Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/425/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112227800.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu
BL Telecom debt, s.r.o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, za účasti Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, (vedľajším účastníkom
na strane žalovaného do 30. 06. 2016) o zaplatenie sumy 248,95 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C 136/2013-140 zo dňa 07. 06. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C 136/2013-140 zo dňa 07. 06. 2016 p o t v r d
z u j e .

II. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176
778 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi
(žalobcovi) povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (žalovaného) trovy konania

(trovy právneho zastúpenia) v sume 115,51 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.
k. 13Co/13/2015-135 zo dňa 30. 03. 2016 rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách vedľajšieho
účastníka na odvolanie vedľajšieho účastníka zrušil s tým, že vedľajší účastník má v zmysle § 93 ods. 4

OSP v konaní rovnaké práva ako hlavný účastník, k čomu nevyhnutne patrí Ústavou SR zaručené právo
naprávnupomoc(čl.47ods.2)astýmsúvisiaceprávonanáhradutaktovynaloženýchtrov.Okresnýsúd
viazaný právnym názorom vysloveným krajským súdom o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom opätovne rozhodol. Právo na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka sa odvíja od práva
účastníkanastranektoréhovystupuje,tedažalovaného.Keďžesúdnávrhžalobcuzamietol,bolvkonaní
v celom rozsahu úspešný žalovaný, a teda má v podľa § 142 ods. 1 OSP právo na plnú náhradu trov

konaniavočižalobcoviavrovnakomrozsahumátotoprávoajvedľajšíúčastníknajehostrane.Súdďalej
pristúpil k posúdeniu účelnosti jednotlivých úkonov vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník si uplatnil
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu veci ako aj
za podanie vyjadrenia k návrhu, v ktorom uviedol dôvody pre zamietnutie návrhu žalobcu (neprijateľná
zmluvná podmienka). Takto vynaložené trovy považoval súd prvej inštancie za účelné, keďže sa týkali
veci samej a smerovali k zamietnutiu návrhu, nakoľko súd sa s touto argumentáciou stotožnil a návrh

zamietol. Vedľajší účastníka si ďalej uplatnil aj trovy za úkony odvolanie voči rozsudku ako aj odvolanie
voči dopĺňaciemu rozsudku v časti výroku o trovách. Aj tieto trovy okresný súd považoval za účelnevynaložené na bránenie práva (práva vedľajšieho účastníka na trovy konania), keďže vedľajší účastník
bol so svojimi odvolaniami úspešný, pričom prvým odvolaním dosiahol vydanie dopĺňacieho rozsudku a
druhým odvolaním zrušenie výroku o trovách. Preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi plnú

náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
spolu vo výške 115,51 Eur. Keďže v predmetnej veci trovy vedľajšieho účastníka nedosahujú ani 50 %
žalovanej istiny, neprichádza aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 OSP do úvahy.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v súlade s § 204 ods. 1 zák. č. 99/1964 Zb. (účinného do

30.06.2016, ďalej len OSP) podal odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť
tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva a
zaviaževedľajšiehoúčastníkanahradiťžalobcovitrovyodvolaciehokonaniavovýške36,19€.Odvolanie
podal v súlade s § 205 ods. 2 písm. f/ OSP z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nevytkol súdu
prvej inštancie právne posúdenie trov vedľajšiemu účastníkovi spôsobom, že mu tieto trovy neprizná.

Odvolací súd len zdôraznil skutočnosť, že občianske združenie je taktiež subjektom ochrany práva,
v rámci čoho zo zákona vyplýva možnosť nechať sa zastúpiť právnym zástupcom - advokátom s
poukazom na ust. § 93 ods. 4 OSP. Odvolací súd uviedol, že nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej
inštancii riadil pri aplikácií ust. § 150 ods. 2 OSP. Odvolací súd teda mal za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie však zmenil svoje právne posúdenie a

trovy vedľajšiemu účastníkovi priznal, s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Odvolateľ poukázal na to, že vedľajšiemu účastníkovi vzniká právo na náhradu trov konania v
rozsahu, ako účastníkovi konania, ak teda súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol, že žiadnemu z
účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva. Nie je možné ani dodatočne priznať vedľajšiemu

účastníkovi. Trovy konania tiež nemožno priznať vedľajšiemu účastníkovi z ďalších dôvodov, poukázal
na paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania, zo strany vedľajšieho účastníka ide o rozposielanie
oznámení o vstupe do konaní a vyjadrení o identické a typizované úkony, podľa vzoru, ktoré môžu
byť generované aj automatizované (uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co 1054/2015-15 zo dňa
29. 06. 2016, Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 6MCdo 9/2013). Vedľajší účastník svoju úlohu

spočívajúci v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia
nadbytočných nákladov na právne zastúpenie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Právna
pomoc slabšej strane (spotrebiteľovi) bola delegovaná priamo na konajúci súd, ktorý je povinný nárok
vyhodnotiť v rozsahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj premlčania atď. Vedľajší účastník
žiadnymspôsobomniejeschopnýovplyvniť priebehkonania,alebozabezpečiťinývýsledok,kuktorému

by nedospel sám súd, jeho prítomnosť v konaní je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe
trov konania na úkor účastníkov konania. Tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné a teda neúčelné a
nie je možné ich priznať (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17 Co 91/2012 zo dňa
25. 04. 2012, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.06. 2013, sp. zn. 5 Co 375/2013),
zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu,

by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde
odbornú pomoc sám (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zb. II.ÚS 78/03), podľa čl. 47 ods. 2 a
3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie,
súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené nejde o
porušenie práva. Vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v

spotrebiteľských sporov spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Združenie by malo disponovať takým
personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v
oblasti spotrebiteľského práva. Odvolateľ uviedol, že Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa
29. 02. 2012 udelená dotácia Ministerstvom hospodárstva SR vo výške 4 000 € na realizáciu projektu
zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou

náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vedľajší účastník
si teda uplatnil náhradu neúčelne vynaložených trov na jeho právne zastúpenie v rozpore so zámerom
zákonodarcu. Vzniká pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa, alebo profit z
náhrady trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejmé,
že úkony právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli

nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný.

5. Žalovaný ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k odvolaniu nevyjadrili.6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol
účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta práv CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odovolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný
aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla
2016 účinnej právnej úpravy sa nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke

a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri
odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 36/1995]. Vzhľadom na uvedené odvolací súd okrem iného
prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.,

(vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016) aj keď nová úprava v CSP danný typ
vedľajšieho účastníka už neupravuje. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Čl. 3, 4 CSP, keď v súlade s
princípom spravodlivosti, rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov.

7. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto

pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s §
387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.

9. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

11. Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30. 06. 2016,
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorá vstup do konania

oznámila 21. 12. 2012.

12. Združenie vstúpilo do konania z vlastného podnetu, pre účinný vstup sa nevyžadoval súhlas
účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník na konaní zúčastňoval. Oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania bol úkon procesný, ktorého účinky nastali doručením takéhoto oznámenia súdu.

13. Pokiaľ ide odvolacie dôvody, odvolateľ poukázal, na to že súd prvej inštancie nesprávne právne
vec posúdil, pričom odvolateľ poukázal na to, že odvolací súd žiadnym spôsobom nevytkol súdu
prvej inštancie právne posúdenie samotného neprisúdenia trov vedľajšiemu účastníkovi. Odvolateľ
nepovažoval skutočnosť, že rozhodnutie o náhrade trov konania odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie za takú, ktorá by znamenala automatický povinnosť súdu prvej inštancie
zmeniť rozhodnutie a trovy konania vedľajšiemu účastníkovi priznať. Odvolací súd udáva, že súd prvej
inštancie po zrušení rozhodnutia opätovne zhodnotil zistený skutkový stav a z tohto vyvodil právne
závery, na základe čoho rozhodol, pričom skutkové zistenia a svoje úvahy v potrebnom rozsahu uviedol
v odôvodnení rozhodnutia, súd prvej inštancie správne posudzoval, či trovy vedľajšieho účastníka boli

účelne vynaložené, alebo nie.

14. Námietka odvolateľa, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu tak, že
návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania a teda keďže vedľajší účastník má rovnaké práva, ako účastník na strane ktorého vystupuje,

potomanivedľajšiemuúčastníkovinemohlovzniknúťnároknanáhradutrovkonania,tiežniejedôvodná.
Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v rozhodnutí zo dňa 10.12.2013
(ktorým rozhodoval o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným) v súlade s § 142 ods. 1
v spojení s § 150 OSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania len z dôvodu, žeúspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, a teda v prípade, keby si žalovaný náhrada trov
konania uplatnil rozhodoval by o priznaní náhrady v súlade s § 142 ods. 1 OSP, na základe ktorého bolo
možné priznať náhradu trov po posúdení ich účelnosti.

15. Správne potom súd prvej inštancie posudzoval nárok vedľajšieho účastníka v súlade s § 142 ods. 1
OSP a uviedol, že keďže súd návrh žalobcu zamietol, bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný
a teda má podľa § 142 ods. 1 OSP právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi a v rovnakom
rozsahu má toto právo aj vedľajší účastník na jeho strane. Súd prvej inštancie ďalej posúdil účelnosť

jednotlivých úkonov vedľajšieho účastníka, pričom jednotlivé úkony posúdil ako účelne vynaložené.
Odvolateľ v odvolaní nenamietal neúčelnosť jednotlivých úkonov, ktoré ako účelne vynaložené posúdil
súd prvej inštancie. Odvolateľ len všeobecne namietal neúčelnosť vynaložených trov ako celku.

16. Pojem účelnosť použitý v ust. § 142 ods. 1 OSP sa chápal ako určitá poistka pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými či nadmernými. Účelnosť sa v

zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne
zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy vynaložené účastníkom konania (vedľajším
účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením
sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto

tvrdenému nároku.

17. Žalobca považoval za neúčelne vynaložené trovy vedľajším účastníkom trovy za právne zastúpenie
v konaní, na základe tvrdenia, že vedľajší účastník vstúpil do bližšie nepoznaných konaní, mohol
efektívne zastupovať práva spotrebiteľa aj bez zastúpenia advokátom, trovy vynaložené na advokáta

neboli nevyhnutné, ide o veci právne a skutkovo rovnaké, ide o typizované úkony zo strany vedľajšieho
účastníka, formulárové a opakujúce sa podania, vedľajší účastník je schopný zastúpiť sa aj sám, čo bol
aj úmysel zákonodarcu, nakoľko združenie bolo zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa, a teda sám
zákonodarca predpokladal, že takýto subjekt bude kvalifikovaný a odborne pripravený na obhajovanie
práv spotrebiteľa, poukázal tiež na to, že vedľajší účastník žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť

výsledok konania, alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Odvolateľ však
dôvody uviedol len všeobecne, pričom poukázal na rozhodnutia súdov v iných veciach, avšak neuviedol
konkrétne, či tá ktorá námietka, ktorú uviedol v odvolaní, sa skutočne vzťahuje na predmetné konanie.

18. Odvolací súd udáva, že trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo ochranu práva sa nemôžu

posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v
konaní úspešný, každý úkon, alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať individuálne v každom
konaní a samostatne tiež každý úkon, čo správne urobil a vyhodnotil aj súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia. Konkrétne závery súdu prvej inštancie odvolateľ nenamietal. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie udáva, že ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravovalo, že

vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že
vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred
súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam patrí i náhrada trov

právneho zastúpenia.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 21. 12. 2012. Po
tom, čo mu bol doručený návrh, podal ku konkrétnemu návrhu vedľajší účastník v zastúpení právnym
zástupcom vyjadrenie vo veci samej, ktorým reagoval konkrétne na nárok uplatnený žalobcom, nešlo

o všeobecné podanie. Argumentácia pritom bola dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobcu. Aj ostatné
úkonyvedľajšiehoúčastníka,takakotouviedolsúdprvejinštancievodôvodneníbolivpríčinnejsúvislosti
s predmetom konania. Ich vynaložením sa sledovala procesná ochrana proti tvrdenému nároku. Možno
teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony nevyhnutné
pre úspech vedľajšieho účastníka i žalovaného vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie

malo vplyv na rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci nešlo o úkony nadbytočné, opakované. Preto
sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, a to ani na základe
úvahy, že vedľajší účastník by používal rovnakú argumentáciu pri zdôvodňovaní neoprávnenosti nároku
uplatnenéhožalobcom,keďžesámžalobcauvádzavnávrhochrovnakétvrdeniaaprávnuargumentáciu,a ani na základe argumentácie, že súdy ex offo poskytujú spotrebiteľom ochranu, keďže uvedené samo
o sebe nebráni právu na právne zastúpenie v konaní a nespôsobuje neúčelnosť trov konania. V danom
prípade nešlo o hromadný vstup vedľajšieho účastníka do konaní.

20. Pokiaľ žalobca v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie
musí byť zo svojej podstaty schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je
potrebné zdôrazniť nasledovné: Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a

výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným
činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou
preodborovéorganizáciepodľa§2ods.4zákonač.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov)môžuzdružovať
akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky
činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého

účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom
konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom
advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa
pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť

by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v
súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník
je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil
žalobca) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi
v rámci súdneho konania poskytnúť.

21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že Ministerstvo hospodárstva poskytlo vedľajšiemu účastníkovi v
roku 2012 dotáciu 4 000 € na realizáciu projektu - zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi - a
prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť
vedľajšieho účastníka v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že predmetná dotácia bola poskytnutá

za účelom ochrany spotrebiteľa, nie však za účelom aby z predmetného príspevku boli hradené náklady
združenia, ktoré malo v súvislosti s bránením účastníkov - spotrebiteľov v konaní proti žalobcovi, ktorý
svoje nároky uplatňoval zastúpený advokátom neoprávnene.

22. Zuvedenéhovyplýva,žeokresnýsúdsprávnepostupoval,keďnazákladevyššieuvedenéhopriznal

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 na strane
žalovaného) náhradu trov konania (náhradu trov právneho zastúpenia), pretože uvádzané okolnosti
žalobcom nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby mu nebola priznaná náhrada trov
konania. Okresný súd považoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené, s čím sa stotožnil
aj odvolací súd. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozhodnutia súdov, odvolací súd poukazuje na to, že

posudzoval konkrétne skutočnosti v tejto veci a na základe ich posúdenia rozhodol.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil ako
vecne správne, keď výška priznanej náhrady trov konania sa vzhľadom k dôvodom odvolania nestala

predmetom preskumávania odvolacím súdom.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto Združeniu na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 by vzniklo proti žalobcovi právo na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže však úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní nevznikli
trovy odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).