Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010619
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010619.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému I. O. pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák., na verejnom zasadnutí dňa 28. júna 2017 prejednal odvolanie obžalovaného I. O. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. apríla 2017, sp.zn.2T/156/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného I. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný I. O. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.2T/156/2016 zo dňa 21. decembra
2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp.zn.3To/13/2017 zo dňa 15.2.2017 uznaný za
vinného z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-dňa 28.07.2016 v presne nezistenom čase od 16.00 hod. do 19.25 hod. v K. viackrát telefonoval z
telefónneho čísla XXXX XXX XXX svojej družke M. H. na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorej do
telefónu vulgárne nadával, pýtal od nej hotovosť 500,-Eur, pričom sa jej vyhrážal, že ak mu nedá peniaze
dojednejhodiny,takjejzlámerukyanohy,uvedenévyhrážkyvsúvislostispožiadavkoupeňazíopakoval
viackrát,

-dňa 30.07.2016 asi o 06.00 hod. v K., pod vplyvom alkoholu búchal na vchodové dvere bytu na Z. ulici
X/X, v ktorom býva jeho družka M. H., pričom jej spoza dverí vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím,
ak mu neotvorí dvere.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, § 39 ods. 1

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Trenčíne na podklade odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza uznesením
sp.zn.3To/13/2017 zo dňa 15. februára 2017 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/, ods. 2 Tr. por.
napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322

ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný I. O. bol následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.2T/156/2016 zo dňa
3.4.2017 za predmetný trestný čin odsúdený podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. k
trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Citovaný rozsudok okresného súdu zo dňa 3.4.2017 vo výrokoch o treste a spôsobe jeho výkonu
nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu
bol napadnutý odvolaním obžalovaného I. O. pre nesprávnosť výrokov o treste, ktoré do konania

verejného zasadnutia krajského súdu o ňom sám a ani prostredníctvom svojho obhajcu písomne
nezdôvodnil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko napadnutý rozsudok okresného súdu považuje

za zákonný a vecne správny.

Obžalovaný I. O. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu mu znížil trest
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, nakoľko uložený trest
obžalovanému vo výmere 6 rokov považujú za mimoriadne prísny.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 4. mája 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného I. O. podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.
vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 28. júna 2017, postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody, o
spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie obžalovaného I. O. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného

skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výrokov o vine, ktoré neboli
napadnuté odvolaním (tieto sú právoplatné) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať,
nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil obžalovanému
I. O. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovanému
okresným súdom je uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, je primeraný a spravodlivý.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému I. O. dôsledne prihliadal na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím

na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a zároveň dôsledne rešpektoval i právny názor vyslovený
Krajským súdom v Trenčíne v uznesení sp.zn.3To/13/2017 zo dňa 15.2.2017.

Okresný súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. správne nezistil u obžalovaného ani jednu
poľahčujúcu okolnosť. Na druhej strane rovnako správne na strane obžalovaného zistil jednu priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pri prevahe
priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. okresný súd správne
zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v ustanovení § 189 ods. 2 Tr. zák. vo výmere
4 roky o jednu tretinu na 6 rokov (výpočet: 10 rokov - 4 roky = 6 rokov; 1/3 zo 6 rokov = 2 roky; 4 roky
+ 2 roky = 6 rokov).

Pri hodnotení osoby obžalovaného okresný súd taktiež správne zistil, že obžalovaný I. O. bol doteraz
deväťkrát súdne trestaný, v posledných desiatich rokoch bol štyrikrát odsúdený za rôznu trestnú činnosť.
Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.1T/22/2014 zo dňa
3.3.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa12.3.2014zaprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne,
pričom trestnej činnosti sa dopustil voči tej istej poškodenej ako v tejto trestnej činnosti. Zároveň mu bol
uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 4 roky a protialkoholické liečenie ústavnou
formou. Okresný súd taktiež správne zistil, že obžalovaný I. O. bol štyrikrát postihnutý za priestupkyproti občianskemu spolunažívaniu, v dvoch prípadoch sa ich dopustil voči poškodenej ako v tejto trestnej
veci a v dvoch prípadoch voči bývalej priateľke. Okresný súd správne vyhodnotil aj správy o povesti
obžalovaného, ktoré bližšie skutočnosti o obžalovanom neuviedli.

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia
slobody uložený obžalovanému okresným súdom na samej dolnej zákonom upravenej hranici trestnej
sadzby vo výmere 6 rokov zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v
zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny

stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj
pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu).
Vychádzajúczprincípovhumánnostipriukladanítrestuzuvedenéhovyplývaasúdnapraxvtomtosmere
aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do
popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však

už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky
trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa
k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove
páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky
musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Pokiaľ ide o aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tak ani krajský súd vychádzajúc zo
spisového materiálu nezistil v predmetnej trestnej veci žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo
pomerypáchateľa,ktorébyodôvodňovalimimoriadneznížiťtrestobžalovanémupodzákonomupravenú
dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti odvolací súd opakovane zdôrazňuje (viď. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
sp.zn.3To/13/2017 zo dňa 15.2.2017), že podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť)
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo

pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia síce explicitne nevyplýva, že jeho aplikácia sa
viaže na „výnimočné" okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne" pomery páchateľa. Už z názvu ustanovenia
§ 39 Tr. zák. však možno odvodiť, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, a nie o pravidelný
postup súdu.

Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa
vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie
takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a
ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť

objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre
páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri
rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa
preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu
aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie

vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti
použitia tohto ustanovenia (viď. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.3T/92/2016 zo dňa 19.
decembra 2016).

Pri aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zák. je potrebné uviesť bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť

prípadu (resp. viacero takých okolností) alebo také (mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali
v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu. Je nesprávne ak sa súd v
odôvodnení rozsudku obmedzí napríklad len na paušálne konštatovanie, že u obžalovaného vzhľadom
na jeho vek, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, priznaním viny na hlavnom pojednávaní, alebovzhľadom na okolnosť, že ide o osobu, na ktorú sa hľadí, akoby nebola súdne trestaná (predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného nie sú mimoriadne závažného charakteru) existujú okolnosti umožňujúce
mimoriadne zníženie trestu. Takéto odôvodnenie je argumentačne vágne. Relevantné okolnosti je

potrebné vždy konkretizovať.

Za pomery páchateľa (v podstate za pomery hodné osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a
osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný
dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase

ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav,
starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti
páchateľa. O takúto situáciu však u obžalovaného I. O. nejde, a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádzala
do úvahy.

Okolnosťami prípadu relevantnými pre použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú
znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých charakteristických prípadov takýchto trestných činov a preto

odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné
zaradiť napr. spáchanie trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného
činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ
nezavinil sám. Za okolnosti prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali
aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, možno teda v niektorých prípadoch považovať aj

viac významných poľahčujúcich okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho
priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností
a najmä za predpokladu, že nie sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a
pokiaľ táto nebola v konkrétnom prípade aj použitá. Z hľadiska okolností prípadu taktiež neprichádzala
do úvahy aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení
obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,
dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu

odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v prospech obžalovaného, preto odvolanie obžalovaného
nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ho a odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.