Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/346/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213132
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112213132.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľaL..U.N.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom vo F. C., L. č. XXXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Patajová Pataj
s.r.o., IČO: 36867519, so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku č. 8, v mene ktorého pred súdom koná
JUDr. Marián Pataj, advokát a konateľ, proti odporcovi I.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., L. č. X,
o zaplatenie príslušenstva pôžičky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č.k. 7C/345/2012-155 zo dňa 30.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok vo výške
30 % ročne zo sumy 10.000,- € od 27.07.2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % (bez
výslovného uvedenia, či ich priznáva ročne alebo za iné obdobie - poznámka odvolacieho súdu) zo

sumy 10.000,- € od 16.12.2009 do zaplatenia a trovy konania spolu v sume 1.791,62 € na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného
dokazovania mal okresný súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke zo dňa
27.07.2009, na základe ktorej požičal navrhovateľ odporcovi sumu 10.000,- € a odporca sa zaviazal
uvedenú pôžičku vrátiť navrhovateľovi do 15.12.2009; zmluva o pôžičke bola odplatná a účastníci
dohodliúrokvovýške30%ročne;súčasneúčastnícidohodli,ževprípadeomeškaniasvrátenímpôžičky

je odporca povinný popri dohodnutom úroku zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania. Okresný súd
konštatoval, že v posudzovanom prípade sa vzhľadom na účastníkov konania nejedná o spotrebiteľskú
zmluvu. Okresný súd vychádzal zo skutkového zistenia, že dohodnutý úrok vo výške 30 % ročne z
požičanej sumy navrhol odporca a navrhovateľ s týmto súhlasil, nakoľko išlo o krátkodobú pôžičku na
necelých5mesiacov,pričomodporcaboloprávnenýpodľadohodyvrátiťpožičanúsumuajskôr.Okresný
súd prihliadal na primeranosť výšky dohodnutých úrokov a vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ

preukázal, že výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch prostredníctvom kreditných kariet s povoleným
debetným prečerpaním bola vo výške 19,50 % ročne. Dojednanie o výške úroku 30 % ročne vzhľadom
na okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke a jej obsah nepovažoval okresný súd za dojednanie v rozpore
s dobrými mravmi, keď poukázal aj na to, že v zmluve o pôžičke neboli dohodnuté ďalšie sankcie v
súvislosti s nesplnením si povinností zo strany odporcu vrátiť pôžičku v lehote splatnosti. Okresný súd
vyhovel aj návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko odporca sa s vrátením

pôžičky dostal do omeškania dňa 16.12.2009. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia §
657, § 658, § 3 a § 517 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú
náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 02.01.2014 (č.l. 162-164 spisu).
Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal

na skutočnosť, že okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 30.10.2013 v jeho neprítomnosti, hoci
predvolanie na pojednávanie mu nikdy nebolo doručené. Okresný súd neskúmal skutočnosť, či sa malmožnosť na tomto pojednávaní zúčastniť a napriek tomu pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti,
čím bolo popreté jeho základné ústavné právo na súdnu ochranu. Až nahliadnutím do súdneho spisu po
doručení rozsudku sa dozvedel, že na pojednávanie dňa 30.10.2013 mu malo byť doručené predvolanie,

ktoré však bolo uložené na pošte od 11.10.2013 na sedem dní; následne bola zásielka ako nedoručená
vrátená súdu; okresný súd neskúmal dôvody neprevzatia zásielky, pričom v uvedenom období od 10.10.
do 22.10.2013 bol v zahraničí s obchodným partnerom z Ruskej federácie a to v Budapešti a Ženeve;
navyše dňa 29.10.2013 sa v neskorých večerných hodinách vracal z Ukrajiny a noc strávil vo Vranove
nad Topľou u známeho, čo znamená, že v deň pojednávania sa tiež nenachádzal v Q. Q.; prehlásil, že

o súdnom pojednávaní dňa 30.10.2013 nevedel. Nesúhlasil s rozsudkom ani pokiaľ ide o jeho vecné
dôvody, keď najmä nesúhlasil so záverom okresného súdu, že dohodnutý úrok vo výške 30 % ročne
je v súlade s dobrými mravmi, keď poukázal na to, že tento úrok je desať krát vyšší ako boli v tom
čase priemerné vklady v bankách a tri krát vyšší ako priemerné úroky za pôžičky v bankách. Poukázal
aj na kumuláciu úroku s úrokmi z omeškania, ako aj zmenkovým úrokom. Zásadne nesúhlasil ani s
vyčíslenými trovami konania a trovami právneho zastúpenia. Nakoľko v prejednávanej veci sa už jedná

len o úrok, považoval súdny poplatok v sume 702,- € za neadekvátny; súčasne za neadekvátne a
duplicitnépovažovalniektoréúkonyprávnehozástupcunavrhovateľa,ktorýsiúčtujeprevzatieaprípravu
zastúpenia, pričom táto činnosť sa už vykonala pri zastupovaní v rámci konania o vydanie zmenkového
platobného rozkazu; tiež nesúhlasil s priznaním úkonu právnej služby za účasť na pojednávaní dňa
30.10.2013,naktoromnemoholbyťprítomný;všetkytarifnésadzbyvychádzajúznesprávnevyčísleného

základu pre výpočet tarifnej odmeny za právne služby a to zo sumy 19.500,- €, keď v napadnutom
rozsudku sa nejedná o základ pôžičky, ale len o jej príslušenstvo. Na základe uvedeného navrhol
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 23.01.2014 (č.l. 170-172 spisu) prostredníctvom svojho právneho

zástupcu navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho
konania. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že
v čase doručovania predvolania na pojednávanie bol na zahraničnej služobnej ceste. Vyjadril názor,
že nedostatočná obrana práv odporcu spôsobená nerešpektovaním platných civilných procesných
právnych noriem, o existencii ktorých bol zákonom určeným spôsobom odporca poučený, nemôže byť

klasifikovaná ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces a na vydanie zákonného a spravodlivého
rozhodnutia. Takéto konanie odporcu nemôže byť pripisované na ťarchu navrhovateľa tým, že by
neustálym odročovaním vytýčených pojednávaní došlo k bezdôvodnému odďaľovaniu rozhodnutia vo
veci. Poukázal na to, že odporca je podľa jeho informácií v procesnom postavení odporcu, resp.
povinného účastníkom celkovo 15 súdnych alebo exekučných konaní, v ktorých pomerne frekventovane

využíva rôzne procesné obštrukcie, ktoré bránia navrhovateľom, aby sa domohli priznania alebo
vymoženia ich nárokov. Vyjadril domnienku, že namietané porušenie ústavných práv odporcu presne
zapadá do tejto schémy správania sa odporcu v rámci súdnych konaní. Vo vzťahu k veci samej uviedol,
že predmetnú pôžičku poskytol odporcovi na jeho žiadosť a za podmienok určených odporcom. Sumu
10.000,- € prenechal odporcovi, čim si splnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke. Povinnosť odporcu

vrátiť prenechané peňažné prostriedky však nebola z jeho strany riadne a včas splnená. V danom
prípade si s odporcom dohodli, že ich záväzkový vzťah bude odplatný a ako odplatu za prenechanie
finančných prostriedkov si dohodli úrok vo výške 30 % ročne. Zdôraznil však, že dohodnutá doba
prenechania pôžičky predstavovala obdobie od 27.07.2009 do 15.12.2009, t.j. 141 dní kalendárneho
roka; úrok za dohodnuté obdobie prenechania pôžičky vo výške 10.000,- € od 27.07.2009 do 15.12.2009

pri ročnej úrokovej sadzbe 30 % predstavuje sumu 1.170,- €. Vyjadril domnienku, že úrok dohodnutý
v zmluve o pôžičke vo výške 30 % ročne nemožno považovať za taký výkon práva z jeho strany,
ktorý by v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporoval dobrým mravom. Vyjadril názor, že
predmetná zmluva o pôžičke je v celom rozsahu platná vrátane časti ohľadne dohodnutého úroku.
Dohodnuté zmluvné plnenia nie sú navzájom v hrubom nepomere, uzavretie zmluvy sa neuskutočnilo

za okolností ovplyvňujúcich slobodu vôle odporcu a teda nemožno na ich právny vzťah aplikovať
ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého strana, ktorá uzavrela zmluvu v tiesni alebo
za nápadne nevýhodných podmienok, je oprávnená od zmluvy odstúpiť. Kritériom pre posudzovanie
primeranosti výšky dohodnutého úroku za prenechanie pôžičky je nepochybne aj dĺžka omeškania
odporcu so splnením povinnosti vrátiť pôžičku; avšak nie je možné favorizovať odporcu tým, že

navrhovateľovi nemožno priznať právo na zaplatenie dojednaného úroku, ktorý nadobudol značný
rozsah iba kvôli dlhodobo trvajúcemu omeškaniu odporcu. V danom prípade výška posudzovaného
úroku v plnom rozsahu závisí od času, počas ktorého odporca svoju povinnosť neplní, t.j. čím dlhšia
doba omeškania s plnením povinnosti, tým vyššia celková suma úroku. Neprimeranosť výšky úrokuvšak nemožno posudzovať z celkovej jeho výšky, ktorá je dôsledkom porušenia povinnosti odporcu.
Preto prípadná obrana odporcu s poukazom na dobré mravy nie je relevantná, nakoľko mohol zabrániť
rastu celkovej výšky dohodnutého úroku tým, že by si svoju povinnosť včas, resp. v čo najkratšej dobe

splnil. Navrhovateľ v tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/57/2005, v ktorom bolo uvedené, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku je
potrebné vychádzať z celkových okolností pôžičky, jej pohnútky a účelu, ktorý sledovala a súčasne je
potrebné porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou v praxi peňažných ústavov. V tomto
smere navrhovateľ uviedol, že priemerné úrokové miery poskytované bankami, ktoré sa v závislosti od

typu a dĺžky úveru pohybovali v roku 2009 v rozmedzí od 3,02 % do 19,50 %, s ktorými dojednaný
ročný úrok predstavuje akceptovateľný násobok priemernej úrokovej miery v oblasti peňažných ústavov
v danom čase. Poukázal na to, že pri posudzovaní primeranosti dojednaného úroku z pôžičky sú
rozhodujúce vždy konkrétne okolnosti daného prípadu. V tomto smere zdôraznil, že pri zohľadnení
dohodnutej doby prenechania peňazí (141 kalendárnych dní) vo vzťahu k sume pôžičky (10.000,- €) v
prípade riadneho a včasného splnenia záväzku odporcu vyplývajúceho zo zmluvy by odplata za užívanie

pôžičky predstavovala sumu 1.170,- €, ktorú považuje za primeranú skutkovým okolnostiam. Za správne
považoval aj priznanie úrokov z omeškania, nakoľko odporca sa so splnením vrátenia pôžičky dostal
do omeškania od 16.12.2009. K údajnej hmotnej núdzi odporcu v čase uzavretia zmluvy o pôžičke
poukázal na to, že ak aj existovala, bola spôsobená samotným odporcom, ktorý nehnuteľnosti, ktorých
bol vlastníkom, daroval svojim deťom; hodnota týchto nehnuteľností predstavovala desiatky tisíc eur. Na

základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu.

Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu doručil odvolací súd odporcovi na vedomie dňa 09.12.2015
prostredníctvom pošty (č.l. 175 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie; v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu aj v závislom výroku o trovách konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolanie odporcu je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že dňa 23.05.2012 doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na
začatie konania zo dňa 23.05.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia úroku vo výške 30 %
ročne zo sumy 10.000,- € od 27.07.2009 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 10.000,- € od 16.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že s odporcom

uzavrel zmluvu o pôžičke zo dňa 27.07.2009, na základe ktorej mu prenechal finančné prostriedky v
sume 10.000,- €, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť najneskôr do 15.12.2009 vkladom na jeho účet alebo
v hotovosti k jeho rukám; odporca si svoj záväzok vrátiť prenechané finančné prostriedky v stanovenom
termíne riadne nesplnil; v zmluve o pôžičke si účastníci dohodli úrok za prenechanie finančných
prostriedkov vo výške 30 % ročne, tento úrok bol navrhnutý samotným odporcom s odôvodnením,

že ide o krátkodobú pôžičku. K návrhu priložil navrhovateľ zmluvu o pôžičke zo dňa 27.07.2009
(č.l. 5-6 spisu), z ktorej vyplýva, že navrhovateľ a odporca uzavreli túto zmluvu, na základe ktorej
prenechal navrhovateľ odporcovi sumu 10.000,- €, keď termín vrátenia pôžičky bol stanovený na deň
15.12.2009 (článok I. zmluvy); medzi navrhovateľom a odporcom bol dohodnutý úrok vo výške 30 %
ročne, ktorý bude vyplatený spolu s vrátením požičanej sumy; v prípade omeškania s vrátením pôžičky

je odporca povinný popri dohodnutom úroku vyplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle
platnej právnej úpravy (článok II. zmluvy); zabezpečenie vrátenia pôžičky bolo zabezpečené vystavenou
vlastnoručnou zmenkou odporcu „bez protestu“, ktorú odporca odovzdal navrhovateľovi pri podpise
zmluvy o pôžičke (článok III. zmluvy). O návrhu navrhovateľa rozhodol okresný súd platobným rozkazom
zo dňa 20.08.2012, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej (č.l. 19 spisu);

v odpore odporca nesúhlasil s uplatneným úrokom vo výške 6 %, pretože tento úrok a trovy konania si
navrhovateľ uplatnil už aj v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 16Zm/24/2012,
keďže za vrátenie požičanej sumy sa ručilo zmenkou; po sčítaní úroku 30 % spolu s úrokmi z omeškania
8%aužprávoplatnýmzmenkovýmrozkazomsúrokom6%takspoluúrokpredstavuje44%ročne,ktorýpovažoval za neprimeraný vzhľadom na občianskoprávny charakter vzťahu a obvyklú úrokovú mieru v
rozmedzí 10 - 15 % ročne; tiež poukázal na to, že navrhovateľ mu počas trvania pôžičky ani raz neposlal
písomnú požiadavku na vrátenie pôžičky, ktorá bola krátkodobá na 5 mesiacov a bola splatná dňa

15.12.2009. Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu zo dňa 11.12.2012 (č.l. 28-30 spisu) s podaným odporom
nesúhlasil, poukázal na to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo na základe výslovnej žiadosti odporcu,
keď celý návrh zmluvy o pôžičke vrátane dohody o výške úroku predložil samotný odporca a navrhovateľ
tieto podmienky len akceptoval; poukázal tiež na to, že dohodnutý úrok vo výške 30 % ročne navrhnutý
samotným odporcom je len o 10,50 % vyšší ako úrok vyžadovaný v mesiaci júl 2009 bankou VÚB,

a.s., pri poskytovaní spotrebiteľských úverov prostredníctvom kreditných kariet s povoleným debetným
prečerpaním; tento úrok sa pohyboval vo výške 19,50 % ročne. Na prejednanie veci nariadil okresný súd
pojednávanie na deň 07.10.2013, predvolanie účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom riadne
doručil prostredníctvom pošty; dňa 03.10.2013 doručil odporca okresnému súdu žiadosť o odročenie
pojednávania s odôvodnením, že v dňoch 07.10. až 09.10.2013 má byť na služobnej ceste v zahraničí.
Dňa 07.10.2013 okresný súd pojednávanie odročil na deň 30.10.2013 s tým, že prítomný právny

zástupca navrhovateľa vzal termín pojednávania na vedomie a predvolanie odporcu na pojednávanie
realizoval okresný súd prostredníctvom pošty. V súdnom spise sa nachádza zásielka s predvolaním na
uvedené pojednávanie adresovaná odporcovi (č.l. 146a spisu), keď ide o vrátenú zásielku adresovaná
do vlastných rúk odporcu, táto sa okresnému súdu vrátila ako nedoručená dňa 23.10.2013 s poznámkou
poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“; zásielka bola adresovaná do vlastných

rúk odporcu s tým, že podľa poznámky na doručenke bola uložená na pošte dňa 11.10.2013 (iné údaje
vo vzťahu k priebehu doručovania zásielky sa na doručenke nenachádzajú). Dňa 30.10.2013 vykonal
okresný súd pojednávanie v neprítomnosti odporcu, keď navrhovateľ bol na pojednávaní zastúpený
právnym zástupcom; okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti odporcu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré tvorili obsah súdneho spisu, po prednese právneho zástupcu navrhovateľa vyhlásil

dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na odvolaciu námietku odporcu sa odvolací súd najskôr zaoberal skúmaním, či na nariadenie
pojednávania v neprítomnosti odporcu mal okresný súd splnené procesné podmienky. Podľa §
101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní; ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. Z uvedeného je zrejmé, že na vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka konania
zákon predovšetkým vyžaduje jeho riadne predvolanie na pojednávanie. Preskúmaním splnenia tejto
podmienky dospel odvolací súd k záveru, že na pojednávania dňa 30.10.2013 nebol odporca predvolaný

riadne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p., ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na
ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa musí účastníkom
doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má
pojednávanie konať. Právna úprava doručovania vo všeobecnosti plní veľmi významnú funkciu. Súd

môže v občianskom súdnom konaní vec samu prejednať na pojednávaní len ak má riadne preukázané,
že účastníkom konania (prípadne ich právnym zástupcom) bola doručená písomnosť, ktorej doručenie
zákon predpokladá. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. nezakotvuje
súdu povinnosť doručovať predvolanie na pojednávanie účastníkom konania do vlastných rúk. Podľa
§ 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné

písomnosti, ak to nariadi súd. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd v prejednávanej veci doručoval
predvolanie na pojednávanie dňa 30.10.2013 odporcovi do vlastných rúk, preto na nastúpenie účinkov
riadneho doručenia bolo nevyhnutné zachovanie podmienok uvedených v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde

doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí; ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak nebola písomnosť doručená
správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok chybnosť (nezákonnosť)

doručenia. Pri doručovaní písomnosti prostredníctvom pošty sa splnenie podmienok doručenia zisťuje
z doručenky. Podľa § 45 ods. 2 O.s.p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (doručenke)
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak; z uvedeného súčasne vyplýva, že vyvrátiteľná
domnienka pravdivosti údajov sa vzťahuje len k údajom, ktoré sú na doručenke skutočne uvedené.Okresný súd doručoval predvolanie odporcovi v zásielke určenej do vlastných rúk. Z vrátenej zásielky
o doručovaní predvolania (č.l. 146a spisu) nie je však zrejmé, že bol zachovaný postup pri doručovaní
podľa § 47 ods. 2 O.s.p., pretože z doručenky je možné zistiť len deň uloženia zásielky dňa 11.10.2013

(nie je z nej teda zrejmé, či a kedy sa uskutočnil prvý pokus o doručenie a s akým výsledkom a
či bol odporca upovedomený o uskutočnení nového pokusu o doručenie ani či a kedy sa uskutočnil
druhý pokus o doručenie a s akým výsledkom a nakoniec ani to, či sa odporca v mieste doručenia
skutočne zdržuje - v tomto smere pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/196/2009 zo dňa 18.02.2010 a mnohé iné); nakoľko zo zásielky je zrejmé, že doručovanú

písomnosť (predvolanie na pojednávanie dňa 30.10.2013) neprevzal odporca osobne a tieto sa vrátili
okresnému súdu s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, v dôsledku
absencie vyššie uvedených údajov o zachovaní postupu podľa § 47 ods. 2 O.s.p. nemožno konštatovať,
že nastali účinky náhradného doručenia (tzv. fikcie doručenia) uvedenej zásielky odporcovi. Nemožno
teda súhlasiť s konštatovaním okresného súdu v zápisnici o pojednávaní zo dňa 30.10.2013, že
„doručenie predvolania má odporca vykázané uložením zásielky na pošte“ (č.l. 150 spisu). V dôsledku

uvedeného ak okresný súd nariadil dňa 30.10.2013 vykonanie pojednávania v neprítomnosti odporcu,
svojim postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemohol realizovať svoje
procesné práva najmä vo vzťahu k dokazovaniu (§ 123 O.s.p.; § 118 ods. 4 O.s.p.). Preto odvolaciemu
súdu neostávalo nič iné len napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní okresný súd riadne predvolá právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu na
pojednávanie, vykoná (zopakuje) dokazovanie v súlade so zákonom (aj v prítomnosti odporcu) a vo veci
opätovne rozhodne Pri rozhodovaní zohľadní príslušnú judikatúru súdov (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/57/2005 zo dňa 25.04.2006 uverejnený ako č. 35/2010 v

časopise Zo súdnej praxe v čísle 4 ročník 2010 na str. 122 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012), keď najmä si vo vzťahu k námietke odporcu ohľadne
výšky úroku 30 % ročne zabezpečí na porovnanie prehľad úrokov z úverov poskytovaných bankami
v čase poskytnutia spornej pôžičky (v tomto smere sa nemožno uspokojiť len s prehľadom úrokových
sadzieb vo VÚB, a.s. predložených navrhovateľom) a zohľadní aj všetky konkrétne okolnosti uzavretia

spornej zmluvy o pôžičke, ktoré vyplynú z dokazovania. Okresný súd bude dbať, aby výrok jeho
rozhodnutia bol dostatočne určitý (v prípade priznania úrokov z omeškania výslovne uvedie, či ich
priznáva ročne alebo za iné obdobie).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. V dôsledku zrušenia rozsudku okresného súdu zrušil odvolací súd aj závislý výrok o
trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.