Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208750
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712208750.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky

L. M., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, XXXX L., S. S., zastúpenej JUDr. Radkom Foralom
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Masarykovo nám. 220, 763 61 Napajedla, Česká republika
proti odporcovi Š.Q. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX A. F. S. Č.. XX, zastúpenému JUDr.
Vierou Žembovou, advokátkou so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že do dedičstva po H. W. rod. R., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX patrí
spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ice v pomere k celku vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej v katastri

nehnuteľností, katastrálne územie U. na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele
KN č. XXXXX/X a spoluvlastnícky podiel 1/16-ina v pomere k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX, katastrálne územie U. pozemok nachádzajúci sa na parcele č. P. XXXXX/X - trvalé trávnaté
porasty o výmere 3931 m2, pozemok nachádzajúci sa na parcele č. P. XXXXX/X - trvalé trávnaté porasty
o výmere 2055 m2, pozemok nachádzajúci sa na parcele č. P. XXXXX/X - trvalé trávnaté porasty o
výmere 1260m2, pozemok nachádzajúci sa na parcele č. P. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 31 m2 a pozemok nachádzajúci sa na parcele č. P. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 760 m2.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom, ktorý dvakrát upravovala tým spôsobom, že sčasti zobrala pôvodný
návrh späť, čo bolo pripustené uzneseniami 8C/116/2012-125 zo dňa 17.0 6. 2013 a 8C/116/2012-189
zo dňa 26. 11. 2014 domáhala, aby súd určil, že do dedičstva po H. W. rod. R., nar. XX. XX. XXXX,

zomrelej XX. XX. XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ici k celku k nehnuteľnosti zapísanej v
katastri nehnuteľností katastrálne územie U. na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom so súpisným
číslom XXXX postavený na parc. č. P. - B. XXXXX/X a určenie, že do dedičstva po H. W. rod. R.
patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/16-iny v pomere k celku a do dedičstva po Z. R., nar. XX.
XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8-iny v pomere k celku k
nehnuteľnostiam vedených Správou katastra C., v obci U., katastrálne územie U., zapísaných na LV
č. XXX ako pozemok nachádzajúci sa na parc. č. P. - B. XXXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere

3931 m2, pozemok na parc. č. P. - B. XXXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 2.055 m2, pozemok
nachádzajúci sa na parc. č. P. - B. XXXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1.260 m2, pozemok
nachádzajúci sa na parc. č. P. - B. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 a pozemok
nachádzajúci sa na parc. č. P. - B. XXXXX/X , zastavané plochy a nádvoria o výmere 760 m2.Svoj návrh odôvodnila tým, že je jedinou dcérou zosnulej H. W. rod. R., zomr. dňa XX. XX. XXXX
(súd ju ďalej bude označovať len ako matka navrhovateľky). Po matke navrhovateľky, ktorá v čase
smrti žila v Č. S. ohľadom jej nehnuteľného majetku na území Slovenskej republiky neprebehlo žiadne

dedičské konanie. Navrhovateľka pri príprave podkladov pre dodatočné dedičské konanie zistila, že na
jej matku nie je v katastri nehnuteľností, katastrálne územie U. vedený žiadny spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam.
VrámcidedičskéhokonaniavedenéhobývalýmŠtátnymnotárstvomR.W.podzn.C.XXX/XXposvojom
nebohom bratovi Z. R. zomr. dňa XX. XX. XXXX sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností

a to podielu 1/8-iny k pozemku EN parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 760 m2, 1/8-ine z
domu súp. č. XXXX na EN parc.č . XXXXX/X, v celosti domu súp. č. XXXX na EN parc. č. XXXXX/X,
podielu 1/8-iny z pozemku EN parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 31 m2 a neidentických
pozemkov pozemno-knižných nehnuteľností parc. č. XXXXX, XXXXX zapísané v pozemkovej knihe,
katastrálne územie U. vo vložke XXXX ako parc. č. XXXXX, XXXXX a XXXXX/X pod B7 v 1/8-ine na
stredisku Geodézie W. na LV č. XXX, XXX. Spoluvlastnícky podiel matky navrhovateľky ako aj odporcu

získaný dedením predstavoval podiel v prípade domu súp. č. XXXX v pomere k celku 1-icu a u ostatných
nehnuteľností 1/16-inu (t. j. 1-ica z 1/8-iny).
Navrhovateľka z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. U. zistila, že v celosti na odporcu sú vedené aj
ďalšie nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXXX/X a všetky ostatné
nehnuteľnosti v rámci tohto listu vlastníctva. Podľa zistení navrhovateľky na katastri nehnuteľnosti

Správa katastra C. sa odporca stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností na základe vydržania,
ktoré mu bolo postupne osvedčované a to notárskymi zápisnicami č. N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 17.
03. 1997 a č. N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 04. 03. 1997 osvedčenými notárkou D.. I. E.I. a na základe
notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX spísanej notárkou D.. C. T. dňa 30. 10. 2002. Na základe
týchto notárskych zápisníc a to Nz XXX/XX zo dňa 17. 03. 1997 bolo odporcovi osvedčené vydržanie

v celosti nehnuteľností v k. ú. U. zapísaných na LV č. XXX okrem iných aj rodinného domu súp. č.
XXXX postaveného na parc. č. XXXXX/X a tento pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 31 m2, pozemok
parc. č. XXXXX v súčasnosti parc. č. XXXXX/X o výmere 3931 m2, pozemok parc. č. XXXXX, ktorý je
v súčasnosti parcelou XXXXX/X o výmere 2055 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 1260 m2 s tým, že
na druhej strane notárskej zápisnice je uvedené, že na základe týchto skutočností žiadam osvedčiť ako

významnú právnu skutočnosť a vykonať na KU C. pre obec k. ú. U. tento záznam na LV č. XXX okrem
iného sa má vyznačiť rodinný dom súp. č. XXXX na KN parc. č. XXXXX/X a pozemky parc. č. XXXXX/
X, ďalej XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X.
V rámci notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX malo byť osvedčené vydržanie 7/8-ín nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX a to parc. KN č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere 760 m2 a dom súp. č.

XXXX (súd poznamenáva, že na tomto liste vlastníctva č. XXX k. ú. U. sa vôbec nenachádza parcela
s takouto výmerou, pretože predmetná parc. č. XXXXX/X má výmeru podľa zápisu v liste vlastníctva
83 m2).
Podľa vedomostí navrhovateľky jej matka neurobila žiaden úkon smerujúci k tomu, aby sa odporca stal
s jej vedomím vlastníckom jej spoluvlastníckeho podielu. Odporca svoje tvrdenia o výlučnom vlastníctve

odôvodňoval okrem iného aj tým, že z titulu dedenia po nebohom Z. R. je vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu pôvodne patriacemu právnemu prechodcovi Z. R., pričom je pravdou, že po E. R. bol na
základe dedičskej dohody uzavretej medzi zákonnými dedičmi, medzi inými aj matkou navrhovateľky,
ustanoveným dedičom Z. R. a tento v konaní vedenom pod D XXX/XX zdedil po ňom spoluvlastnícky
podiel vo výške 1/8-iny domu súp. č. XXX nové číslo XXXX a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8-iny na

pozemkoch parc. č. EN XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX a XXXXX/X.
Spoluvlastnícky podiel, ktorý zdedil Z. R. po E. R., okrem domu súp. č. XXXX, nebol v dedičskom konaní
po Z. R. vôbec prejednaný a dedičstvo po E. R. týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/8-
iny na nehnuteľnostiach. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia odporcu, ktorým notárovi vydávajúcemu
osvedčenie, zdôvodňoval svoje vlastníctvo aj k 1/8-ine spoluvlastníckych podielov po E. R. tým, že

tento podiel zdedil Z. R. a po ňom odporca, sa nezakladá na pravde. Tiež sa nezakladá na pravde
tvrdenie, že z titulu dedenia spoluvlastníckeho podielu E. R. Z. R. sa stal výlučným vlastníkom tohto
podielu, nakoľko ako zákonný dedič H. Z. R. nastupovala s odporcom aj matka navrhovateľky. Vydržať
vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, teda osoba, ktorá so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľná, že jej vec patrí. Odporca nebol a ani nemohol byť dobromyseľný, že je výlučným

vlastníkomtýchtonehnuteľností,nakoľkovedeloexistenciipodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnosti
a to navrhovateľkinej matky. Navrhovateľka má za to, že okolnosti, za ktorých odporca dosiahol
osvedčeniespoluvlastníckehopodielupatriacemuprávnejpredchodkyninavrhovateľky t.j.jejmatke,nie
sú v súlade so zákonom, že tvrdenia, na základe ktorých dosiahol osvedčenie vydržania neboli pravdivéa spoluvlastnícky podiel 1-ice resp. 1/16-iny na nehnuteľnostiach, ktoré jej matka na základe dedičského
konania sa stala vlastníkom, patrí matke navrhovateľky. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd
rozhodol ako je uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe úmrtného listu bolo zistené, že dňa XX. XX. XXXX zomrela H. W. rod. R., nar. XX. XX. XXXX.
Na základe rodného listu navrhovateľky bolo zistené, že táto sa narodila XX. XX. XXXX, ako matka je

uvedená H. W. rod. R. nar. XX. XX. XXXX v U..

Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva D XXX/XXXX po zosnulom Z. R. zomrelom dňa XX. XX.
XXXX bolo zistené, že sa schválila dedičská dohoda, podľa ktorej nehnuteľnosti a to v podiele 1/8 L.
XXXXX/X, zastavaná plocha 760 m2, 1/8 z domu súp. č. 1114 na parc. č. XXXXX/X, v celosti PKN
neusporiadaný rodinný dom č. XXXX na parc. č. XXXXX/X, 1/8 z parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha

o výmere 31 m2 a 1/8 neidentické pozemky pkn parc. č. XXXXX, XXXXX zapísané v k. ú. U. vo
vložke č. XXXX parc. č. XXXXX, XXXXX a XXXXX/X pod B7 v 1/8-ine k. ú. U. na LV č. XXX a LV č.
XXX prevezmú matka navrhovateľky v 1-ici a odporca v 1-ici. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že po poručiteľovi bolo prejednané dedičstvo pred Štátnym notárstvom W. v konaní D XXXX/
XX, ktoré bolo pre nemajetnosť zastavené. Po tomto sa zistilo, že poručiteľ dedením nadobudol do

vlastníctvanehnuteľnostiuvedenévovýrokuapretototoboloopätovneprejednané,nakoľkobolisplnené
podmienky podľa § 47 Notárskeho poriadku. V čase úmrtia poručiteľa bolo dedené podľa § 474, avšak
v čase prejednávania novoobjaveného majetku sestra Mária umrela a preto nasledovalo dedenie jej
priamych potomkov.

Na základe LV č. XXX, katastrálne územie U.Ň. bolo zistené, že na tomto liste vlastníctva sú okrem iných
zapísané aj nehnuteľnosti a to parcela č. XXXXX/X o výmere 3931 m2, parc. č. XXXXX/X o výmere
2055 m2, parc. č. XXXXX/X o výmere 1260 m2, všetko vedené ako trvalé trávnaté porasty a parc. č.
XXXXX/X o výmere 21 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 760 m2 vedené ako zastavané plochy. Zároveň
je tu uvedená aj stavba a to rodinný dom pod súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/X. Vlastníkom všetkých

týchto nehnuteľností v 1/1 je odporca. List vlastníctva je vyhotovený dňa 01. 06. 2012 s tým, že ako titul
nadobudnutia, okrem iných, je tu uvedené osvedčenie N XXX/XX, Nz XXX/XX a osvedčenie N XXX/
XX , Nz XXX/XX.

Na základe dedičského rozhodnutia po E. R. zomrelom dňa XX. XX. XXXX sp. zn. C. XXX/XX-XX bolo

zistené, že dedičmi boli manželka P. R. a deti E. P., ďalej H. W. (matka navrhovateľky) a Z. R.. Dedičstvo
pozostáva z 1/8-iny domu súp. č. XXX (teraz č. XXXX), z pozemkov - nehnuteľnosti parc. č. EN XXXXX/
X, XXXXX/X, XXXXXX, XXXXX/X a ostatné stav neidentické v pozemkovej knihe, katastrálne územie
U. vo vložke XXX B2 v 1/8-ine, vo vložke č. XXXX pod B2 v 1/8-ine, vo vložke č. XXXX B1b v 1/8-ine,
pričom všetko zdedil Z. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý svojich spoludedičov nebude vyplácať. O tomto sa

upovedomujú okrem iných aj H. W., F. Č.. XXX.

Na základe notárskej zápisnice N XXX/XX - E., Nz XXX/XX- E. spísanej dňa 17. 03. 1997 bolo zistené,
že k notárske sa dostavil odporca a požiadal ju, aby spísala osvedčenie s tým, že poukázal na to, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných vo vložke č. XXXX = LV č. XXX rodinný dom súp. č.

XXXX na KN parc.č . XXXXX/X, okrem iných sú tam ešte ďalšie nehnuteľnosti a to pozemky označené
parcelným číslom XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X. V bode 3 svoje vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiamzdôvodnilprávnymtitulomichdedeniaponebohomvlastníkoviZ.R.,ktorýjevedenývo
vložke č. XXXX pod B2 v 1/8-ine a dedením podľa D XXX/XX aj diel pod B1b v 1/8-ine po nebohom E. R.,
rovnako vo vložke č. XXXX, ktorý je vedený pod B7 v 1/8-ine a rovnakým právnym titulom po nebohom

E. R.. Poukazuje na to, že jeho právny predchodca, hoci je vedený ako podielový spoluvlastník v ideálnej
1/8-ine k týmto nehnuteľnostiam bol výlučným vlastníkom v celosti práve nehnuteľnosti označených
v bode 2 tejto zápisnice. Nehnuteľnosti užíval bez akýchkoľvek vlastníckych sporov, len ako svoje
vlastníctvo až do svojej smrti do roku 1981, kedy som do držby a užívania nehnuteľností vstúpil právnym
titulom dedenia ja. Predkladám odobrujúce potvrdenie Mestského úradu v U. č. 8/97 ako aj zhodné

vyhlásenia svedkov R. R.I. a H. W..

Súd z písomného vyjadrenia odporcu doručeného súdu dňa 09. 08. 2012 zistil, že návrh považuje
za neopodstatnený a je si vedomý, že matka navrhovateľky, jeho teta, bola dedičkou dotknutýchnehnuteľností. Táto však po vzájomnej dohode poslala potvrdenie, že súhlasí s vysporiadaním majetku
v jeho prospech a toto potvrdenie sama vybavovala v mieste svojho bydliska F.. Uvedené potvrdenie je
priložené k notárskej zápisnici zo dňa 17. 03. 1997. Menili sa aj skutočnosti z dedičstva D XXX/XX, keďže

Z. R. zomrel po dlhej a vážnej chorobe skôr ako matka P.. O matku P. potom prebrala starostlivosť jej
dcéra E.S. P. a jej rodina, do ktorej aj ja patrím. Nakoľko matka Katarína bola postihnutá šedým zákalom
a až do svoje smrti potom bola slepá, bolo potrebné sa o ňu starať, taktiež sa starať o všetky budovy a
nehnuteľnosti a toto sme prebrali ako plnú zodpovednosť. Matka navrhovateľky si bola vedomá týchto
skutočností a preto súhlasila s prevodom nehnuteľností na moju osobu.

Súd z písomného vyjadrenia zástupcu navrhovateľky doručeného súdu dňa 10. 08. 2012 zistil, že
vzhľadom k tomu, že matka prekonala štyri mozgové mŕtvice a od roku 2001, kedy prekonala prvú, až
do konca života bola odkázaná na cudziu pomoc, jej nikdy neoznámila, že by niekedy vedome súhlasila
s tým, aby sa odporca stal vlastníkom jej majetku, preto žiada, aby súd vyžiadal od notárov aj doklady,
z ktorých bude vyplývať nepochybný súhlas H. W. z osvedčenia vlastníctva.

Súd z čestného vyhlásenia urobeného matkou navrhovateľky dňa 26. 02. 1997, ktoré bolo súdu zaslané
JUDr. I. E., notárkou, zistil, že táto doslovne vyhlásila, že má vedomosť o tom, že pán Š. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. F. S. je užívateľom nehnuteľností kat. územie U. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/
X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a dom súp. č . XXXX. Zároveň je

napísané, že tieto nehnuteľnosti užíva od roku 1981, podpis W. H. s tým, že uvedené čestné vyhlásenie
bolooverenénamatrikenaMestskomúradeF.,okresW..Uvedenéjeturodnéčíslomatkynavrhovateľky,
jej bydlisko.

Súd na základe čestného vyhlásenia urobeného matkou navrhovateľky dňa 12. 08. 2002 A. F. S., podpis

mal byť overený pod číslom 33/2002 súd zistil, že matka navrhovateľky čestne vyhlasuje, že súhlasí s
prevodom pozemkov kat. územie U.Ň., parcela, okrem iných, č. XXXXX/X na Š. P., t. j. odporcu. Zároveň
súd poznamenáva, že podpis, ktorý bol na čestnom vyhlásení urobenom dňa 26. 02. 1997, ktoré matka
navrhovateľky podpisovala v meste F. v Č. S. a podpisom v tomto čestnom vyhlásení, tieto podpisy sú
celkom iné.

Súd na základe uznesenia Okresného súdu R. W. č. D XXXX/XXXX-XX zistil, že po matke navrhovateľky
súd vydáva majetok nepatrnej hodnoty jej dcére L. W. (navrhovateľke).

Súd z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu doručeného súdu dňa 21. 11. 2012 zistil, že

nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané pôvodne v pozemno-knižných zápisniciach pre katastrálne územie
U., tieto dávno nezodpovedali reálnemu stavu k daným nehnuteľnostiam. Medzi pôvodnými pozemno-
knižnými vlastníkmi a ich právnymi predchodcami došlo k reálnej deľbe predmetných nehnuteľností,
pričom každý užíval samostatne parcely, ktoré sú vedené na LV č. XXX. Čo sa týka domu č. XXXX, tento
nikdy nepatril ich rodine, ale patril vetve pôvodne D. R. a manželke. Čo sa týka nehnuteľností súp. č.

XXXX rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, tento postavil strýko odporcu Z. R. za pomoci svojich
rodičov. Ako dedičky po Z. R. do úvahy prichádzali jeho dve sestry a to matka navrhovateľky a moja
matka. Po jeho smrti nebolo vydané dedičské rozhodnutie a bolo obnovené až v roku 1991, avšak medzi
mojou mamou a H. W. došlo už dávno k dohode, že moja matka doopatruje rodičov a zároveň z dôvodu
tejto skutočnosti, že matke navrhovateľky bolo financované štúdium, prenechá všetok majetok našej

rodine. Napriek tejto dohode tým, že zdedila polovicu domu v predmetnom dedičskom konaní, myslela
na to, aby do tohto domu mohla len chodiť. Jej prianím bolo, aby sme jej umožnili dlhodobejší pobyt v
dome č. XXXX a od nás požadovala službu v tom smere, aby sme po jej smrti jej telesné pozostatky
priviezli s Č. S. na cintorín vo R. -J., kde sme jej zriadili aj pomník. Toto všetko matka navrhovateľky
potvrdila aj pre účely vydania spomínaných notárskych zápisníc. Uvedené skutočnosti boli potvrdené

dvakrát a to vyhlásením v roku 1997 a súhlasom v roku 2002, ktorý už ani sama nemohla podpísať,
avšak bola v obci A. F. S. spoločne s navrhovateľkou a výslovne, keďže už nemohla sama písať
požiadala dcéru, aby ju v jej mene podpísala. Pri tomto podpisovaní bol prítomný aj môj brat E.
P., ktorý nás viezol autom na obecný úrad, pričom môj brat ich obe doviezol až z Č. S.. Tu mi
vlastne matka navrhovateľky opätovne potvrdila, že mi prenecháva všetky podiely. Naviac poukazujem

na to, že s matkou navrhovateľky až do jej smrti sme mali veľmi pekný vzťah. Na základe vyššie
uvedených skutočností som sa cítil byť výlučným vlastníkom oboch domov ako aj podielov vo všetkých
nehnuteľnostiach, ktoré sú vedené na oboch listoch vlastníctva. V presvedčení, že som vlastníkom
týchto domov som vykonal rozsiahlu rekonštrukciu v období rokov 1991 až 1998. Väčšina týchto prác sauskutočňovala aj počas toho, keď bola matka navrhovateľky spolu aj s navrhovateľkou na návšteve vo
R. - J.. Všetky tieto rozsiahle rekonštrukcie som robil a financoval zo svojho, pričom, keď som robil túto
rekonštrukciu z tohto dôvodu sa nikdy nezamýšľali nad prispením na rekonštrukciu. Vždy, keď matka

navrhovateľky prišla hovorila, tak si zase pokročil a zveľadil. Nikdy nepovedala, ani ma nezastavila, že
tieto práce robím bez jej súhlasu. Už aj z konania a správania matky odporkyne bolo zrejmé, že žila s
vedomím,žesajednáomojevlastníctvo.Nikdynepožadovala,abysomjuakopodielovúspoluvlastníčku
vyplatil. Matka navrhovateľky ani nikdy neplatila dane z nehnuteľností, neuhrádzala žiadne výdavky
spojené s potrebou vody, elektriky resp. iných výdavkov. Ja tvrdím teda, že matka navrhovateľky tým,

že mi dala vyjadrenia pre spísanie notárskych zápisníc len potvrdila skutočnosti a dohody medzi ňou
a mojou matkou resp. medzi ňou a mnou ako odporcom. Ak by boli i pochybnosti, tak minimálne od
roku 1997 t. j. od kedy bola vydaná notárska zápisnica so súhlasom matky, cítim sa byť dobromyseľným
nadobúdateľom všetkých nehnuteľností, pričom najneskoršie som splnil dobu vydržania uplynutím 10
rokov t. j. v roku 2007.

Súd z čestného vyhlásenia B. P. doručeného súdu dňa 26. 06. 2014 zistil, že pozemky, ktoré si
vysporiadal jeho brat patrili jeho rodine. K tomuto mala dedičské právo ich mama E. P., jej sestra H.
W. a brat Z. R.. Brat zomrel a ako dedičia ostali jeho dve sestry z dôvodu, že on nemal manželku ani
deti. Nakoľko tento dom zostal prázdny, sestry sa rozprávali čo bude s týmto domom, keďže my sme
už mali postavený iný dom v obci A. F. S.. Už vtedy sa moja mama aj so sestrou H. W. dohodli, že dom

ostane pre jej rodinu resp. pre niektoré z jej detí. Naša matka E. P. nás mala štyroch a to najstaršieho
brata Š., D., B. a najmladší E.. Naša mama so Š. zistili, že majetok nie je v poriadku a začali sa tomu
venovať. Všetko toto povedali aj maminej sestre H. W. a viem, že sa o tom veľakrát rozprávali. Určite
viem povedať, že došlo k takej dohode, že tento starý dom po Z. súp. č. XXXX bude pre brata Štefana
a on sa o to stará a udržiava a začal tento dom opravovať. Medzi tým ako tieto rozhovory prebiehali v

našej rodine, ako s týmto domom naložiť, tak naša matka zomrela v marci 1991 a preto už v dedičstve
po Ondrejovi sme museli byť namiesto mamy my, všetky deti. Naša teta H. W. a my ostatní súrodenci
Š. P. sme výslovne súhlasili s tým, že dom zostane bratovi Štefanovi. Po revolúcii brat začal hľadať aj
papiere, začal chodiť do pozemkovej knihy a na geodéziu. Hovoril, že dom a polia nie sú v poriadku.
Teta H. chodila raz do roka k nám na A. na dlhšie obdobie a viem, že brat jej pri každej návšteve hovoril

čo zistil v papieroch. Viem, že brat bol dokonca zhrozený, že v dome majú zapísanú 1/16-inu ako aj v
pozemkoch. Teta H. W. nemala o tieto pozemky ani chalupu záujem a hlavne nemala peniaze na opravu
a vôbec záujem, aby bola vlastníčkou a dala do opravy domu nejaké peniaze. Opakovane celá rodina
sme sa aj za jej prítomnosti dohodli, že dom ostane nášmu bratovi Š.. Z tohto dôvodu si ho brat aj opravil
a dal do toho veľa peňazí. Keď prišla teta H., tak vždy len chválila brata ako pekne si to robí a opakovane

vravela, že dobre, v akých dobrých rukách je ten dom. Viem aj o tom, že teta H. a môj brat Š. viackrát
sedeli nad papiermi od pozemkov aj domu. Brat jej ukazoval papiere, ktoré obstaral z geodézie a keď jej
to všetko takto vysvetlil ona sama dala súhlas na vyporiadanie pozemkov v jeho prospech. Viem ešte,
že brat chodil aj za ďalšími ľuďmi, hľadal deti po vlastníkoch, aby mu dali tiež súhlas na vyporiadanie.
Teta mu aj podpísala na obecnom úrade papiere, podpisovala to asi dvakrát. Viem, že raz ju brat E. z

E. aj doviezol, lebo už nevládala sama prísť a prišla len kvôli podpísaniu papierov. S tetou W. sme sa
dobre znášali, chodila k nám veľmi rada až na posledné dva roky života, keď už nevládala prísť. Teta
určite riadne vedela, že brat mal listy vlastníctva a dom aj polia má zapísané už na seba. Ona sama
vedela, že Erika by si s týmto starým domom neporadila, nemala by ani na opravy, nemala manžela ani
druha, jej správanie mama mnohokrát kritizovala, lebo bola ľahostajná, ani teta, ani L. nemali na opravu

svojho rodičovského domu. Teta sa vlastne s mamou a bratom Š. dohodli na takomto vysporiadaní preto,
že mama a my všetci súrodenci sme sa starali o ich spoločnú mamu P., ktorá potrebovala už takmer
celodennú starostlivosť, lebo ku koncu života oslepla.

Súd z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu doručeného súdu dňa 09. 01. 2015 zistil,

že navrhovateľka svoje nároky k nehnuteľnostiam odvodzuje od dedičských konaní, ktoré prebehli po
nebohom Z. R.. Tu však poukazuje na zmätočnosť dedičského konania vykonaného v konaní D XXX/
XX, keď predmetom dedičstva sa stal v celosti neusporiadaný dom súp. č. XXXX, ktorý do dedičstva
bol zaradený ako výlučné vlastníctvo nebohého Ondreja Válovčana bez akéhokoľvek preukázania jeho
vlastníckych práv. Pri tom v čase prejednávania dedičstva po nebohom (dodatočnom dedičskom konaní

v roku 1991) na liste vlastníctva bol dom súp. č. XXXX zapísaný na nebohého Z. R. v podiele 1/8-iny. Iný
zápis nesvedčil ani v pozemkových knihách. List vlastníctva č. XXX je súčasťou dedičského spisu, preto
aj vtedajšia Správa katastra ani nemohla a nezapísala podľa D XXX/XX na list vlastníctva dom súp. č.
XXXX v celosti, ale vykonala len zápis tohto domu v 1/16-ine na H. W. a v 1/16-ine na odporcu Š. P.. Včase dodatočného prejednania dedičstva po nebohom Z. R. uvedený dom XXXX bol veľmi schátralý a
starý. Medzi sestrami E. P. a H.F. W. došlo k dohode, že tento starý dom nadobudne E. P. z dôvodu, že
sa starala o rodičov, ktorých doopatrovala. V čase dodatočného dedičského konania v roku 1991 táto

už nežila a preto ako dedičia na jej miesto nastúpili synovia Š., B., E. a D.. Opätovne tu poukazuje na to,
že Š. P. v dobrej viere tu vykonal veľkú rekonštrukciu tohto domu. Poukazujeme, že o tomto vedela aj
matka navrhovateľky, čo vyplýva aj z jej čestného prehlásenia zo dňa 26. 02. 1997, kedy vydala čestné
vyhlásenie, že predmetný dom užíva výlučne odporca. Jej podpis je tu overený na Mestskom úrade F..
Na základe tohto poukazujeme, že odporca nadobudol vlastnícke právo vydržaním a to najneskôr od

uplynutia desať ročnej doby od vydania osvedčenia o vydržaní t. j. 24. 03. 2007.

Súd z dedičského spisu D XXX/XXXX po nebohom Z. R. zistil, že zo zápisnice o predbežnom šetrení
D XXXX/XX-X, ktorá sa nachádza v dedičskej veci sp. zn. D XXX/XX s tým, že súd poukazuje na tú
skutočnosť, že v rámci zápisnice o predbežnom šetrení sa ako dedičia uvádzajú E. P., nar. XX. XX.
XXXX (matka odporcu), ktorá bola sestrou zosnulého, ďalším dedičom bola ďalšia sestra zosnulého

a to H. W. , nar. XX. XX. XXXX (matka navrhovateľky) a aj P. R., nar. XX. XX. XXXX, sa nachádza
splnomocnenie, ktorým matka zosnulého P. R.Á. splnomocnila na prejednanie tohto dedičstva svoju
dcéru E. P.. Súd poukazuje na to, že podľa zápisu poručiteľ býval u matky a zomrel ako nemajetný. Súd
z ocenia nehnuteľností v rámci dedičstva zistil, že rodinný dom XXXX bol ocenený v celosti na 20.000,-
Sk, pričom z potvrdenia Mestského národného výboru v U. zo dňa 14. 12. 1990 sa uvádza, že tento bol

vlastníctvom Z. R. až do jeho smrti. Bol postavený v roku 1952 - 1953. Uvedené potvrdenie sa dáva
k dedičskému konaniu.
Zároveň sa tu nachádza list napísaný matkou navrhovateľky H. W., kde uvádza, že sa nemôže dostaviť
na prejednanie dedičstva dňa 12. 03. 1991 po bratovi Z.. R. z dôvodu, že je chorá a preto prosí či by sa
prejednať dedičstvo nemohlo na apríl. Zároveň je uvedené, že dedičstvo neodmieta.

Súd z listiny napísanej matkou navrhovateľky 07. 04. 1991 zistil, že týmto splnomocňuje svojho synovca
Š. P. nar. XX. XX. XXXX v dedičskom konaní po nebohom Z. R. v súvislosti s domom č. XXXX na R. -J.
s tým, že si nechávam polovicu domu, v prípade vyrovnania medzi vlastníkmi domu sa vypláca polovica
z dohodnutej sumy terajšej hodnoty, podpis W. H..
V rámci zápisnice z prejednania tohto dedičstva dňa 09. 04. 1991 súd zistil, že účastníci boli H. W. PM

(plná moc) a za nebohú E. P. Š., B., D. - osobne a E. plná moc.

Súd z vyjadrenia svedkyne E. T. zistil, že navrhovateľku pozná, pretože ona tam chodievala, kde bývajú
aj oni, aj jej starká jej bola rodina, odporcu takisto pozná. Matka z domu odišla po tom, keď sa vydala,
teda pani H. R.. V tomto dome potom už ostala iba matka E. P., ktorá neskôr oslepla, o túto sa staral

odporca a chodil jej tam robiť roboty. Jedná sa o dom súp. č. XXXX. Svedkyňa sa vyjadrovala aj k
domu č. XXXX s tým, že výpoveďou k tomuto domu, alebo aj k iným pozemkom, ktoré nie sú už teraz
predmetom konania sa súd nebude zaoberať. Uviedla, že býva približne 80 metrov od domu č. XXXX od
narodenia. Poukázala na to, že pani H. W., s ktorou sa ona poznala jej povedala, že keď Š. P. doopatruje
ich matku, keďže ona bola slepá a musel sa o ňu starať aj každý deň, tak veci a role pripadnú jemu za

to, že ju doopatroval. O predmetný dom sa vždy staral odporca a aj, keď sa niečo pokazilo. Keby sa o
toto nestaral bolo by to už dávno spadlo. H. W. tam nikdy nejako trvalejšie nechodila, chodila len tak na
týždeň aj to len v lete, keď bolo lepšie počasie. O tento dom sa staral aj vtedy, keď ešte starká žila.

Súd z vyjadrenia svedka E. T. zistil, že účastníkov konania pozná, pretože matka navrhovateľky bola

jej suseda a odporca je mu tiež sused, býva asi takých 800 metrov od nich. Uvedené domy svedok
označoval ako horná a dolná izba, pričom horná izba bol dom súp. č. XXXX a dolná izba ako dom
súp. č. XXXX. Čo sa týkalo domu č. XXXX, poukázal na to, že v tomto býval E. R., ktorý bol bratom D.
R.. V tomto dome ostala bývať E. žena P. a túto chodil opatrovať odporca, bola to jeho starká. Bližšie
sa už svedok však nevedel vyjadriť, kto mal dediť pozemky, či došlo k nejakej dohode medzi matkou

navrhovateľky a matkou odporcu.

Súd z výsluchu svedkyne E. R. zistil, že navrhovateľku pozná iba zbežne a odporcu lepšie, chodieval aj
do Slatiny. Čo sa týkalo domu č. XXXX o tom vie málo, nevie kto tam býval, alebo ako to bolo majetkovo
usporiadané.

Súd z výsluchu svedkyne L. R. zistil, že navrhovateľku videla možno dvakrát a odporcu pozná lepšie, s
jeho synom chodievala do školy. Táto sa tiež nevedela vyjadriť, že ako odporca získal dom súp. č. XXXX.Poukázala však na to, že keďže aj oni tam mali pozemky okolo tohto domu, tak keď tam chodievali
hrabať alebo kosiť, tak okolo tohto domu robil a opravoval ho odporca.

Súd z výsluchu svedka E. P. zistil, že on je bratom odporcu a navrhovateľka je jeho sesternica. V dome
č. XXXX bývala jeho starká a táto mala viac detí, v dome ostala bývať ona aj so svojim synom Z., ktorý
je bratom H. W., o starkú sa staral jeho brat. Čo sa týka vysporiadaniu domu malo to byť tak, že brat
sa postará o starkú a polovica toho majetku, ktorú mala zdediť aj pani H. W., matka navrhovateľky, tak
z tohto dôvodu sa nemala dediť a malo to ostať bratovi. Do tohto domu chodievala aj navrhovateľka

so svojou matkou cez leto. Niekedy v roku 1996 viezol navrhovateľku aj s matkou na Slovensko za
účelom, že tieto majetky sa majú dať do poriadku a to v tom zmysle, že polovica, ktorú vlastnila matka
navrhovateľky sa mala prepísať na brata a išli potom na Miestny národný výbor v A. F. S., kde sa
podpísali papiere. V aute bol on, jeho brat, navrhovateľka a jej matka. K tomuto prepisovaniu došlo
tak, že matka navrhovateľky mu volala, že keď pôjde na Slovensko, aby ju zobral a potom sme išli
tam na chalupu a urobilo sa toto. Vo veci opráv tohto domu, keďže tam už začalo aj zatekať, tak

matka navrhovateľky ako aj ich mama im povedali, aby sa o tento dom postarali a strechu opravovali
svojpomocne on s bratom, pričom všetky ostatné opravy, ktoré sa robili na tomto dome ako aj investície
do materiálu toto platil jeho brat. Matka navrhovateľky chodievala počas letných prázdnin raz do roka na
tentodom.Správalasaakokebychodievaladorodičovskéhodomu,kdevyrastalaaužívalasitamchvíle,
keď tam bola. S matkou navrhovateľky som mal ja pekný vzťah. Na otázku či si niekedy nárokovala na

polovicu domu alebo na nejakú časť, alebo či chcel a nejaké vyrovnanie, svedok uviedol, že pani W.
nikdy nechcela nič za tento dom, aj keď sa urobil nejaký odhad ohľadom polovice, približne 20.000,-
Sk. Ona toto však nechcela, chcela len to, aby tento dom bol v poriadku. Bol tam možno takých šesť -
sedem rokov predtým ako sa bol urobiť zápis v dedine nad Rimavicou. Ona nedávala žiadne finančné
prostriedky do opráv tohto domu. Mala radosť, že tento dom nechátra. Podľa neho H. W. mala vedomosť

o tom, že tento dom je zapísaný na jeho brata a poukázal na to, že ona mu to darovala a o tomto bola
spísaná darovacia zmluva, keď boli na MNV, kde bol podpísaný papier.

Súd z výsluchu svedka D. H. zistil, že čo sa týka účastníkov pozná navrhovateľku a to z toho dôvodu,
že je dcéra, teraz už nebohej H. W.. K čestnému prehláseniu, ktoré napísal, toto napísal z tohto dôvodu,

že navrhovateľka ho poprosila či by niečo také nenapísal. Písal to z toho dôvodu, že keď bol s pani
H. W. pomáhať jej pri oprave rodinného domu, tak ona volala či by som niekedy nešiel s ňou spolu na
Slovensko na tú jej chatu resp. usadlosť s tým, že už však niekedy tesne pred jej smrťou som ju navštívil
a potom mi už povedala, že z toho asi nič nebude, lebo že ju o túto časť domu chcú pripraviť. Matka
navrhovateľky sa nikdy nezmieňovala, že by chcela uvedené nehnuteľnosti darovať, akurát spomínala,

že nejaký pán Š. sa tam o tieto nehnuteľnosti stará. Uvedené čestné prehlásenie mu písal pán T. a pri
písaní nebol nikto iný, iba on. Navrhovateľku pozná približne 20 rokov a ich vzťah je kamarátsky.

Súd z výsluchu svedka D. T. zistil, že pani navrhovateľku pozná z dôvodu, že poznal aj jej matku. Čo
sa týka odporcu, podľa jeho vedomosti by ho mal poznať z toho dôvodu, že pred viac ako 20 rokmi

sa s ním stretli u nich v F., ale mal ho stretnúť aj na chalupe, nevie uviesť presne kedy to bolo. Matku
navrhovateľky spoznal tak, že boli na nejakých oslavách a časom sa skamarátili. Na tej chalupe bol aj s
pani L., pričom pani W. tam nebola, bolo to možno takých dvadsať rokov dozadu. Pani W.Á. s majetkom,
ktorý mala na Slovensku, chcela naložiť takým spôsobom, že tento mal zostať L.. Keď sme boli na
Slovensku, tak bola to veľmi pekná návšteva, pekne nás prijali. Čo sa týka ľudí, kto to mohol byť, tak

nevie presne povedať, mohli to byť aj rodičia pána odporcu. Vzťah navrhovateľky s rodinou bol veľmi
dobrý. Na Slovensku boli asi dva dni a prenocoval som asi u ich rodičov. Pohreb matky navrhovateľky
podľa neho platila navrhovateľka.

Súd z výsluchu svedka D. R. zistil, že navrhovateľka je jeho sestrenica z druhého kolena, teda ich

starí rodičia boli súrodenci, odporcu pozná iba z videnia. S matkou navrhovateľky som sa spoznal tým
spôsobom, že ona chodila k strýkovi E. aj k strýkovi D., tam sme sa stretávali v časti J., ktorá je časťou
R. J.. Ja som sa s pani Zichovou stretol možno v roku 1992 a potom sme my už tam veľmi nechodili.
Pamätám si , že ona hovorila, že majetky resp. nehnuteľnosti, ktoré tam má chce nechať dcére, jej
prvoradým prianím bolo, aby tam bola pochovaná.

Súd z výsluchu svedkyne T. W. zistil, že navrhovateľku pozná cez jej mamu H. W. a odporcu pozná len
z videnia. Matka navrhovateľky som spoznala vlastne v roku 1991 a stretávala som sa s ňou do roku
1999 a to väčšinou u strýkov, väčšinou sme sa stretávali v letných mesiacoch. Vo veci spomínanýchnehnuteľností, komu by ich chcela nechať, sa rozprávala s matkou navrhovateľky niekedy v roku 1998 a
táto spomínala aj vzhľadom na svoje zdravotné problémy, že by chcela byť na R. J. pochovaná s tým, že
dedičstvo, teda by chcela nechať navrhovateľke. S matkou navrhovateľky sme sa stretávali u strýka D.

a tieto stretnutia prebiehali tak, že my sme v tom období medzi sebou komunikovali tak, že sme si písali
alebo telefonovali, pričom ja som vedela kedy ona príde a v lete chodievala na dlhšie obdobie. Pani W.
hovorila, že o nehnuteľnosti sa stará odporca a za to, že sa on o toto stará ona mu dala do užívania
zeme, napr. aby tam mohol kosiť trávu a mal z toho úžitok.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky zistil, že v priebehu konania sa tu
rieši niekoľko právnych problémov. Ako prvý označil, že v rámci konania sa tu ťahajú určité námietky
odporcu, že dom č. XXXX v období, keď v podstate tento dom užíval, rekonštruoval, opravil atď., táto
otázka sa tu nemá riešiť, pretože tu nejde o otázku spoluvlastníkov alebo
investícií alebo bezdôvodného obohatenia, ale o celkom iný právny vzťah, takže k tomuto sa nebude
vyjadrovať. Čo sa týka samotného nároku, tu poukázal na to, že v roku 1991 a to si myslím, že je

nesporné, prebehlo dedičské konanie po Z. R., ktorého účastníkmi bola jednak právna predchodkyňa
tu prítomnej odporkyne - jej matka H. W. a Š. P., ktorý v podstate vystupoval jednak sám za seba a
jednak ako splnomocnený zástupca. Na doklade, teda konkrétne na tomto rozhodnutí, je zrejmé, že
toto rozhodnutie z 09. 04. 1991 pán P. prevzal. Je teda nepochybné, že s obsahom tohto rozhodnutia
bol oboznámený. Podľa tohto rozhodnutia bol tiež vykonaný príslušný zápis v katastri nehnuteľností.

Následne došlo v priebehu doby k určitým zmenám číslovania a výmery jednotlivých parciel, čo sa
prejavilo v tzv. identifikácii parciel, ktorá bola priložená k notárskej zápisnici, ktorú si v podstate nechal
spísať odporca. Konkrétne sa jedná o notársku zápisnicu z roku 1997 označenú ako N XXX/XX. Teda
pokiaľ tu hovorí o vydržaní, toto neprichádza do úvahy. Po prvé, od roku 1991 do roku 1997 neuplynula
zákonom stanovená doba 10 rokov, ale iba 8 rokov. Ďalej by musel byť v dobrej viere, a to ako po

subjektívnej tak aj po objektívnej stránke. Ibaže odporca nemohol byť v dobrej viere vôbec, pretože
ak v roku 1991 vedel, že pani W. zdedila časť nehnuteľností, teda že bola dedičom, tak z logiky veci
nemohol predpokladať, že je vlastníkom týchto nehnuteľností, ako sa snažil tvrdiť pri súpise jednotlivých
notárskych zápisníc. Je tu otázka či takéto jednanie bolo vedené len omylom alebo iným dôvodom, ale
to nech už riešia iné orgány. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal aj na pomerne zaujímavú notársku

zápisnicu a to N XXX/XX-E., kde je celkom zaujímavé, že sa v tejto notárskej zápisnici, ktorá bola
nepochybne spísaná na základe informácií odporcu, pretože bola spisovaná v jeho prospech, tu hovorí
o tom, že až do roku 1981, zdôrazňujem tento dátum, užíval tieto nehnuteľnosti Z. R. a potom, že mal
vstúpiť do užívania, ale do spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol vyčlenený, síce si nedokážem predstaviť
ako sa vyčleňuje spoluvlastnícky podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ale dobre, tak v krajom

prípadejetotamnapísané.Aletujedôležitézdôrazniť,pokiaľbysomtutotižmalzasehovoriťovydržaní,
tak v tej dobe v roku 1989 platil zákon č. 40/1961 Zb., ktorý bol ešte spoločný pre Československo a tam
vôbec právo vydržať nemohol, pretože do roku 1982 tento Občiansky zákonník vôbec nepoznal právo
vydržania a iba po roku 1982 bolo možné vydržať, ale nie právo vydržania, ale iba právo osobného
užívania, teda právo na zriadenie osobného užívania a toto platilo až do roku 1991, pretože stále platil

spoločný Občiansky zákonník a na základe toho len prichádzalo do úvahy, že štátny orgán mohol
vydržaný pozemok alebo čokoľvek iné čo sa dalo vydržať, dať do osobného užívania občanovi, tak
znel pôvodný zápis. Až po zmene politických pomerov po roku 1989 bolo zakotvené klasické právo
vydržania. Tým som povedal prečo sa nedá prihliadnuť na zápis z roku 1997, pretože tak ako som už
povedal, odporca dobre vedel čo bolo v roku 1991 dedičstvom a dobre vedel, že pani W. bola dedičkou,

takže, že vydržal jej podiel je celkom nemysliteľné, pretože nesplnil ani jednu z tých dvoch podmienok,
ktoré bolo treba splniť. Naviac, pokiaľ je tu snáď naznačované, že sa konali nejaké, povedal by som
rodinné stretnutia a podobne a že sa tam hovorilo o tom, že by snáď mala pani W. darovať ten svoj
spoluvlastnícky podiel, tak z tohto vyplývajú opätovne dve veci, že odporca veľmi dobre vedel, že mu
tento spoluvlastnícky podiel nepatrí, pretože keby tomu tak nebolo, tak by sa nemalo čo darovať a za

druhé, ak niekto niekomu povie, že mu chce niečo darovať, to ešte neznamená, že mu to aj daruje
a čo sa týka tých jednotlivých prehlásení, ktoré podpísala pani W., ona nemala dôvod ju nepodpísať,
ona v podstate potvrdzovala iba to, že odporca tieto nehnuteľnosti užíval, samozrejme, to nikto ani
nespochybňuje, že ich užíval, ale nie v dobrej viere, že mu patria, pretože keby to tak bolo, tak prečo by
si nechával túto zápisnicu od pani W. podpísať, predsa by vôbec takúto zápisnicu nepotreboval, pretože

by vedel, že sú tie nehnuteľnosti jeho, prečo si to nechal podpísať, pretože veľmi dobre vedel, že mu to
nepatrí, preto si to nechal podpísať a za týchto všetkých okolností nemožno hovoriť o tom, že z pohľadu
vydržania sú tu splnené podmienky, nie sú a teda odporca sa nikdy na základe jednotlivých notárskych
zápisnícnemoholstaťresp.vydržaťajspoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachprávnejpredchodkynenavrhovateľky. Pokiaľ však došlo k tomuto zápisu, tak to došlo na základe listiny, ktorá je v rozpore s
realitou a skutočnosťami a preto sa navrhovateľka domáha svojho nároku súdnou cestou, pretože jej nič
iné neostáva. V každom prípade, však jej právna predchodkyňa poriadne zdedila nehnuteľnosti tak ako

sú zapísané a tieto by mali byť predmetom dedičstva po zomrelej právnej predchodkyni navrhovateľky.
Z týchto všetkých dôvodov navrhol, aby žalobe bolo vyhovené.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu zistil, že táto žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť
a zaviazať navrhovateľku na zaplatenie trov konania. Predovšetkým poukázala na skutočnosť, že

navrhovateľka sa domáha spoluvlastníckeho podielu, teda určenia, že do dedičstva po jej matke patrí 1-
ica domu súp. č. XXXX v katastrálnom území obce U.á a ďalej pozemky, tie ktoré ešte neboli predmetom
zastavenia v tomto konaní. Tu poukázala na celý priebeh dedičského konania. Poukázala na to, že teda
do dedičského konania sa síce dostalo, že predmetom dedičského konania by mal byť údajne celý
dom súp. č. XXXX, avšak keď nazrela do celého obsahu dedičského spisu, tak nie je možné, aby sa
predmetom dedičského konania stal celý dom súp. č. XXXX, nič tomu nenasvedčovalo. V dedičskom

spise D XXX/XX, to bolo vlastne dodatočné dedičské konanie po nebohom Z. R., sa nachádza ako
príloha list vlastníctva č. XXX, bol to podklad pre dedenie, kde je jednoznačne vyznačené, že Z. R. bol
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti len v rozsahu 1/8-iny, v žiadnom prípade nie v celosti. Ďalej
poukazujem, teda ako to potvrdzuje list vlastníctva, poukazujem aj na príslušný výpis z pozemkovej
knihy pre katastrálne územie U., z ktorého je zjavné, že predmetný dom Z. R. absolútne nevlastnil v

celom rozsahu, teda v celosti, ale ho vlastnil tiež len v rozsahu 1/8-iny. Poukázala na výpisy z pozemno-
knižných zápisníc pre katastrálne územie U. XXX, XXXX, XXXX, kde je vlastníctvo Z. R. priznané, ale
hovorím len v 1/8-ine. Predtým samozrejme tento dom mal súp. č. XXX bol vedený ako dom XXXX, čiže
predmetom dedičstva v žiadnom prípade nemohol byť podiel 1-ice alebo nemôže byť 1-ice ale len 1/16-
iny, to by bolo ako základ. Tvrdím, že nemôže nikto nadobudnúť viac práv čo je zásada občianskeho

práva, než má pozostalý po ktorom sa má dediť alebo nemôže nikto na nikoho za života previesť
viac práv ako sám má. Čiže aj v danom prípade, ak Z. R. vlastnil 1/8-inu zapísanú na liste vlastníctva
domu a vlastnil 1/8-inu zapísanú v pozemkovej knihe, nemôže sa stať predmetom vlastníctva 1-ica.
Nemôže to nahradiť žiadne potvrdenie Mesta U., ktoré tvrdí, že údajne mal byť vlastníkom v celosti,
čiže to je jedna skutočnosť, veľmi závažná pre toto konanie, takže navrhovateľka sa môže domáhať

určenia vlastníctva, do dedičstva po nebohej matke je patrí 1/16-ina predmetných nehnuteľností. Ďalej
poukázala na vyjadarenie právneho zástupcu navrhovateľky, že v žiadnom prípade nemohlo ísť o
dobromyseľnosť nadobúdania predmetných nehnuteľností predmetnými notárskymi osvedčeniami. Ja
tu však poukazujem na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bolo možné vydržať
a do tejto držby podľa aj judikátov aj podľa prechodných ustanovení, bolo si možné započítať držbu

svojich právnych predchodcov, čiže nie je v žiadnom prípade pravda, že od vtedy uplynula len 8-ročná
doba alebo neviem aká, ale bolo si možné započítať aj držbu vlastnú a držbu aj právnych predchodcov,
čiže to je prvá vec. Druhá vec, ak právna predchodkyňa navrhovateľky H. W., ako bolo preukázané v
konaní, vlastne vyslovene súhlasila s tým, aby si predmetné nehnuteľnosti, pastvy a pozemky, ktoré ich
rodina vlastnila ako aj túto nehnuteľnosť č. XXXX, ktorá bola v tom čase schátraná a veľmi schátraná ,

bolo ju treba zásadným spôsobom rekonštruovať, bola pred rozpadnutím, bola na zbúranie, ak dala
súhlas na osvedčenie predmetných nehnuteľností v roku 1997 odporcovi, musela vedieť čo odporca
týmtozamýšľa,žesizamýšľausporiadaťvlastníctvoktýmtonehnuteľnostiam.Aknotárkadalaodporcovi
predtlač, že užíva, pre potreby toho, aby mala zdokladované, čo sa osvedčuje a kto s osvedčením
súhlasí, tak u odporcu sa vzhľadom na to, že nemá právne vzdelanie, to či užíva alebo sa prevádza do

vlastníctva , on si myslím, že bol presvedčený a v dobrej viere, už nadobúdal, čiže už v čase vydávania
osvedčenia boli podľa mňa u neho splnené podmienky vydržania a keď už nie inak, tak podmienky
vydržania splnil tým, že H. W., matka navrhovateľky, dala súhlas na vydanie osvedčenia, vedela, že
sú na listoch vlastníctva odporcu, nikdy tomu nenamietala, nikdy nenamietala, aby si nehnuteľnosti
zásadným spôsobom rekonštruoval, uznávala v podstate jeho vlastnícke právo, mal krásny vzťah k

tomuto, čiže aj tu poukazujem aj na mnohé judikáty, poukazujem na to, že odporca nie je právnik a on
nemôže vedieť aký význam pre neho má vydanie papiera z užívaním a prevádza vlastnícke práva alebo
čo. On si dal vysporiadať nevysporiadané vlastnícke práva k nehnuteľnosti, k čomu mu výslovný súhlas
dala matka navrhovateľky. Takže ak nebol dobromyseľný do roku 1997, bol dobromyseľný odvtedy ako
mu poskytla tento doklad, 10 ročná doba uplynula v roku 2007 a vtedy sa naozaj stal vlastníkom s

ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu vzhľadom na ako sa dohodli matka navrhovateľky a jej sestra
E. P., ktorá bola matka odporcu a ostatných dedičov. Veď tieto dohody, ktoré sa udiali ohľadom toho, kto
bude majiteľom domu po Z. R., alebo kto sa stane dedičom alebo majiteľom alebo ako si vysporiadajú
vlastnícke práva, o tom svedčia výpovede viacerých svedkov vrátane súrodencov odporcu, ktorí vlastneako dedičia mohli proti nemu vypovedať, mohli povedať áno, neoprávnene si to zobral, neoprávnene si
to zadal, oni mali tiež v podstate dedičské práva, zároveň s ním jednu polovicu mala dediť alebo dedičský
nárok mala navrhovateľkina matka, 1-icu matka odporcu spolu s ostatnými súrodencami, čiže oni mohli

proti nemu vypovedať, že teda ozaj si tie predmetné nehnuteľnosti vysporiadal neprávom, ale práveže
naopak, matka navrhovateľky a odporca alebo všetci v rodine sedeli mnohokrát na tom, ako usporiadať
predmetné nehnuteľnosti, že sa stanú výlučným vlastníctvom, bola taká dohoda, bolo to preukázané,
že takáto dohoda bola a ja si myslím, že naozaj vlastnícke práva vznikli teda vydržaním u odporcu
najneskôr uplynutím 10 ročnej držby počítajúc od vydania prvého osvedčenia N XXX/XX myslím, že to

bolo 24. 03. ako to uviedla vo svojom vyjadrení. Ja tu poukazujem aj na viaceré judikáty ohľadom držby,
dobromyseľnosti, poukazujem na to, že odporca nie je právnik, on konal v dobrej viere, že nakladá s
predmetnou nehnuteľnosťou ako s vlastnou, nekonal protiprávne, so súhlasom matky navrhovateľky a
vzhľadom na všetky tieto okolnosti bol dobromyseľný, jeho držba bola dobromyseľná a splnil všetky
podmienky vydržania a z toho dôvodu mám za to, že v čase podania návrhu už nebola táto dôvodná.

Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 129 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby

Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že návrh je sčasti dôvodný a sčasti tento návrh
súd zamietol.

Čo sa týka tej časti, v ktorej súd návrhu vyhovel, bola to časť návrhu, kde sa navrhovateľka domáhala, že
k nehnuteľnosti majú patriť do dedičstva po jej matke. Čo sa týka týchto nehnuteľností, súd má za to, že v
konaní bola preukázaná tá skutočnosť, že matka navrhovateľky spolu aj s odporcom dedili po nebohom
Z. R.I. v zmysle dodatočného dedičského konania sp. zn. D XXX/XXXX každý v 1-ici nehnuteľnosti.

Súd má teda za to, že tie nehnuteľnosti. ktoré sa v tomto dodatočnom dedičskom konaní prejednávali,
ich vlastníčkou v 1-ici k 1/8-ine pozemkov tam uvedených a v 1-ici k domu v celosti súp.č. XXXX boli jej
vlastníctvom a preto majú byť zaradené do dedičstva po matke navrhovateľky.

Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že právna zástupkyňa odporcu poukazovala na to, že podľa

nej z uvedeného dedičského rozhodnutia nevyplýva, že by v rámci tohto dedičského rozhodnutia sa
mali zaradiť tie nehnuteľnosti, o ktorých určenie vlastníctva v tomto konaní ide a to z toho dôvodu,
že toto nevyplývalo ani z výpisu z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX, kde sa Z. R. a
U. R. uvádzajú ako vlastníci domu súp. č. XXXX každý v 1/8-ine, ktoré bolo podkladom pre dedenie,
kde jednoznačne je vyznačený tento spoluvlastnícky podiel, teda nejde o podiel v celosti. Čo sa týka

samotných pozemkov a ich podielov, ktoré boli predmetom dodatočného dedičského konania, tieto
neboli zo strany právnej zástupkyne odporcu spochybňované a preto sa súd v ďalšom ohľadom týchto
pozemkov nebude bližšie vyjadrovať.Čo sa týka uvedeného domu súp. č. XXXX súd poukazuje na tú skutočnosť, že už v pôvodnom
prejednaní dedičstva po nebohom Z. R. v rámci úmrtného listu sa nachádza, že bydlisko mal v U., R. J.
č. XXXX a tiež na strane 2 v rámci zápisnice o predbežnom šetrení sa taktiež uvádza jeho adresa ako R.

J. č. XXXX. Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci dedičského konania po E. R. D XXX/XX-
XX sa všade uvádza, že aj E. R. býval v dome č. XXXX, taktiež že tam bývala aj jeho manželka P. R. a Z.
R.. Súd poukazuje na to, že v rámci predmetu dedičstva, okrem pozemkov, bola do dedičstva po E. R.
zaradená aj 1/8-ina domu č. 898 n. č. XXXX s tým, že v odôvodnení je uvedené, že predmetom dedičstva
1/8-ina domu č. XXXX, lebo dom č. XXX bol zbúraný a na jeho mieste si postavil nový dom Z. R.. Teda

jedná sa tu o nový dom, hoci nie je označený číslom, ale ide o dom č. XXXX. Zo samotných všetkých
vyjadrení vychádza tá skutočnosť, že E. R. si so svojou manželkou a deťmi sám postavil predmetný
dom, ktorý je aj všade uvádzaný ako bydlisko, či už Z. R., E. R. resp. jeho manželky P.. Z tohto vyplýva,
že tá námietka právnej zástupkyne odporcu, že v liste vlastníctva sa nachádza vlastníctvo týchto osôb
len v 1/8-ine preto neobstojí z dôvodu, že nikde nebolo uvedené, že by nejaké iné osoby zvyšné podiely
vlastnili z tohto domu, preto súd má za to, že uvedený údaj je nesprávny čo sa týka uvedenia na liste

vlastníctva, ale uvedený dom v celosti patril E. R. a po ňom uvedený dom zdedil Z. R. ako syn. V rámci
konania nebolo preukázané, že iné osoby nadobudli k tomuto domu vlastnícke právo v čase smrti E.
R.. To, že tento dom patril Z. R. ako dedičovi po E. R.I. bolo tak odporcovi ako aj matke navrhovateľky
zrejmé a to v rámci prejednávania dedičstva po Z. R.A., kde sa priamo uvádza, že uvedený dom sa
dedí v celosti, ktorý je uvedený ako neusporiadaný. Slovo neusporiadaný znamená, že nebolo presne v

evidencii nehnuteľností, že dom patril Z. R. v celosti, avšak zo samotného konania matky navrhovateľky
ako aj odporcu títo nikdy nenamietali, že do dedičstva po E. R.I. nemal byť zaradený tento dom a tiež
nebolo preukázané, že by sa vlastníctva k tomuto domu niekto iný domáhal. Preto súd má za to, že tento
dombolvrámcidedičskéhokonaniapoZ.R.správnezaradenýdotohtodedičstvavcelostiapretomatka
navrhovateľky ako aj odporca každý po právoplatnosti tohto dedičského rozhodnutia boli vlastníkmi 1-

ice predmetného domu. Na toto poukazuje dokonca aj sám odporca, ktorý v notárskej zápisnici N XXX/
XX-E., Nz XXX/XX, ktorou si dal osvedčiť okrem iného vlastníctvo k predmetnému domu č. XXXX, kde
doslovne uvádza, že Z. R. bol výlučným vlastníkom tohto domu v celosti a preto súd túto námietku
ohľadom podielu 1/8 na dome č. XXXX považuje za neopodstatnenú.
Súd, čo sa týka v rámci uvedeného rozhodnutia D XXX/XX vydaného Štátnym notárstvom vo W.

poukazuje na to, že takéto rozhodnutie je osobitným druhom rozhodnutia a má deklaratórny charakter
v tom, že veci, v tomto prípade predmetné nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa Z. R. v jeho
vlastníctve. Preto pokiaľ súdu nie je preukázaná taká skutočnosť, že ku dňu smrti Z. R. mala k uvedeným
nehnuteľnostiam, ktoré sa v tomto rozhodnutí uvádzajú, vlastnícke právo iná osoba resp. osoby, a to
či už v celosti resp. v určitom podiele, takéto rozhodnutie je pre súd záväzné, z takéhoto rozhodnutia

súd musí vychádzať. V prípade, ak by sa uvedené rozhodnutie napadlo žalobou a preukázali by sa
iné skutočnosti, súd by musel vychádzať z takéhoto iného právoplatného rozhodnutia súdu, avšak v
čase tohto rozhodovania takéto rozhodnutie súd nemal a preto údaje uvedené v rozhodnutí považuje za
záväzné a z nich vychádza. Toto súd uvádza z toho dôvodu, že má za to, že uvedený dom súp. č. XXXX
patrildodedičstvapoporučiteľoviZ.R.vcelostianáslednetentodomzdedilav1-icimatkanavrhovateľky

a v 1 odporca. Záväznosť takéhoto rozhodnutia je daná pre všetky orgány vrátane orgánov, ktoré majú
povinnosť zmeny vyznačenia vlastníctva na základe takéhoto rozhodnutia.

Čo sa týka tvrdenia odporcu a jeho právnej zástupkyne ohľadom tých skutočností, že odporca uvedené
nehnuteľnostinadobudolvydržanímatonazákladenotárskychzápisníc,ktorýmsajehovlastníckeprávo

osvedčiloNzXXX/XX,NzXXX/XXspísanýchnotárkouD..I.E.anotárskejzápisniceNXXX/XXspísanou
E.. C. T. súd má za to, že uvedené vydržanie predmetných nehnuteľností, je neplatné a odporca k nim
nenadobudol vlastnícke právo. Predovšetkým sa jedná o notársku zápisnicu NZ XXX/XX-E. zo dňa 17.
03. 1997. Súd aj v zmysle tejto zápisnice, z jej obsahu poukazuje na tú skutočnosť, že samotný Š. P.,
ktorého právna zástupkyňa na pojednávaní poukázala na to, že z dedičského konania nevyplýva, že by

mal Z. R. zdediť dom súp. č. XXXX v celosti sám uviedol, že tento dom patril jemu, hoci je vedený len ako
podielový spoluvlastník v ideálnej 1/8-ine, avšak jeho ideálny spoluvlastnícky podiel sa reálne vyčlenil
do výlučného užívania v celosti týchto nehnuteľností bez toho, že by spoluvlastníci zasahovali do jeho
vlastníckych práv. Poukazuje na to, že Z. R. uvedený dom bez akýchkoľvek vlastníckych sporov užíval
až do svojej smrti do roku 1981, kedy som do držby a užívania nehnuteľností vstúpil právnym titulom

dedenia ja. Z tohto tiež vyplýva teda, že uvedené poukazovanie na to, že tento dom v celosti nemal v
dedičstve po Z. R. dokazuje to, že tento dom už v čase svojej smrti reálne vlastnil Z. R. čo sa aj premietlo
do dodatočného dedičského konania D XXX/XX. Ako doklad k osvedčeniu o vydržaní bolo vyhlásenie
svedkov R.B. R. a H. W., matky navrhovateľky. Súd pri tomto musí poukázať na to, že týmto dokladommalo byť prehlásenie matky navrhovateľky zo dňa 26. 02. 1997, na ktoré súd už v rámci vykonaných
dôkazov poukázal s tým, že súd má za to, že v tomto čestnom vyhlásení nikde nie je uvedené, že matka
navrhovateľky by potvrdila, že tieto nehnuteľnosti patria odporcovi, avšak výslovne je v tomto čestnom

vyhlásení uvedené, že je užívateľom týchto nehnuteľností. Z tohto teda žiadnym spôsobom nevyplýva tá
skutočnosť, že podľa matky navrhovateľky v čase, keď dávala toto čestné vyhlásenie, mala za to, že jej
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré zdedila po Z. R. by patrilo odporcovi a že by ho nejakým spôsobom
previedla na odporcu, výlučne sa tu uvádza, že je užívateľom.
Taktiež v rámci celého konania nebolo preukázané, že kedy konkrétne matka navrhovateľky uvedené

nehnuteľnosti odporcovi darovala, avšak svedkovia, ktorí svedčili v prospech odporcu poukázali na to,
že počuli, že tieto nehnuteľnosti budú jeho, avšak ani títo nepoukázali, že by už vedeli o tom, že matka
navrhovateľky by niekedy povedala, že už tieto nehnuteľnosti darovala odporcovi.
Taktiež tvrdenie odporcu v uvedenej zápisnici, že tieto nehnuteľnosti on nerušene užíval od smrti Z. R.,
kedy do držby a užívania vstúpil on, nie sú pravdivé, pretože samotný odporca v rámci predmetného
dodatočného prejednania novoobjaveného majetku bol splnomocnený matkou navrhovateľky, kde ako

súd poukázal, táto výslovne v splnomocnení na druhej strane uviedla „ s tým, že si nechávam polovicu
domu v prípade vyrovnania medzi vlastníkmi domu sa vypláca polovica z odhadnutej sumy terajšej
hodnoty“. Z tohto jednoznačne vyplýva, že odporca si musel byť vedomý tej skutočnosti, že matka
navrhovateľky mu žiadnym spôsobom nechcela polovicu tohto domu darovať, aby ju vlastnil on, keďže
výslovne napísala, že buď si ponecháva polovicu domu, resp. ak dôjde

k vyrovnaniu, musí ho vyplatiť. Nakoľko každý v rámci dedičstva zdedil polovicu domu odporca vedel o
tom, že táto mu nepatrí a nemohol byť v dobrej viere, že je jeho. Súd čo sa týka výsluchov jednotlivých
účastníkov chce poukázať na to, že z výsluchu D. H., D. T., D. R. a T. W., títo vypovedali v prospech
navrhovateľky s tým, že z ich výpovedí vyplýva, že matka navrhovateľky sa nikdy nezmieňovala, že by
uvedené nehnuteľnosti chcela darovať, akurát spomínala, že nejaký pán Štefan sa o tieto nehnuteľnosti

stará. D. R. uviedol, že podľa neho nehnuteľnosti, ktoré sú tam chcela nechať dcére, o čom jej hovorila
matka navrhovateľky. Čo sa týka výsluchu svedkyne T. W., táto uviedla, že chcela dedičstvo nechať
navrhovateľke s tým, že nakoľko odporca sa o tieto veci staral, tak ona mu dala do užívania zeme, aby
tam mohol kosiť trávu a mal z toho úžitok.

Zároveň čo sa týka vyjadrení ďalších svedkov a to E. T., táto zasa vypovedala v prospech odporcu s tým,
že poukázala na to, že odporca sa o tieto nehnuteľnosti staral a že matka navrhovateľky jej povedala,
že keď Š.Q. P. doopatruje ich matku, keďže bola slepá, tak jemu pripadnú veci a role z dôvodu, že ju
doopatroval.
Brat odporcu E. P. uviedol, že uvedené veci sa mali vysporiadať tak, že brat sa postará o starkú a

polovica tohto majetku, ktorú mala zdediť matka navrhovateľky má ostať bratovi. Zároveň svedkovia
poukázali na to, že naozaj odporca vykonával na tomto dome práce, avšak vzhľadom na to, že tu ide
o iné skutočnosti, tak ako to vo svojej záverečnej reči vyjadril aj právny zástupca navrhovateľky, že si
netreba mýliť investície do domu so skutočnosťou vlastníctva domu, súd sa k tomuto bližšie nebude
vyjadrovať, nakoľko toto nie je predmetom sporu.

V rámci zhrnutia skutočností a právneho posúdenia veci, tak ako súd vyššie uviedol, v § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uvádza, že vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Jednou z týchto iných skutočností ustanovených zákonom je aj nadobudnutie vlastníctva na

základe vydržania v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podstatou takéhoto vydržania je, že
ide o dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva, ktoré má v súčasnej úprave osobitný význam.
Podľa právnej úpravy možno vydržať vec a nadobudnúť vlastnícke právo iba v prípade, ak je táto držba
viac ako desať rokov pri nehnuteľnostiach. Základnými predpokladmi vydržania je spôsobilý subjekt
vydržania, spôsobilý predmet vydržania, dobrá viera, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a

uplynutie tejto vydržacej doby. Čo sa týka spôsobilého predmetu, spôsobilého subjektu súd tu nemal
pochybnosti a poukazuje na to, že tak predmet ako aj subjekt boli spôsobilými na vydržanie veci a preto
ďalej na toto nebude poukazovať. Zároveň, čo však súd nemal preukázané, bola dobrá viera vydržateľa
a oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu. Oprávnenosť držby musí mať charakter držania veci
so zreteľom, že táto vec osobe, ktorá ju drží patrí a toto sa musí odvíjať od okolnosti, že táto osoba

nadobudne dojem, že je vlastníkom tejto veci. Na základe tohto teda, aby mohlo dôjsť k oprávnenej
držbe je potrebné preukázať tú skutočnosť - okolnosť nadobudnutia držby, od ktorej si držiteľ odvodzuje
svoje vlastnícke právo t. j., že mu vec patrí ako vlastníkovi. Samotná oprávnenosť sa posudzuje so
zreteľom na existenciu právneho titulu, ktorý môže byť i domnelý, ale musí tu byť jednoznačne danádobrá vôľa držiteľa. Od takéhoto právneho titulu potom nasleduje nakladanie s vecou ako s vlastnou
počasvydržacejdoby,žemuvecpatrí.Okolnosti,ktorésvedčiaozávereoexistenciidobrejvierytýkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia držiteľa, že mu vec patrí sa musia vždy opierať o konkrétny právny

úkon, ktorý nastal a ktorý teda svedčí držiteľovi, že týmto úkonom mal nadobudnúť vlastnícke právo. Na
toto súd poukazuje z toho dôvodu, že počas celého konania nebola súdu preukázaná tá skutočnosť, že
by odporca preukázal, že matka navrhovateľky mu práve vtedy a týmto konkrétnym úkonom darovala
predmetnú nehnuteľnosť. V rozpore sú aj jeho tvrdenia, že podľa neho tým, že mu napísala čestné
vyhlásenie dňa 26. 02. 1997 a že podľa neho toto je dôkazom, že mu tieto nehnuteľnosti boli darované,

súd poukazuje, že v tomto čestnom vyhlásení sa nikde neuvádza, že matka navrhovateľky mu tieto
nehnuteľnosti darovala, resp. že má za to, že on je vlastníkom týchto nehnuteľností, ale doslovne sa
tu uvádza, že je iba užívateľom. Je rozdiel medzi užívateľským právom a vlastníckym právom v tom,
že vlastník môže dať do užívania niekomu inému veci, pričom tento užívateľ túto vec môže užívať v
rozsahu potrebnom, avšak nemá práva vlastnícke, aby túto vec mohol previesť, iným spôsobom scudziť
resp. tie práva, ktoré vlastníckemu právu prislúchajú. Z tohto súd teda nemohol usúdiť, že by matka

navrhovateľky svojim čestným vyhlásením tú nehnuteľnosť odporcovi darovala.
Tiež je nepochopiteľná tá vec, že samotný odporca v prípade, ak by to bolo tak ako on tvrdí, že mu
matka navrhovateľky tieto nehnuteľnosti darovala ešte počas života matky navrhovateľky, nespísal s jej
matkou zmluvu o darovaní, keď tvrdí, že ona mu tieto nehnuteľnosti darovala, ale si tieto nehnuteľnosti
dával osvedčiť a následne zapísať na katastri nehnuteľností ako jeho vlastníctvo. Je preto nelogické,

že prečo, ako súd poukazuje na to, nespísali zmluvu o darovaní, keď tomuto podľa odporcu matka
navrhovateľky mu tieto nehnuteľnosti podľa neho darovala. Na základe týchto skutočností súd má za to,
že vlastnícke právo odporcu, ktoré mu bolo zapísané k tým nehnuteľnostiam, ktoré súd určil, že patria
do dedičstva po nebohej H.F. W., nevzniklo na základe vydržania a preto tieto nehnuteľnosti nepatria
odporcovi a majú byť predmetom dedičstva po H. W..

Súd v časti, v ktorej návrh zamietol, sa týkala tej časti návrhu, ktorou sa navrhovateľka domáhala, že
patria nehnuteľnosti do dedičstva po Z. R.. Čo sa týka týchto skutočností súd poukazuje na to, že v tomto
prípade má preukázané, že v rámci dedičstva po Z. R. v čase jeho smrti boli oprávnenými dedičmi E.
P., sestra (matka odporcu), P. R.I. (matka Z. R.) a matka navrhovateľky. V čase prejednávania dedičstva

o novoobjavenom majetku označeného pod sp. zn. D XXX/XX z dôvodu, že P. R., matka Z. R. a E.
P., sestra Z. R. v čase tohto dodatočného prejednávania dedičstva už nežili dedičmi po E. P. boli Š.
P. - odporca a aj jeho bratia B., D. a E.. V rámci rozhodnutia o prevzatí dedičstva sa na strane 18
dedičského spisu nachádza, že dedičstvo prevezme v 1-ici H. W. - matka navrhovateľky a odporca a to
bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov. Zo zápisnice spísanej 09. 04. 1991 jednoznačne teda

vyplýva okruh dedičov po nebohom Z. R. a zároveň aj tá skutočnosť, že účastníci uzatvorili predmetnú
dohodu v rámci podielov kto - čo bude dediť. Zároveň mal súd preukázanú tú skutočnosť, že B., D. a E.
P., ktorí boli v rámci tohto dedičstva tiež účastníkmi sa nevzdali dedičstva iba súhlasili s vysporiadaním
dedičstva týmto spôsobom. Na základe tejto skutočnosti, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd určil,
že nehnuteľnosti patria aj do dedičstva po nebohom Z. R. súd má za to, že v tomto prípade nebol daný

úplnýokruhúčastníkovatozdôvodu,žeúčastníkmitohtokonaniaourčení,ktorévecipatriadodedičstva
po Z. R. majú byť aj všetci oprávnení dedičia, ktorí sa tohto dedičského konania H. Z. R. zúčastnili a
v prípade, ak by títo nežili, tak ich právni nástupcovia. Z uvedeného dôvodu sa súd právne nezaoberal
či tie nehnuteľnosti, v takom podiele v akom sa domáhala navrhovateľka patria do dedičstva po Z. R.
alebo nie, keďže nebol daný okruh účastníkov, pretože takéto rozhodnutie by sa muselo vzťahovať na

všetkých dedičov, ktorých by sa takéto dedičské právo týkalo.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 120 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 132 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 129 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 134 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 151 ods. 3 zák. č.99/1963 Zb.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).