Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/372/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201534
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716201534.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne D. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, proti žalovanému K. G., a.s., so sídlom XXX XX G., O. J. X, F.:
XX XXX XXX, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou AK Antol, s.r.o., so sídlom 902 01
Pezinok,Kupeckého2542/72,IČO:47257024,ourčenieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvzmluve

o úvere a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen číslo konania 17C/31/2016-22 zo dňa 13.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímokresnýsúdvyhovelnávrhužalobkynenanariadeniepredbežnéhoopatrenia

podľa ustanovenia § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 2 O.s.p., ktorým súd uložil
zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti N. E., a.s., so sídlom XXX XX E., zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
je ukotvená priamo v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011, uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011. Súd v odôvodnení

uznesenia konštatoval, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 09.03.2011, ktorou žalobca poskytol žalobkyni úver za dohodnutých úverových podmienok a
s dohodnutým spôsobom splácania poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Žalobkyňa podľa
názoru súdu osvedčila dôvodnosť svojho nároku, nakoľko z predloženej zmluvy o úvere sa súdu
javí, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže bola uzatváraná so subjektom konajúcim v rámci svojej
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti - dodávateľom (K. G., a.s.) a fyzickou osobou nekonajúcou

v rámci podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti - spotrebiteľom (žalobkyňou). Súd konštatoval, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy ako jej bod 3.9, ktorej podrobnosti
sú dokonca súčasťou Obchodných podmienok k zmluve o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie
je teda individuálne dojednaná a je súčasťou predtlače pripravenej dodávateľom. Súd konštatoval,
že je možné, že tento inštitút je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko umožňuje obísť súdnu
kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov

konania, respektíve nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy hrozí v tom, že ešte pokým nebude
rozhodnuté o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve, žalobkyni hrozí reálne
zmenšovanie majetku, ktoré už dokonca aj nastalo, nakoľko už došlo k predloženiu uvedenej Dohody
o zrážkach zo mzdy na realizáciu zamestnávateľovi žalobkyne. Realizácia tejto Dohody ohrozuje
hradenie bežných výdavkov žalobkyne, nakoľko tejto zo zrážok vo výške 50 eur mesačne tieto stúpli
na 170 eur mesačne, pričom jej čistý plat bol za mesiac 11/2015 500 eur. Z uvedených dôvodov súd

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (v zmysle zákonnej terminológie účinnej od 01.07.2016
neodkladného opatrenia) vyhovel a uložil povinnosť zdržať sa realizovania uvedenej dohody o zrážkachzo mzdy aktuálnemu zamestnávateľovi žalobkyne, nakoľko súd konštatoval, že predbežným opatrením
možno podľa § 76 ods. 2 O.s.p. uložiť povinnosť aj inému subjektu ako účastníkovi konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal
predovšetkým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako
vyplývali z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p.. Žalobca musí preukázať, respektíve osvedčiť, z čoho, z akých
okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca musí taktiež deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej. Musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z

jehostranynejdeošikanózne,respektívezrejmebezúspešnéuplatňovaniepráva.Užvpodanomnávrhu
na nariadenie predbežného opatrenia žalobca musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti,
ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalobca má dôkaznú povinnosť, pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň
má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie.
Žalobca taktiež musí preukázať existenciu hroziacej ujmy. Žalovaný sa domnieva, že v návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia neboli opísané rozhodujúce skutočnosti, ktoré takéto opatrenie
odôvodňovali. Žalobkyňa v návrhu namietala neplatnosť ustanovenia zmluvy o úvere bez väzby na
ďalšie ustanovenia zmluvy o úvere, nezmieňuje sa o skutočnosti, že žalobca si dobrovoľne neplní svoje
povinnosti podľa zmluvy o úvere a neuvádza, z akého dôvodu je zrážaná výška zrážok v rozpore s
ustanovením § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto nariadil predbežné opatrenie

z jednostranných tvrdení žalobkyne a je preto nesprávne a neodôvodnené, keď súd aj napriek ďalším
dostupným skutkovým okolnostiam, svedčiacim v prospech žalovaného, tieto ignoroval a neprihliadal na
ne v rozhodnutí. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného nedostatočne uviedla, v čom konkrétne spočíva
neplatnosťzmluvnejpodmienky,alebovčombolaznačneporušenápovinnosťžalovanéhopriuzatváraní
zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Žalobkyňa taktiež neuviedla, akému zákonnému ustanoveniu

odporuje platne dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemala byť viazaná
žalobkyňa, respektíve jej zamestnávateľ. Žalovaný zdôraznil, že uplatnenie práva žalovaného je výlučne
dôsledkom nesplnenia zmluvných povinností zo strany žalobkyne a v žiadnom prípade sa nejedná
o svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so
žalobkyňou dňa 9. 3. 2011 je v súlade so všetkými v čase podpisu platnými právnymi predpismi.

Žalovaný má za to, že uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy riadne a zákonne, v súlade s účinným
znením zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v čase podpisu zmluvy o úvere a taktiež v
súlade s účinným znením Občianskeho zákonníka. Žalovaný opätovne zdôraznil, že uplatnenie dohody
o zrážkach zo mzdy je dôsledkom porušenia ustanovení zmluvy o úvere zo strany žalobkyne, týkajúcich
sa splácania jej záväzku, v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k realizácii zabezpečovacieho inštitútu

a uplatnil si u zamestnávateľa žalobkyne výplatu zrážok zo mzdy dokonca vo výške zrážok menšej,
ako je výška mesačných splátok dohodnutých v zmluve o úvere. Žalovaný taktiež poukázal na to,
že žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybňuje svoju povinnosť splatiť žalovanému vzniknutý dlh
a preto nedostatočne zdôvodnila svoj právny záujem na vydaní predbežného opatrenia. Taktiež nie
je zrejmé z uznesenia okresného súdu, v dôsledku čoho bude spôsobená vážna a nenapraviteľná

škoda - ujma žalobkyni. Práve naopak, nevykonávaním zrážok zo mzdy by dochádzalo k navyšovania
pohľadávky žalobkyne voči žalovanému o úroky z omeškania, nakoľko by sa záväzok žalobkyne
neznižoval o vykonané zrážky zo mzdy a žalobkyňa by tak bola v omeškaní so splatením väčšej sumy.
Nevykonávaním zrážok zo mzdy by došlo k ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Žalovaný je toho
názoru, že nariadené predbežné opatrenie neprimerane zasahuje do práv žalovaného, ako veriteľa a

to zásahom do jeho práva na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. V závere odvolania žalovaný
poznamenal, že je bankovou inštitúciou, ktorá má na území Slovenskej republiky 20 ročnú tradíciu a
jej konanie je neustále pod dozorom príslušných štátnych orgánov. Navrhuje preto, aby odvolací súd
zrušil uznesenie okresného súd a zastavil konanie, respektíve zrušil uznesenie okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označila uznesenie okresného súdu za správne
a domnieva sa, že v dostatočnej miere osvedčila nevyhnutnosť nariadenia predbežného uplatnenia.
Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to
osvedčenie(tedaniepreukázanie!)žalobouuplatňovanéhonárokužalobkyne,žalobkyňapoznamenáva,

že by bolo predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne je
vopredočividnevylúčený.Napotvrdeniealebovyvrátenieskutočností,žeoznačenézmluvnédojednania
zmluvy o úvere - teda dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka, sú neprijateľné zmluvné
podmienky, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť. Žalobkyňasa taktiež domnieva, že je daná aj druhá zo základných podmienok pre nariadenie predbežného
opatrenia a to osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov, pretože pokiaľ bude žalobkyňa v konaní
úspešná a súd dospeje k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na určení neprijateľnosti

zmluvných podmienok, na strane žalovaného by vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne a to
v nemalej výške. Aby naďalej nedochádzalo k neodôvodnenému navyšovaniu možného bezdôvodného
obohatenia, žalobkyňa sa domnieva, že by odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom mohol,
respektíve mal považovať za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým bude zamestnávateľovi žalobkyne, ako tretej osobe, v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p.,

nariadené zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa preto navrhuje uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdiť

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa

ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia
§ 328 CSP zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa ustanovenia
§ 325 ods. 1 CSP.

5. Podľa ustanovenia § 471 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predbežné opatrenia nariadené predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom

rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorýsavzmyslevyššieuvedenýchprechodnýchazáverečných
ustanovení použije aj na predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona a nariadené predbežné opatrenia sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

8. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd
nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

12. Podľa ustanovenia § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

13. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak
ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj
po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou
tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a
zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového
poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74
až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti
a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti

ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť).

14. Vzhľadom na citovanú aktuálnu právnu úpravu zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia odvolací súd ako prvoradú a z hľadiska správnosti preskúmavaného rozhodnutia okresného
súdu aj zásadnú konštatuje skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala, a zhodne tak aj okresný súd

nariadil, nariadiť predbežné opatrenie vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti N. E., a.s.
so sídlom v E., teda vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorý nebol ani v čase nariadenia predbežného
opatrenia účastníkom daného súdneho konania. Aj keď je nutné taktiež konštatovať, že nariadenie
predbežného opatrenia aj vo vzťahu k tretej osobe a nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi
konania za predpokladu, ak to možno od neho spravodlivo žiadať, výslovne umožňovala vtedajšia

právna úprava a nariadené predbežné opatrenie bolo súladné s ustanovením § 76 ods. 2 O.s.p., avšak
za predpokladu nutnosti aplikácie novej procesnej úpravy aj na predbežné opatrenia nariadené pred
účinnosťou Civilného sporového poriadku (§ 471 ods. 1 CSP), už je nevyhnutné zohľadniť zákonné
možnosti a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúce z ustanovení § 324 až 342
CSP. Civilnýsporovýporiadokvustanovení§325ods.2umožňujeneodkladnýmopatrenímuložiťstrane

sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma
upravuje určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného zákonného znenia, pokiaľ
Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom ustanovení §
76 ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe, nielen vo vzťahu
k účastníkom konania, výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len vo vzťahu k

stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už neumožňuje nariadiť formou
neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. Civilný sporový
poriadok pokiaľ vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom ide len
a výlučne o žalobcu a žalovaného, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité procesné možnosti, práva
a povinnosti na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Vychádzajúc dôsledne

zo znenia ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie, len ak sú
splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 CSP a teda len vo vzťahu k stranám sporu - žalobcovi
a žalovanému.

15. Za daného právneho stavu je potom bez právnej relevancie skúmať dôvodnosť nariadenia

neodkladného opatrenia z hľadísk skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v žalobe; rovnako je už
bez právnej relevancie, či boli v čase nariadenia predbežného opatrenia splnené zákonné podmienky
podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. umožňujúce súdu uložiť určitú povinnosť subjektu odlišnému
od účastníkov konania. Pokiaľ aktuálna právna úpravu neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie vo
vzťahu k žiadnemu inému subjektu, ako stranám sporu, bolo nutné odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podľaustanovenia§328CSPzamietnuť,nakoľkonebolisplnenézákonnépodmienkynajehonariadenie
podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).