Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316211406
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316211406.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : Intrum

Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom Karadžičova 8 Bratislava, IČO : 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Karadžičova 8 Bratislava, proti žalovanému : Q.
I. R.. XX.XX.XXXX, D. J. XX, Ž., o zaplatenie 3. 993, 53 eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 847, 26 eur s príslušenstvom sa z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a. s. v žalobe podanej 23.06.2016 prostredníctvom
právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie 3. 993, 53
eur s prísl., ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok úveru. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa
28.06.2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s., na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu ku ktorej viedol účet. Úver bol poskytnutý s dohodnutým
úrokom 23, 76 %, ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec
1950 eur a bol povinný platiť mesačnú splátku 65 eur. V priebehu konania došlo dňa 19.09.2016 k

postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V písomnom vyjadrení z 21.02.2017 ( čl. 50 ) žalobca uviedol, že
žalovaný začal čerpať úverový rámec od 17.07.2004, ako to vyplýva z predložených položiek kartového
účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V danom prípade ide o revolvingový úver, pre ktoré je
typické jeho dopĺňanie a úverový vzťah môže tak trvať neurčitú dobu. Na počiatku zmluvného vzťahu
nie je možné určiť výšku RPMN, s čím počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 číslo
258/2001 Z. z.

2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Levice 03.10.2016 č. k. 9C/239/2016 - 31 podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor, preto ho súd zrušil uznesením 02.12.2016 č. k. 9C/239/2016 - 42
a nariadil vo veci pojednávanie. Uznesením 02.12.2016 č. k. 9C/239/2016 - 44 súd pripustil zmenu
aktívne legitimovaného účastníka a do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. IČO :
35 831 154, na ktorú bola pohľadávka postúpená. Súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť
ospravedlnil písomne dňa 21.02.2017 a vyjadril súhlas s rozhodnutím bez jeho účasti.

3. Žalobca v časti o zaplatenie 847, 26 eur s príslušenstvom vzal žalobu späť a súd v tejto
časti konanie zastavil podľa § 146 ods. 1 CSP. V dôsledku zrejmej chyby spočívajúcej v nesprávnom
spočítaní, súd v písomnom vyhotovení rozsudku opravil výšku sumy vzatej späť podľa § 224 CSP. Je
zrejmé, že žalobca vzal žalobu späť v časti sumy uvádzanej v rozsudku ( 649, 26 + 154 + 44 v podaniachz 21.02.2017 a 30.03.2017 ), súd túto chybu opravil priamo v rozsudku sledujúc hospodárnosť konania.
Suma 198 eur sa neuvádza ani v jednom z podaní žalobcu, preto súd ani nemohol správne rozhodnúť
o zastavení konania v tejto časti.

4. Žalovaný v odpore a na pojednávaní uviedol, že žalobca nesprávne eviduje výšku zostatku dlhu
na istine. Žalobca mu poskytol finančné prostriedky 1000 Sk, potom mu zvýšil limit na 1950 eur. Úver
riadne splácal až do roku 2013, odkedy začal mať finančné problémy v dôsledku straty zamestnania.
Obrátil sa na oddlžovaciu spoločnosť, prostredníctvom ktorej dlh spláca. Poukázal na to, že zmluva je

bez úrokov a poplatkov, nakoľko neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z, pretože chýba termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj správna výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú ako spotrebiteľ
má zaplatiť.

5. Predmetom konania je zaplatenie dlžných splátok úveru 3. 146, 27 eur poskytnutého na základe

zmluvy o vydaní a používaní „ Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM „.

6. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

7. Dňa 28.06.2004 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní „ Pôžičkovej karty

Quatro PREMIUM „ číslo zmluvy XXXXXXXXXX. Na tejto zmluve sa okrem identifikačných údajov o
žalovanom a podpisy účastníkov zmluvy nenachádzajú žiadne iné údaje, predtlačené tlačivo je prázdne.
Z návratky zo dňa 09.11.2004 ( čl. 7 ) vyplýva, že nový aktuálne schválený úverový rámec je 995, 81
eur ( 30.000 Sk ) a nová minimálna mesačná splátka 33, 19 eur ( 1000 Sk ). Z ďalšieho predloženého
dokladu ( čl. 8 ) z 27.04.2007 možno zistiť, že nový úverový rámec ( maximálna výška pôžičky je 1095,

39 eur ( 33.000 Sk ) a nová minimálna mesačná splátka 36, 51 eur ( 1.100 Sk ). Podľa predložených
výpisov z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM ( čl. 10-16 ) žalovaný v období od 13.01.2009 do
30.04.2016 uskutočnil debetné transakcie vo výške 10. 111, 45 eur a kreditné transakcie 7. 589, 52
eur, avšak od 25. marca 2013 do 30.04.2016 sa na debetný účet pripisovali už len náklady vymáhania
do vyhl. okamžitej splatnosti, poplatky za správu kartového účtu, štandardné úroky, sankčné úroky, za

postúpenie pohľadávky na vymáhanie, a to v celkovej výške 2. 324, 26 eur a kreditné transakcie -
úhrady žalovaného. Žalovaný predložil súdu list z 03.07.2013 od Slovenské kreditné karty adresovaný
žalovanému, ktorým žalobca vypovedal zmluvu a vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku vo
výške 2. 242, 27 eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „ Zákon „ ) na účely
tohto zákona sa rozumie
a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,

10. Podľa § 4 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných obsahuje najmä
a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f)meno a adresu spotrebiteľa,
g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

11. Podľa § 4 ods. 5 Zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

15. Podľa§54ods.1Občianskehozákonníkazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 28.06.2004 kedy Občiansky zákonník obsahoval
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Nesporne právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy
treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým Zákonom o
ochrane spotrebiteľa, subsidiárne sa aplikuje Občiansky zákonník všade tam, kde je to pre občana
- spotrebiteľa výhodnejšie. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako
spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva
bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane
úverových zmluvných podmienok
bez možnosti žalovaného meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu

nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej žalovaný spotrebiteľ nemá
možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za
účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi
účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské

zmluvy v § 52 a nasl. a v § 879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom
jeho účinnosti zosúladiť s ustanoveniami § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti.
Podľa odseku 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu v stanovenej lehote
sú neplatné. Súd posúdil obsah písomnej zmluvy o vydaní a používaní „ Pôžičkovej karty Quatro
PREMIUM „ preskúmal dojednané zmluvné podmienky a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje

náležitosti, ktoré má v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. obsahovať. Ide o typovú spotrebiteľskú
zmluvu, v ktorej nie je vyčíslená výška RPMN, ročná percentuálna miera nákladov, ročná úroková
sadzba, počet dohodnutých splátok so stanovením ich výšky, údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, chýba údaj o začiatku a konci splatnosti jednotlivých splátok úveru. Zvýšenie úverového
rámca a nová minimálna mesačná splátka predstavuje zmenu zmluvného vzťahu, pričom nikde, t. j.

ani v zmluve o vydaní a používaní pôžičkovej karty a ani na návratkách nie sú uvedené podstatné
náležitosti zmluvy. V dôsledku zvýšenia úverového rámca a zmeny minimálnej mesačnej splátky došlo
k celkovej zmene podmienok úverovej zmluvy, ale nové podmienky nie sú zistiteľné. V samej podstate
nie sú podmienky zmluvy zistiteľné ani v pôvodnej zmluve o vydaní a používaní pôžičkovej karty tak,ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 Zákona. V dôsledku toho žalobca nemôže žiadať od žalovaného
úroky a poplatky v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., preto je tento úver bez úrokov a
poplatkov. Bez obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy sa žalovaný spotrebiteľ nemohol dozvedieť

už pri uzatváraní zmluvy o tom, aké bude mať celkové náklady v súvislosti s poskytnutím úveru, čo je
neprijateľné. Z výpisu z pôžičkovej karty vyplýva, že žalovaný do 30.04.2016 zaplatil 7. 589, 52 eur,
avšak zaplatil ešte aj 847, 26 eur, a tak spolu uhradil na úvere 8. 436, 78 eur. K zosplatnenie úveru
došlo listom z 03.07.2013 a podľa výpisu z pôžičkovej karty od 31.08.2013 boli pripisované len úroky
sankčné, štandardné, za postúpenie pohľadávky, za náklady na vymáhanie a úhrady žalovaného. K

navýšeniu celkovej dlžnej sumy došlo evidentne pripisovaním úrokov a poplatkov aj po zosplatnení
úveru, pritom podľa právneho názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok po ukončení zmluvnej splatnosti v
dôsledku zosplatnenia nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len nárok na úrok z omeškania.
SúdvychádzazuzneseniaÚSIV.476/2012z18.9.2012,vzmyslektoréhoÚstavnýsúdSRpripustilnázor
odvolacieho a súdu prvej inštancie, že veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( R 59/1998, 4Obo 143/1998 ). Veriteľ

má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z
omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný SR v citovanom
ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne

neodôvodnené. Žalobca vykazuje na úvere dlh k 30.04.2016 spolu10. 111, 45 eur, debet do zosplatnenia
do30.06.2013 ale predstavuje 7. 787, 19 eur, pričom žalovaný zaplatil do rozhodovania súdu spolu 8.
436, 78 eur. Súd preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalovaný

úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP. O vrátení súdneho
poplatku rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veciPodľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

V Leviciach dňa 31.03.2017