Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/625/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210253
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712210253.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: H. W., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., B. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Urbáni & Partners,
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Mesto Zvolen,
IČO: 00 320 439, so sídlom Zvolen, Námestie slobody 22, o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva

vecným bremenom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. 08.
2015, č. k. 15C/124/2012 - 317, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalovanému, aby v lehote troch dní od právoplatnosti
uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 6 835,- eur podľa položky č. 1a Sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil „ako bezpredmetné“. V odvolaní uviedol, že v danom
prípade sa jedná o konanie vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu a Mesto Zvolen

je od súdneho poplatku v tomto konaní oslobodené podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch. Na pozemku, za užívanie ktorého žalobkyňa požaduje peňažnú náhradu, je
stavba Základnej školy, Námestie mládeže 587/17, súp. č. XXX a stavba telovýchovného zariadenia
súp. č. XXXX, vrátane školského areálu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Na Mesto Zvolen prešla
kompetencia zriaďovateľa základných škôl vrátane majetku, ktorý sa za týmto účelom využíval v zmysle
zák. č. 416/2001 Z. z. Mesto Zvolen tento majetok zverilo v súlade s § 22 zák. č. 596/2003 Z. z. Základnej

škole, Námestie mládeže vo Zvolene. Na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne je zapísané vecné
bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Vecné bremeno
spočíva v práve držby a užívania pozemkov vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.
Je zriadené vo verejnom záujme. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
Obdo 27/2002 zo dňa 24. 10. 2002, podľa ktorého sú obce oslobodené od platenia súdnych poplatkov

v konaniach, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym
zabezpečovaním verejných potrieb alebo s ním bezprostredne súvisia. V tejto súvislosti žalovaný má za
to, že kompetencia obce zriaďovať základnú školu a následne zabezpečovať vzdelanie v tejto základnej
škole je verejná potreba, keďže obec túto kompetenciu vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej
správy.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že má za to, že žalovaný nie
je oslobodený od súdneho poplatku za podanie odvolania, a to jednak s ohľadom na fakt, že nie jeosobou uvedenou v § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a jednak, že sa
naň nevzťahuje ani oslobodenie podľa iných písmen predmetného ustanovenia. Zákon totiž ani pod
písmenom b) neposkytuje obciam a mestám všeobecné oslobodenie, ale len oslobodenie vzťahujúce

sa na taxatívne prípady - verejného a spoločenského významu. Nakoľko v danom prípade sa nejedná
o verejný, či spoločenský význam, ale len o vzťah žalobkyňa - žalovaný, ako to vyplýva aj zo samotnej
žaloby, bolo by oslobodenie žalovaného od súdneho poplatku za odvolanie nesprávne. Žalovaný
svojim účelovým správaním donútil žalobkyňu napokon k súdnemu sporu. Určite nie je verejný záujem
akékoľvek hospodárenie obce, pretože potom by boli oslobodené v každom konaní, keby šlo o peňažné

plnenie. Úmysel zákonodarcu by bol v takomto prípade vyjadrený rovnako ako pri Slovenskej republike,
rozpočtových, či príspevkových organizáciách. Keďže obec môže v rámci svojich úloh vykonávať všetky
úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným, či nehnuteľným majetkom, a teda vstupovať do
rôznych záväzkových vzťahov, uplatňovať svoje majetkové práva, tieto konania nemožno považovať za
veci verejného, či spoločensky prospešného záujmu. A to je aj prípad tohto konania. Najvyšší súd SR
(rozhodnutie 4Obdo/27/02 ako R118/2003) konštatoval, že oslobodenie sa vzťahuje podľa § 4 ods. 2

písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. len na tie konania, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení
tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb. Ostatné konania nie sú podľa
tohto ustanovenia oslobodené od poplatkov.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

6. V konaní sa podanou žalobou žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 165 150,- eur z titulu náhrady za
vecné bremeno zriadené na parcelách vlastnícky patriacich žalobkyni, na ktorých sa nachádzajú stavby,
verejná zeleň, komunikácie a chodníky vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa sa podanou žalobou
svojho práva domáhala s poukazom na ust. § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. ako aj s

poukázaním na čl. 20 ods. 1, 3, 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR a s poukazom na ust.
§ 151n Občianskeho zákonníka.

7. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodené obce a vyššie
územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.

8. Na základe znenia a systematického zaradenia citovaného zákonného ustanovenia možno dospieť
k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo poskytnúť obciam a vyšším územným celkom všeobecné
osobné oslobodenie bez ohľadu na to, o akú vec ide, ale iba tzv. oslobodenie zmiešané, v prípade
ktorého zákon priznáva oslobodenie týmto subjektom len vo vymedzených veciach, ktorými sú veci

verejného a spoločensky prospešného záujmu. Keďže pre pojem verejný a spoločensky prospešný
záujem absentuje v zákone o obecnom zriadení legálna definícia, treba tieto súvislosti posudzovať
na účely každého konkrétneho konania prísne, individuálne (in concreto), keďže ich zovšeobecnenie
na druhovo podobné veci (konania) nesie neprimerané riziko obchádzania zákonných dôvodov na
oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného zákonného ustanovenia (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 27. 05. 2004 sp. zn. 1Cdo/24/2004).

9. Vychádzajúc z charakteru úloh obce a jej orgánov definovaných v zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“) ich celá činnosť, vrátane hospodárenia s majetkom
musí smerovať k plneniu úloh obce, teda k rozvoju obce a k blahu jej obyvateľov. Z pohľadu predpisov

upravujúcichpostavenieobcíaichhospodárenie,obeccelúčinnosťvykonávavždy vširokom-obecnom
záujme. Samotný zákon o obecnom zriadení vymedzuje, že obecný majetok možno použiť najmä na
verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, teda použitie majetku obce
nelimituje len na jediný - verejný účel, ale pozná a predpokladá aj iné, rozlišujúc použitie majetkuna verejné účely od jeho ostatného použitia na výkon samosprávy alebo podnikateľskú, prípadne inú
činnosť. Aj na účely Zákona o súdnych poplatkov pritom treba odlišovať konania, predmetom ktorých sú
vzťahy,ktorévzniklipriplnenítýchúlohobce,ktorésúpriamymzabezpečovanímverejnýchpotriebalebo

s ním bezprostredne súvisia, od vzťahov, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24. 10. 2002 sp. zn. 4Obdo/27/02, publikované pod R118/2003).

10. Keďže obec môže v rámci svojich úloh vykonávať všetky úkony súvisiace s riadnym hospodárením s
hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce, môže vykonávať vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť,

a teda vstupovať do rôznych záväzkových vzťahov a uplatňovať si majetkové práva obce, tieto konania
nemožno považovať za veci verejného a spoločensky prospešného záujmu. A to ani napriek argumentu,
že kompetencia obce zriaďovať základnú školu a následne zabezpečovať vzdelanie v tejto základnej
škole je verejná potreba, keďže obec túto kompetenciu vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej
správy.

11. V preskúmavanej veci je predmetom konania náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vecným
bremenom, ktorú náhradu si žalobkyňa uplatňuje s poukazom na ust. § 151m OZ. V danom prípade
sa teda jedná o vzťah medzi stranami sporu, ktorý nevznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb a
spoločensky prospešného záujmu a ani s ním bezprostredne nesúvisí.

12. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli z vyššie konkretizovaných dôvodov v tomto konaní splnené
podmienky na to, aby žalovaný podliehal osobnému oslobodeniu od súdnych poplatkov podľa ust. § 4
ods. 2 písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch.

13. Okresný súd v uznesení, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odvolania,

aplikoval správny právny predpis, správe ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená položka
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený
aj v správnej výške, a preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).