Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/342/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513208872
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513208872.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a. s., so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.: Jakubčák,
advokátska kancelária, s r. o., so sídlom: Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
žalovaným: 1/. J. O., V.. XX.X.XXXX, B. P. T. XXXX/XX, XXX XX R. V. P. D. X/ S. O., V.. XX.XX.XXXX,
B. P. T. XX, XXX XX R. V. P., v konaní o 2 695,16 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

V rozsahu sumy 2.048,48 eura, ako aj v rozsahu riadneho úroku s 10,60 % ročne zo sumy 2.324,20
eura od 22.12.2010 do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1677,52 eura
od 22.12.2010 do zaplatenia sa konanie z a s t a v u j e.

Súd vracia žalobcovi súdny poplatok v sume 115,80 € cestou prevádzkovateľa systému, a to na účet
číslo 20318606/6500, VS 0446591802.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 152,18 eura, spolu s
úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 38,04 eura od 21.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eura
od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eura od 21.8.2010 do zaplatenia a zo sumy 38,04 eura od

21.9.2010 do zaplatenia, všetko do3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného
zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 5.6.2013 domáhal, aby boli žalovaní zaviazaní zaplatiť mu 2 695,16 €
spolu s riadnym úrokom 10,60 % z istiny 2 324,20 € od 22.10.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9

% ročne zo sumy 2 324,20 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe uvádzal, že
právny predchodca žalobcu SLSP a.s. a žalovaní ako dlžníci 20.10.2005 uzavreli Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX súčasťou ktorej boli tiež Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov (ďalej len VOP). Uviedol, že SLSP a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky 1659,70 €
pri úrokovej sadzbe 106 % ročne , ktorý sa zaviazali splatiť v splátkach po 38,04 € vždy k 20. dňu v
mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru dňa 20.9.200. Vzhľadom
na to, že žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, porušili tým povinnosti podľa zmluvy, svoje

záväzky nevyrovnali ani ku dňu konečnej splatnosti úveru ako celku a preto veriteľ postúpil pohľadávku
na žalobcu zmluvou zo dňa 21.1.2010. Poukázal na právnu kvalifikáciu záväzkového vzťahu podľa §
497 a nasl. OBZ a na tom základe navrhol žalobe vyhovieť.Žalovaní sa k veci nevyjadrili, pojednávaní sa nezúčastnili a boli pasívni.

Súd nariadil vo veci pojednávania, ktorých sa ani jeden z účastníkov nezúčastnil, pričom svoju neúčasť

ospravedlnil iba žalobca, preto bolo dokazovanie vykonané listinnými dôkazmi.

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o splátkovom úvere (čl. 9) č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2005, ktorou pôvodný veriteľ - SLSP a.s. poskytol žalovaným spotrebný
účel bez preukazovania účelu vo výške 50 000 Sk (1 659,70 €) pričom titulom poplatku za poskytnutie

úveru mali zaplatiť 1 000 Sk (33,19 €) v deň podpísania zmluvy. Žalovaní sa ho zaviazali splatiť v 58
pravidelných mesačných splátkach vo výške 38,04 €, vždy do 20. dňa v mesiaci s prvou splátkou dňa
20.11.2008 a poslednou dňa 20.9.2010, pričom riadny úrok bol v sadzbe 10,60% ročne a RPMN bola
dohodnutá v čl. IV bod 5 v sadzbe 6,53 % ročne.

Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010

(čl. 14) a to výške dlžnej sumy 2695,16 €, o čom boli žalovaní upovedomení listom zo dňa 28.12.2010,
ktorý prevzali dňa 14.2.2011.

V podaní zo dňa 16.10.2015 (čl. 87) navrhol priznať žalobcovi sumu 646,68 €, t. j. 17 nepremlčaných
splátok, t. j. za obdobie 4 rokov pred podaním žaloby a týkajúce sa obdobia splátok 20.5.2009 do

20.9.2010 a úroku z omeškania 9 % ročne z každej splátky 38,04 € splatnej v danom období až do jej
zaplatenia ako aj trov konania za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

V rozsahu sumy 2 048,48 €, riadneho úroku s 10,60 % ročne zo sumy 2.324,20 eura od 22.12.2010
do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1677,52 eura od 22.12.2010 do

zaplatenia zobral žalobu späť a konanie žiadal v tomto rozsahu zastaviť. K tomuto späťvzatiu došlo v
čase pred prvým pojednávaním.

Vo vzťahu k premlčaniu poukázal na viacero rozhodnutí, judikovaných činnosťou krajských, Najvyššieho
i Ústavného súdu SR a v neposlednom rade tiež na rozsudok tunajšieho súdu 17C/231/2014 zo dňa

9.6.2015.

Podanie žalobu bolo doručené aj žalovaným, ktorí ho riadne prevzali, avšak bez akejkoľvek reakcie.

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

Podľa § 11 zákona 71/1992 Z. z.: ods. 4 veta druhá: Ak sa návrh val späť pre zaplatením poplatku,
poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 zákona 71/1992 Z. z.:
(3) Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie
alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz

alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom
pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o
preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal
späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní
riadne zastúpený.

(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že konanie v rozsahu späťvzatia sumy 2.048,48 eura,
ako aj v rozsahu riadneho úroku s 10,60 % ročne zo sumy 2.324,20 eura od 22.12.2010 do zaplatenia
ako aj v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1677,52 eura od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil

pretože k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a vrátil žalobcovi súdny poplatok 115,82 € (122,50
€ ako 6 % zo sumy 2048,48 €, mínus 6,70 eur), ktorý bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia
vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému, t. j. cez Slovenskú poštu a.s.

Ohľadom zvyšku uplatneného nároku súdu uvádza:

Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 20.10.2005 a
vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah
podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z. z., a zároveň aplikácii všeobecných
ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva
(vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy

veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho
vykonanie.

V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva
keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane

poskytovania úverov a žalovaní v pozícii spotrebiteľa, ktorým boli peniaze poskytnuté za účelom ich
osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia.

V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu ktorý sa spravuje, či
už zo zákona alebo zmluvy ustanoveniami Obch. zákonníka je potrebné mať na pamäti aj skutočnosť,

že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru,
obsahujúceho kogentné ustanovenia a to zákonom na ochranu spotrebiteľa, pričom v minulosti išlo o
zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Uvedené platí o to viac, že v čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v
§ 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Predpisy občianskeho práv však nemajú vlastnú úpravu úverových vzťahov, a preto súd danú vec
posúdil podľa predpisov občianskeho práva, avšak podľa zmluvného typu upraveného Obchodným

zákonníkom.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák.
(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na

základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého

kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil

dlžnú sumu s úrokmi.

Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na
nároky z nich vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa Obch.
zákonníka avšak ako spor občianskoprávneho charakteru vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský
úver, a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ho aj vyhodnotil.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ak podľa zmluvy zo dňa 20.10.2005 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.9.2010, v tento deň
nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním ale bolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že

by úver bol predčasne zosplatnený čo znamená, že úver dobehol v splátkovom režime až po splatnosť
poslednej splátky. Ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich
začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne.
Za daného stavu možno teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 5.6.2013, do úvahy prichádza
premlčanie splátok, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.5.2010 dozadu, t. j. splátok, ktorých

splatnosť nastala v období 3 rokov pred dátumom podania žaloby na súde. Splátky, splatné v období
20.6.2010 do 20.9.2010 premlčané nie sú.

Nazákladeuvedenéhopretosúd,aplikujúcustanovenie§5bzákonač.250/2007oochranespotrebiteľa,
účinného od 1.5.2014 má za to, že žaloba bola dôvodná v rozsahu sumy 152,18 €, t. j. 4 splátok po

38,04 € a preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť túto sumu spolu s úrokom z omeškania.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. účinného od 15.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Počas celého obdobia bola základná sadzba ECB 1 % a preto od splatnosti každej splátky bol žalobcovi
priznaný úrok z omeškania 9 % ročne odo dňa splatnosti každej z nich až do zaplatenia.

V rozsahu, ktorým sa žalobca domáhal plnenia za dlhšie obdobie, než ako to posúdil súd, bola žaloba
ako nedôvodná zamietnutá.

K námietke žalobcu o tom, že tunajší súd v rozsudku 17C/231/2014 zo dňa 9.6.2015 rozhodol o
analogickom nároku žalobcu tak, že bol žalobcovi priznaný nárok za obdobie 4 rokov pred podaním
žaloby, k tomu súd uvádza (na rozdiel od žalobu), že rozsudok bol vydaný na základe uznania nároku
zo strany žalovaného, ktoré učinil priamo na pojednávaní, čo ale nie je tento prípad.

Úspech žalobcu bol po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zamietnutí žaloby v pomere 5,65 %
k pomeru neúspechu 94,35 %, čo indikuje takmer úplný neúspech žalobcu v tomto konaní. Žalobcovináhrada trov konania nepatrí a žalovaní návrh na náhradu trov konania nepodali, preto súd podľa §142
ods. 2 OSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.