Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010619
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816010619.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 03. 04. 2017 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Ladislava Katanu a Valérie Oršulovej v trestnej veci proti obžalovanému I. O.

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. O., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom S. K., t. č. vo väzbe v B. F.,

uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 156/2016, zo dňa 21.12.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 3To 13/2017 zo dňa 15.2.2017 z pokračovacieho zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 28. 07. 2016 v presne nezistenom čase

od 16:00 h do 19:25 h v Prievidzi viackrát telefonoval z telefónneho čísla XXXX XXX XXX k svojej družke
M. H. na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorej do telefónu vulgárne nadával, pýtal od nej hotovosť
500 euro, pričom sa jej vyhrážal, že, ak mu nedá peniaze do jednej hodiny, tak jej zláme ruky a nohy,
uvedené vyhrážky v súvislosti s požiadavkou peňazí opakoval viackrát,

-dňa 30. 07. 2016 asi o 06:00 h v Prievidzi, pod vplyvom alkoholu búchal na vchodové dvere bytu na
Z. ulici X/X, v, ktorom býva jeho družka M. H., pričom jej spoza dverí vulgárne nadával a vyhrážal sa

jej zabitím, ak mu neotvorí dvere,

s a o d s u d z u j e:

Podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6
(šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 3To 13/2017 zo dňa 15. 02. 2017 bol podľa § 321 ods. 1 písm.
b), d) e), ods. 2 Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 156/2016 zo dňa
21. 12. 2016 a to vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods.
1 Trestného poriadku vec bola vrátená súdu 1. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Zrušeným rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho zločinu vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovanému
bol zrušeným rozsudkom uložený podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Trestného
zákona trest odňatia slobody 30 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V odôvodnení
svojho uznesenia odvolací súd, okrem iného, uviedol že sa stotožnil s názorom prokurátora, podľa
ktorého okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa dostatočne nevysporiadal so všetkými

skutočnosťami významnými pre uloženie trestu obžalovanému. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa
v odôvodnení svojho rozsudku riadne nevysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný už bol v minulosti
viackrát súdne trestaný aj za úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru, vykonal uložený trest
odňatia slobody, no napriek tomu sa znovu dopustil úmyselnej trestnej činnosti násilného charakteru.
Okresný súd neuviedol konkrétne, jasné, zrozumiteľné a logické dôvody, ktoré by aj z hľadiska vyššie

uvedených záverov odôvodňovali správnosť záveru, že trestný čin, pre ktorý je obžalovaný trestne
stíhaný v tomto konaní, by bol skutočne len mimoriadnym excesom, že u obžalovaného už bol
predchádzajúcim vykonaním trestu odňatia slobody úplne naplnený výchovný účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Trestného zákona a že napriek recidíve obžalovaného nie je potrebné za účelom ochrany
spoločnosti pred obžalovaným v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona primárne uprednostniť represívnu
stránku trestu, založenú na vytvorení objektívnych prekážok, aby sa obžalovanej nedopúšťal ďalšej

trestnej činnosti. V súvislosti s aplikáciou ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom
znížení trestu okresným súdom odvolací súd uviedols že použitie tohto ustanovenia nie je možné
odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu
trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov
bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Pri aplikácii § 39 Trestného

zákona je potrebné uviesť bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu, prípadne viacero
takých okolností, alebo také (mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali jeho prospech a ktoré
by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu. Je nesprávne, ak sa súd v odôvodnení rozsudku
obmedzil len na paušálnej konštatovanie, že u obžalovaného vzhľadom na jeho vek, jeho postoj k
spáchanej trestnej činnosti, priznaním viny na hlavnom pojednávaní, alebo vzhľadom na okolnosť,

že ide o osobu, na, ktorú sa hľadí akoby nebola súdne trestaná, existujú okolnosti umožňujúce
mimoriadne zníženie trestu. Za pomery páchateľa (v podstate za pomery hodné osobitného zreteľa)
treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu
vyvolať osobitne citeľný dopad. Za takéto pomery treba považovať predovšetkým narušený zdravotný
stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej

činnosti páchateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd pri použití § 39 ods. 1 Trestného
zákona obmedzil len na konštatovanie, že obžalovanému uložil trest s použitím § 39 ods. 1 Trestného
zákona, mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, ktorá je 4 roky, pretože, ak
by ukladal a musel by ukladať trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, zvýšila by sa
základná trestná sadzba na 6 rokov až 10 rokov odňatia slobody, pričom podľa názoru okresného súdu

ukladanie trestu v rámci takto zvýšenej trestnej sadzby je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uloženie kratšieho trestu. Okresný súd v
predmetnej trestnej veci ničím nekonkretizoval mimoriadne okolnosti prípadu, prípadne mimoriadne
pomery páchateľa - obžalovaného. V závere svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že po vrátení veci
bude úlohou okresného súdu pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému sa dôsledne zaoberať

okolnosťami vyplývajúcimi s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods.
1 Trestného zákona a následne opätovne rozhodnúť, tak, aby závery okresného súdu boli jasné,
zrozumiteľné, preskúmateľné a aby odôvodnenie rozsudku bolo v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku.

Prvostupňový súd, v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorý tento vyslovil v zrušujúcom uznesení, na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil uznesenie Krajského súdu Trenčín č. 3To 13/2017 zo dňa 15. 02. 2017 na čísle
listu 207 - 209.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 156/2016 zo dňa 21.
12. 2016 len vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, súd na hlavnom pojednávaní nerozhodoval už
o vine obžalovaného, rozhodoval len o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov, bol doteraz deväťkrát súdne trestaný, v posledných desiatich

rokoch bol štyrikrát odsúdený za rôznu trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza č. 1T 22/2014 zo dňa 03. 03. 2014, právoplatným dňa 12. 03. 2014 za
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na súhrnný
nepodmienečný trest 16 mesiacov. Uvedeného skutku sa taktiež dopustil voči tej istej poškodenej akov tejto trestnej veci. Okrem tohto trestu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 4
roky a ústavné protialkoholické liečenie. Podľa výpisu z evidencie priestupkov bol štyrikrát postihnutý za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, v dvoch prípadoch sa ich dopustil voči poškodenej ako v

tejto trestnej veci. Ďalšie 2 priestupky spáchal voči bývalej priateľke. Správy o povesti neuvádzajú bližšie
skutočnosti o obžalovanom.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil najmä ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy. V prípade tohto obžalovaného taktiež prihliadal na tú skutočnosť, že trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradil iných páchateľov
od páchania trestnej činnosti. Súd prihliadol pri určovaní druhu a výmery trestu na tú skutočnosť, že
obžalovaný už bol v minulosti viackrát súdne trestaný aj úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru,

vykonal uložený trest odňatia slobody a napriek tomu sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti
násilného charakteru. Spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného zvyšuje ten fakt, že trestnej
činnosti sa opätovne dopustil voči svojej družka, voči ktorej sa už v minulosti dopustil obdobnej trestnej
činnosti násilného charakteru za ktorú bol odsúdený vo veci Okresného súdu Prievidza č. 1T 22/2014
a bol mu uložený nepodmienečný trest. Je zrejmé, že tento trest a ani predchádzajúce odsúdenia

obžalovaného nesplnili prevýchovný účel trestu a preto je potrebné zabezpečiť ochranu spoločnosti a
poškodenýchzapoužitiarepresívnychopatrení-uloženímtrestuodňatiaslobodyobžalovanému.Súdpo
zvážení všetky okolnosti prípadu, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu, uložil obžalovanému
za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona (vzhľadom na existenciu jednej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona) trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej

trestnej sadzby v trvaní 6 rokov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestnej činnosti ktorá je predmetom tohto rozsudku, bol vo výkone trestu za úmyselnú
trestnú činnosť. Takto uložený trest, podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného a je potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej

trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.