Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 4, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206308
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7714206308.7

Rozhodnutie

Z. súd E., sudca D.. R. M., v právnej veci žalobcu J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. R. č.XXX, proti
žalovanému H., s.r.o. so sídlom H. XX, T., O.: XX XXX XXX, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok a nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. J. určuje, že ustanovenia C. o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa XX.X.XXXX ustanovenia
bodov XX. XX. a XX R. podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou W. o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sú n e p l a t n é .

II. W. z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

W. sa žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia, že C. o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX,X,XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a

žalovanou je neplatná. J. návrh odôvodnila tým, žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva), na poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni, pričom
išlo o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu.

W. zabezpečil svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou /blanco zmenkou/ vystavenou dňa XX.X.XXXX
na sumu XXX,XX L., kde vystupoval žalovaný ako remitent.

H. na skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa X.XX.XXXX vyzval jej zamestnávateľa H. D., mzdové
oddelenie R. XX E. na vykonávanie zrážok zo mzdy. W. si v tomto liste vyčíslil zostatok dlžnej sumy úveru
na sumu XXXX,XX L.. K., že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je bezpochyby zmluvou o spotrebiteľskom úvere, táto obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky a to za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere považovala dohodu o vyplnení
zmenky obsiahnutú v bode XX R. podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
W. o úvere, v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmeniek
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy, /ďalej aj ako vystaviteľ/, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi, /ďalej aj ako remitent/, vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy. S. je z takto vystavených zmeniek

zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. K. dojednanie bodu XX/ R. podmienok poskytnutia úveru považovala
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá, t.j.
nebola vopred navrhnutá a ako spotrebiteľ nebola schopná ovplyvniť podstatu tejto podmienky, ktorá
v konečnom dôsledku zabezpečuje pohľadávku žalovaného v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Q. namietal aj výšku žalovaným uplatneného zmenkového úroku v rozsahu a výške X,XX % denne z
uplatnenej sumy, ktorá nebola zmluvným stranám v zmluve o úvere dohodnutá. H. bodu XX a XX R.

podmienok poskytnutia úveru bol žalovaný oprávnený na vyplnenie zmenky len na úrok z omeškania,
v súlade s ust. § 369 ods. X OZ nie na úrok z omeškania vo výške X,XX % denne zo zmenkovejsumy. W. poskytol úver vo výške XXX L. a s tým, že poplatok za jeho poskytnutie je XXX L.. R. k
tomu, že žalovaný v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, zmenku vyplnil a to na sumu XXX,XX
L. avšak aj so zmenkovým úrokom vo výške X,XX % denne od XX.X.XXXX, pričom podľa zákona

č. XXX/XXXX Zb. má nárok len na zmenkový úrok X % ročne zo zmenkovej sumy a je preto nárok
žalovaného z poskytnutého úveru dostatočne zabezpečený inými inštitútmi záväzkového práva /odplata
za poskytnutie úveru, zákonný zmenkový 6% úrok/. I. ďalší úrok t.j. úrok z omeškania a to v súlade s ust.
§ 369 ods. X OZ, predstavuje neprimerané zabezpečenie úveru, poskytnutého žalovaným, t.j. jednak s
dobrými mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. V súvislosti so zmenkovým úrokom

vo výške X,XX % denne, zo zmenkovej sumy, poukázala na skutočnosť, že ide o zjavne neprimeraný
úrok, ktorý v prepočte na rok predstavuje XX,XX %. H. na ustálenú súdnu prax, ako aj na výklad súdneho
dvora. K., že je nesporné, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a že neobsahuje
údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako to vyžaduje
ust. § 4 ods. X písm. e/ W. o spotrebiteľských úveroch, vychádzajúc teraz z ust. § 4 ods. X W. o
spotrebiteľských úveroch a ustálenej súdnej praxe slovenských súdov, ako praxe aj súdneho dvora je

nevyhnutné považovať úverový vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý je zabezpečený zmenkou,
ktorá tvorí nárok žalovaným uplatneným za úverový vzťah bez úrokov a bez poplatku. E. neprijateľnú
podmienku žalobkyňa videla v ustanoveniach dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
XX.X.XXXX, ktorá bola prílohou zmluvy o úvere, a ktorou malo byť zabezpečené zaplatenie zmenkovej
sumy na základe dohody o vyplnení zmenky, obsiahnuté v bode XX/ R. podmienok poskytnutia úveru.

H. dohoda o zrážkach nebola s ňou ako spotrebiteľkou osobitne individuálne dojednaná, čo vyplýva
aj z jej určenia ako prílohy k sformulovanej zmluvnej podmienke obsiahnutej v zmluve o úvere. K.
formulovaná zmluva predstavuje kompaktný vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového
vzťahu, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je jej súčasťou. C. svojím podpisom mohol len vopred
naformulované ustanovenia zmluvy o úvere akceptovať ako celok alebo ich odmietnuť ako spotrebiteľ. F.

možnosťprejaviťsvojuslobodnúvôľuohľadomdohodyozrážkachzomzdyatakútozmluvnúpodmienku
rozhodne nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto je podľa jej názoru v zmysle Z. zákonníka
neplatná. H. na ust. § 551 OZ, z ktorého vyplýva, že v dohode o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú
formu, a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok, z jeho mzdy, ako aj
rozsah vykonaných zrážok. C. nadobudla účinnosť až potom, ako veriteľova pohľadávka bude zročná.

W. možno teda vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. H., že dohodou o zrážkach zo mzdy
nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, preto je v rozpore s § 56 ods. X OZ. W. záväzku vopred
uzavretou dohodou o zrážke zo mzdy je teda len ďalšou neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď si
viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Za ďalšiu neprijateľnú
zmluvnú podmienku zmluvy o úvere pokladal aj ustanovenie bodu XX R. podmienok poskytnutia úveru,

v zmysle ktorého ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou X dní a viac, je povinný túto omeškanú
splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou XX L. za každý jeden prípad
omeškania. K. skutočnosť pokladala za rozpor dobrými mravmi a to aj v špecifických v kontexte ďalších
zmluvných podmienok, keď je riadne platenie splátok zabezpečené ďalšou sankciou uvedenou v bode
X.X R. podmienok poskytnutia úverov v zmysle ktorého dlžník je povinný v prípade porušenia svojich

zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške XXX L.. H. na rozhodnutia F. súdu M.
a J. republiky a zároveň sa domáhala aj nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. X písm. f/
O.s.p., pričom poukázala, že má aj ďalších veriteľov, ktorých chce postupne uspokojiť zo svojho príjmu.

Na základe návrhu bolo vo veci nariadené predbežné opatrenie uznesením zo dňa XX.X.XXXX, sp.

zn. XXC/XX/XXXX-XX, ktorým súd nariadil zamestnávateľovi žalobkyne H. D. zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov v dojednanej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovanou, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

K. P. súdu v P. zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XCo/XXX/XXXX-XX bolo uvedené uznesenie potvrdené.

W. vo svojom vyjadrení k žalobe došlého súdu dňa XX.X.XXXX uviedla, že inštitút zrážok zo mzdy
predstavuje legitímny prostriedokslúžiaciveriteľovinazabezpečeniejehodlhu,ideodohoduzmluvných
strán, ktorú uzatvoria na základe dobrovoľnosti, možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou

každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnou disciplínou dlžníka. H. o podstatnosti tohto inštitútu je preto podľa žalovaného neprístupné.
H. ide o dohodu v zrážkach zo mzdy /ďalej len dohoda/ žalovaná uviedla, že táto bola uzavretá platne vsúlade s ust. § 551 OZ a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi a obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti.

H. ide o C. o zrážkach zo mzdy (ďalej len "C.") žalovaná uviedla, že táto bola uzavretá platne v
súlade s ustanovením § 551 Z. zákonníka a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi SR
a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. O. o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým
subjektompráva,oktoréhoplatnostinemožnonijakýmspôsobompochybovať.C.bolauzavretápísomne
medzí žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. C. obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy
vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Už len zo samotného názvu tohto
zabezpečovacieho prostriedku je viac než zrejmé, že ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus
dvoch strán. Q. je v danej C. vyjadrený podpisom zmluvných strán, čím došlo k vyjadreniu súhlasu s
obsahom tejto C.. H. C. je zabezpečiť pohľadávku veriteľa tak aby jeho právna istota a záujmy boli v
plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Q. dohoda je teda zmluvou, v ktorej

sa zmluvné strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktorá povinnú stranu motivuje k dodržiavaniu
platobnej disciplíny. Na to, aby si žalovaná mohla uplatniť svoje práva z nej vyplývajúce stačí, aby došlo
k takej skutočnosti, ktorá ju oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa, ktorý je povinný dohodnuté zrážky
vykonať. H. plniť žalovanej ukladá priamo zmluva o úvere, resp. R., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. T. XX R. obsahuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere

uzatvárajú aj C. o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe
idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. W. ako dlžník súhlasila s tým, že zamestnávateľ
bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky aktuálnej pohľadávky. W. poukazuje na to, že
výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za
neplatnú vyhlásená nebola.

W. ďalej uviedla, že z charakteru C. vyplýva, že súdne prejudikovanie povinnosti plniť sa nevyžaduje.
C. nie je súčasťou W. o úvere, ale predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden
zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. E.
veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená.

H. argumentáciu žalovanej podporuje aj novela zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v
ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak je táto dohoda
uzatvorená vo forme osobitnej listiny.
R. na to, že C. o zrážkach zo mzdy je inštitút, ktorý má miesto v právnom poriadku J. republiky, nemožno

na ňu podľa názoru žalovanej nazerať ako na akt kontroverzný, neplatný a nekorešpondujúci s právom L.
únie. W. je toho názoru, že ak bola predmetná C. uzatvorená platne, ide o platný právny úkon spôsobilý
vyvolať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretím takéhoto úkonu sledujú a preto navrhol žalobu zamietnuť
v celom rozsahu.

W. na pojednávaní uviedla, že v roku XXXX podpísala so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej si
požičala XXX L., ktorú mala splácať po XX L. v XX mesačných splátkach, mala vrátiť s poplatkom XXX
L. v celkovej výške XXX L.. J. svoje splátky platila riadne, bola predtým zamestnaná v O., meškali jej
platby, preto meškala aj jej splátka. P. podpisovala zmluvu, boli papiere zopnuté dokopy, ktoré sa len
otáčali a ona podpisovala. C. o zrážkach zo mzdy nebola vysvetlená, si ju nevšimla, že na zmenke je

suma XXX,XX L., táto zmenka bola vypisovaná za jej prítomnosti. Na zmenku boli dopísané jej údaje,
kedy bola táto podpísaná. R. vedeli, že od XX.septembra XXXX bude úrok X,XX % denne. F. podpísala
XX.XX.XXXX dohodu o zrážkach zo mzdy so svojim zamestnávateľom, mala s ním uzatvorenú zmluvu o
splatení pôžičky, ktorý jej zamestnávateľom bola poskytnutá v sume XXX,XX L., ktorú splácala po XX,XX
L., aby jej zamestnávateľ z tejto pôžičky zrážal po XX L. v prospech žalovaného. W. jej z tejto pôžičky

vykonal v prospech žalovaného platby v celkovej sume XXX L.. Q. na všetkých písomných vyhláseniach,
ktoré urobila. C. o zrážkach nebola s ňou osobitne individuálne prejednaná ako so spotrebiteľom, nebola
upozornená. K. a považuje aj to za neprijateľnú zmluvnú podmienku, že ak dlžník bude v omeškaní s
niektorou splátkou X dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti
a do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou XX L. za X prípad omeškania Q. namietala aj zmenkový

úrokvovýškeX,XX%dennezozmenkovejsumy,nakoľkopoprepočtenarokpredstavujeúrokXX,XX%.

H. § 5X ods. 1 z. č. XX/XXXX Zb. Z. zákonník v platnom znení (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.H. § 51 ods. X OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Z. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Z. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

H. § 51 ods. X OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

H. § 51 ods. X OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

H. § 53 ods. X OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

H. § X3 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

H. § 54 ods. X OZ, źmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. J. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

H. § 55X ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone

rozhodnutia.

H. § 551 ods. X OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonov súd právne uzatvára:

Je nepochybné, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovanou, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 51 OZ a teda aj na C. o zrážkach zo mzdy,
ktorá bola uzavretá na zabezpečenie plnenia z úverovej zmluvy sa vzťahujú zákonné ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách.

C. o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom vyžadovaným veriteľom pre prípad nesplácania
úveru resp. pôžičky. V zmysle § 551 OZ je však možné vykonať zrážky zo mzdy až po zročnosti
veriteľovej pohľadávky, teda nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku. C. o zrážkach zo mzdy

bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretá v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere, teda ešte pred
okamihom splatnosti samotnej pohľadávky veriteľa. Q. uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide teda
o neprijateľnú podmienku z v zmysle § XX ods. X OZ, ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná v zmysle X3 ods. 5 OZ. C. o zrážkach zo mzdy uzavretá ešte pred splatnosťou zabezpečovanej

pohľadávky sa odchyľuje od Z. zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo je vylúčené v zmysle § 54 ods.
X OZ.

Z vyššie uvedených dôvodov a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, súd vyhovel
žalobe v plnom rozsahu a určil, že C. o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa XX.X.XXXX uzavretá

k W. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § X42 ods. 1 O.sp. tak, že žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal, pretože úspešná žalobkyňa trovy nežiadala a žiadne trovy jej ani nevznikli.Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.