Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115218796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa

Q., V.. R.. J.., V. V. Q. XX, M., E.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom,
Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti odporcovi F. F., S.. XX. XX.
XXXX, M. N. XXXX/XX, M. M., o zaplatenie 603,62 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 16. 09. 2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 603,62 Eur. V
návrhu uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07. 06. 2012 uzatvorenej podľa

Obchodného zákonníka navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 600,00 Eur, ktorý sa odporca
zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 528,00 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 94,00 Eur
počnúc dňom 17. 07. 2012. Odporca riadne a včas neplnil svoj záväzok, v dôsledku čoho stratil výhodu
splátok a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku. Výzva na úhradu bola odoslaná dňa 06.
05. 2013 a odporca v zmysle dohodnutých podmienok bol povinný zaplatiť aj poplatok za túto upomienku
vo výške 20,00 Eur. Odporca ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania uhradil
navrhovateľovi sumu vo výške 1 428,80 Eur. Pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania

sa navrhovateľ s odporcom dohodli, že využijú mediáciu na mimosúdne vyriešenie sporu. Odporca sa v
zmluve o úvere dohodol s navrhovateľom na úhrade všetkých nákladov spojených s uplatnením práva v
mediačnom konaní. Odporca mediáciu zmaril, o čom rozhodol mediátor. Mediačné konanie bolo vedené
pred Mediačným centrom zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s.

Navrhovateľ podal dňa 06. 11. 2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. V zmysle § 73 ods. 6
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.

z.“) rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré
neskončilopred1.januárom2015,satýmtodňomprerušuje.Vrozhodcovskomkonanímôžepokračovať
len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa
v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd
nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje

sapodľa§28ods.11.Akkonalrozhodca,ktorýnezískalpovoleniealeboktorýniejezapísanývzozname
rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa §
24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované.Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal dňa 06. 11. 2014 návrh na začatie rozhodcovského konania,
vznikli mu trovy rozhodcovského konania a navrhovateľ sa domáhal zaplatenia:
1. úroku vo výške 32 % ročne zo sumy:

· 600,00 Eur od 08. 06. 2012 do 20. 06. 2012 vo výške 6,84 Eur,
· 553,00 Eur od 21. 06. 2012 do 04. 07. 2012 vo výške 6,79 Eur,
· 506,00 Eur od 05. 07. 2012 do 28. 07. 2012 vo výške 10,65 Eur,
· 459,00 Eur od 29. 07. 2012 do 10. 07. 2013 vo výške 139,64 Eur,
· 419,00 Eur od 11. 07. 2013 do 09. 08. 2013 vo výške 11,02 Eur,

· 325,00 Eur od 10. 08. 2013 do 10. 09. 2013 vo výške 9,12 Eur,
· 231,00 Eur od 11. 09. 2013 do 10. 10. 2013 vo výške 6,08 Eur,
· 137,00 Eur od 11. 10. 2013 do 08. 11. 2013 vo výške 3,48 Eur,
· 43,00 Eur od 09. 11. 2013 do 10. 12. 2013 vo výške 1,21 Eur,

2. úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy:

· 818,04 Eur od 23. 11. 2012 do 10. 07. 2013 vo výške 41,24 Eur,
· 778,04 Eur od 11. 07. 2013 do 09. 08. 2013 vo výške 5,12 Eur,
· 684,04 Eur od 10. 08. 2013 do 10. 09. 2013 vo výške 4,80 Eur,
· 590,04 Eur od 11. 09. 2013 do 10. 10. 2013 vo výške 3,88 Eur,
· 496,04 Eur od 11. 10. 2013 do 08. 11. 2013 vo výške 3,15 Eur,

· 402,04 Eur od 09. 11. 2013 do 10. 12. 2013 vo výške 2,82 Eur,
· 308,04 Eur od 11. 12. 2013 do 10. 01. 2014 vo výške 2,09 Eur,
· 214,04 Eur od 11. 01. 2014 do 10. 02. 2014 vo výške 1,45 Eur,
· 160,24 Eur od 11. 02. 2014 do 17. 03. 2014 vo výške 1,23 Eur,
· 70,24 Eur od 18. 03. 2014 do 16. 04. 2014 vo výške 0,46 Eur,

a náklady spojené s uplatnením pohľadávky:

3. trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur,
4. poplatok za upomienky vo výške 20,00 Eur,

5.trovyrozhodcovskéhokonaniavcelkovejvýške120,58Eur,ktorépozostávajúztrochúkonovprávanej
služby á 29,57 Eur s DPH (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie protistrane -
pokus o zmier, podanie návrhu na začatie konania), 3 x režijný paušál á 9,65 Eur s DPH a poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 31,87 Eur.

Okrem toho si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 48,48 Eur, ktoré
pozostávajú z jedného úkonu právnej služby á 31,98 Eur s DPH (prevzatie a príprava právneho
zastúpenia) s režijným paušálom vo výške 10,07 Eur s DPH a trovy konania vo výške zaplateného
súdneho konania vo výške 16,50 Eur.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Postupom podľa § 115a ods. 2 O. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa
jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom a vyjadrením odporcu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 07. 06. 2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi úver vo výške 600,00 Eur, ktorý mal odporca splatiť v dvanástich mesačných
splátkach po 94,00 Eur mesačne počnúc dňom 17. 07. 2012 vrátane poplatku vo výške 528,00 Eur, t. j.
celkom mal odporca vrátiť sumu vo výške 1 128,00 Eur. úver bol poskytnutý na „iný účel“.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal nielen zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
rozhodcovskomkonaní,aleajzaplateniapríslušenstvapohľadávky-úrokovaúrokovzomeškania.Preto
súd musí v konaní posúdiť aj samotnú zmluvu o úvere.

Súd posúdil nárok ako občianskoprávny a zmluvu ako spotrebiteľskú, preto aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany si síce v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
dohodli, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, avšak na strane odporcu - dlžníka je
spotrebiteľ (pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnejčinnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) a na strane navrhovateľa - veriteľa dodávateľ (pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti). Spotrebiteľ sa predovšetkým nemôže vopred vzdať svojich práva, a teda v tomto prípade

sa ani dohodou nemohol vzdať aplikácie Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nemení nič ani tá
skutočnosť, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver na „iný účel“, pretože navrhovateľ nepreukázal, na
aký iný (ako spotrebiteľský) účel mal byť úver odporcovi poskytnutý, a preto v pochybnostiach platí
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V
rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom.
Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa
rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal
povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní
doteraz vykonaných zostávajú zachované.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 07. 06. 20012 má písomnú
formu, ale neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch - ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. V dôsledku toho je zmluva o úvere bezúročná a bez
poplatkov, teda aj bez nároku na zaplatenie poplatku vo výške 528,00 Eur. Tiež nebol dohodnutý úrok
vo výške 32,00 %.

Navrhovateľ potom poskytol odporcovi iba úver vo výške 600,00 Eur, ktorý mu odporca aj vrátil (pretože
zaplatil sumu vo výške 1 428,80 Eur). Preto súd nárok navrhovateľa v časti na zaplatenie úroku vo výške
32 % ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo súm a podľa splatnosti v zmysle návrhu zamietol
ako nedôvodný.

Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky - trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur,
poplatok za upomienky vo výške 20,00 Eur a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 120,58 Eur,
navrhovateľ predložil súdu písomné vyhlásenie mediátora o skončení mediácie, pretože sa nepodarilo
doručiť výzvu Mediačného centra na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania odporcovi,
a oznámenie o zastavení rozhodcovského konania podľa § 73 ods. 6 zo zákona.

Navrhovateľ sa v zmysle návrhu domáhal zaplatenia nákladov mediačného konania a rozhodcovského
konania, pretože pohľadávku voči odporcovi nemohol pre zmenu právnych predpisov uplatniť v
rozhodcovskom konaní. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal samotnú výšku týchto
nákladov, súd konštatuje, že takýto nárok navrhovateľa nemá oporu v zákone, pretože by inak odporca

niesol zodpovednosť (v podobe nákladov) za to, že sa zmenili právne predpisy. Odporca nezavinil
zastavenie rozhodcovského konania, ale k zastaveniu došlo z dôvodu zmeny právneho predpisu, ktorý
upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Preto je nelogické, aby uhradil navrhovateľovi trovy
rozhodcovského konania.

Výšku trov mediačného konania navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a dohoda v zmysle bodu
13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemohla platne uložiť odporcovi takúto povinnosť. Táto
dohoda je totiž jednostranným úkonom navrhovateľa - veriteľa, ktorý odporcovi - dlžníkovi vnútil (bez
možnostiovplyvnenia)povinnosťriešiťsporymediáciouajednostrannemuuložilpovinnosťzaplatiťtrovymediačného konania bez toho, aby rovnaké povinnosti mal navrhovateľ - veriteľ. V tejto časti je teda
nárok nie len nedôvodný (v rozpore so zákonom), ale ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku (a teda
podmienku neplatnú).

Poplatok za upomienku vo výške 20,00 Eur považuje súd tiež za nedôvodný a nepreukázaný, pretože
jednaknavrhovateľoviobjektívnenemohlivzniknúťnákladynavyhotoveniepísomnejupomienky(bežne)
v listovej forme vo formáte A4, ale takýto poplatok a v uvedenej výške ani nebol v zmluve dohodnutý.

Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval nárok navrhovateľa za dôvodný ani v časti nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky - trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur, poplatok za upomienky vo
výške 20,00 Eur a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 120,58 Eur, pretože navrhovateľ
nielen nepreukázal ich odôvodnenosť a rozsah.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľov návrh je v celom rozsahu nedôvodný a

nepreukázaný, preto súd návrh zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si trovy konania uplatnil a vyčíslil, ale v konaní nebol úspešný. V konaní bol úspešný v
celom rozsahu odporca, ktorý si však trovy konania ani neuplatnil, ani nevyčíslil. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že odporcovi v konaní ani žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 29. 01. 2016