Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hirková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200409
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316200409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Y.,
o zaplatenie 198,63 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 105,82 eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne od
11.7.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 92,81 eur s príslušenstvom žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18.1.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 198,63 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky a na základe ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila
využívať telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. HTC

Desire C black mu mala vzniknúť škoda vo výške 92,81 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje
škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutejdobyaplatiťriadneavčascenuzaposkytnutéslužby.Žalovanýriadneavčasnezaplatilcenu
poskytnutých služieb vo výške 130,82 eur vyfakturovaných v období február 2014 - apríl 2014. Pokusom

o pokonávku zo dňa 26.6.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace
a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Preto si uplatnil úrok
z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 11.7.2014. Na základe uvedeného žalobca podal na súd
žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 198,63 eur, z toho za neuhradené služby vo
výške 105,82 eur, titulom uplatnenej škody sumu 92,81 eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z

uvedených súm a na náhradu trov konania.

3. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejnéhovyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 12.5.2017
do 25.5.2017.

4. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so žalobou, zmluvou o
poskytovaní verených služieb, dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, jednotlivými faktúrami a zistil tento
skutkový stav.

5. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vypožičal
žalovanému SIM karty, ktoré umožnili žalovanému využívať poskytované služby zo strany žalobcu.
Žalobca odpredal žalovanému podľa dodatku k zmluve telekomunikačné zariadenie, a to za akciovú
cenu.

6. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

7. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie od februára 2014 do apríla 2014 vo
výške 130,82 eur.

8. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktorý je
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

10. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd mal za dostatočne preukázané, že
medzi stranami konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe

ktorých žalobca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto
súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 105,82 eur vyhovel, pretože žalovaný
ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

13. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

14. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 105,82
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 8,15 % ročne je v súlade s ust.

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

15. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške
92,81 eur.16. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanému zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednostipodľaust.§420Občianskehozákonníkajeprotiprávnyúkon, spôsobenieškody,príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

17. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

18. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

19. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca

nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

20. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba
platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1
týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od

zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

21. Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.

22. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

23. V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní

verejných služieb nepreukázal, ani zo strany žalovanému súd nemal preukázané, že by takúto listinu od
žalobcu obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku
škody protiprávnym úkonom.

24. Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

26. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

27. Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia

a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu,
k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci
ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného
zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus môže byť

zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

28. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody

(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanému v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

29. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 92,81 eur,
a to spolu aj s úrokom z omeškania.

30. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V časti o zaplatenie 105,82 eur (53,27 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 92,81 eur (46,73
% žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada
trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a to v rozsahu 6,54 %

z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. Úspech žalobcu bol len nepatrný,
preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.