Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, June 25, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200475
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617200475.2

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Y. C., G.. XX. XX. XXXX, K. L. M.,
J. Z. XXXX/X, o zaplatenie 5 939,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 897,12 eur a úroky z omeškania

8,05 % ročne zo sumy 2 856,23 od 21. 10. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 23. 01. 2017, uplatnil žalobca voči žalovanému pohľadávku 5 939,36
eur s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 4 789,99 eur od 24. 10. 2015 do zaplatenia. Žiadal
priznať trovy konania vzniknuté zaplatením súdneho poplatku 356,- eur a trovy právneho zastúpenia
502,64 eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 23. 10. 2015 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s.
a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa

03. 06. 2010 Zmluvu č. 334676115, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu.
Na základe Zmluvy postupca postúpil žalovanému peňažné prostriedky, pričom žalovaný nesplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť zo Zmluvy. Uplatnenú sumu 5 939,36 eur
žalobca špecifikoval ako istinu 4 789,99 eur, riadny úrok 1 040,89 eur a úrok z omeškania 108,48 eur.

2. Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 03. 05. 2017, označeným ako „Vyjadrenie“ uviedol, že

pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanému úver vo výške 5 000,- eur za
podmienok dojednaných v Zmluve - žalovaný sa zaviazal zaplatiť úroky z úveru vo výške 15,9 % ročne,
úrok splácať v mesačných splátkach po 89,05 eur počnúc 20. 07. 2010 a s konečnou splatnosťou 20.
05. 2020, zaviazal sa zaplatiť spracovateľský poplatok 122,78 eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur
a poplatok za upomienku 25,- eur za každú vystavenú upomienku. Zároveň bolo dojednané poistenie
a to ku dňu podpisu úverovej Zmluvy vo výške 3,01 eur mesačne. Žalovaný dňa 03. 06. 2010 čerpal

peňažné prostriedky v celkovej sume 5 000,- eur, pričom žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 4
440,80 eur. Z úhrad žalovaného veriteľ započítal na istinu sumu 2 206,- eur, na poplatky 761,14 eur,
na riadny úrok 2 013,19 eur a na úrok z omeškania 19,67 eur. Pokiaľ ide o poplatky vo výške 761,14
eur, jednalo sa o poplatok za správu úveru 19 x 2,99 eur, poplatok za poistenie úveru 4 x 3,08 eur, 12
x 3,28 eur, 3 x 3,38 eur, 13 x 3,37 eur a 24x za upomienku po 25,- eur. Zmluvný úrok za obdobie do
29. 09. 2015 predstavoval 3 054,08 eur s tým, že z úhrad žalovaného bola na tento úrok započítaná

suma 2 013,19 eur, takže neuhradené zostali úroky z úveru vo výške 1 040,82 eur. Úrok z omeškania,uplatnený vo výške 108,49 eur, predstavuje súčet zmluvného úroku vo výške 44,11 eur a zákonného
úroku z omeškania vo výške 64,37 eur.

3. Žaloba s prílohami, všeobecné poučenie spotrebiteľa a uznesenie 6Csp/11/2017-46 zo dňa 23. 03.
2017, ktorým bol žalovaný vyzvaný vyjadriť sa k žalobe v lehote 10 dní, boli žalovanému doručené dňa
31. 03. 2017. Doplnenie žaloby s názvom „Vyjadrenie“ zo dňa 03. 05. 2017, spolu s prílohami, bolo
žalovanému doručené dňa 16. 05. 2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca zotrval na podanej žalobe na pojednávaní dňa 25. 05. 2017. Právny zástupca žalobcu žiadne
nové skutočnosti neuviedol a nenavrhol vykonať ani žiadne ďalšie dôkazy.

5. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, aj keď bol riadne a včas predvolaný. Svoju neprítomnosť
neospravedlnil, a preto súd v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol, že
pojednávanie sa bude konať aj v neprítomnosti žalovaného.

6. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Podľa § 151 CSP

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní zo Zmluvy o úvere, ktorú žalovaný, ako
dlžník, uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava (bankou) dňa 03. 06. 2010, na ktorej ako

identifikačný údaj je vyznačená pečiatka s textom „CEID 3 956 315“ (ďalej len „Úverová zmluva“). K
žabe pripojil žalobca aj Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE, uzavretú medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. (postupcom) a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupníkom). Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok, predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému z Úverovej zmluvy.
Pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila prípisom zo dňa 30.

09. 2015 žalovanému, že ku dňu 20. 09. 2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky (uvedené
oznámenie žalovanému bolo doručené dňa 05. 10. 2015). Súd mal preto preukázané, že došlo k
postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní a vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.

13. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom vyplýva, že jeho právny predchodca, Slovenská

sporiteľňa, a.s., uzavrela dňa 03. 06. 2010 Úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
5 000,- eur. Jednalo sa o spotrebný úver na čokoľvek, pričom žalovaný v Zmluve je označený menom,
priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Potom sa
nepochybne jedná o spotrebiteľský úver. Úverovou zmluvou bola dojednaná fixná úroková sadzba 15,90
% ročne, spracovateľský poplatok 122,78 eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne, 119 splátok

vo výške 63,82 eur, prvá splátka 20. 07. 2010, konečná splatnosť úveru 20. 05. 2012. Úverová zmluva
obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 1,91 %, priemernej hodnote RPMN 18,59 %,
celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené na 5 424,55 eur. Do výpočtu RPMN podľa Úverovej
zmluvy neboli zahrnuté sankcie za porušenie povinností dlžníka vyplývajúcich z Úverovej zmluvy, keďvýška týchto sankcií mala byť uvedená v Sadzobníku alebo v Zverejnení. V časti II. Úverovej zmluvy
bolo dojednané poistenie úveru a výška poplatku. Tieto údaje sú uvedené aj vo formulári o zmluvných
podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalovaný podpísal dňa 03. 06. 2010. Z histórie

platieb, ktorú žalobca pripojil k vyjadreniu zo dňa 03. 05. 2017 vyplýva, že žalovaný neuhrádzal vždy
anuitné splátky riadne, t. j. do 20. dňa v mesiaci po 63,82 eur s tým, že posledná splátka úveru bola
zaúčtovaná ku dňu 05. 11. 2014. Z tejto listiny vyplýva, že poskytnutie úveru 5 000,- eur a úhrady
žalovaného za celú dobu spolu 4 440,88 eur. Z týchto úhrad žalovaný započítal na istinu 2 206,- eur, na
poplatky sumu 761,14 eur, na riadny úrok sumu 2 013,19 eur, na zmluvný úrok z omeškania 19,67 eur.

14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(03. 06. 2010)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu 03. 06. 2016
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v poslednom
znení (ďalej „ZSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 4 ods. 1, ods. 4 ZSÚ

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

18. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, sú uvedené v § 4 ods.
2 ZSÚ.

19. Žalovaný síce nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, ale nakoľko ako spotrebiteľ nebol v konaní
zastúpený advokátom, súd zo zákona skúmal, či Úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky. Preskúmaním Úverovej zmluvy súd zistil, že táto obsahuje náležitosti vyžadované ZSÚ v §
4 ods. 2. Pokiaľ však v časti I. obsahuje dojednanie o tom, že výška sankcií za porušenie povinností
dlžníka, vyplývajúcich z Úverovej zmluvy, má byť uvedená v Sadzobníku alebo v Zverejnení, kde takisto
mali byť uvedené poplatky spojené s vedením účtu dlžníka, v tejto časti sa jedná o neprijateľnú zmluvnúpodmienku, nakoľko Sadzobník aj Zverejnenie vypracoval veriteľ (právny predchodca žalobcu), pričom
žalovaný ak aj mal možnosť sa s nimi oboznámiť, nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobcovi preto nie je
možné priznať poplatky alebo úroky, ktoré neboli individuálne dojednané v Úverovej zmluve a ktoré by

mali vyplývať zo Sadzobníka alebo zo Zverejnenia.

20. Z listinných dôkazov potom vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 5
000,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť spracovateľský poplatok 122,78 eur. Individuálne boli
dojednané poplatky za správu úveru a poistenie úveru, takže žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi

poplatky vyčíslené vo vyjadrení zo dňa 03. 06. 2017 vo výške 161,14 eur (poplatok za správu úveru a
poplatok za poistenie úveru). Pokiaľ žalobca si uplatňoval voči žalovanému poplatok za 24 upomienok
po 25,- eur vo výške 600,- eur, nepreukázal individuálne dojednanie tohto poplatku a pokiaľ tento mal
vyplývať zo Sadzobníka alebo zo Zverejnenia, tento žalobcovi nepatrí z dôvodov uvedených vyššie.
Úverovou zmluvou boli dojednané úroky z úveru vo fixnej výške
15,9 % ročne, ktoré žalobca vyčíslil za obdobie do 29. 09. 2015 (t. j. do zosplatnenia úveru) sumou 3

054,08 eur. Potom žalovaný bol povinný zaplatiť veriteľovi z Úverovej zmluvy ku dňu zosplatnenia úveru
čiastku 8 338,- eur. Zo špecifikácie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil spolu 4 440,88
eur,apretosúdpriznalžalobcovirozdielvovýške3897,12eur,nakoľkovtejtočastibolažalobadôvodná.

21.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 01. 02. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Právo zosplatniť úver vyplýva z bodu 7.6.1 písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom právny predchodca žalobcu toto právo využil ku dňu 29. 09.
2015, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z histórie úveru vyplýva, že žalovaný od 05. 11.
2014 nepoukazoval žiadne splátky, takže pokiaľ veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
29. 09. 2015, postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. Žalobca nepreukázal, že

pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky oznámením zo dňa 30. 09. 2015, doručeným
žalovanému dňa 05. 10. 2015, upozornil spotrebiteľa, že uplatní toto právo. Potom v zmysle citovanej
právnej úpravy žalovaný bol povinný zaplatiť dlžnú sumu do 15-tich dní od doručenia (túto lehotu
určil aj veriteľ v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti), t. j. do 20. 10. 2015. Nakoľko v tejto
lehote dlh nebol splatený, dňom 21. 10. 2015 sa žalovaný dostal do omeškania. K tomuto dňu bola

určená Európskou centrálnou bankou základná úroková sadzba 0,05 % a nakoľko úroky z omeškania
predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, patria žalobcovi úroky z omeškania 8,5 %
ročne od 21. 10. 2015. Výška úrokov z omeškania je určená zákonom, a preto nie je možné, aby zmluvné
strany a zvlášť v spotrebiteľských zmluvách, dojednávali úroky z omeškania vyššie, ako stanovuje
zákon. Pokiaľ preto žalobca uplatňoval úroky z omeškania vo výške 17,15 % ročne za obdobie pred

zosplatnením úveru, v tejto časti súd žalobe nevyhovel.

27. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.28. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu žalobcovi nepatria uplatnené úroky z omeškania z úrokov
z úveru. Úroky z úveru aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným

zaplatením zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95). Podľa
judikatúry Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník, neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka
príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípadné omeškanie s platením iného príslušenstva pohľadávky,
t. j. v danom prípade zmluvných úrokov (Rc 5/2006). Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania od vzniku omeškania, t. j. od 21. 10. 2015 do zaplatenia vo výške 8,05 % zo sumy

2 856,23 eur (od priznanej sumy 3 897,12 eur súd odpočítal čiastku 1 040,89 eur, tvoriacu neuhradené
úroky z úveru). V časti, pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanému nárok presahujúci sumu 3 897,12
eur a v časti, pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy a za dlhšie obdobie (v rámci
kapitalizovaných úrokov z omeškania 64,37 eur žiadal priznať úroky z omeškania od 30. 09. 2015 do
23. 10. 2015), nárok žalobcu nebol dôvodný, a preto vo zvyšku súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej lehote 3 dní, ktorá začne plynúť

právoplatnosťou tohto rozsudku.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Žalobca uplatnil v tomto konaní istinu vo výške 5 939,36 eur a úroky 8,05 % ročne zo sumy 4 789,99
eur od 24. 10. 2015 do zaplatenia. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, takže ku
dňu 25. 05. 2017 žalobcom uplatnené úroky z omeškania predstavovali čiastku 759,74 eur. Žalobcovi

boli priznané úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2 856,23 eur od 21. 10. 2015 do zaplatenia, čo
ku dňu 25. 05. 2017 predstavuje 367,25 eur. Ku dňu rozhodnutia potom z uplatneného nároku 6 696,10
eur priznané žalobcovi 4 264,37 eur, čo predstavuje 64 %. Po započítaní tohto úspechu žalobcu s jeho
neúspechom,ktorýpredstavuje36%,súdvzmyslecitovanejprávnejúpravyrozhodolopriznanínáhrady
trov konania žalobcovi v rozsahu 28 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto

rozsudku súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.