Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/27/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204590
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110204590.10

Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobkyne: Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so
sídlom Advokátskej kancelárie Moldavská cesta 6, 040 11 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Němcovej 22, 040 01 Košice, o
určenie, že poistný vzťah trvá

r o z h o d o l :

Poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5012000009 zo
dňa 20.12.1996 t r v á a účastníci konania sú touto zmluvou o poistení osôb viazaní.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 1.019,75 Eur , na účet právnej
zástupkyni žalobkyne JUDr. Martiny Gombošovej, so sídlom Advokátskej kancelárie Moldavská cesta
č. 21/A, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podaným návrhom na začatie konania žiadala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi
účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5012000009 zo dňa 10.1.1997 trvá. Petit
žalobkyňa upravila písomným podaním zo dňa 11.8.2011 a žiadala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi
účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5012000009 zo dňa 20.12.1996 trvá a
účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.

Svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného - Prvou
československou poisťovňou, a.s. uzatvorila zmluvu o poistení osôb č. 5012000009 dňa 10.1.1997.
Svoje povinnosti z poistnej zmluvy si riadne plnila, vrátane pravidelných platieb poistného. Žalovaný
jej plnenia vždy akceptoval, a tak nemôže byť sporné, že zmluva uzatvorená bola. Žiadnym právnym
úkonom žalobkyňa nezadala príčinu na ukončenie poistného vzťahu a ani o ukončenie poistného vzťahu
nežiadala. Napriek tomu žalovaný jej písomnou informáciou ako poistiteľ oznámil ukončenie poistného
vzťahu. Poukázala na to, že vzhľadom na neexistenciu oprávnenia jednostrannej zmeny zmluvy, je
poistnú zmluvu možno zmeniť iba dohodou zmluvných strán. Kým sa zmluvné strany na zmene poistnej
zmluvy nedohodnú, platí medzi nimi pôvodná dohoda. Poukázala na to, že nikdy sa žalobkyňa s
poisťovňou - žalovaným nedohodla na takej zmene pôvodne uzavretej zmluvy, ktorá by umožnila
poisťovni jednostranne zmeniť uzatvorenú poistnú zmluvu. Poukázala na ustanovenia Občianskeho
zákonníka - § 37 ods. 3, § 49a, § 788 ods. 1, § 790 písm. b/, § 791 ods. 1, § 797, ods. 1, 2, 3, § 800
ods. 1 a 3, § 816, § 52 ods. 1, 3, 4 a na zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. K naliehavému
právnemu záujmu, teda k jeho existencii žalobkyňa uviedla, že nakoľko z dôvodu konania poistiteľa je
v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť mieru, do ktorej je chránená pred rizikom
prípadných nepredvídateľných životných udalosti, taktiež nevie, či si má zabezpečiť poistenie týchto

rizík u iného poistiteľa. Dodala, že osoby oprávnené z poistenia by taktiež nemohli voči poistiteľovi
uplatniť práva, ktoré prislúchajú jej osobe a ak by zmluva bola jednostranným právnym úkonom poistiteľa
platne ukončená, tak by jej nárok na odkupnú hodnotu podliehal premlčaniu, ktoré by mohlo márne
uplynúť bez toho, aby mala vedomosť o ukončení zmluvy. Svoje tvrdenia o tom, že poistný vzťah trvá
oprela o to, že vychádza z toho, že uzatvorené poistné zmluvy sú platné a zaväzujú, ak sa zmluvné
strany slobodne a bez omylu dohodli o ich obsahu a spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti.
Poukázala na to, že nikdy sa s poisťovňou nedohodla na zmene pôvodne uzatvorenej zmluvy, ktorá by
umožňovala poisťovni jednostranne zmeniť uzatvorenú zmluvu. Vo vzťahu k akýmkoľvek navrhovaným
zmenám v poistnom plnení si ona ako spotrebiteľka zároveň dovolila podotknúť, že v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny.
V dôsledku neochoty jednej strany zmeniť zmluvu za jej trvania nie je možné zmluvu jednostranne
ukončiť, ak na to chýba zákonný alebo zmluvný podklad. Okrem toho poukázala na § 800 ods. 3
Občianskeho zákonníka a zároveň poukázala na skutočnosť, že niet iných zákonných dôvodov na
jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu a preto je akékoľvek oznámenie o jednostrannom ukončení
poistného vzťahu neplatné, nemá a nemôže mať relevantné právne účinky. Uviedla, že zmluvné strany
sú si naďalej povinné plniť zmluvu. Uviedla, že v každom zmluvnom vzťahu je potrebné rozlišovať
verejnoprávnu a súkromnoprávnu stránku, preto nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a
dohliadajúcimi orgánmi. Škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov. Preto ani prípadné
nesplnenie si povinnosti pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte ( či už zavinená,
alebo nezavinená ), či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem,
ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych poistných zmlúv. Podľa predtým
vyjadreného názoru žalovaného mal byť žalovaný k takémuto kroku ( oznámenie o ukončení vzťahu )
nútený prikročiť v dôsledku krokov dohliadajúceho orgánu - Národnej banky Slovenska.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 15.6.2010 poukázal na to, že žalovaný je podnikateľským subjektov, ktorého podnikanie v oblasti
finančného trhu je výrazne ovplyvňované verejným právom, najmä tým, že nad činnosťou žalovaného
je vykonávaná štátna správa. Štátnu správu nad žalovaným ako poisťovateľom vykonávali orgány
kontroly, dozoru a dohľadu, ktorými boli postupne Ministerstvo financií SR, Úrad pre finančný trh SR a
Národná banka Slovenska. Orgány štátnej správy nad poisťovníctvom v roku 1995 schválili a neskôr v
roku 1999, resp. 2003 vo vzťahu k poisťovni kontrolovali a vynucovali matematicky nesprávne poistné
kalkulácie obsiahnuté v právne záväznom obchodnom pláne. V roku 2008 orgán dohľadu žalovanému
nariadil odstrániť nedostatky v kalkuláciách poistného produktu poistnej sadzby UDP-K, teda toho
produktu, ktorý bol predmetom sporného poistného vzťahu; inými slovami povedané, orgán kontroly v
roku 1995 schválil kalkulačný postup produktu UDP-K, ktorý bol pre žalovaného záväzný. Dôsledné
dodržiavanie aplikácie tejto záväznej kalkulácie v činnosti poisťovne, ktorá uzavretiu konkrétnej poistnej
zmluvy predchádzala, viedlo odstupom času po zisteniach súčasného orgánu dohľadu po 22.2.2008 k
ukončeniu poistného vzťahu z právnych dôvodov popísaných vo vyjadrení k veci samej, najmä z dôvodu
podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nariadením orgánu dohľadu sa ďalšie poskytovanie poistnej
ochrany v spornom poistnom vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania, stalo nemožným v zmysle § 575
Občianskeho zákonníka, a to jednak pre materiálnu neopodstatnenosť trvania poistného vzťahu, jednak
pre jeho právnu nedovolenosť. Ďalej žalovaný v uvedenom podaní uviedol, že v období od 30.4.2007 do
21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný Národnou bankou Slovenska. Táto
ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa Prvá česko-slovenská poisťovňa
(právny predchodca žalovaného) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Povinnosť prijať
a splniť opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zistených pri dohľade bola uložená Národnou
bankou Slovenska žalovanému listom zo dňa 18.3.2008. Národná banka Slovenska označila ako zistený
nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade
s poistno -matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia.
Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Zároveň predstavitelia dohľadu uviedli, že matematicky je
problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzby UDP-K z poistnej sumy
na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie. Z popísaného skutkového stavu vyplynula pre žalovaného
nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby poistno-
matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia a nie iba dve (odkupná hodnota, poistná suma pre

prípad smrti) z troch (poistná suma pre prípad dožitia). Z toho logicky vyplynuli 3 alternatívne riešenia
a to:
a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia
b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia
c) poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej
hodnoty, ktorá k danému momentu poistno - matematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému
poistnému.
Dodal, že prepočet sa nijako nedotýkal nároku na poistné plnenie v prípade smrti poisteného.
Žalovaný poukázal ďalej na to, že opatrenia prijaté poisťovňou - žalovaným neboli svojvoľné, ale
prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym
predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynu orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania
ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Žalovaný poukázal ďalej aj na to, že spôsoby
zániku poistenia upravené v ust. § 800 až 802 Občianskeho zákonníka, sa na prejednávaný prípad
nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka,
ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia
nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Uviedol však, že
výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia nie je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom, ale
že je iba demonštratívny. Podľa žalovaného špeciálna právna úprava na jednej strane za určitých
predpísaných skutkových okolnosti nevylučuje iné možné spôsoby ukončenia poistenia uvedené v
Občianskom zákonníku na inom mieste (najmä vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, či vo
všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka dotýkajúcich sa záväzkovej časti Občianskeho
zákonníka). Podľa žalovaného § 493 Občianskeho zákonníka pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy
sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. V skutkovo výnimočných
situáciách je podľa žalovaného právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky
zákonník pripúšťa. Žalovaný poukázal na to, že zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných
podmienok by okrem riziká vzniku sankcií, ktoré pre žalovaného vyplývali zo zákona č. 8/2008 Z.z. a z
opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na
jeho majetku, jednak zvyšovanie škody na strane štátu. Úspech žalobcu v súdnom konaní by znamenal,
že žalovaný je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v
rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by
bolo rozširovanie škody na strane žalovaného a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to
všetko oproti bezprávnemu zvýhodneniu žalobcu v tom, žeby mu malo byť vyplatené také neadekvátne
poistné plnenie, ktoré si predtým nepredplatil. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne, ani
spravodlivé, pretože v danom skutkovom stave, za pomoci prílišného právneho formalizmu, nenáležite
zvýhodňuje jedného účastníka konania oproti účastníkovi druhému. Preto uviedol, že poistenie zaniklo
v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa §
575 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s
neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Žalovaný ďalej poukázal nato, že zákonom
č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový paragraf 70a, podľa
ktorého odseku 1 poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť
podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona
najneskôr do 30.4.2005, resp. do 20.3.2007. V dôsledku tejto skutočnosti žalovaný musel postupovať a
postupoval v súlade s týmto zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočnosti (nesprávne
určené poistné) zosúladil svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Toto
zosúladenie sa žalovaný v rámci existujúcich zmlúv UDP-K pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi,
ktorých sa vzniknutý problém dotýkal. Žalobcovi žalovaný ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy
v časti výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie
poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom.
Napokon bola žalobcovi ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. Týmito
krokmi sa žalovaný snažil dostať existujúce zmluvy UDP-K do súladu s novým znením zákona o
poisťovníctve, čo sa mu však v prípade žalobkyne nepodarilo, pretože žalobkyňa nepristúpila na dohodu
a trvala na pôvodne dohodnutých podmienkach. V dôsledku tohto postoja žalobkyne, v spojení so
zmenou zákona o poisťovníctve, došlo u žalovaného k vzniku objektívnej, následnej, právnej nemožnosti
plnenia, nakoľko žalovaný nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so
zákonom, t.j. žalovaný nemohol byť naďalej viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade
dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno -
matematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného
plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky

byť. Žalovaný zároveň poukázal v svojom vyjadrení na to, že na strane žalobkyne ide o nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, poukazujúc na § 80 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že
existencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne je daná najmä vtedy, ak by takéto právne
postavenie žalobkyne bolo bez určenia súdom ohrozené, alebo neisté. Existencia naliehavého právneho
záujmu je daná aj vtedy, ak sa v prípade úspechu takejto určovacej žaloby môže niečo na právnom
postavení žalobcu zmeniť alebo sa tým niečo pre toto postavenie dosiahne a tomuto dosiahnutiu alebo
zmene predchádza neistota a ohrozenie. Toto predpokladá na strane žalobkyne takú jej hmotnoprávnu
situáciu, ktorý by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť existujúci nárok žalobkyne
ohrozený, prípadne to predpokladá takú situáciu, v ktorej by žalobkyňa pre svoje neisté postavenie mohla
byť pravdepodobne vystavená konkrétnej ujme ( preventívny charakter určovacej žaloby ). Účelom
určovacej žaloby je predovšetkým poskytnúť ochranu právneho postavenia alebo práva žalobkyni skôr,
ako dôjde ku porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku,
výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah v prípade učenia
platnosti/neplatnosti je alebo nie je. Zákon ako podmienku určovacej žaloby predpokladá existenciu
stavu neistoty žalobkyni v tom, či ten ktorý právny vzťah je alebo nie je a zároveň je tiež preukázanie,
že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Určovacia žaloba nie je na
mieste tam, kde právny vzťah alebo právo už porušené boli, čo znamená, že právna prevencia už
nemá zmysel; v takomto prípade prichádza do úvahy už žaloba o reparáciu následkov porušenia práva,
nakoľko žalobkyňa právny záujem na určenie právneho vzťahu alebo práva po porušení práva nemôže
mať. Určovacia žaloba zároveň nie je na mieste tam, kde výsledok sporu neovplyvní právne postavenie
žalobkyne alebo nebude znamenať dosiahnutie tých právnych účinkov, ktoré sa žalobkyňa žalobou
snaží dosiahnuť. Dodal, že kalkulačnou vadou bol postihnutý jeden z troch možných nárokov z poistenia
poistnej sadzby UDP-K, a to nárok na poistné plnenie v prípade dožitia sa konca poistenia vo výške
pôvodne stanovenej. V okolnostiach prípadu ( aj za trvania postenia ) by bol nárok na toto poistné
plnenie podmienený možnou neistou budúcou okolnosťou, a to dožitím sa konca poistenia poistenou
osobou. Nárok na poistné plnenie je nárokom poisteného ( oprávnenej osoby ) a nie poistníka, ktorý
vzniká až v prípade, ak nastane vymienená poistná udalosť. Až týmto momentom môže byť právne
postavenie oprávnenej osoby ohľadom nároku na toto poistné plnenie neisté, pretože do momentu
vzniku poistnej udalosti môže nárok existovať iba latentne, potencionálne v podobe podmieneného
subjektívneho práva bez toho, že by takáto potencionálna existencia nároku mohla akokoľvek právne
zneistiť postavenie oprávnenej osoby. Uviedol, že dnes nie je možné nejakou žalobou o určenie
práva alebo právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok
( žalovateľné subjektívne právo ) možno vznikne až v budúcnosti. Mal za to, že preto žalobkyňa nemá
na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože ani úspech žaloby nebude pre ňu znamenať
vznik nároku na poistné plnenie, pre prípad dožitia sa konca poistenia matematicky adekvátnej výšky, ani
vyváženosť ( matematickú adekvátnosť ) prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia
pre prípad dožitia sa poisteného konca doby poistenia, v pôvodnej výške.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania,
oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z predloženej poistnej zmluvy UDP - K, číslo poistnej zmluvy 5012000009 súd zistil, že žalobkyňa
ako poistník uzavrela so žalovaným ( jeho právnym predchodcom ) ako poistiteľom poistnú zmluvu
so začiatkom poistenia 21.12.1996, poistenie bolo dojednané pre prípad smrti a dožitia, pričom výška
poistnej sumy pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 65. 930,- Sk a pre prípad dožitia v sume
114.716,- Sk. Poistenie bolo dojednané účastníkmi zmluvy na poistnú dobu 20 rokov, doba platenia
poistného bola dojednaná na 15 rokov. Žalobkyňa mala v zmysle poistnej zmluvy platiť mesačné poistné
v sume 300,- Sk. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.

Žalobkyňa predložila potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy - poistku, ktorú jej zaslal žalovaný zo dňa
10.1.1997 a ktorá preukazovala žalobkyni, že uzavrela platnú poistnú zmluvu č. 5012000009 pre prípad
dožitia a pre prípad smrti.

Z dodatku č. 1 k poistnej zmluve č. 5012000009 súd zistil, že výška poistného činila sumu 500-, Sk,
výška poistnej sumy pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 94.140,- Sk a pre prípad dožitia v sume
157.376,- Sk

Žalovaný zaslal žalobkyni list zo dňa 22.4.2008, nazvaný ako prepočet a zvýšenie poistného k poistnému
produktu UDP - K, a v ktorom liste žalovaný uviedol, že žalobkyni predkladá tri alternatívy ako postupovať
v zmluvnom vzťahu, pretože došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z
jeho poistenia a z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných
poistno-matematických metód a postupov.

Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o zániku poistenia dňa 9.6.2008. Z
písomného vyhotovenia tohto oznámenia o zániku poistenia súd zistil, že žalovaný uviedol žalobkyni,
že na základe toho, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované,
došlo dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného). Zároveň mu
oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté.
Súčasne žalobkyni oznámil, že suma 37.077,- Sk (odkupná hodnota + nespotrebované poistné) jej bude
následne vyplatená šekovou poukážkou.

Žalobkyňa písomne oznámila žalovanému listom zo dňa 23.6.2008, že žiada zotrvať na všetkých
pôvodných podmienkach dohodnutých pri uzatvorení poistnej zmluvy.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel: Sa, vložka č. 470/V, súd zistil, že
žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy so žalobcom mal obchodné meno Prvá česko-slovenská
poisťovňa, a.s., pričom od 1.1.2009 jeho obchodné meno je Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Košice, Garbiarska 2, žalovaný vznikol zápisom do obchodného registra dňa 6.6.1994. Medzi predmet
jeho činnosti patrí poisťovacia činnosť v súlade s klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov,
vykonávanie sprostredkovateľských činnosti pre banky, sprostredkovanie v oblasti obchodu a služieb,
poisťovacia činnosť, zaisťovacia činnosť a iné.

Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese poukázala na písomné vyjadrenie sa žalobkyne k
podaniam žalovaného a zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu.

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu č. 5012000009 s účinnosťou
od 21.12.1996 do 21.12.2016 a v zmysle ktorej si plnila povinnosti pre ňu vyplývajúce z tejto poistnej
zmluvy. Uviedla, že zo strany žalovaného jej bol doručený list, v ktorom jej žalovaný ponúkal 3 alternatívy
na pokračovanie v poistnom vzťahu, z ktorých si nevybrala ani jednu. Následne jej bol zo strany
žalovanému opäť doručený list, ktorým jej žalovaný oznámil ukončenie poistného vzťahu, s čím sa však
ona nestotožnila a túto skutočnosť aj žalovanému písomne oznámila. Dodala, že má zato, že poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je platná, a že poistný vzťah trvá.

Právny zástupca žalovaného taktiež poukázal na písomné vyjadrenia sa žalovaného k návrhu na začatie
konania a dodal, že žalovaný má zato, že právny vzťah, resp. poistný vzťah medzi účastníkmi konania
zanikol z dôvodu objektívnej nemožnosti plniť a to potom, čo došlo k zmene zákona o poisťovníctve.
Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému trovy konania. V neposlednom
rade žalovaný nerozporoval trvanie poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a mal za to, že
v danom prípade tu odpadol naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacou žalobou sa žalobca v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právny vzťah alebo právo tu je. Takéhoto určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo
je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení žalobcu
odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa na rozdiel od
žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.

Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda
nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom.

Žalovaný tvrdil, že v danom prípade odpadol naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Žalobkyňa naopak mala za to, že aj napriek tomu, že žalovaný nerozporuje trvanie poistnej zmluvy
má za to, že je tu daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a podala k
uvedenému svoju právnu argumentáciu listom zo dňa 6.6.2014, v ktorom uviedla, poukazujúc pritom na
§ 80 písm. c/ a § 154 ods. 1 O.s.p., že zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby predpokladá
existenciu stavu neistoty žalobkyne v tom, či ten ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň
tiež preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Dodala, že
vzhľadom k tomu, že neprijala ani jednu z troch žalovaným ponúkaných alternatív, nakoľko tieto pre
ňu boli neprijateľné, zaslal jej žalovaný oznámenie zo dňa 13.6.2008, v ktorom uviedol, že na základe
ustanovení Občianskeho zákonníka došlo k zrušeniu jej poistnej zmluvy a k zániku poistenia v zmysle
čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok ( poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa
sťažnosť poistníka obdržala, ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie
s výplatou odbavného zrušené, ruší sa poistenie k tomuto dátumu ) ku dňu 16.5.2008, pričom poistné
udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Poukázala na to, že
práve z tohto úkonu zo strany žalovaného nastal u nej výrazný stav právnej neistoty a to, v nasledujúcich
skutočnostiach:

a) z dôvodu konania poistiteľa je až do dnešného dňa v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie
zhodnotiť mieru, do ktorej je chránení pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí
( keďže poistenie sa týka aj poistnej udalosti pre prípad smrti ) a taktiež nevie, či si má zabezpečiť
poistenie týchto rizík u iného poistiteľa,
b) z dôvodu konania odporcu je až do dnešného dňa v neistote, či by osoby oprávnené z poistenia ( pre
prípad smrti ) mohli voči odporcovi uplatňovať práva, ktoré prislúchajú navrhovateľke,
c) v prípade, ak by bolo jednostranné ukončenie poistnej zmluvy zo strany odporcu považované za
platné a zákonné, tak nárok navrhovateľky na výplatu odkupnej hodnoty by sa premlčoval a v čase totho
podania by bol už zjavne premlčaný.
Poukázala na to, že od času doručenia predmetného oznámenia o zániku poistnej zmluvy a výplate
odkupnej hodnoty až po súčasnosť, žalovaný žiadnym spôsobom tento právny úkon nezobral späť
a ani žiadnym spôsobom žalobkyni neoznámil skutočnosť, že poistná zmluva trvá ďalej za pôvodne
záväzne dojednaných podmienok a namiesto toto viedol so žalobkyňou siahodlhé súdne konanie,
v ktorom namietal najrôznejšie skutočnosti v snahe presvedčiť konajúci súd o pravdivosti svojich
argumentov a zákonnosti jednostranného ukončenia poistnej zmluvy z jeho strany ( snahou o prenesenie
zodpovednosti a následkov z oblasti verejného práva medzi odporcom a orgánom dohľadu aj do vzťahu
výlučne súkromnoprávneho medzi navrhovateľkou a odporcom, snahou o uznanie postupu odporcu zo
strany súdu z dôvodu výnimočnosti vzniknutej situácie u odporcu, snahou o preukázanie, že v danom
prípadne išlo o nemožnosť plnenia podľa § 575 OZ, opakovanými návrhmi na prerušenie konania z
dôvodu iných prebiehajúcich konaní - hoci nesúvisiacich medzi odporcom a inými subjektmi, resp. na
ústavnom súde, snahou o to, aby súd posudzoval predmetnú situáciu podľa princípov Európskeho
zmluvného práva ). Zároveň poukázala na to, že keďže sa súd už vo väčšej miere zaoberal vecou samou,
je v podstate vylúčené, aby v tomto štádiu konania ( keďže konanie na prvostupňovom súde trvá už
viac ako 4 roky ) žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keďže ide v podstate
o otázku predbežnú vo vzťahu k posúdeniu ďalších skutočností a námietok uplatňovaných jednotlivými
účastníkmi. Keďže určovacia žaloba má charakter predovšetkým preventívny, nemožno ju uplatňovať
v prípadoch, keď už možno žalovať na plnenie. Vzhľadom k tomu, že k vzniku poistnej udalosti dožitia
sa konca poistnej doby môže dôjsť až 21.12.2016, žalobkyňa nemala možnosť voľby iného spôsobu
ochrany jej práva ako formou určovacej žaloby - a aj vzhľadom na správanie a argumentáciu žalovaného
je viac než zrejmé, že jej podanie bolo plne dôvodné. Uviedla, že napokon ani samotné správanie sa
žalovaného tak, ako to deklaroval, absolútne nezodpovedá jeho skutočnému konaniu, tento totiž v iných
právnych veciach, napriek tomu, že v týchto bolo právoplatne rozhodnuté a rozsudky prvostupňových
súdov o určení toho, že poistný vzťah trvá a účastníci sú zmluvou o poistení osôb viazaní potvrdené,
využil ešte aj možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania proti rozhodnutiam
odvolacích súdov. Dala do pozornosti súdu aj konania v inej právnej veci, kde iná účastníčka konania,
vzhľadom k tomu, že prvostupňový aj odvolací súd vyhoveli jej návrhu na určenie, že poistný vzťah trvá a
účastníci sú zmluvou o poistení osôb viazaní, vyzvala žalovaného s prihliadnutím na to, že jej už vznikol
nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia o úhradu tohto plnenia a keďže žalovaný žiadnym spôsobom

nereagoval, podala návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bolo v celom rozsahu vyhovené a
voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom naďalej, napriek existencii právoplatných rozhodnutí o
tom, že účastníci sú viazaní poistnou zmluvou v takom rozsahu ako bola uzatvorená, tvrdí, že v počas
trvania poistenia došlo v roku 2008 k takým mimoriadnym objektívnych okolnostiam nezávislým od vôle
oboch zmluvných strán, ktoré mali za následok zánik poistenia zo zákona názoru odporcu daný, pretože
medzi časom uzavretia poistnej zmluvy a okamihom, ktorý mal byť dňom dožitia sa konca poistenia,
došlo k zániku poistnej zmluvy. Uviedla, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný naďalej
nielen že rozporuje trvanie, ako aj samotnú existenciu obdobných poistných vzťahov, čo je absolútne v
rozpore s jeho vyjadreniami sa, ale dokonca aj v prípade, ak už bolo súdmi právoplatne konštatované
o trvaní poistného vzťahu a viazanosti zmluvných strán poistnou zmluvou s takým obsahom, ako bola
uzatvorená, nie je žalovaný ochotný dobrovoľne plniť a opakovane namieta rovnaké skutočnosti, teda
zánik poistného vzťahu. Z tohto možno jednoznačne vyvodiť záver v tom smere, že naliehavý právny
záujem žalobkyne naďalej plne dôvodne trvá, pričom tu možno doplniť ešte aj ďalší dôvod naliehavosti
jej právneho záujmu a to v tom smere, že v prípade, ak bude návrhu vyhovené a rozhodnutie o určení
právoplatné a žalovaný by v budúcnosti odmietal žalobkyni vyplatiť poistné v prípade vzniku poistnej
udalosti, sú výsledky tohto konania plne spôsobilé byť podkladom pre samotné konanie o zaplatenie
dojednanej poistnej sumy s tým, že už nebude potrebné posudzovať ako predbežnú otázku platnosť
poistnej zmluvy a jej záväznosť pre účastníkov. Na podporu svojich argumentov žalobkyňa a to aj
vzhľadom k tomu, že vo všetkých obdobných sporoch so žalovaným o určenie, že poistný vzťah trvá, boli
žalobcovia plne úspešní, poukázala na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS243/05-22 zo dňa 9.11.2006,
ako aj na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS192/06 z 3.11.2006.

K nedostatku, resp. neexistencii naliehavého právneho záujmu sa žalovaný bližšie vyjadril v písomnom
podaní zo dňa 15.6.2010 ( viď str. 4,5 - pozn. súdu )

Súd má zato, že v danom prípade žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, že poistný vzťah založený medzi ňou a žalovaným poistnou zmluvou č. 5012000009 existuje.
Súd sa v danom prípade stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne ohľadom existencie a trvania
naliehavého právneho záujmu a k uvedenému je potrebné uviesť, že k znakom právneho štátu a
medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa
na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď, teda
to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Rozhodnutie súdu o
predmetnej určovacej žalobe bude mať pre žalobkyňu dôležitý právny význam v budúcnosti, napr. v
prípade nevyplatenia jej poistného plnenia žalovaným ako poisťovateľom v prípadnom budúcom spore,
kde bude otázka existencie poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania vyriešená autoritatívnym výrokom
súdu.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 cit. zákona, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 cit. zákona, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo
boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) cit. zákona, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,
smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

V konaní súd skúmal právny úkon, ktorý účastníci konania urobili, poistnú zmluvu z hľadiska, či
nevykazuje dôvody absolútnej neplatnosti, prípadne čiastočnej neplatnosti a zistil, že ide o právny úkon
v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý je riadny a platný, platne uzavretý v súlade s ust. § 35 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z obsahu tohto právneho úkonu vyplynulo, že ide o pomenovanú
zmluvu a to poistnú zmluvu, ktorej vznik, zmena a zánik a podmienky sú upravené v Občianskom
zákonníku. Napokon neplatnosť zmluvy žalovaný ani nenamietal.

Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ
a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Navrhovateľka ako poistník s odporcom
ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia
poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie
špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaväzuje platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa
zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne
dohodli.

Súd sa ďalej vyporiadaval s otázkou, či v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu,
ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy.

Žalovaný listom zo dňa 9.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré
bolo nesprávne kalkulované, a že dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11
ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca
žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už
touto poistnou zmluvou kryté. Súčasne žalobkyni oznámil, že suma 37.077,- Sk (odkupná hodnota +
nespotrebované poistné) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou.

V zmysle článku 11 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ktoré predložil do
súdneho spisu odporca, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala.
Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného
zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

Toto ustanovenie upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak,
že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Súdu bolo preukázané, že žalobkyňa
žalovaného nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku
11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa nikdy neadresovala
žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu
zrušiť. Jednostranný úkon žalovaného - oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemal oporu ani vo VPP, ktoré
boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy.

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal
právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je
iba poistník, teda žalobkyňa. Žalobkyňa tým, že nereagovala na ponuky žalovaného na zmenu obsahu
poistnej zmluvy, jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom
rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel
aj žalovaný a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť. Podľa názoru súdu
to urobil neplatným právnym úkonom, ktorý nie je v prípade životného poistenia zákonom dovolený a
osobitne ujednania uvedené vo VPP ho na tento úkon tiež neoprávňujú.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú
zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka (4. oddiel
upravujúci zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením
poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb
s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v § 793 môže
poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.

Podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Z § 800 ods. 2 Obč. zák. vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do
dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná
poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu
výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle § 800 ods. 1 Obč. zák. v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným ku
koncu poistného obdobia v danom prípade neprichádzala do úvahy vôbec, pretože v danom prípade
išlo o poistenie osoby žalobcu a § 800 ods. 3 Obč. zák. vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany
poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz
výpovede tohto druhu poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou poistenia,
v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po
dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa
nepríde o dohodnuté plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia
§ 801 Obč. zák., čo napokon účastníkmi konania ani nebolo tvrdené.

K zániku poistenia v danom prípade nedošlo ani v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zák. Žalovaný ako poistiteľ
od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť
poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného
poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle
§ 800 ods. 2 Obč. zák..

Keďže k zániku poistenia na základe osobitných skutočností, predpokladaných zákonom v
ustanoveniach, upravujúcich poistnú zmluvu nedošlo, súd sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi
zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v VIII. časti, 1.hlave Občianskeho zákonníka,
upravujúcej Záväzkové právo (§ 488 a nasl.).

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí
sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak
sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

V danom prípade nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými
stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva,
že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od
uzavretia zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák.
došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom ( privatívna novácia ). K
takejto dohode by bolo došlo v prípade, ak by bol žalobkyňa akceptovala alternatívne riešenia ponúknuté
žalovaným pod písm. a) a b) a to v písomnej forme, tak ako to ustanovuje § 570 ods. 2 Obč. zák. v
spojení s § 791 ods. 1 Obč. zák.

Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572
ods. 2 Obč. zák.

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa môže uskutočniť len na
základe dohody zmluvných strán, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. Druhá
zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení zmluvy
je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán
smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou,
tzv. akceptáciou ( § 43c v spojení s § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s § 572 ods. 3
Občianskeho zákonníka, musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený
záver je umocnený aj dikciou § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť právnych
úkonov týkajúcich sa poistenia, je vždy potrebná písomná forma ( pokiaľ zákon alebo poistné podmienky
neustanovujú inak, čo v danom prípade, neustanovujú ).

V danom prípade je zrejmé, že žalovaný učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom
zo dňa 15.5.2008, eventuálne listom zo dňa 9.6.2008, ktorými v rámci ponúknutých alternatív riešenia

poistného vzťahu žalobkyni navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia
vo výške 37.077,-Sk.

Podľa § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade, z obsahu listov žalobkyne, ktorými reagovala na návrh žalovaného na zrušenie
poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa návrhy na zrušenie zmluvy neakceptovala. Naopak,
jednoznačne trvala na pôvodnej zmluve a splnení tých podmienok, ktoré boli v zmluve dohodnuté.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa
návrh žalovaného na zrušenie, resp. zánik poistnej zmluvy neakceptovala, ale jednostranne vyhlásil
zánik poistenia. S prihliadnutím na § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, ani samotnú žalobu tak súd
nemohol vyhodnotiť ako akceptáciu - prijatie návrhu na zrušenie zmluvy.

Žalovaný ďalej tvrdil, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia
v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj
za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie
je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre
kohokoľvek iného ( nielen pre osobu dlžníka ), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí
na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť
plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).
Subjektívna nemožnosť ( úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných
situáciách ( napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej
povahy ). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je
síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od
dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosť nemá za následok zánik záväzku (porovnaj § 575 ods. 2 Obč. zák.). Okrem faktickej
(fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže
nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom
vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie
nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre nemožnosť plnenia
sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie alebo iné plnenie vecí
druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú vec, zaniká skazou veci.
Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia
obtiažneho je obsiahnuté v § 575 ods. 2 Obč. zák., ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné,
ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom
prípade sa žalovaný poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie)
a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej

úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.
Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal
a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná.
Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky
v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani
preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Obč.
zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá ( koniec poistného vzťahu bol dojednaný k
21.12.2016 ). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru,
že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a
nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu
existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní.

K tvrdeniu žalovaného o jeho nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že
Národná banka Slovenska mu na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia
smerujúce k náprave, súd uvádza nasledovné:

Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve,
poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole
u žalovaného prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne
(žalovaného) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet
poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004
Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol
účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 21.12.1996, teda v čase kedy vyššie citované
zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka
(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz
spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením
neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti
a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti,
to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp
vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere
sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré
vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať
neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich
vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú,
aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi konania. Keďže žalobkyňa žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu
poistnej zmluvy neakceptovala, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala, účastníci
konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 20.12.1996.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí
osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalobkyňa, ktorá si uplatnila právo na náhradu trov konania. Výška trov pozostáva z trov právneho
zastúpenia žalobkyne , ktoré trovy súd určil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. V danom prípade základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13-inu výpočtového základu ( § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. ).
Súd trovy právneho zastúpenia určil za 14 úkonov právnej pomoci v sume 809,05 Eur ( príprava a
prevzatie zo dňa 1.8.2008 po 48,63 Eur, podanie návrhu zo dňa 17.2.2010 po 55,49 Eur , vyjadrenie
žalobkyne k podaniu žalovaného zo dňa 21.7.2010 po 55,49 Eur, upresnenie návrhu zo dňa 11.8.2011
po 57 Eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 25.10.2011 po 57 Eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 8.12.2011
po 57 Eur, 2 x vyjadrenie žalobkyne zo dňa 13.12.2011 po 57 Eur ( 2 x 57 Eur ), vyjadrenie žalobkyne k
odvolaniu žalovaného o neprerušení konania zo dňa 12.4.2012 po 58,69 Eur, 1 x účasť na pojednávaní
konanom dňa 21.5.2013 po 60,07 Eur, vyjadrenie k návrhu žalovaného na prerušenie konania zo dňa
22.5.2013 po 60,07 Eur , 1 x účasť na pojednávaní konanom dňa 15.4.2014 po 61,87 Eur, podanie
žalobkyne zo dňa 9.6.2014 po 61,87 Eur, 1 x účasť na pojednávaní konanom dňa 17.6.2014 po 61,87
Eur - § 14 ods. 1 písm. a),b), c) cit. vyhl. ) + režijný paušál v sume 1 x 6,31 Eur, 2 x 7,21 Eur, 5 x 7,41
Eur, 1x 7,63 Eur, 2 x 7,81 Eur , 3 x 8,04 Eur, t.j. spolu 105,15 Eur ( § 15 písm. a) cit. vyhl. ) + 20 % DPH
zo sumy 914,20 Eur, čo činí sumu 182,84 Eur ( § 18 ods. 3 cit. vyhl. ). Spolu trovy právneho zastúpenia
činia sumu 1.097,04 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatnila trovy konania v sume 1.019,75
Eur, súd jej preto priznal ňou vyčíslenú náhradu a ktorú sumu je povinný nahradiť žalovaný žalobkyni
na účet jej právnej zástupkyne.

Žalovaný bol v konaní neúspešný a ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania v súlade s § 151 ods.
1 veta prvá O.s.p. Vzhľadom na jeho neúspešnosť, súd o jeho trovách rozhodol tak, že na ich náhradu
nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazom
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).