Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204095
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113204095.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: C.
O., nar. XX. X. XXXX, bytom Š. XX, 082 36, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom
v Prešove, Hlavná 29 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, Němcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej
41 v Košiciach, sp. zn. 2 C 535/2012, zo dňa 19. 1. 2012.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
419,38 EUR a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Vladimíra Babina, advokát v Prešove, Hlavná 29.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 12. 2. 2013 doručila návrh, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn. 2 C
535/2012 z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania a neuznáva právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovskú doložku považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy
vyplýva, že táto bola na predtlačenom formulári zmluvy a časť čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach je

súčasťou neprehľadného textu písaného drobným písmom. Podľa obsahu tejto rozhodcovskej doložky
bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov pri výbere rozhodcu, lebo rozhodcovský súd sa
vytvára podľa potrieb žalovaného bez akejkoľvek možnosti žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu a
rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradné arbitrážou. Ak
sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovaný ani výsledok tohto
rozhodovania. Žalobkyňa nebola oboznámená s rozhodcovskou doložkou, ani s jej významom
a možnosťou odmietnuť rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská zmluva jej nebola daná na výber. Ak

má byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, tak má byť náležite aj jej vôľa individuálne si
vyjednať rozhodcovskú doložku splnená. Ak by sa rozhodla individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu,
tak by rozhodcovské konanie aj reálne využila, pretože inak by jej individuálne vyjednanie nedávalo
zmysel. Zo smernice Európskeho spoločenstva ES 93/13 na spotrebiteľa dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v
predmetnej veci. Rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 3. 2013 žiadal žalobu zamietnuť vzhľadom na to, že konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepovažuje za spotrebiteľský spor,
vzniesolnámietkunedostatkuprávomocisúdupodľa§106ods.1a3O.s.p.Rozhodcovskádoložkabola

individuálne dojednaná, preto je platná, žalobkyňa osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky riadne
podpísala. Písomné dojednanie osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 je platným právnym úkonom.
Rozhodcovská doložka bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená podpísaním osobitných
zmluvných dojednaní k predmetnej poistnej zmluve oboma zmluvnými stranami, ide o dvojstranný
právny úkon, kde strany samostatne prejavili vôľu v prípade sporov, riešiť ich v rozhodcovskom konaní.

Ak by žalobkyňa s takýmto jednaním nesúhlasila, nemusela ho podpísať, poistná zmluva už bola
platne uzatvorená a nepodpísanie tejto rozhodcovskej doložky by na to nemalo žiaden vplyv, pričom ju
mohla ako celok odmietnuť. Zo strany žalobkyne bola poistná zmluva platne uzatvorená už samotným
pripojenímjejpodpisupodnávrhnauzatvoreniepoistnejzmluvyatospoluspodpisomsprostredkovateľa
vystupujúceho za žalovaného. Následne po uzatvorení poistnej zmluvy nastala fáza
uzavretia osobitných zmluvných podmienok, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné

zmluvnédojednaniaboliumiestnenénakoncilistinypoddeklaratórnympodpisomžalobcupotvrdzujúcim
prevzatie Všeobecných poistných podmienok. Podpis žalobkyne je priamo pod textom rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka bola individuálne vyjednaná. Rozhodcovská doložka v poistnej
zmluve o ktorú ide v spore, nevylučuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní, obsahuje len dohodu zmluvných strán, že sa spory budú prednostne riešiť v rozhodcovskom

konaní, pričom nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom rozhodcovského
konania pokračovať ďalej v riešení na všeobecnom súde. Táto argumentácia je podporená
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C-342/13 Szebestyéni, kde sa uvádza, že súd je povinný
dôsledne verifikovať, či je zámerom poistnej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa
podať žalobu alebo akýkoľvek opravný prostriedok na všeobecný súd. Rozhodcovská doložka je len

vtedy neprijateľná, ak jej úmyslom bolo zbaviť spotrebiteľa práva podať žalobu napr. žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne S. G., spisovým
materiálom Arbitrážneho súdu v Košiciach, sp. zn. 2 C 535/2012, poistnou zmluvou,

záznamomopožiadavkáchapotrebáchklientakpoistnejzmluve,Všeobecnýmipoistnýmipodmienkami,
dodatkom č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21. 5. 2007 a ďalšími listinami a zistil tento
s k u t k o v ý s t a v :

Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že poistnú zmluvu uzatvorila doma s poisťovacou agentkou pani

G., celé jednanie prebehlo za 30 minút, lebo pani G. sa ponáhľala a ona sa musela venovať malému
dieťaťu. Už predtým mala uzavretú poistnú zmluvu a bavili sa o tom, že sa prevezmú peniaze z tejto
druhej zmluvy, preto novú zmluvu podpisovala s tým, že je pokračovaním pôvodnej zmluvy. Pani G. ju
neoboznámila so žiadnou zmluvnou podmienkou, len jej ukázala, kde má zmluvu podpísať. Nečítala
obsah zmluvných podmienok práve z toho dôvodu, že sú písané drobným písmom a vo veľkom rozsahu

a sprostredkovateľka jej obsah zmluvných dojednaní neobjasnila. Osobitné dojednanie podpísala preto,
že to považovala za súčasť zmluvy.

Svedkyňa S. G. vypovedala, že pracovala pre poisťovňu ako poisťovací sprostredkovateľ
a uzatvorila so žalobkyňou poistnú zmluvu. Poisťovacieho agentku už robila pred 7 rokmi, teraz 5 rokov

je na dôchodku. Pri uzavretí poistnej zmluvy žalobkyňu oboznámila so základnou poistnou ochranou,
vysvetlila poistné krytie, nároky z poistenia. Nepamätá si, či oboznámila obsah osobitného zmluvného
dojednania. Žalobkyňu o rozhodcovskej doložke neoboznámila, lebo ani ona sama nevedela, čo to je.
Nebolaaniškolenáktomu,čojerozhodcovskádoložka,rozhodcovskýsúd,samasiprečítalaVšeobecné
poistné podmienky neraz, bolo im povedané pri školeniach, že klient má podpísať, inak bude zmluva

neplatná.

Zo spisového materiálu Arbitrážneho súdu v Košiciach, sp. zn. 2 C 535/2012 mal súd preukázané, že
žalovaný dňa 4. 1. 2012 podal návrh na Arbitrážny súd na začatie konania o zaplatenie 185,22 EUR
pohľadávky, ktorá vznikla podpisom poistnej zmluvy a predstavuje vynaložený náklad za uzavretie

poistenia s poukazom na časť XVII. ods. 7A, resp. ods. 8, ktorý žalobkyňa neuhradila a nedošlo ani
k jeho zápočtu voči prípadnej pohľadávke žalovaného na odkupnú hodnotu alebo na poistné plnenie.
Súčasťou tohto spisového materiálu je poistná zmluva uzatvorená dňa 6. 5. 2008, Všeobecné poistné
podmienky časť XVII, Záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú podpis poistníka s dátumom 1. 5. 2008 anasledujúce osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve XXXXXXXXXX, ktoré obsahujú
dva body. Prvý bod sa týka zániku poistenia a druhý bod obsahuje vyhlásenie oboch účastníkov, že
medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl.

XV. Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. Na to
nasleduje podpis poistníka, t. j. žalobkyne a podpis poisťovacieho agenta S. G..
Poistnázmluvabolaprijatádňa6.5.2008žalovaným.Ďalejsavtýchtopísomnýchmateriálochnachádza
oznámenie o zániku poistnej zmluvy ku dňu 15. 6. 2008 z dôvodu žiadosti poisteného s mínusovým
zostatkom 172,33 EUR.

Arbitrážny súd v Košiciach vydal dňa 19. 1. 2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobkyni uhradiť
sumu 185,22 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR na účet poisťovne do
5 dní alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňa
prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 4. 2. 2013 spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania a
pripojenými listinnými dôkazmi a dňa 12. 2. 2013 doručila návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku

na súd.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a), c), j) a ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemskéhorozhodcovskéhorozsudku,lenakrozhodcovskýrozsudokbolvydanývoveci,ktoránemôže

byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok nenadobudne právoplatnosť, dokiaľ o žalobe právoplatne nerozhodne príslušný súd.

Podľa § 41 ods. 1, 2 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorýpodáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

Predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Základom
sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. O individuálne
dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže ísť v prípadoch, keď spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v

predtlačenomformulári.Dôkaznébremenopreukázaniaindividuálnehodojednaniaspočíva na
dodávateľovi, teda na žalovanom ako to vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danom prípade
žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného
formulára. Pokiaľ žalovaný poukazoval na záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je
podpísaný žalobkyňou, ako aj sprostredkovateľom poistenia, v tomto prípade opäť ide o predtlačený

formulár, kde je aj v predtlačenej časti uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich
zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie použiť inštitút rozhodcovského
konaniavzmysleZákonač.244/2002aVšeobecnýchpoistnýchpodmienokplatnýchod21.5.2007.Toto
ale nepreukazuje, že boli poskytnuté žalobkyni ako spotrebiteľke informácie o rozhodcovskom konaní,
ale len upozorňuje na možnosť riešenia sporu v rozhodcovskom konaní. Z výpovede žalobkyne ako aj

svedkyne S. G.Á. a z týchto listinných dôkazov vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu
nedošlo, poisťovacia agentka výslovne uviedla, že sama nemala vedomosť o rozhodcovskej doložke
a rozhodcovskom súde a ani v tomto smere nepoučovala žalobkyňu, prečítala si Všeobecné poistné
podmienky, ale nebola školená k významu rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu. Jej výpoveď
je v tomto smere zhodná s výpoveďou žalobkyne ohľadne dojednávania zmluvných podmienok.

Samotná skutočnosť a tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od
rozhodcovskej doložky nič nemení na závere, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná
a je preto zo zákona neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť zo zákona s účinkami ex tunc. Odstúpiť pritom
možno len od platného právneho úkonu.

Ustanovenie zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a nie je možná jednoznačne
a všestranne ich modifikácia, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane
spotrebiteľa (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. 3 ÚS 562/2012, dňa 24. 10. 2013, I ÚS
199/2011).

Návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z
neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrhy na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboznamovaných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá - ktorá voľba
konkrétne znamená. Podľa názoru súdu, spotrebiteľka podpísala rozhodcovskú doložku, pretože inú
možnosť nemala, pokiaľ chcela uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa ako

spotrebiteľka bola informovaná o rozhodcovskom konaní ako inštitúcie, o jeho rozdiel v porovnaní so
súdnym konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, o výbere rozhodcu a pod.

Princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp „ignorantia juris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. 6

NCdo 9/2012. Vykonané dokazovanie nepreukázalo poskytnutie týchto informácií zo strany žalovaného
žalobcovi.Tvrdeniu žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná so
žalobkyňou súd neuveril a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16 Co 191/2013,
zo dňa 28. 10. 2013, kde na str. 13 odvolací súd uviedol, že nevidí dôvod na odklon od spoločného

stanoviskaobčianskoprávnehoobchodnéhokolégiaKrajskéhosúduvPrešovezodňa27.9.2010,podľa
ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31. 12. 2007 alebo
vo Všeobecných zmluvných podmienkach zakotvených do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spor s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský

rozsudok a na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť si vybrať medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrhdodávateľaaspotrebiteľbybolnútenýpodrobiťsarozhodcovskémukonaniualebopodaťnávrhna
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol,
že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým

v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia, na druhej strane však
materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná, možno ju prelomiť v
zákonných prípadoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výsluch svedkyne S. G., sprostredkovateľky
poistenia, ktorá uzatvorila so žalobkyňou poistnú zmluvu, ktorá jednoznačne uviedla, že nemala
vedomosť, čo je rozhodcovská doložka, čo je rozhodcovské konanie a v tomto

smere neposkytla žalobkyni žiadne informácie. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej
rozhodcovskej doložky, musela ho prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu žalobkyňa žiadnym spôsobom neparticipovala.
Inštitút individuálneho dojednania podmienky je potrebné vykladať v súlade s
cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú,

ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predloženou formulárovou štandardnou zmluvou (čl. 3, bod 2 Smernice č. 93/2013 EHS, zo dňa 5. 4.
1993). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo samotného žalovaného, ktorý počas celého sporu
namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, avšak nepredložil žiaden relevantný
listinný dôkaz podporujúci prijatie záveru o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Súd je

toho názoru, že žalovaný si nesplnil dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky a samotný záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách
klienta k predmetnej poistnej zmluve je len predtlačený formulár, v ktorom žalobkyňa nemala na
výber možnosť individuálne dohodnúť obsah tejto zmluvnej podmienky a nie je dôkazom toho, že
žalobkyňa si individuálne dojednala rozhodcovskú doložku. Žalovaný nepreukázal, že

žalobkyni, resp. sprostredkovateľovi poistenia vysvetlil, aké sú pravidlá rozhodcovského konania, ako
prebieha, aké sú pravidlá rokovacieho poriadku a pod. Pokiaľ spotrebiteľ mal vyjednať tento proces
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, mal nepochybne byť zo strany dodávateľa
informovanýojehopravidláchaotomtožalovanýnepredložilžiadendôkaz.Súdpoukazujenaporušenie
zásady rovnosti účastníkov, keď spotrebiteľ, ak by sa chcel podrobiť rozhodcovskému konaniu, musel

by znášať neprimerane vysoké poplatky a trovy rozhodcovského konania niekoľko násobne prevyšujú
výšku istiny. Aj poplatok za odpor v rozhodcovskom konaní predstavuje náklad 72,- EUR.
Takéto podmienky rozhodcovského procesu jednoznačne znevýhodňujú spotrebiteľa oproti súdnemu
konaniu, keď spotrebiteľ sa mohol domôcť nariadenia pojednávania len za predpokladu zaplatenia
poplatku 72,- EUR a navyše musel platiť aj paušál na správne náklady, ktoré sú odstupňované podľa

hodnoty sporu. Na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená veľmi krátka 5 - dňová
lehota. Fikcia doručenia rozsudku platí aj v prípade, ak adresát sa nezdržiava na adrese doručovania. V
prípade procesných úkonov je podmienkou prijatie takéhoto procesného úkonu zaplatením príslušného
poplatku a v rozhodcovskom konaní nie je upravená žiadna možnosť oslobodenia
od poplatkov v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod. Už len táto skutočnosť pre spotrebiteľa

predstavuje neprimeranosť arbitrážneho procesu. Praktiky žalovaného sú pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky také, že predkladá k podpisu tieto rozhodcovské doložky za stavu, keď spotrebitelia nemajú
vôbec vedomosť, čo je arbitrážny súd, rozhodcovský proces alebo rozhodcovská doložka zakotvená
vo Všeobecných zmluvných podmienkach vyhotovených v štandardnej rozhodcovskej zmluve a v tomto
smere ani poisťovací sprostredkovatelia nemajú potrebné informácie o procese pred rozhodcovským

súdom tak, aby ich mohli poskytnúť poistníkovi. Nemajú teda potrebné informácie, na základe ktorých
by sa mohli rozhodnúť, či chcú byť viazaní touto zmluvnou podmienkou, neboli upozornení na obsah
a význam rozhodcovskej doložky a nemajú ani možnosť predložiť svoje pripomienky k návrhu zmluvy.
Tieto všetky skutočnosti viedli súd k záveru, že rozhodcovskú doložku nepovažuje medzi účastníkmi zaindividuálne dojednanú, táto rozhodcovská doložka spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a pre porušenie zásad podľa § 40 ods. 1 písm.
c), j), h) Zákona č. 244/2002 Z. z. zrušil vydaný rozhodcovský rozsudok.

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok vydaný
Arbitrážnym súdom v Košiciach v spotrebiteľskej veci, sp. zn. 2 C 535/2012 je v rozpore
so zákonom, lebo rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského

súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne a rozhodcovská doložka je neplatnou,
lebo nebola individuálne dojednaná, čo spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú Všeobecné
poistné podmienky, rozhodcovská doložka je obsiahnutá v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok
a nič na tom nemení, že v ten istý deň podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného

formulára aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v
poistných podmienkach. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, ktorý s poukazom na rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora, v konaní C 342/13 poukazoval na to, že žalobkyňa nebola vylúčená, aby
všetky spory boli prejednávané len pred arbitrážnym súdom, ani jej nesťažoval prístup k všeobecnému
súdu a nebolo jej bránené v podávaní opravných prostriedkov, ani nebol za to sankcionovaný, pretože

v samotnom rozhodnutí Európsky súdny dvor poukazuje vo svojom závere, že je na súde, aby dospel
k príslušným záverom podľa vnútroštátneho práva a zabezpečil, že nekalá doložka nebude záväzná
pre spotrebiteľa a má zohľadniť skutočnosť, že oznámením všeobecných informácií o rozdieloch medzi
rozhodcovským konaním a bežným súdnym konaní spotrebiteľovi pred uzavretím dotknutej zmluvy
nemôže samo o sebe vylúčiť nekalý charakter tejto zmluvnej podmienky. Európsky súdny dvor aj v bode

29 uvádza, že nekalý charakter zmluvnej podmienky sa má posudzovať so zreteľom na povahu tovaru
alebo služby, na ktorú bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
čase jej uzatvorenia a všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí a v tomto
kontexte tiež posúdi dôsledky, ktoré táto podmienka môže mať v rámci práva uplatniteľného na zmluvu,
čovyžadujepreskúmanievnútroštátnehoprávnehosystému.Vnútroštátnysúdmáposúdiť,doakejmiery

je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie
zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Prejednávaný prípad sa týka inej skutočnosti, kde spotrebiteľ
obdržal ešte pred uzatvorením zmluvy všeobecné informácie o rozdieloch medzi arbitrážnym konaním
a všeobecným súdnym konaním, pričom Súdny dvor EÚ už rozhodol v kontexte na čl. 5 Smernice, že
pred uzatvorením zmluvy majú informácie o zvolených podmienkach zásadný význam pre spotrebiteľa,

pretože na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré
pripravil podnikateľ. V prednávanej veci však žalobkyni ako spotrebiteľovi neboli poskytnuté žiadne
informácie o rozhodcovskom konaní a rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská doložka bola zakotvená
aj vo Všeobecných poistných podmienok aj v osobitnom dojednaní a práve s prihliadnutím
na túto skutočnosť súd posudzoval neplatnosť tejto zmluvnej podmienky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že v rámci rozhodcovského konania boli pri
rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov,
a to už pri výbere rozhodcu. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, jej dojednanie

neiniciovala žalobkyňa, ktorá nebola ani poisťovacou agentkou poučená o jej obsahu a poisťovacia
agentka sama nemala žiadnu vedomosť o rozhodcovskej doložke v zmluve a nepoznala ani jej význam.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
mu súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú odmenu za úkony právnej

služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového
základu za rok 2013 vo výške 60,07 EUR, 1/13 výpočtového základu za rok 2014 vo výške 61,85 EUR
a 1/13 výpočtového základu za rok 2015 vo výške 64,53 EUR. Trovy právneho zastúpenia predstavujú
úkony právnych služieb v celkovej výške 419,38 EUR za úkony: dňa 7. 2. 2013 prevzatie a príprava

zastúpenia - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - 60,07 EUR, dňa 27. 4. 2013
a 20. 4. 2015 64,53 EUR, - vyjadrenie vo veci samej - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) cit.
vyhl. - 60,07 EUR, dňa 20. 4. 2015 - zastúpenie na pojednávanie - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhl. - 64,53 EUR, spolu 309,27 EUR, režijný paušál 3 x 7,81 EUR, 2 x 8,39 EUR,spolu 40,21 EUR, DPH 20 % zo základu 349,48 EUR, spolu 419,38 EUR. Priznané trovy konania uhradí
žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Vladimírovi Babinovi, advokátovi
v Prešove, Hlavná 29, na účet vedený v UniCredit Bank, a. s., pobočka Prešov, č. ú. XXXXXXXXXX/

XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.