Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217261
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316217261.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: F. F.,
nar.XX.XX.XXXX,X.,nar.XX.XX.XXXXaX.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakomatka,všetkydetizastúpené
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matky MUDr. F. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, Y., právne zastúpenej: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 14, Šaľa a otca MUDr. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, L., právne zastúpeného:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, Hlavná 6, Šaľa, v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 25. januára
2017, č.k. 8P/35/2016-53, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Súd n a r i a ď u j eneodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod. do 20:00
hod. tak, že si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po skončení styku
maloleté deti odovzdá.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke odovzdať maloletého X. do
jeho starostlivosti a prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Svoje rozhodnutie súd
odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 2-3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods.
1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejCSP),§360ods.1,§367ods.1Civilnéhomimosporového
poriadku ( ďalej CMP).
2. Vecne súd svoje rozhodnutie odôvodnil záverom, že v danom prípade nie je dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako ho žiadal otec. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že po odchode zo
spoločnej domácnosti pozoroval u maloletého X. náznaky svedčiace o zanedbaní jeho výchovy, všimol
si že je podvyživený, má pokazený chrup, fyzicky zaostáva za rovesníkmi a je emočne veľmi plochý.
Podľa názoru otca je to dôsledkom nedostatočnej starostlivosti matky o výchovu resp. osobnostný rozvoj
dieťaťa, ktoré je v domácnosti matky odsúvané na poslednú koľaj, matka mu neprejavuje dostatočnú
lásku, náklonnosť a starostlivosť, nezaujíma sa o jeho záujmy a väčšinu času maloletý trávi sledovaním
videí a hraním hier na počítači alebo mobilnom telefóne. Otec poukázal na to, že matka nevzala
maloletéhonaletnúdovolenkusodôvodnením,žedieťanemáplatnýcestovnýpas,čootecpovažovalza
účelovú výhovorku. Okrem nezáujmu matky o maloletého poukázal otec v návrhu na neschopnosť matky
viesť domácnosť tak, aby všetkým deťom vytvorila zdravé prostredie, matka popri práci nestíha venovaťpozornosť svojej domácnosti a teda v podstate aj deťom, v jej domácnosti je permanentný neporiadok,
takmer vôbec nevarí domácu stravu, deti často necháva v dome samotné. Takmer vždy, keď otec deti
navštívil v domácnosti matky, nemali navarené teplé jedlo ani nakúpené, detské izby boli neupratané, v
kuchyni boli špinavé riady so zaschnutou špinou, plesnivé a zhnité potraviny, pričom sama matka mu
priznala, že popri práci nezvláda starostlivosť o domácnosť a tri maloleté deti. Otec poukázal na to, že
on so svojou novou partnerkou a jej deťmi žije v novom zariadenom byte, kde má maloletý X. vytvorené
vhodné prostredie pre jeho osobnostný rast a vývoj, maloletý sa vždy k otcovi tešil a zapájal sa do
všetkých aktivít, pričom si veľmi dobre rozumel aj s otcovou novou partnerkou. Pokiaľ ide o ostatné dve
maloleté deti, aktuálna situácia otcovi neumožňuje žiadať zverenie detí do jeho starostlivosti, nakoľko
najmä u maloletej F. sa začínajú prejavovať príznaky syndrómu zavrhnutého rodiča, za čo môže
podľa otca najmä matka, ktorá deti výrazne ovplyvňuje, dôsledkom čoho je ochladnutie vzťahov k
otcovi. Otec vyjadril veľké znepokojenie nad manipulačným konaním matky, s tým, že pokiaľ nedôjde k
okamžitej zmene výchovného prostredia u maloletého X., tento bude naďalej vystavovaný riziku vzniku
nepriaznivých a v budúcnosti ťažko napraviteľných následkov na jeho psychickom zdraví, keďže u matky
je vystavený jej nezáujmu o výchovu a riziku vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča.
3. Súd prvej inštancie zo správy opatrovníka maloletých detí zistil, že u maloletého X. nebolo postrehnuté
žiadne zanedbanie. Maloletý navštevuje materskú školu, do ktorej chodí čistý a upravený, matka s
materskou školou riadne spolupracuje a dieťaťu nič nechýba. Súd prvej inštancie v danom prípade
nezistil dôvod na zverenie maloletého X. do starostlivosti otca formou neodkladného opatrenia a to
napriek otcom vyjadreným obavám z nedostatku starostlivosti zo strany matky o maloleté dieťa, ktoré
súd nemal dostatočným spôsobom preukázané, pričom súd zanedbanie starostlivosti zo strany matky
nezistil. Nariadenie neodkladného opatrenia navyše považoval za kontraproduktívne, ktoré v konečnom
dôsledku by viedlo k odlúčeniu súrodencov a oslabeniu súrodeneckých väzieb, čo nie je v záujme
maloletých. Pokiaľ by súd zveril maloletého X. neodkladným opatrením bez dostatočného dokazovania,
len na základe otcom tvrdených skutočností do jeho starostlivosti, vytrhol by ho z prostredia, ktoré je
maloletému známe, v ktorom vyrastal od narodenia a spôsobil by všetkým trom maloletým deťom ďalšiu
psychickú traumu, pričom súd poukázal aj na správu kolízneho opatrovníka, v ktorej bola konštatovaná
viditeľnásúrodeneckásúdržnosť.Súdnapokonpripomenul,žesyndrómzavrhnutéhorodičasapovažuje
za vedecky nepreukázaný, nenachádza sa v záväzne platnej medzinárodnej klasifikácii chorôb a nie
je možné stanovovať ho ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm (spoločné vyhlásenie prijaté na
pracovnom stretnutí na MS SR dňa 08.07.2016) a preto na argumenty otca týkajúce sa vystaveniu
maloletého X. riziku vzniku syndrómu zavrhnutého rodičia neprihliadol. Z uvedených dôvodov súd
vyhodnotil otcov návrh ako nedôvodný a zamietol ho s tým, že všetky otcom tvrdené skutočnosti budú
skúmané a dokazované v konaní vo veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie s návrhom na jeho zmenu tak, že
odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Napadnuté uznesenie považoval za nesprávne, vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenierozhodujúcichskutočností.Vytkolsúdu viacerénepresnostivskutkovýchzisteniach,najmävšak
považoval záver súdu o nedostatočnom preukázaní ním tvrdených skutočností za nesprávny, pretože
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je potrebné preukazovať všetky tvrdenia uvádzané v návrhu
ale postačuje, ak navrhovateľ danosť nároku osvedčí, pričom podľa jeho názoru. otec dostatočným
spôsobomosvedčilnajmänevhodnosťvýchovnéhoprostrediaatopočetnoufotodokumentáciou,zktorej
jednoznačne vyplýva pravdivosť tvrdení o permanentnom zanedbávaní starostlivosti o domácnosť zo
strany matky. Keďže z uznesenia vôbec nevyplýva, či na tieto dôkazy súd vôbec prihliadal a či tieto
dôkazy vykonal, táto skutočnosť zakladá v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací dôvod. Otec
ďalej vytýkal spôsob, akým sa súd vysporiadal s jeho obavami z možnej existencie resp. rozvinutia
syndrómu zavrhnutého rodiča u maloletých a argumentáciu súdu o tom, že ide o syndróm vedecky
nepreukázaný považoval za nedostatočnú, súd sa tak nezaoberal vecnou stránkou tejto obavy otca, ale
iba formálnou stránkou, považujúc za smerodajný fakt, že syndróm zavrhnutého rodiča nie je oficiálne
uznanou a preukázanou chorobou. Podľa názoru otca však napriek uvedenému mal súd na uvádzané
obavy prihliadať, pričom ide o tak závažné pochybenie súdu, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, čo zakladá ďalší odvolací dôvod a to v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Otec v
odvolaní uvádzal, že matka negatívne ovplyvňuje deti proti nemu a zakazuje im aj telefonický styk s
otcom. Na podporu týchto tvrdení predložil čestné prehlásenia jeho súčasnej partnerky a jej najstaršej
dcéry, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a tieto vo svojich prehláseniach opisujú situácie, už
opísané otcom v návrhu, z ktorých vyplýva, že pred rozpadom vzťahu rodičov maloletých mali všetkymaloleté deti vybudovaný k otcovi krásny milujúci vzťah, čo sa pod vplyvom matky po odchode otca
zo spoločnej domácnosti zmenilo. Z týchto čestných prehlásení tiež vyplýva, že v súčasnosti matka
zakazuje deťomsotcomtelefonovať,kontrolujeimmobilyakeďzistí,žesnímvolali,trestáichzato.Deti
preto v obave možného trestu volajú otcovi v čase, keď matka nie je doma. Otec uviedol, že ak matka na
vynucovanie si svojho zámeru vytesniť otca zo života maloletých využíva dokonca aj pravidelné tresty
za to, že deti s otcom volajú, pravdepodobnosť dovŕšenia vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča u detí sa
alarmujúco zvyšuje. Otec uznáva, že odlúčenie súrodencov síce nie je najlepším riešením, ale pokiaľ to
má zachrániť psychický resp. aj fyzický vývoj maloletého X., je nevyhnutné k tomuto riešeniu pristúpiť
aj za cenu odlúčenia od súrodencov, navyše by nešlo o trvalé odlúčenie, keďže by sa mohli pravidelne
stretávať. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je správne, bol otec toho názoru, že nakoľko matka priamo alebo nepriamo obmedzuje otca vo výkone
jeho rodičovských práv a povinností a cielene a účelovo bráni otcovi v stretnutiach s deťmi, je potrebné
formou neodkladného opatrenia určiť aspoň rozsah jeho styku s maloletými, preto alternatívne navrhol,
úpravu jeho styku s deťmi v rozsahu každého párneho víkendu od piatka 18.00 hod. do nedele do 18.00
hod. s tým, že v piatok matka privezie deti do domácnosti otca a v nedeľu otec privezie deti späť matke.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie
za správne, keď žiadny dôvod na zmenu výchovného prostredia maloletého neexistuje, skutočnosti
uvádzané otcom sa nezakladajú a to ani sčasti na pravde, sú len účelovou fabuláciou otca a jeho
súčasnej partnerky. V rozsiahlom písomnom vyjadrení potom opisovala jednotlivé udalosti zo života
rodiny, z ktorých podľa nej vyplýva, že v styku s maloletými otcovi nebráni, skôr otec nejaví veľký záujem
o svoje deti, opakovane zavádza a klame. Matka uviedla, že za žiadnych okolností výchovu svojich detí
ani starostlivosť o domácnosť nezanedbáva. Fotodokumentácia, ktorá by mala preukazovať nevhodné
výchovné prostredie a jej nedostatočnú starostlivosť, bola podľa nej zo strany otca zinscenovaná,
nakoľko v čase jej vyhotovenia bol v matkinej domácnosti práve otec spolu s maloletými. Matka odmietla
obviňovanie z nabádania detí k nenávisti voči otcovi, ako aj tvrdenie o účelovom a cielenom bránení v
stykuotcasmaloletými,podľanejideonepravdy,ktorébudúnepochybnevyvrátenévsamotnomkonaní.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
6. K odvolaniu otca podal vyjadrenie aj opatrovník maloletých detí, ktorý tiež súdu zaslal aktuálnu správu
o maloletých. Uviedol, že deti dňa 06.03.2017 vypočul k otázke vzťahu k obom rodičom, pri ktorom
stretnutí deti verbalizovali svoje pocity, prežívania situácií, názory a postoje, pričom okrem iného uviedli,
že sa chcú s otcom stretávať, ale bez jeho partnerky tak raz, dvakrát do mesiaca. Keď sú s otcom
sami, je im s ním dobre. Uviedli, že mama im nikdy nezakazovala byť s otcom alebo mu telefonovať.
K otcovi prezentovali pozitívnu citovú väzbu, avšak negatívne vnímajú jeho nové prostredie, ktoré toho
času odmietajú. Podľa názoru opatrovníka nie je v záujme detí ich rozdelenie, maloleté deti sa toho času
vnímajú ako rodina, ktorá spolu býva, mama a oni traja. Dňa 14.03.2017 na základe predvolania sa na
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky dostavili rodičia maloletých, s ktorými bol realizovaný
pohovor a poskytnuté sociálne poradenstvo s rešpektovaním najlepšieho záujmu maloletých detí, kedy
sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletými. Podľa dohody sa otec bude s deťmi stýkať každú
nepárnu sobotu v roku v čase od 10.00 hod. do 20.00 hod., bez prítomnosti matky a obaja rodičia
budú rešpektovať vôľu detí v prípade, pokiaľ budú chcieť s otcom tráviť dlhší čas, prípadne aj iné dni.
Opatrovník maloletých preto z dôvodu právnej istoty odporučil súdu upraviť stretávanie otca s maloletými
v označenom rozsahu.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/35/2016 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. F., X. a X.. Predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, požadujúci, aby matke bolo uložené odovzdanie mal. X. do otcovej
osobnej starostlivosti a určenie povinnosti matke platiť na maloletého výživné vo výške 100 eur.9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel
ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Drobné nepresnosti v skutkových zisteniach, na ktoré poukazoval odvolateľ, neboli takého charakteru,
že by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu (napr. tvrdenie, že maloletý X. v prostredí, v ktorom aktuálne
žije vyrastal od narodenia, hoci podľa odvolateľa sa maloletý narodil v cudzine a až vo veku štyroch
rokov sa rodina vrátila na Slovensko). Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje
návrh otca za nedôvodný, preto nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a dať za pravdu odvolateľovi, ktorý ani v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti
spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých sú manželia, ktorí ukončili spolužitie a v máji 2016,
otec detí opustil po rozpade ich vzťahu spoločnú domácnosť a žije s novou partnerkou. V prebiehajúcom
konaní vo veci samej sa domáhal pôvodne zverenia všetkých detí do osobnej starostlivosti matky,
určenia výživného na mal. F. F. v sume 80,- eur, na mal. X. vo výške 80,- eur a na mal. X. vo výške
70 eur mesačne ako aj úpravy svojho styku s maloletými v rozsahu každého párneho víkendu od
piatka 18:00 hod. do nedele 18:00 hod., neskôr podaním zo dňa 18.01.2017 svoj návrh zmenil v časti
úpravy k maloletému X., ktorého žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Zároveň podal aj návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadaluložiťmatkepovinnosťodovzdaťmumaloletéhoX.do
starostlivostiatiežpovinnosťplatiťnadieťavýživnévsume100eur.Dôvodilnajmäzanedbanímvýchovy
a nedostatočnou starostlivosťou o dieťa zo strany matky, ktorá tohto syna odsúva, neprejavuje mu
dostatočnú lásku, náklonnosť a starostlivosť, preto ak maloletý zostane u matky, bude vystavený z týchto
dôvodov riziku vzniku nepriaznivých a v budúcnosti ťažko napraviteľných následkov na psychickom
zdraví. Ďalej dôvodil neschopnosťou matky viesť domácnosť a súčasne sa starať o tri maloleté deti, čo
sa prejavuje v sústavne zanedbanej domácnosti a napokon argumentoval tým, že z dôvodu manipulácie
detí zo strany matky je maloletý X. vystavený riziku vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý už možno
badať u starších detí, osobitne u F. F., pričom následky tohto sa len veľmi ťažko odstraňujú.
11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Odvolací súd posudzoval otcom uvádzané dôvody a zhodne so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že otec neosvedčil potrebu nariadenia ním požadovaného neodkladného opatrenia. Treba
mu síce dať za pravdu, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo potrebné, aby jeho tvrdenia boli preukázané, ale postačovalo, aby bolo osvedčené, že je tu
potreba bezodkladne upraviť pomery, čo sa však podľa názoru odvolacieho súdu tiež otcovi nepodarilo.
Vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné
vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré zo
spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného
opatrenia nie je osvedčená. Zanedbávanie výchovy a starostlivosti o maloletého X. zo strany matky
sa v konaní nepotvrdilo, keď proti tvrdeniu otca stojí tvrdenie matky, ktorá obvinenia dôrazne popiera,
ako aj vyjadrenia učiteľky materskej školy, ktorú maloletý navštevuje ( táto uvádza, že maloletý je
spokojné a šťastné dieťa) a napokon aj tvrdenie opatrovníka maloletých, ktorý šetrením nezistil žiadne
náznaky zanedbania starostlivosti, výchovy, záujmu o dieťa a pod. naznačované otcom. K otázke
zanedbania domácnosti otec predložil fotodokumentáciu, na ktorej sú zábery domácnosti, v ktorej sa
povaľujú na zemi či nábytku oblečenia, knižky, hračky a pod., resp. v kuchyni neumytý riad. Pokiaľ
by aj súd uveril otcovi, že išlo o domácnosť matky maloletých, takéto dôkazy majú len veľmi nízku
výpovednú hodnotu, pretože z nich nevyplýva, že by sa jednalo o každodenný, resp. trvalý stav,
rovnako nedokumentujú, že by sa jednalo o neporiadok v celej domácnosti, keď fotografie zachytávajú
iba jednotlivé zákutia bytu ( pričom zrejme v každej obývanej domácnosti by sa v určitom momente
podarilo opatriť podobné zábery), navyše matka tvrdí, že ide o situácie zinscenované otcom maloletých,
keďže v čase vyhotovenia dokumentácie bol v matkinej domácnosti práve on s deťmi. Vzhľadom
na tieto skutočnosti predložená fotodokumentácia ako dôkaz otcovho tvrdenia o neschopnosti matky
viesť domácnosť rozhodne nemôžu postačovať, pričom iné dôkazy otec nepredložil ani neoznačil.
Napokonkposlednémuotcomuvádzanémudôvodu,ktorýmjevystaveniemal.X.rizikuvznikusyndrómu
zavrhnutého rodiča pri ponechaní v domácnosti matky odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie otca bude
potrebné preveriť dokazovaním vo veci samej, avšak výsledky doterajšieho dokazovania nepostačujúk prijatiu záveru, že je tu takéto riziko, keď jednak matka popiera, že by deti nabádala k nenávisti
voči otcovi alebo cielene im bránila v styku s ním, a jednak aj samotné deti sa pred opatrovníkom
vyjadrili, že mama im nikdy nezakazovala byť s otcom alebo mu telefonovať. Z vyjadrenia mal. X. zo dňa
06.03.2017 potom vyplýva, že je spokojný tam, kde býva, páči sa mu tam a je mu tam dobre, keby sa
odsťahoval, tak len so súrodencami a mamou. Z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, pretože v súčasnosti nie je v záujme maloletého
X. jeho odovzdanie do starostlivosti otca. Výchovné prostredie, v ktorom sa nachádza, je mu blízke, je
tam spokojný, pričom v skrátenom dokazovaní neboli zistené žiadne nedostatky v matkinej starostlivosti
o dieťa ani nebola osvedčená dôvodnosť obavy otca z hroziaceho vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča.
Je síce nepochybné, že rozchod rodičov a ich konflikty sa nepriaznivo podpísali aj na psychiku detí a
nie je vylúčené ani ochladnutie ich vzťahov k otcovi, avšak v súčasnosti nie je možné uzavrieť, že by
toto bolo dôsledkom ich ovplyvňovania zo strany matky.
13. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, avšak zároveň sa stotožnil s názorom
otca ako aj opatrovníka maloletých o potrebe dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, keďže
absenciasúdnehorozhodnutiatuposkytujepriestorprezbytočnékonfliktymedzirodičmi,čovkonečnom
dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté deti. Preto odvolací súd, vychádzajúc z
obsahu poslednej správy vo veci podanej opatrovníkom, vychádzajúc z § 362 CMP nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým oprávnil otca a to bez prítomnosti matky ( keďže na takéto rozhodnutie tu nebol
žiadny dôvod), na styk s deťmi v nevyhnutnom rozsahu, a to v takom, na akom sa predbežne rodiča
maloletých dohodli, teda každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod. do 20:00 hod. Takto bude v záujme
maloletých zabezpečená pravidelnosť ich stretávania, čím sa zabráni prerušeniu citových väzieb medzi
otcom a deťmi a zastabilizuje sa situácia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom
konaní súd prvej inštancie po vykonaní úplného dokazovania rozhodne potom o úprave styku v rámci
komplexnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým.
14. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.