Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-38P/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210341
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:6712210341.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého: C. X. H., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - LM. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Č.. X.R. XX, B., zastúpená P.. M. F., AK Q. Q. J.H. L.
X, B. a otec - X. H. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. XX E. C., X M. L., C., E. Z. XBD, Q. A. V. B. T. Í., o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého C. X. H., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. X. H., Z.. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne,
počnúc dňom 01.07.2012 do 31.08.2014 a vo výške 150 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2014, ktorú
sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.07.2012 do 14.02.2017 vo výške 7 100,- eur sa otcovi povoľuje splácať
v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Súd styk otca s maloletým C. X. H., Z.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Zvolen dňa 02.07.2012 sa matka maloletého C. domáhala

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a povinností k maloletému tak, že tento bude zverený
do jej osobnej starostlivosti a matka ho bude zároveň aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otec
bude povinný prispievať na jeho výživu vo výške 200 € mesačne od podania návrhu, ktorého návrhu sa
pridržiavala aj na ostatnom pojednávaní vo veci.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého C. nie sú manželmi, zoznámili sa vo V. B., kde
sa z ich vzťahu XX.XX.XXXX narodil maloletý C.. Vo V. B. žili do júna 2012, kedy ju otec vyhodil z

bytu, ktorý spoločne obývali a matka sa spolu s maloletým vrátila na Slovensko k svojim rodičom.
Spolužitie s otcom maloletého vo V. B. bolo problematické, matka sa v ňom sklamala tak po stránke
partnerskej ako aj otcovskej, k čomu sa podrobne vyjadrila vo svojom návrhu i počas konania. I počas
tehotenstva i po narodení maloletého spolu matka spolu s maloletým bývala cca 3 mesiace vo V. B. anásledne i 6 mesiacov u rodičov na Slovensku a potom sa to striedalo v 1-3 mesačných intervaloch.
Matka dúfala, že po narodení maloletého sa situácia zlepší, ale stal sa opak, otec sa začal správať
ešte nezodpovednejšie, a to najmä v oblasti starostlivosti o maloletého a finančného hospodárenia.

Otec maloletého od narodenia ignoruje a ani počas spoločného života nejavil žiadny záujem o jeho
starostlivosť a výživu. Od odsťahovania sa matky spolu s maloletým späť na Slovensko otec nejaví o
maloletého žiadny záujem, neprišiel ho navštíviť, nekomunikuje s ním a žiadnym spôsobom neprispieva
na jeho výživu a ani v budúcnosti tak nemieni robiť, čo je zrejmé i z jeho elektronickej komunikácie s
matkoumaloletého.NaSlovenskumatkavytvorilamaloletémuzázemieprejehoriadnyvývinpovšetkých

stránkach, vyriešila sebe i synovi bytovú otázku, zamestnala sa a maloletý v jej starostlivosti prospieva
po všetkých stránkach. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby
mu v celom rozsahu vyhovel.

3. Otec maloletého sa k návrhu matky žiadnym spôsobom nevyjadril a na tunajším súdom vytýčené
termíny pojednávaní sa neodstavil. Dňa 01.08.2013 sa otec svojim návrhom domáhal nariadenia

návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu v zmysle Dohovoru o občiansko-právnych
aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý návrh Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa
03.02.2014, č. k. 31P/289/2013 - 115 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 10.06.2014, č. k. 14CoP/28/2014 - 202 zamietol. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si neplní,
na jeho X. narodeniny mu, podľa vyjadrení matky, poslal autíčko a dve knižky, v 09/2015 poslal

matke balík ošatenia pre maloletého v hodnote cca 150 €. K rukám matky nezasiela žiadne finančné
prostriedky a ani maloletému neuhrádza žiadne výdavky a potreby. Dožiadaním na podklade Nariadenia
Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností a dožiadaním na podklade
Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov
v občianskych a obchodných veciach, obe zo dňa 04.12.2015, tunajší súd požiadal príslušný súd

v E. o doručenie súdnych písomností otcovi maloletého a tiež o vykonanie dôkazu jeho výsluchom
na otázky, ktoré tvorili súčasť dožiadania. Potvrdením, doručeným dňa 21.12.2015 bolo tunajšiemu
súdu oznámené, že príslušný súd vo V. B. prijal žiadosť tunajšieho súdu o vykonanie dôkazu -
výsluch otca maloletého C.. Potvrdením, doručeným dňa 28.12.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené
potvrdenie prijatia súdnych písomností určených pre otca maloletého. Následne bolo tunajšiemu súdu

dňa08.02.2016doručenéosvedčenieodoručenípísomnosti,zktoréhomalsúdzapreukázané,želistiny
určené otcovi maloletého C. mu boli riadne doručené dňa 15.01.2016. Dňa 17.03.2016 bolo tunajšiemu
súdu zo strany príslušného súdu vo V. B. doručené upovedomenie o odklade nariadeného výsluchu
otca maloletého a nemožnosti jeho vykonania v stanovenej 90-dňovej lehote. Dňa 29.03.2016 bolo
tunajšiemu súdu zo strany príslušného súdu vo V. B. doručené potvrdenie o tom, že otca maloletého

predvolali na výsluch na deň 12.04.2016. Dňa 10.06.2016 bolo tunajšiemu súdu zo strany príslušného
súdu vo V. B. doručené potvrdenie o tom, že otca maloletého predvolali na nový termín výsluchu na
deň 29.06.2016. Dňa 12.09.2016 bolo tunajšiemu súdu zo strany príslušného súdu vo V. B. doručené
oznámenie o nemožnosti vykonať výsluch otca z dôvodu jeho nezastihnuteľnosti, pričom boli tunajšiemu
súdu doložené aj listiny preukazujúce snahu britských justičných orgánov výsluch otca uskutočniť. Dňa

21.12.2016 tunajší súd po obdržaní e-mailovej adresy, cez ktorú rodičia maloletého komunikujú, zaslal
otcovi maloletého na túto e-mailovú adresu správu, v ktorej mu zaslal i predvolanie na pojednávanie
vytýčené na deň 14.02.2017 a 27.04.2017 a taktiež mu zaslal i listiny zaslané britskými justičnými
orgánmi, preukazujúce snahu vykonať jeho výsluch. Otec na žiadny týchto úkonov súdu nezareagoval,
s matkou je však v kontakte prostredníctvom e-mailu, o čom svedčia aj matkou založené správy.

4. Kolízny opatrovník vykonal na strane maloletého C. šetrenie rodinných a sociálnych pomerov, o čom
založil do súdneho spisu i písomnú správu. Doporučil súdu návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť,
zročné výživné povoliť otcovi splácať v 100 € mesačných splátka spolu s bežným výživným a styk otca
s maloletým neurčiť.

5. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 02.07.2012, rodným listom maloletého C., uznesením
Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.01.2014, č. k. 5P/201/2012 - 122, uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 03.02.2014, č. k. 31P/289/2013 - 115 v, uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 10.06.2014, č. k. 14CoP/28/2014 - 202, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 12.10.2015,

rozpisom priemerných mesačných výdavkov na strane matky a maloletého, podaním doručeným zo
strany britských justičných orgánov dňa 21.12.2015, 28.12.2015, 08.02.2016, 17.03.2016, 29.03.2016,
10.06.2016 a 12.09.2016 a podaním matky maloletého zo dňa 23.11.2016. Súd ďalej vykonal dôkaz
výsluchom matky maloletého, kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav vo veci:6. Maloletý C. pochádza z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov. Rodičia žili do júna 2012 v spoločnej domácnosti v E., odkiaľ sa matka spolu s maloletým

presťahovala na Slovensko. V školskom roku 2014/2015 nastúpil do X. J. I. na J. R. V. B., v školskom
roku 2016/2017 navštevuje X. J.. Do školy dochádza pešo, stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné
predstavuje čiastku cca 20 € mesačne a do 01/2017 navštevoval školský klub, kde matka uhrádzala
čiastku cca 15 € mesačne. Matka mu zakupuje školské potreby a pomôcky, uhrádza povinné poplatky
a taktiež aktivity poriadané školou, čo v priemere predstavuje čiastku cca 30 €. Taktiež mu zabezpečuje

desiatový a pitný režim. Zdravotný stav maloletého je dobrý, má zlé držanie tela, z ktorého dôvodu s
ním matka chodí na rehabilitácie. Do roku 2016 bol organizovaný v Z. Š. A., hral futbal, kde poplatok
predstavoval 50 € 1-ročne, v súčasnosti sa žiadnej mimoškolskej činnosti nevenuje. Matka mu zakupuje
veci na ošatenie a obuv, ako aj všetky ostatné potreby.

7. Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého C. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je

zamestnaná v spoločnosti T. ako administratívna pracovníčka s tým, že jej priemerný mesačný netto
príjem predstavuje čiastku cca 880 €, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. V roku
2015 zakúpila prostredníctvom hypotekárneho úveru 2,5- izbový byt na Č.. X. XX. Úver bol poskytnutý
v celkovej výške 102 000 €, mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 365 € a náklady spojené
s užívaním bytu predstavujú čiastku cca 180 € mesačne. Býva s maloletým sama, s nikým nevedie

spoločnú domácnosť.

8. Otec maloletého by mal byť, podľa jeho vlastných vyjadrení sprostredkovaných matkou, už rozvedený
a nemal by mať ďalšie vyživovacie povinnosti. V E. pracoval ako kuriér, avšak tejto činnosti sa
pravdepodobne už nevenuje. Býva však stále na tej istej adrese, ako uvádzala matka počas konania,

nakoľko matka je v kontakte so svojou kamarátkou v E., ktorá býva v susedstve tohto bytu a otca
maloletého tam pravidelne vídava. Aj z elektronickej komunikácie medzi rodičmi maloletého je zrejmé,
že otec v tom byte stále býva. Tvrdil matke, že začal podnikať, avšak matka bližšie informácie o jeho
pracovnej činnosti nevedela uviesť.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.15. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

18. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

19. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských

práv a povinností k maloletému C. vzhľadom k tej skutočnosti, že maloletý pochádza zo zmiešaného
mimomanželského vzťahu, kde každý z rodičov žije na území inej krajiny a nie sú ani štátnymi
príslušníkmi rovnakej krajiny. Vzťahy medzi nimi sú nadôvažok dlhodobo narušené, niekoľko rokov nie
sú v osobnom kontakte, komunikujú elektronicky a aj táto komunikácia je vo všeobecnosti negatívna
a nekonštruktívna. Samotný postup otca maloletého voči výkonu jeho rodičovských práv a povinností

je nutné označiť za fatálne nezodpovedný a v podstate založený na ignorovaní existencie maloletého
ako dieťaťa, ku ktorému má tak práva ako aj povinnosti. Otec o prebiehajúcom konaní vedel, a to
nielen od matky, ale aj zo strany tunajšieho súdu a britských justičných orgánov, ktoré mu doručili listiny
viažuce sa k tomuto konaniu a na dožiadanie tunajšieho súdu sa i opakovane pokúšali vykonať s otcom
maloletého výsluch, avšak neúspešne. Nielen že otec sám neprejavil žiadnu iniciatívu napriek vedomosti

o prebiehajúcom konaní, ale neprejavil žiadnu aktivitu ani po tom, čo mu boli doručené listiny viažuce sa
k tomuto konaniu a keď bol predvolaný na výsluch vo veci. Otec ani vo svojom živote neprejavuje žiadnu
skutočnú snahu o nadviazanie a budovanie vzťahu so synom a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na
jeho výžive, čo je v Slovenskej republike trestným činom. Otec si pritom musí byť vedomý, že výchova
a výživa maloletého dieťaťa je spojená s vynakladaním adekvátnych finančných prostriedkov na úhradu

s tým spojených potrieb a záujmov, ktoré v danom prípade znáša výlučne matka, a to už takmer 5 rokov
(odkedy sa odsťahovala z V. B.), čo nie je v súlade s riadnym výkonom rodičovských práv a povinností.

20. V otázke zverenia maloletého C. súd zosúladil právny stav so stavom faktickým a maloletého zveril
do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádza nepretržite od júna 2012 a v ktorej starostlivosti

neboli zistené žiadne nedostatky. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého po všetkých
stránkach, zabezpečila maloletému bývanie, dôsledne si plní svoje rodičovské povinnosti a uplatňuje
svoje rodičovské práva voči maloletému tak, že tento po všetkých stránkach prospieval. Otec maloletého
sa pritom výkonu osobnej starostlivosti o maloletého nedomáhal a starostlivosť vykonávanú matkou
nenamietal.Pokiaľideootázkuzastupovaniamaloletéhoasprávyjehomajetkutusúdpristúpilkodlišnej,

než štandardnej úprave a tieto práva vo vzťahu k maloletému priznal len matke. Urobil tak z dôvodu
nezodpovednéhoprístupuotcasprevádzanéhoabsolútnymnezáujmomriešiťzáležitostiohľadomsvojho
syna, ktorého od odchodu matky z V. B. neprišiel ani raz navštíviť. Postavenie otca na území V.A.
B. je pritom neisté, nie je občanom tejto krajiny a matke pri elektronickej komunikácii uviedol, že mu
hrozí deportácia. Aj keby sa tieto informácie nezakladali na pravde, na strane otca súd nezhliadol

žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že má skutočný záujem vykonávať vo vzťahu
k maloletému rodičovské práva a plniť si voči nemu svoje povinnosti, práve naopak. Samotný spôsob
komunikácie rodičov naznačuje potrebu stabilizovať situáciu aj v tejto oblasti rodičovských práv a
povinností tak, aby matka ako rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o maloletého, nebola vystavený
riziku a nepredvídateľným situáciám ohľadom zastupovania maloletého a správy jeho majetku, ktoré

nebude objektívne schopná riešiť. Styk otca s maloletým ponechal súd bez určenia, vzhľadom k
celkovému prístupu otca a faktickej nemožnosti tento styk upraviť, keďže jeho úprava je prednostne
právom toho rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti a má záujem sa na starostlivosti o maloletédieťa podieľať v rámci realizácie styku, ktoré právo však otec dlhodobo nevyužíva a jeho úpravy sa
nedomáhal.

21. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov
každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej
časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne
vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň

vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov
sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže
ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe
jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu
náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu

je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať
v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti
každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Na strane otca súd tieto pomery nezistil,
preto vychádzal z informácii, ktoré získal od matky maloletého, týkajúce sa ich spoločného života vo V.
B. a pomerov, v akých tam žili, z jej pomerov a prednostne z potrieb a záujmov maloletého C. tak, ako

ich mal za odôvodnené, s ohľadom na vykonané dokazovanie.

22. Maloletý C. v priebehu konania navštevoval jednak predškolské zariadenie a potom nastúpil na
základnú školskú dochádzku. Pri určovaní výživného zo strany otca bolo preto potrebné rozdeliť obdobie
od podania návrhu do septembra 2014, kedy maloletý navštevoval predškolské zariadenie a následne

obdobie od 09/2014, kedy maloletý začal navštevovať základnú školu, v ktorej dochádzke riadne a
kontinuálne pokračuje. Nástupom školskej dochádzky sa výrazne mení skladba odôvodnených potrieb a
záujmov maloletého dieťaťa a teda aj náklady na ich uspokojovanie. S nástupom na školskú dochádzku,
ako aj s postupom do vyšších ročníkov sa priamo úmerne zvyšujú aj náklady na zabezpečenie
vzdelávacieho procesu u maloletého dieťaťa, keď rodičia musia v tejto súvislosti uhrádzať povinné

poplatky (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane
tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity
poriadané školou a ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením. Tieto náklady je
potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, a teda do výšky
výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a

náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb
dieťaťa. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu dieťaťa má matka aj ďalšie náklady, tzv.
existenčné, spojené so zabezpečením bývania maloletému, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a
kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do
výšky výživného.

23. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 200 € mesačne za celé obdobie bol
však súdom vyhodnotený ako čiastočne nadhodnotený a nezodpovedal pomernej časti nákladov na
odôvodnené potreby a záujmy maloletého C. tak, ako boli matkou prezentované počas konania, a
to aj s ohľadom na vek maloletého, tú skutočnosť, že navštevuje prvý stupeň ZŠ a jeho zdravotný

stav je dobrý. Na jeho strane sa nevyskytovali a ani nevyskytujú žiadne špecifické výdavky, ktoré by
matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí vo veku C. bežne nevyskytovali. Skladba potrieb u
maloletého a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby
a záujmy maloletých detí vo veku C. tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Preto ani
výška výživného navrhovaná matkou sa súdu nejavila ako primeraná a adekvátna k ňou preukazovaným

odôvodneným potrebám a záujmom maloletého v spojení s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov,
keď na strane ani jedného z nich súd nezhliadol také okolnosti pre ktoré by mal byť otec zaviazaný
prispievať na výživu maloletého vo výške 200 € mesačne za celé obdobie súdneho konania. Súd po
vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení
určil výšku výživného zo strany otca za obdobie od podania návrhu do 09/2014, teda za obdobie, kedy

maloletý navštevoval predškolské zariadenie, v sume 100 € mesačne a od nástupu na základnú školskú
dochádzku túto povinnosť zvýšil na čiastku 150 € mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletému,
spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmyv dostatočnom rozsahu. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom mesiacom júl 2012, t. j. od
mesiaca, v ktorom matka podala návrh.

24. Keďže otec za rozhodujúce obdobie na výživu maloletého k rukám matky neprispieval v žiadnom
rozsahu a na jeho strane neboli zistené ani skutočnosti pre započítanie finančných prostriedkov do
zaplateného výživného, v rámci rozhodovania súdu bolo nutné vypočítať výšku zročného výživného,
ktorú súd ustálil vo výške 7 100 €. K uvedenej sume súd dospel nasledovne; zročné výživné bolo
vypočítané za obdobie od 07/2012 - 02/2017, t. j. za obdobie 56 kalendárnych mesiacov, pričom za

obdobie od 07/2012 - 08/2014, t. j. 26 mesiacov bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého vo výške 100 € mesačne a za obdobie od 09/2014 do 02/2017, t. j. 30 mesiacov bola
otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého vo výške 150 € mesačne. Za obdobie od
07/2012 do 08/2014 mal otec zaplatiť výživné vo výške 2 600 (26 mesiacov x 100 € mesačne), pričom
nezaplatil k rukám matky žiadne výživné. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany
otca u maloletého C. predstavoval za toto obdobie čiastku 2 600 €. Za obdobie od 09/2014 - 02/2017

mal otec zaplatiť výživné vo výške 4 500 (30 mesiacov x 150 € mesačne), pričom nezaplatil k rukám
matky žiadne výživné. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého
C. predstavoval za toto obdobie čiastku 4 500 €. Dovedna teda zročné výživné zo strany otca voči
maloletému C. predstavuje čiastku 7 100 € (2 600 € + 4 500 €) Vzhľadom k výške dlžného výživného
zo strany otca voči maloletému, súd povolil otcovi toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu

s bežným výživným.

25. Súd záverom apeluje na otca maloletého C., aby zmenil svoj prístup k starostlivosti a najmä výžive
maloletého C., začal sa správať zodpovedne, so záujmom a v snahe podieľať sa na starostlivosti a
výžive maloletého aspoň v takom režime, ako mu to umožňuje situácia na jeho strane a na strane matky

maloletého, determinovaná predovšetkým tou skutočnosťou, že každý z nich žije v inej krajine.
26. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva
vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého
odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V Bratislave, dňa 14. februára 2017