Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115225843
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115225843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., XXX XX A. proti žalovanému: OCATION v.o.s. so sídlom
Mlynarovičova 2, 851 03 Bratislava, IČO: 31 357 733 o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 05.10.2015 domáhal zrušenia svojej účasti u žalobcu ako
obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že 10 rokov žije v Českej

republike, pre spoločnosť - žalovaného nepracuje. Uviedol, že je dlhodobo ťažko chorý a nemá žiadne
doklady na doloženie.

Žalovanýsakžalobenevyjadril,napriekvýzvesúdu,ktorámuboladoručenánazákladefikciedoručenia.

Súd v danej veci nariadil pojednávanie na termín 21.03.2016, 05.05.2016. Účastníci sa nedostavili,
napriek vykázanému doručeniu predvolania v zmysle ustanovenia § 115 ods. 2 zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) na nariadené pojednávania. Žalobca svoju
neúčasťospravedlnil,nakaždépojednávaniepredložilospravedlnenie,natermín21.03.2016predložilaj
potvrdenieopráceneschopnosti.Žalovanýsanezúčastnilpojednávaní,svojuneúčasťanineospravedlnil
ani nežiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný v počas konania vo veci zásielky nepreberá, nereaguje
na výzvy, napriek tomu, že adresa doručovanie je aktuálne uvedená vo výpise z obchodného registra.
Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Je povinnosťou súdu
konať hospodárne podľa ustanovenia § 100 ods. 1, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a

spravodlivo rozhodnutá, ako je ďalej uvedené v § 117 ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 118 ods. 3
OSP priebeh pojednávania určuje samosudca. Vzhľadom k nečinnému prístupu žalovaného k súdnemu
konaniu, ktorým sťažuje priebeh konania a tým aj realizáciou ústavného práva účastníka na súdnu
ochranu, súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: informatívny výpis z obchodného registra
žalovaného a zistil predmetný skutkový stav veci.

Z podania žalobcu vyplynuli skutočnosti, ktoré však žalobca nepreukázal. K žalobe sa žalovaný
nevyjadril, čím súd nemal ani zo strany žalovaného preukázané alebo popreté tvrdenie žalobcu.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnompre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rozsah dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd

rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej
aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a
preukázanie svojich tvrdení; aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré
z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. V týchto intenciách súd, preto uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku. Súd v tomto

konaní vychádzal aj z ustanovenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22. septembra
2010, na základe ktorého cit: „Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).“

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sr, vložka č. 184/B žalovaného zo
dňa25.01.2016vyžiadanéhosúdombolopreukázané,žežalovanýbolzaloženýspoločníkmi,žalovaným
s ďalším spoločníkom V. M., V. B., A., dňa 25.08.1993.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „Tento zákon

upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.“ ods. 2 „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľaustanovenia§76ObZ„Verejnouobchodnouspoločnosťoujespoločnosť,vktorejaspoňdveosoby
podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne
všetkým svojím majetkom.”

Podľa ustanovenia § 86 ObZ „Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím
majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.”

Podľa ustanovenia § 87 ObZ „(1) Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti
vzniknuté pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli

náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené. (2) Ak zanikne účasť spoločníka
za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom jeho účasti.”

Podľa ustanovenia § 88 ObZ „(1) Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:
a) ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr šesť mesiacov

pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné,
b) rozhodnutím súdu podľa § 90,
c) smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič,
ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja ďalší spoločníci,d) zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
e) vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku,

f) pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,
g) doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka,
h) z ďalších dôvodov určených v spoločenskej zmluve.

(2) Pri dôvodoch zrušenia spoločnosti uvedených v odseku 1 písm. a), c), d), e), f) a g) sa môžu

zostávajúci spoločníci zmenou spoločenskej zmluvy dohodnúť, že spoločnosť trvá aj naďalej bez
spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka. Takúto dohodu o zmene spoločenskej zmluvy je potrebné
urobiť v lehote troch mesiacov od zrušenia spoločnosti, inak toto právo zaniká a spoločnosť vstupuje
do likvidácie.
(3) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 1 písm.
e), právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia

alebo pre nedostatok majetku, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje. Ak spoločnosť už vyplatila
vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. To platí primerane, aj ak bola právoplatným rozhodnutím
súdu zastavená exekúcia podľa osobitných zákonov.
(4) V prípade, ak spoločnosť, ktorá bola zrušená podľa odseku 1 písm. e), f) alebo g), dosiaľ nezanikla,
môžu sa spoločníci za splnenia podmienok uvedených v odseku 3 dohodnúť zmenou spoločenskej

zmluvy, že spoločnosť naďalej trvá.”

Podľa ustanovenia § 88a ObZ „(1) Ak nastanú dôvody zrušenia spoločnosti podľa § 88 ods. 1 písm. a),
c), d), e), f) a g) pri jednom spoločníkovi alebo pri viacerých spoločníkoch a ak v spoločnosti zostáva
iba jeden spoločník, môže sa tento spoločník rozhodnúť, že prevezme ako právny nástupca imanie

zrušenej spoločnosti bez jej likvidácie. (2) Rozhodnutie musí spoločník urobiť do jedného mesiaca
odo dňa, keď nastal dôvod podľa odseku 1, inak toto právo zaniká a zrušená spoločnosť vstupuje do
likvidácie. Rozhodnutie spoločníka podľa odseku 1 musí mať písomnú formu s osvedčeným podpisom.
(3) Ak je spoločníkom spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, vyžaduje sa na
rozhodnutie podľa odseku 1 súhlas valného zhromaždenia. Lehota podľa odseku 2 sa predlžuje o čas

ustanovený týmto zákonom alebo určený spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného
zhromaždenia. (4) Účinky prevzatia imania spoločnosti spoločníkom nastávajú zápisom do obchodného
registra. Zápisom do obchodného registra prechádzajú na spoločníka aj práva a povinnosti zaniknutej
spoločnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.”

Podľaustanovenia§89ObZ„Vprípadochuvedenýchv§88ods.2a§88avznikábývalémuspoločníkovi
alebo jeho dedičovi, prípadne právnemu nástupcovi voči spoločnosti nárok na vyrovnací podiel. Tento
podiel sa vypočíta obdobne ako podiel na likvidačnom zostatku (§ 92).”

Podľa ustanovenia § 90 ObZ „Ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú

zmluvu, môže súd na návrh iného spoločníka spoločnosť zrušiť.”

Podľa § 148 ods. 1 ObZ „Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd
zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.“

Verejná obchodná spoločnosť je druh osobnej obchodnej spoločnosti. Vzniká združením minimálne
dvoch spoločníkov, ktorí ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť
môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod
spoločným menom, ktoré musí obsahovať označenie v.o.s., ak obchodným menom je meno spoločníka,

pridá sa k menu "a spol.". Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú
zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Verejná obchodná spoločnosť ako právnická
osoba ručí za svoje záväzky neobmedzene a spoločníci, fyzické osoby tiež neobmedzene. Verejná
obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky
spoločnosti neobmedzene, spoločne a nerozdielne. Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj

za záväzky vzniknuté pred jeho pristúpením. Pri zániku účasti niektorého spoločníka ručí tento len za
záväzky, ktoré vznikli pred zánikom jeho účasti. Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalobcu
so zreteľom na znenie právnych predpisov aplikovateľných na uvedený skutkový stav má súd za to,
že nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu a to pre neprípustnosť takéhoto konania podľa platnýchprávnych predpisov. Vo všeobecnosti platí, že spoločník nemôže jednostranne vystúpiť zo spoločnosti.
V prípade zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti sú dané taxatívne dôvody takéhoto postupu, čo však
nie je osobitne upravené v právnej úprave Obchodného zákonníka pri verejnej obchodnej spoločnosti.

Vzhľadom ku kogentnému charakteru ustanovení ObZ v II. časti o Obchodných spoločnostiach, súd má
za to, že nie je možné aplikovať ustanovenia o iných obchodných spoločnostiach najmä ustanovenie
týkajúce sa spoločnosti s ručením obmedzeným aj na ustanovenia o verejnej obchodnej spoločnosti a
to najmä z dôvodu, že svojou podstatou (ide o osobnú a kapitálovú spoločnosť s povinným tvorením
základného imania) nie je právne prípustné aplikovať predmetné ustanovenie aj na odlišný spôsob

formy podnikania. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a najmä po aplikácii
citovaných ustanovení Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko
žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči

žalovanému zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal. Trovy konania
vznikli na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný, a teda v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný si

náhradu trov konania neuplatnil. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprislúcha.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.