydliska, sídla zamestnávateľa, či štátu, v ktorom je samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len
„SZČO“) usadená. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t.j.
na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti,
úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie. Príslušnosť k systému sociálneho

zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom (PD A1 - potvrdenie o právnych predpisoch
sociálneho zabezpečenia), ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje klienta od povinnosti
platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť, či už
dočasne z dôvodu vyslania alebo zvyčajne pri súbežne vykonávajúcich činnostiach zamestnanca alebo
samostatne zárobkovo činnej osoby. A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebol

vyhlásený za zrušený alebo neplatný. A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie
na výkon zárobkovej činnosti. Nevystavenie A1 z dôvodu nevyslania neznamená, že zamestnanec
(SZČO)nemôžuvykonávaťzárobkovúčinnosťnaúzemíinéhočlenskéhoštátu.Akjeosobazamestnaná
alebo SZČO len v jednom členskom štáte, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu,v ktorom činnosť vykonáva aj napriek tomu, že sa jej bydlisko, či sídlo zamestnávateľa nachádzajú v
inom členskom štáte. V takých prípadoch sa A1 nevystavuje. Výnimkou zo všeobecnej zásady je inštitút
vyslania, ktorý môžu uplatniť zamestnávateľ aj SZČO po splnení stanovených podmienok.

Od vyslania sa odlišujú situácie, kedy osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná alebo SZČO v
dvoch alebo viacerých členských štátoch. Osoba, ktorá má bydlisko na Slovensku podlieha slovenskej
legislatíve:
a) ak zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ako osoba samostatne zárobkovo činná v

dvoch alebo viacerých členských štátoch, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v štáte bydliska
na Slovensku,
b) nevykonáva podstatnú časť svojej činnosti v štáte bydliska na Slovensku a zamestnávateľ má
registrované sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku,
c) zamestnáva ju viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania sa
nachádza v odlišných členských štátoch (účinnosť od 27.06.2012),

d) je súčasne zamestnaná na Slovensku a samostatne zárobkovo činná osoba v inom členskom štáte.

Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
(ES) 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípade súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo
viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských

štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných štátoch sa
skúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. SZČO
zvyčajne vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha legislatíve štátu,
v ktorom sa nachádza centrum jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých
vykonáva podstatnú časť svojej činnosti.

Takéto osoby oznamujú svoju situáciu inštitúcii štátu bydliska, ktorá určí uplatniteľnosť právnych
predpisov len jedného členského štátu. Toto určenie je predbežné a definitívne sa stane do dvoch
mesiacov za predpokladu, že inštitúcia, resp. inštitúcie členských štátov, v ktorých osoba činnosť
vykonáva, nezaujmú k situácii dotknutej osoby odlišné stanovisko.

Podľa názoru krajského súdu, aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z
29.04.2004 (ďalej len „základné nariadenie“) a jeho čl. 11 (1) vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.987/2009zodňa16.09.2009(ďalejlen„vykonávacienariadenie“)
a čl. 14 - 16 je možné iba v prípade, keď osoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť SZČO

v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobca vykonáva SZČO v Poľskej republike (čo
nebolo v konaní sporné), z vykonaného dokazovania v správnom konaní nebolo preukázané, že by
reálne, fakticky žalobca vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o., s miestom
podnikania Palárikova 76 (ďalej len „zamestnávateľ“), ktorého miesto podnikania bolo na území SR.

Žalovaný okrem tvrdenia, že zamestnávateľ žalobcu - WEBUNG, s.r.o. nespĺňa podmienky registrácie
sídla alebo miesta podnikania a z tohto dôvodu sa nemôže na zamestnancov uplatňovať legislatíva
štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania, poukazuje na vykonanú
kontrolu, ktorá bola vykonávaná na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa
na území Slovenskej republiky v období od 01.02.2012 do 26.02.2013, ktorú uskutočnila Sociálna

poisťovňa, pobočka Čadca. Sociálna poisťovňa, Čadca vykonala kontrolu so zameraním aj na
preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov dňa 05.11.2013.

Krajský súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že kontrola, ktorá bola vykonávaná v
rámci správneho konania, je obsiahnutá v správe o vykonaní kontroly č. 34094-2/2013-CA. Takisto zo

záznamu o vykonanej kontrole bolo zistené, že bolo kontrolované obdobie od 01.02.2012 do 26.02.2013
s tým, že miesto a dátum vykonania kontroly bolo od 26.02.2013 do 07.03.2013, pričom záznam
bol vypracovaný dňa 07.03.2013. V rámci kontroly Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zistila, že v
registrovanom sídle v spoločnosti zamestnávateľ nemá samostatnú kanceláriu, doklady zamestnávateľa
sa nachádzajú na adrese Palárikova 76, Čadca. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvárané

na 10 hodín mesačne, pričom zamestnanci zamestnávateľa roznášajú letáky na požiadanie poľských
firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zadáva prácu zamestnancom
telefonicky, e-mailom alebo poštou. V administratívnom spise sa nachádza aj záznam z vykonanej
kontroly Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca zo dňa 05.11.2013 pod č. 48042-2/2013-CA, pričompredmetom kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky a kontrolovaným obdobím bolo od 01.02.2012 do 05.11.2013. Dňa 05.11.2013 Sociálna
poisťovňa, pobočka Čadca vykonala u zamestnávateľa fyzickú kontrolu priamo v sídle zamestnávateľa

na adrese Palárikova 76, Čadca. Spoločnosť sídli na uvedenej adrese, samostatnú kanceláriu nemá.
Dňa 05.11.2013 sa na uvedenej adrese nenachádzal žiadny zo zamestnancov spoločnosti WEBUNG,
s.r.o., ani konateľ spoločnosti pán M. pričom k bodom B, C, D a E nie sú žiadne informácie.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel obstará potrebné

podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnej poisťovni, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenie účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 predmetného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech
alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba
zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať

predpísané náležitosti.

Podľa§209ods.2zákonarozhodnutiemusíobsahovaťvýrok,odôvodnenieapoučenieoodvolaníalebo
o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 3 zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa
v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
určí pre ňu lehotu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 209 ods. 5 zákona poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je
rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej
lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať.Podľa § 209 ods. 6 zákona v rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá
rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí
musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

Podľa § 218 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Podľa § 218 ods. 2 ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 218 ods.3 odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne,
ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom
odvolacieho orgánu.

Podľa § 218 ods. 4 proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v rámci správneho konania, ani v rámci
odvolacieho konania svoje tvrdenia, že reálne vykonáva prácu na území Slovenskej republiky pre

označeného zamestnávateľa - WEBUNG, s.r.o Čadca, nepreukázal. V odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu len tvrdí, že vykonáva pre zamestnávateľa prácu - promotéra služieb a produktov
poskytovaných zamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa. Poukazuje, že jeho pracovnou
náplňou je kontakt s potenciálnymi klientmi zamestnávateľa, najmä však distribúcia reklamných letákov
na území Slovenskej republiky. K odvolaniu žalobca žiadne relevantné dôkazy k týmto skutočnostiam

nepredložil.

Podľa názoru súdu tak žalobca, ako aj zamestnávateľ, ktorí boli účastníkmi správneho konania, ktorým
bolo doručované aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, resp. aj prvostupňového
správneho orgánu, v konaní neuniesli dôkazné bremeno a neprodukovali dôkazy, ktoré by spochybnili

závery žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, že žalobca pre označeného zamestnávateľa
od 01.11.2012 reálne prácu vykonával. Následne záver prvostupňového správneho orgánu a
žalovaného, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.11.2012 podľa
Slovenskej legislatívy je súladné so zákonom, nakoľko § 20 zákona č. 461/2003 Z.z. ako zákonnú

podmienku vzniku povinného poistenia predpokladá existenciu statusu žalobcu ako zamestnanca v
pracovnom pomere. Takýto záver nie je v rozpore so skutočnosťou, že žalobcovi bol vydaný registračný
list - prihláška fyzickej osoby do Sociálnej poisťovne, v ktorej bol označený identifikačnými údajmi a
bol označený aj jeho zamestnávateľ. Podanie a registrácia prihlášky však nie je dôkazom o skutočnom
(reálnom) vzniku pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa.

Tento záver vyplýva aj z ust. § 15 ods. 1 pís a), § 19 ods. 1, § 14 ods. 1 pís. a) zák. č. 461/2003
Z.z., ktoré upravujú podmienky dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a povinného
nemocenského poistenia, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie je status zamestnanca, ktorý
žalobca nepreukázal.

Žalobca v správnom konaní nepreukázal, že od 01.11.2012 vykonával u označeného zamestnávateľa
konkrétny dojednaný druh práce, resp. konkrétnu pracovnú činnosť. Žalobca neuviedol ani skutkové
tvrdenia a relevantné dôkazy, ktorými by skutočný rozsah konkrétnych prác za konkrétne obdobie
preukázal. Žalobca v konaní bol povinný uniesť bremeno tvrdení a dôkazné bremeno a bol spôsobilý

vymedzením skutkových tvrdení a dôkazmi preukázať, aký konkrétny rozsah, akú konkrétnu pracovnú
činnosť pre zamestnávateľa v súlade s dohodnutým druhom práce podľa pracovnej zmluvy vykonával.
Žalobca mohol skutkovým vymedzením uviesť, ktoré konkrétne práce od uzavretia konkrétnej pracovnej
zmluvy pre zamestnávateľa vykonával, o akú pracovnú činnosť sa jednalo, uviesť konkrétne dátumy
vykonávania prác na Slovensku, s ktorými osobami jednal, ktoré by rozsah ním vykonávaných prác pre

zamestnávateľa potvrdili a tieto skutkové tvrdenia podporiť hodnovernými, objektívnymi dôkazmi.

Žalobca však ani dôkazmi predloženými až v konaní pred súdom označenými z jeho strany ako
listy z knihy dochádzky nepreukázal reálny výkon pracovnej činnosti na území SR pre označenéhozamestnávateľa. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu tvrdí, že podľa pracovnej zmluvy
má vykonávať prácu na pozícii promotéra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo
klientmi zamestnávateľa, podľa pracovnej zmluvy jeho pracovnou náplňou je kontakt s potenciálnymi

klientmi. Promotér (z anglického promotion - podpora, propagácia značiek, výrobkov, akcii a ďalších)
je osoba, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, značku alebo službu a učiniť ich pre zákazníkov
atraktívnejšie a viditeľnejšie, často má podporiť ich predaj a v neposlednej rade zvýšiť prestíž a
všeobecné povedomie o samotnej značke či už výrobku alebo služby. Úlohou promotéra nemôže byť
len fyzické odovzdávanie vizitiek resp. letákov rôznych firiem, bez ďalšieho. Pokiaľ ide o na pojednávaní

predložené listinné dôkazy, čo sa týka pracovnej zmluvy, táto bez ďalšieho nepreukazuje reálny výkon
práce žalobcu v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Je len dôkaz o tej skutočnosti, že pracovný
pomer medzi žalobcom a pribratým účastníkom bol formálne uzavretý. Ani listy z knihy dochádzok
nepreukazujú, že žalobca bol v konkrétnych dňoch na konkrétnom mieste, kde mal vykonávať činnosť
podľa pracovnej zmluvy. Takýto dôkaz je nevierohodný i z tohto dôvodu, že ho produkovali samotní
účastnícikonania(žalobcaapribratýúčastník)aobjektívenepreukazujevýjazdyžalobcudokonkrétneho

miesta (ako by to preukazovali napr. cestovné príkazy).

Skutkovézisteniazvýkonukontrolyzodňa05.11.2013bolivýznamnýmdôkazomnazistenieskutočného
stavu veci ohľadom (ne)preukázania reálneho výkonu práce žalobcu v danom období na území SR. V
samotnom závere z tejto kontroly správne neboli uvedené právne závery vyplývajúce z takto zistených

skutkových zistení, napokon, išlo o kontrolu skutkového stavu veci. Tvrdenie, že touto kontrolou sa
nedokázalo, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov nedochádzalo, nie je v súlade so zisteniami
z tejto kontroly. Naopak, počas nej sa pracovníkom žalovaného vôbec nepodarilo skontaktovať so
žalobcom alebo s jeho zamestnávateľom a prevádzka zamestnávateľa nejavila známky akejkoľvek
reálnej činnosti. Je to jednoznačné skutkové zistenie ohľadne nepreukázania reálneho výkonu činnosti

žalobcu.Jezavádzajúcetvrdeniežalobcu,žezosprávyotejtokontrolevyplýva,ženedostatkyvovýkone
činnosti zamestnancov zistené neboli. Je bezpredmetné tvrdenie žalobcu o nezistených nedostatkoch
v činnosti zamestnancov, keď z tejto správy vyplýva, že nebola zistená vôbec žiadna činnosť zo
strany zamestnancov. Naopak, zo zistení kontroly správne vychádzal žalovaný, keď konštatoval, že
žalobca nepreukázal reálny výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v konkrétnom období u svojho

zamestnávateľa na území SR.

Pokiaľ žalobca uvádza, že počas kontroly bola predložená všetka dokumentácia (výplatné listiny,
evidencia dochádzky a iné), žalobca si protirečí, pretože na jednej strane konštatuje, že kontrola z dní
26.02.2013 a ž 07.03.2013 nemala byť podkladom rozhodnutia a na druhej strane práve na túto kontrolu

poukazuje, pretože počas nej zamestnávateľ predložil niektoré listinné dôkazy (počas kontroly z 05.11.
2013 nebol zamestnávateľ vôbec v jeho sídle zastihnutý). Táto námietka je zmätočná a nelogická a súd
na ňu nemohol prihliadnuť.

Taktiež námietka ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nedôvodná.

Žalovaný vychádzal z vyššie uvedenej kontroly, ktoré boli vykonané vo vzťahu ku všetkým
zamestnancom pribratého účastníka, pretože takýto procesný postup bol hospodárny a racionálny.
Nemožno konštatovať, že na žalobcu sa výsledky kontroly nevzťahovali (skutkové okolnosti žalobcu
boli také, že sa naň kontroly vzťahovali - bol zamestnancom pribratého účastníka v rozhodnom
období preverovania reálneho výkonu práce, mal vykonávať prácu na území SR). Pokiaľ žalobca chcel

zvrátiť zistený skutkový stav, mal sám predložiť dôkazy, ktoré by preukázali jeho konkrétny status
ako osoby, ktorá je nielen formálne zamestnaná u pribratého účastníka, ale aj prácu skutočne reálne
vykonáva. Preto nemožno žalovanému vytýkať, že rozhodnutie odôvodnil v prípade žalobcu skutkovými
okolnosťami, majúcimi základ vo vykonanej kontrole vo vzťahu k viacerým zamestnancom pribratého
účastníka.

Rovnako neodôvodnená je námietka diskriminačného zaobchádzania so žalobcom, keď žiadne takéto
zaobchádzanie nebolo preukázané a samotné rozhodnutie v zmysle zákona nemôže byť pojmovo
označené ako diskriminačné. Podľa názoru súdu nebol porušený princíp individuálneho zaobchádzania
so žalobcom a ani princíp rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k iným zamestnancom, vzhľadom na

uvedené skutočnosti.

Keďže nebolo sporné, že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte v
Poľskej republike a nevykonáva činnosť zamestnanca u zamestnávateľa s miestom podnikania naúzemí Slovenskej republiky, podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva
samostatne zárobkovú činnosť (čl. 11 (3) základného nariadenia). Krajský súd konštatuje, že neboli
splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 (3) vo väzbe na čl. 11 (1) prvá veta základného nariadenia,

nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh vykonávania činnosti žalobcu ako zamestnanca a SZČO v
dvoch členských štátoch.

Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného
nariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na území

Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť
ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch
tak, ako predpokladá čl. 13 (3) základného nariadenia. Uvedené ustanovenia základného nariadenia
predpokladajú skutočný, existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných
členských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia (čl. 13 (3)) a
aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho

nariadenia).

Krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné s ustanovením § 209 ods. 1
a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje

v súlade s cit. zákonom predpísané náležitosti. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti
nebolo potrebné, ani zaoberať sa registrovým sídlom zamestnávateľa, keďže nebol preukázaný reálny
výkon činnosti žalobcu u označeného zamestnávateľa, na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods.

1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. a contrario. Žalobca
nemal v konaní úspech, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania, súd mu preto náhradu
trov konania nepriznal. Pribratému účastníkovi v tomto type súdneho konania náhrada trov konania zo

zákona (O.s.p.) neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.