Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205989
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616205989.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej Y. Y., I.. XX. XX. XXXX,
Z. Y. K., Z. XXX, o zaplatenie 764,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22. 08. 2016, doručeným tunajšiemu súdu
elektronicky dňa 23. 08. 2016, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, uplatnil žalobca voči

žalovanej pohľadávku 764,80 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 19. 04. 2009 do zaplatenia, trovy
súdneho konania vo výške 160,78 eur. Skutkovo nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere
č. 5580849 zo dňa 03. 12. 2008, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 464,71
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom 300,07 eur, teda spolu 764,79 eur
v 8-mich mesačných splátkach po 95,60 eur počnúc dňom 14. 01. 2009 (ďalej len „Zmluva o úvere“). V
zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tretina poplatku mala predstavovať dohodnutý úrok
a dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých
podmienok, porušil dojednania Zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok a dňa 19. 04. 2009 sa dlh stal
splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom
1T/24/2012 zo dňa 07. 10. 2014 žalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu, ako
poškodeného, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

2. Právne žalobca nárok neodôvodnil, len z obsahu tohto podania a z odkazu na ustanovenie § 4 ods.
2 písm. j/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov možno usudzovať, že žalobca sa domáhal priznania sumy 764,80 eur spolu s
úrokmi z omeškania z titulu náhrady škody.

3. Žaloba s prílohami a všeobecným poučením spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), bola dňa 22. 10. 2016 doručená žalovanej. Zároveň žalovaná bola vyzvaná uznesením
6Csp/28/2016-47 zo dňa 27. 09. 2016 na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.4. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Žalobca odvodzuje nárok v tomto konaní zo Zmluvy o úvere. Z označenia žalovanej v tejto zmluve a to
menom, dátumom narodenia, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou bydliska vyplýva,
že žalovaná ju uzatvárala ako fyzická osoba, nepodnikateľ a na druhej strane žalobca konal v rámci
predmetu svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, takže na danú vec je potrebné

aplikovať aj procesné ustanovenia § 290 a nasl. CSP. Nakoľko sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, súd
mal za nesporné tvrdenie žalobcu o uzatvorení úverovej Zmluvy a za nesporné súd vyhodnotil aj listinné
dôkazy predložené žalobcom.

7. V zmysle ustanovenia § 297 písm. b/ CSP súd rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne

vyhláseným rozsudkom dňa 22. 11. 2016 o 08,30 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 11. 11. 2016.

8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na právne vzťahy
strán sporu sa primárne použijú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov. V prípade, ak
tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva podľa
Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale pri

spotrebiteľských právnych vzťahoch ustanovenia Obchodného zákonníka je možné použiť iba v prípade,
ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako úprava spotrebiteľského práva.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na

námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.17. Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

19. Nakoľko zákon č. 250/2007 Z. z. ohľadne ustanovenia § 5b neobsahuje prechodné ustanovenia a

súd rozhodoval už za jeho účinnosti, aj bez návrhu prihliadol na premlčanie nároku.

20. Listinnými dôkazmi, označenými žalobcom, ktoré boli žalovanej doručené, bolo preukázané, že
strany sporu dňa 03. 12. 2008 uzatvorili Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
finančné prostriedky vo výške 14 000,- Sk (464,71 eur), pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi

túto čiastku zvýšenú o sumu 9 040,- Sk (t. j. o 300,07 eur) ôsmimi mesačnými splátkami po 2 880,- Sk
(95,60 eur) počnúc 14. 01. 2009. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej sa mal
stať dlh splatným dňom 19. 04. 2009, čo žalovaná nenamietala. V súlade s ustanovením § 101 Obč.
zák. žalobca mohol potom prvýkrát uplatniť voči žalovanej dlžnú sumu 20. 04. 2009, takže všeobecná
trojročná premlčacia doba uplynula dňom 20. 04. 2012. Skutočnosť, že sa voči žalovanej viedlo trestné

stíhanie pre úverový podvod, nebránila veriteľovi domáhať sa v 3-ročnej premlčacej dobe od žalovanej
plnenia zo Zmluvy. Nakoľko návrh na začatie tohto konania bol doručený súdu dňa 23. 08. 2016, žalobca
uplatnil nárok zo Zmluvy po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby.

21. Z dôvodov návrhu na začatie tohto konania vyplýva, že žalobca uplatnil nárok z titulu škody, ktorú

mu mala žalovaná spôsobiť tým, že požičanú sumu spolu s dohodnutou odmenou nesplatila riadne a
včas. Premlčanie práva na náhradu škody je upravené v § 106 Obč. zák., kde je stanovená dvojitá
kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Dvojročná subjektívna premlčacia doba sa
viaže na vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba
základná trojročná a desaťročná podľa § 106 ods. 2 Obč. zák., určuje objektívnu časovú hranicu, ktorú

premlčacia doba nesmie prekročiť.

22. Zo spisu tunajšieho súdu 1T/24/2012, na ktorú vec odkazoval žalobca v návrhu na začatie konania
vyplýva, že POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, písomným podaním zo dňa 10. 11. 2011
(č. Bi 778/2011, značka 5580849), oznámila OR PZ Liptovský Mikuláš, že žalovaná Y. Y. neuhradila

zo svojho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5580849 žiadnu čiastku, čím spôsobila škodu
v celkovej výške 3 065,01 eur. Prílohou tohto listu mal byť „prehľad splátok a pokút“. Uznesením OR
PZ, odbor kriminálnej polície Liptovský Mikuláš, ČVS: ORP-577/OEK-LM-2011 zo dňa 29. 11. 2011
bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie
pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak,

že v žiadosti o úver zo dňa 02. 12. 2008 pred obchodným zástupcom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.
r. o. W.. G. B., uviedla nepravdivé skutočnosti o výške jej príjmu, ktorý v žiadosti úmyselne navýšila o
sumu cca 265,55 eur (8 000,- Sk) za účelom získania úveru, pričom nesplatila ani jednu splátku, čím
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. mala spôsobiť škodu 764,48 eur. Zástupca poškodenej strany W..
G. B. dňa 29. 12. 2011 do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, uplatnil v mene poškodeného

škodu vo výške 3 145,73 eur, ktorá mala pozostávať z poskytnutého úveru, príslušného navýšenia, ale aj
úrokov a poplatkov, pričom presné vyčíslenie zároveň predložil písomne. Trestné konanie bolo skončené
rozsudkom tunajšieho súdu 1T/24/2012-77 zo dňa 07. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
07. 10. 2014. Týmto rozsudkom bola žalovaná Lucia Lehotská uznaná za vinnú z prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, keď s cieľom získať neoprávnený prospech dňa 03.

12. 2008 uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava Zmluvu o úvere č. 5580849,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 14 000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 8-mich mesačných
splátkach po 2 880,- Sk počnúc 14. 01. 2009, akceptujúc konečnú výšku úveru 764,79 eur, pričom
pri uzatváraní Zmluvy uviedla nepravdivé údaje o príjme a výdavkoch, neuhradila ani jednu splátku,čím označenej spoločnosti spôsobila škodu vo výške najmenej 464,71 eur. Poškodená spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava bola podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

23. Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 10. 11. 2011 mal žalobca vedomosť o tom, že mu vznikla škoda
vo výške 3 065,01 eur a že túto škodu spôsobila žalovaná. Najneskôr týmto dňom preto začala plynúť
subjektívna dvojročná premlčacia doba. Žalobca si v trestnom konaní uplatnil voči žalovanej škodu dňa
29. 12. 2011, čím došlo k tzv. prerušeniu plynutia premlčacej doby až do skončenia trestného konania, t.

j. do 07. 10. 2014. Nakoľko v trestnom konaní žalobcovi nárok na náhradu škody priznaný nebol, dňom
08. 10. 2014 začala plynúť zvyšná časť dvojročnej premlčacej doby. Potom za obdobie od 10. 11. 2011
do 28. 12. 2011 uplynulo zo subjektívnej premlčacej doby 49 dní a od 08. 10. 2014 do 22. 08. 2016
(vrátane) uplynulo z tejto premlčacej doby jeden rok a 319 dní, spolu jeden rok a 367 dní. Po zohľadnení
skutočnosti, že kalendárny rok 2016 je prestupným, nárok na náhradu škody mohol žalobca uplatniť na
súde najneskôr dňom 21. 08. 2016. Návrh na začatie však bol súdu doručený až dňa 23. 08. 2016, teda

po uplynutí zákonnej 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby.

24. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd bol povinný zo zákona prihliadnuť na premlčanie, aj
keď sa ho žalovaná výslovne nedovolala (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). V súlade s ust. § 100 ods. 1
Obč. zák. žalobcovi nebolo možné priznať uplatnené právo, a preto súd žalobu zamietol bez toho, aby

skúmal, či uplatnené právo žalobcu existuje, alebo nie (R 29/1983).

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto súd v zmysle citovanej právnej úpravy rozhodol, že
má voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko
zo spisu žiadne trovy žalovanej v 1. rade nevyplývajú, o výške náhrady trov rozhodne súd - vyšší súdny

úradník samostatným uznesením len za predpokladu, že si ich žalovaná uplatní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.