Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200045
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315200045.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti P.: S., H.. XX.XX.XXXX B. F., H.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny,
Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - T. P., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, C., zastúpená A.. F.
C., AK K. K.M. E. XX/B, C. a otec - S. P., H.. XX.XX.XXXX, C. D. P. XX, C. - N. L., o návrhu otca na
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti P.: S., H.. XX.XX.XXXX B. F., naQ.. XX.XX.XXXX
z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 05.01.2015 sa otec maloletých detí S. B. F. domáhal zníženia
svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým, a to zo sumy 170 € mesačne na sumu 110 € mesačne u
maloletého S. a zo sumy 160 € mesačne na sumu 110 € mesačne u maloletej F., počnúc rozhodnutím
súdu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletým upravovaná

rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 14.02.2013, kedy súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z
príjmu oboch rodičov, kde príjem otca predstavoval čiastku cca 1 000 €/mesačne a príjem matky čiastku
cca 350€/mesačne. Po rozvode manželstva rodičov maloletých detí otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k maloletej R. P., H.. XX.XX.XXXX a taktiež sa mu zvýšili náklady spojené s realizáciou styku s
maloletými deťmi S. B. F., keďže matka sa spolu s deťmi odsťahovala do C. a ktoré náklady predstavujú
čiastku cca 64 €/mesačne. Rovnako sa mu od rozvodu manželstva s matkou maloletých detí zvýšili
výdavky v súvislosti s vyporiadaním BSM rodičov, keď uhrádza matke maloletých detí čiastku 100 €/

mesačne z titulu vyporiadania. Príjem matky a jej životná úroveň sa pritom od posledného rozhodovania
súdu taktiež zmenili, keď matka dosahuje vyšší príjem, než tomu bolo v čase posledného rozhodovania
súdu. Počas konania spochybnil niektoré náklady na odôvodnené potreby maloletých detí uvádzané
matkou, napr. náklady na hygienické potreby v sume 80 €/mesačne, ošatenie a obuv, keď matka počas
konania uvádzala, že tieto zakupuje maloletým deťom jej sestra s manželom, taktiež náklady na PHM
ako aj náklady na školský klub na strane maloletej F., keďže táto ho nechce navštevovať a chce chodiť
domov spolu s bratom. Otec mal za to, že náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí

nedosahujú matkou uvádzanú výšku. Otec pritom nie je schopný zo svojho príjmu pokryť všetky svoje
výdavky a taktiež výživné na maloleté deti, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že chce poskytovať výživné
aj dcére R..Matka maloletých detí žiadala súd, aby návrh otca v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Poukázala
na to, že do C. sa presťahovala z dôvodu, že tu mala zázemie, keďže tu žije jej sestra s rodinou,
ktorí poskytujú matke a maloletým deťom všestrannú pomoc a podporu a taktiež z dôvodu zmeny

zamestnania, keď matka prešla z E. S. H. na O. S. M. C.. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletých
detí matka vyčíslila náklady na odôvodnené potreby a záujmy v sume 171 €/mesačne u maloletého S.
a v sume 152 €/mesačne u maloletej F., ktoré výdavky však nezahŕňajú náklady na stravu a hygienické
potreby v rámci domácnosti. Poukázala na to, že na strane detí sú prítomné zvýšené výdavky v súvislosti
so športovou činnosťou, ktorej sa deti venujú a ktorá je spojená s finančným zabezpečením. Z rozpisu

nákladov na výdavky na strane maloletých detí a matky je zrejmé, že i na strane maloletých detí došlo
od posledného rozhodovania súdu k zmene pomerov, keď sa náklady na ich potreby vzhľadom k veku
zvýšili, pričom je nutné uviesť, že matke finančne vypomáha jej sestra s manželom ktorí zakupujú
maloletým deťom najmä veci na ošatenie a obuv a financujú voľnočasové aktivity detí. Pokiaľ ide o
otcom uvádzané skutočnosti považovala za nutné uviesť, že otec síce spláca matke čiastku z titulu
vyporiadania BSM, avšak na jeho základe nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rodinným dom v

C., väčšinu jeho zariadenia a taktiež osobné motorové vozidlo, matka pritom nie je vlastníčkou žiadnej
nehnuteľnosti a ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty.

Kolízny opatrovník vykonal šetrenie na strane matky a maloletých detí a taktiež vykonal pohovor s
maloletými deťmi, k čomu sa podrobne vyjadril v rámci pojednávania. Návrh otca na zníženie výživného

doporučil zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko posledná úprava vyživovacej povinnosti bola v roku 2013,
od kedy sa pomery na strane oboch detí zmenili, keď náklady na ich výživu a starostlivosť vzrástli.
Poukázala na to, že obe deti sa venujú športu, s čím sú spojené zvýšené výdavky a k zníženiu výživného
zo strany otca nevidel dôvod, a to ani s ohľadom na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 05.01.2015, rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
14.02.2013, č. k. 13P/2/2013 - 23, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 02.07.2015, rodnými listami
maloletých detí S. B. F., nájomnou zmluvou na strane matky maloletých detí, potvrdením o výške
nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletých detí, potvrdením o výške a úhrade niektorých
nákladov na strane maloletých detí spojených s návštevou školy a športovou činnosťou, rozpisom

výdavkov na strane otca maloletých detí, rodným listom maloletej R. P., H.. XX.XX.XXXX, potvrdením o
príjme otca, potvrdením o príjem matky, potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane
otca, rozpisom nákladov na strane maloletých detí a potvrdením o úhrade výživného na maloletú R. zo
strany otca. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti S. B. F. upravovaná rozsudkom Okresného
súdu Nitra zo dňa 14.02.2013, č. k. 13P/2/2013 - 23, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov
maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 170 €/mesačne u maloletého
S. a sumou 160 €/mesačne u maloletej F.. Maloletý S. v tom čase navštevoval X. Q. T. B. Z. F. X. Q.

T.. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

Maloletý S. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. Q.H. T., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné
predstavuje čiastku cca 25 €/mesačne, matka mu zabezpečuje desiatový a pitný režim a uhrádza mu
taktiež mliečnu desiatu v sume 2,50€/mesačne. Do školy dochádza MHD, kde mu matka zakupuje

električenku v sume 35,90 €/ 1- ročne, t. j. 11,96 €/mesačne. Matka vyčíslila náklady na školské potreby,
pomôcky a učebnice v sume 92 €/ročne, t. j. cca 7,70 €/mesačne a náklady spojené so školskými výletmi
a akciami v sume cca 66€/ročne, t. j. cca 5,50 €/mesačne. Maloletý je členom futbalového klubu K. M.,
kde ročný poplatok predstavuje čiastku 253 €, náklady spojené s ošatením a obuvou cca 338 €/ročne,
a sústredenie v sume cca 150€/ročne. Zdravotný stav maloletého je dobrý.

Maloletá F. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. Q. T., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné
predstavuje čiastku cca 20 €/mesačne, matka jej zabezpečuje desiatový a pitný režim a uhrádza
jej taktiež mliečnu desiatu v sume 2,50€/mesačne. Maloletá navštevuje školský klub, kde poplatok
predstavuje 25 €/mesačne. Matka vyčíslila náklady na školské potreby, pomôcky a učebnice v sume

115 €/ročne, t. j. cca 9,58 €/mesačne a náklady spojené so školskými výletmi a akciami v sume cca
68€/ročne, t. j. cca 5,60 €/mesačne. Maloletá je členom K. C. E. E., kde mesačný poplatok predstavuje
čiastku 20 € a ďalšie náklady čiastku cca 115 €/ročne, t. j. cca 9,60 €/mesačne. Zdravotný stav maloletej
je dobrý, maloletá nosí dioptrické okuliare, čo ročne predstavuje náklady v sume cca 67 €.Matka obom deťom uhrádza ZRPŠ a ostatné povinné poplatky spojené s návštevou školy a taktiež
všetky aktivity poriadané školou, ktorých sa deti riadne zúčastňujú, vrátane školy v prírode. Taktiež obom

deťom zakupuje veci na ošatenie a obuv a uhrádza im životné poistky v sume 18,39 €/mesačne na jedno
dieťa. Matka taktiež obom deťom hradí mobilné telefóny cca 3 €/mesačne na jedno dieťa.

Otec maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je
rozvedený, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej R. P., H.. XX.XX.XXXX, ku ktorej si

plní vyživovaciu povinnosť v sume 70 €/mesačne s tým, že výkon rodičovských práv a povinností k
maloletej súdnou cestou upravovaný nebol. Je zamestnaný vo N. Ú. XXXX H. ako pomocník skupiny
veleniavýcvikustým,žejehopriemernýmesačnýnettopríjempredstavuječiastkucca1086€/mesačne,
iné príjmy nemá. Žije v rodinnom dome v C., ktorý je v jeho výlučnom osobnom vlastníctve a ktorý
je prefinancovaný hypotekárnym úverom, ktorý spláca v sume 162,99 €/mesačne. Náklady spojené s
bývaním predstavujú čiastku 188,20 €/mesačne (plyn, elektrina, koncesionárske poplatky, TV a internet).

Matka maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je
rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná na O.F. S. K. ako samostatný
odborný referent s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 893,56 €/
mesačne, poberá rodinné prídavky na maloleté deti, iné príjmy nemá. Spolu s deťmi obýva byt na K. V.

N. C., ktorý je vo vlastníctve matky jej švagra s tým, že hradí náklady spojené s užívaním bytu, ktoré
predstavujú čiastku 211,06 €/mesačne (nájomné, elektrina, plyn, UPC).

Podľa § 28 odsek 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

Súd mal, po vykonanom dokazovaní, za dostatočne preukázané, že návrh otca na zníženie jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom S. B. F. je v plnej miere nedôvodný, nakoľko otec
nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe od posledného rozhodnutia súdu v roku 2013, kedy bol upravený

výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom takú zmenu pomerov, ktorá by bola
relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. V zmysle
zákona o rodine je povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až
následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby, pričom sú k
uvedenému povinní v maximálnej možnej miere využívať svoje schopnosti a možnosti na dosiahnutie

takého príjmu, z ktorého budú schopní prispievať na výživu svojich detí v potrebnom rozsahu.

Otec maloletých detí svoj návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti odôvodňoval svojou finančnou
situáciou, kedy mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej R., ako aj tou skutočnosťou, že
spláca hypotekárny úver na rodinný dom, v ktorom žili spoločne s matkou maloletých detí a taktiež,

že matke maloletých z titulu vyporiadania BSM spláca čiastku 5 000 € v 100€ mesačných splátkach.
V zmysle zákona súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Nemôže však
ísť o akúkoľvek zmenu pomerov, ale o takú, ktorá spôsobí podstatnú zmenu v schopnostiach a
možnostiach rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Musí sa pritom jednať o objektívne
skutočnosti, (napr. ochorenie, pre ktoré rodič nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a pod.) a nie o

skutočnosti subjektívne, o ktorých má rodič maloletých detí za to, že je potrebné ich vo vzťahu k jeho
schopnostiam a možnostiam plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, posudzovať. Na strane otca nedošlo
odposlednejúpravyvyživovacejpovinnostiktakejzmenepomerov,ktorábyodôvodňovalazníženiejeho
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Hoci je pravdou, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť
súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť k maloletej R. zo strany otca je síce nespochybniteľná,

avšak pribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená, že sa vyživovacia povinnosť tohto rodiča na
predchádzajúce vyživovacie povinnosti v pomere k tomu upraví. Každý z rodičov si má byť vedomý
svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich
vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby
a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu

toho istého rodiča. Pokiaľ ide o ďalšie otcom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa hypotekárneho úveru
na rodinný dom, v ktorom žije a vyporiadania BSM medzi rodičmi súd poukazuje na to, že tieto nemôžu
byť v žiadnom prípade podkladom pre úpravu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým
deťom. Predovšetkým je potrebné uviesť, že okolnosti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
rodičov, na ktoré poukazoval otec počas konania, nesúvisia s týmto konaním a súd na majetkové

vyrovnania, týkajúce sa rodičov maloletých detí ako manželov v konaniach týkajúcich sa starostlivosti
o maloleté deti neprihliada, keďže tieto plnenia nemožno považovať ani za plnenie si vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom a ani za plnenia, ktoré výraznou mierou zvyšujú majetkové pomery
rodiča. Medzi rodičmi bola riadne uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, ktorej súčasťou boli všetky
riadne ohodnotené aktíva i pasíva rodičov a z ktorých hodnôt sa vychádzalo pri vyporiadavaní BSM

rodičov. Na tomto mieste súd poukazuje aj na to, že otec síce na seba prevzal nesplatenú časť
hypotekárnehoúveruvtejdobeccavovýške10000€,avšaknadobudoldosvojhovýlučnéhovlastníctva
rodinný dom, ktorý dovtedy obývali s matkou maloletého. V žiadnom prípade pritom nie je možné
argumentovať tým, že zaťaženie úverom je dôvodom k tomu, že rodič nebude musieť na výživu
maloletých detí prispievať priamo úmerne ich potrebám a nákladom na ich uspokojovanie.

Suma, ktorou bol otec ochotný prispievať na výživu maloletých detí, a to 110€ a 100€ mesačne je suma,
ktorá by nezodpovedala pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, keď
lenpomernáčasťnákladovnabývaniedetí,stravuvškole,školsképotreby,pomôckyaaktivityporiadanéškolou a športovú činnosť detí predstavujú u maloletého S. sumu cca 181 €/mesačne a u maloletej F.
sumu cca 159 €/mesačne. Uvedená čiastka pritom nezahŕňa náklady na stravu v domácom prostredí,
ktorá musí byť prispôsobená ich veku a potrebám i s ohľadom na športovú činnosť, teda musí byť

pestrá, výživná, s vysokým obsahom vitamínov a pod. Taktiež táto čiastka nezahŕňa náklady na strane
detí, ktoré nemožno exaktne vyčísliť, avšak ich uspokojovanie je vecou každodennej potreby, napr.
hygienické potreby a drogistický tovar, zdravotná starostlivosť či voľný čas, ako aj ďalšie jednorazové,
nepravidelné a mimoriadne výdavky, ktoré sa vyskytnú v živote každého dieťaťa a ktoré matka uhrádza
podľa potreby, pričom tieto bezpochyby predstavujú niekoľko desiatok eur mesačne. Rovnako tak

matka musí zakupovať deťom veci na ošatenie a obuv a uspokojovať ich ďalšie každodenné potreby.
Otcom uvádzané námietky, týkajúce sa niektorých výdavkov na strane detí, ktoré uhrádzajú príbuzní
zo strany matky súd nevzal do úvahy. Skutočnosti, týkajúce sa prípadných plnení poskytovaných zo
strany príbuzných maloletých detí (sestra matky a jej manžel) sú založené na báze dobrovoľnosti (a
nie povinnosti ako je to pri vyživovacej povinnosti zo strany rodičov maloletých detí) a ich skúmania sú
pre tento okruh súdnych konaní irelevantné. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že ak príbuzní

pravidelne uhrádzajú niektoré náklady na strane maloletých detí robia tak v drvivej väčšine prípadov
preto, že si niektorí z rodičov buď neplní svoju vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu alebo
rodičia nie sú z rôznych dôvodov schopní tieto náklady pokryť a sú preto nútení túto suplovať, či už
finančnými alebo vecnými plneniami. Súd však opakuje, že nie sú na to povinní a často ani tak nerobia
dobrovoľne, ale preto, že sú k tomu dohnaní situáciou na strane rodičov maloletých detí a v žiadnom

prípade nemožno takéto plnenia zo strany príbuzných v konaní o úprave vyživovacej povinnosti zo
strany rodiča posudzovať tak, že keďže tieto náklady uhrádzajú príbuzní, pri rozhodovaní na tieto už
neprihliadať.

Každý je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Teda nie je podstatné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je, s ohľadom na
svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, schopný si zarobiť. Otec maloletých
detí je jedincom, ktorý nie je pri výkone práce obmedzený žiadnymi objektívnymi okolnosťami a
súd na jeho strane nezhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by matka mala byť zaťažená suplovaním
vyživovacej povinnosti otca voči maloletých detí. K otcom uvádzanej zmene pomerov na strane matky

maloletých detí, týkajúcej sa zvýšenia jej príjmu súd uvádza, že táto okolnosť v žiadnom prípade
nemôže byť dôvodom k tomu, aby druhý z rodičov prispieval na výživu maloletých detí v menšom, než
potrebnom rozsahu, ak na jeho strane nie sú prítomné žiadne objektívne okolnosti, ktoré by uvedené
zdôvodňovali. Pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletým deťom je rozhodujúca zmena
pomerov predovšetkým na strane maloletých detí a potom zmena pomerov na strane povinného rodiča,

ktorá však v prípade zníženia jeho vyživovacej povinnosti musí byť objektívna, t. j. taká, ktorú tento
rodič nedokáže ovplyvniť, ktoré skutočnosti na strane otca maloletých detí absentujú. Ak aj má matka
vyšší príjem, než tomu bolo v čase ostatného rozhodovania súdu, neznamená to, že by sa mala na
nákladoch spojených s výchovou a výživou detí podieľať vo vyššej miere, než otec, keďže by tým došlo
k výrazne nerovnomernému rozloženiu plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom medzi

rodičmi,naktorévdanomprípadeniejedanýdôvod.Matkazabezpečujeosobnústarostlivosťomaloleté
deti, hoci nie v tom najužšom ponímaní, keďže deti sú už vo veku, kedy primárnu osobnú starostlivosť
nevyžadujú, avšak stará sa o ne po všetkých ostatných stránkach (varí im, perie, žehlí, zabezpečuje
všetky ich potreby v žiadanom rozsahu) a nadôvažok sa podieľa i na finančnom krytí nákladov na ich
odôvodnené potreby.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1) písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať
i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletých detí a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa

tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.Proti tomuto rozsudku môže otec maloletých detí podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s.
p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.