Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cbi/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217860
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116217860.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobkyne: T. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. M. XX/XX, F., zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova
46, Hlohovec, proti žalovanému: Mgr. Eva Timár Myjavcová, so sídlom Štúrova 42, Šaľa, správkyňa
úpadcu: P. J. - P., s miestom podnikania W. XXX, G.: XX XXX XXX, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že žalobkyňa je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi - P. J. - P., G.: XX
XXX XXX, s miestom podnikania W. XXX vo výške 2.164,24 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008,
uplatnenej v prihláške pohľadávky č. 1 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 36K/12/2016 na majetok úpadcu.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania
sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 05.08.2016, doručenou súdu dňa 08.08.2016 domáhala určenia, že
je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi - P. s miestom podnikania W. (ďalej len
„úpadca“), vo výške 2.164,24 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008, uplatnenej v prihláške
pohľadávky č. 1 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/12/2016
na majetok úpadcu, ktorá pohľadávka sa považuje za zistenú, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,

výšky a poradia, tak ako je uvedené v prihláške.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 36K/12/2016-70 zo dňa
11.04.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu
bola ustanovená Mgr. Eva Timár Myjavcová. Uznesenie o vyhlásení konkurzu a ustanovení správcu
do funkcie bolo doručené všetkým účastníkom konania zverejnením v Obchodnom vestníku SR č.
OV 78/2016 dňa 25.04.2016 pod značkou K009299. Právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom

26.04.2016. Žalobkyňa si voči úpadcovi v základnej prihlasovacej lehote prihlásila dve pohľadávky, keď
v prípade prvej pohľadávky si uplatnila istinu vo výške 16.930,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 564,98 eur a v prípade druhej pohľadávky istinu vo výške 2.164,24 eur. Správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu žalobkyni listom zo dňa 07.07.2013, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 22.07.2016
oznámila, že pohľadávka žalobkyne prihlásená v celkovej výške 2.164,24 eur bola popretá v celkovej
prihlásenej výške, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Ako dôvod popretia
správkyňa uviedla nepreukázanie právneho dôvodu pohľadávky, najmä existencie pôvodného záväzku

a jeho vzniku a trvania, nepreukázanie existencie pohľadávky, jej vzniku a trvania, ako aj právnej
skutočností spočívajúcej v nepremlčaní pohľadávky. Pohľadávka vznikla zo zmluvy o pôžičke uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom zo dňa 21.11.2008, keď predmetom pôžičky boli finančné prostriedky vo
výške 23.806,68 eur. Žalobkyňa nerealizovala kroky k vymáhaniu pôžičky, nakoľko úpadca ju opakovaneuisťoval, že pôžičku vráti po tom, ako dôjde k predaju nehnuteľností v katastrálnom území W., ktoré boli
vo vlastníctve otca úpadcu F.. G.. P. J.. Vzhľadom k tomu však, že predaj nehnuteľností sa neustále
odďaľoval, úpadca dňa 04.03.2013 uznal dlh zo zmluvy o pôžičke, čo do dôvodu a výšky. Záväzok teda

v čase uznania existoval a zároveň z titulu uznania dlhu začala dňom 05.03.2013 v súlade s § 110
odsek 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Úpadca si bol vedomý, že
v čase uznania dlhu mohol byť už dlh zo zmluvy o pôžičke premlčaný, čo potvrdil v čestnom vyhlásení
zo dňa 29.07.2016. K prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech nových vlastníkov,
ktorými sa stali P. došlo až povolením vkladu V 6284/14 zo dňa 27.11.2014. Úpadca na tomto základe

vrátil žalobkyni časť dlhu zo zmluvy o pôžičke vo výške 21.642,44 eur, pričom zostávajúcu nezaplatenú
časť pôžičky vo výške 2.164,24 eur si žalobkyňa uplatnila v konkurze prihláškou v základnej zákonnej
prihlasovacej lehote.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.08.2016 (č.l. 18 spisu) uviedol, že
veriteľ je povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške aj riadne preukázať, a to najmä listinami, nakoľko pri

zisťovaní pohľadávok je správca viazaný obsahom prihlášok a listín priložených veriteľom k prihláškam.
Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie (zostatku) pôžičky zo dňa 21.11.2008 (pôžička poskytnutá v
pôvodnej sume 23.806,68 eur) v sume 2.164,24 eur v rámci prihlášky preukázala iba listinou označenou
ako „dohoda o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013, v rámci ktorej v časti III. je uvedené prehlásenie určitej
osoby, že svoj dlh uznáva. V uvedenej listine je ako dlžník uvedená osoba P. J., XXX XX W., čo

je osoba odlišná od úpadcu a v časti II. tejto listiny je definícia záväzku, ktorý má byť predmetom
uznania vyjadrená sporne, keď nie je zrejmé, či ide o jeden záväzok alebo dva samostatné záväzky.
Bolo povinnosťou žalobkyne uviesť v žalobe také rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich
preukázanie, ktoré by odôvodňovali správcom namietané skutočnosti (skutkové aj právne). Uvedené
sa však nestalo ani v podanej žalobe, nakoľko súčasťou žaloby je okrem listiny označenej ako uznanie

dlhu, len čestné vyhlásenie úpadcu datované dňom 29.07.2016 (čo je po doručení oznámenia o popretí
pohľadávky,ktorébolodoručenédňa19.07.2016).Súčasťoužaloby,akoajprihláškytedaniejeuvedenie
rozhodujúcich skutočností na preukázané existencie záväzku, najmä zmluva o pôžičke, zmenka či
iná listina preukazujúca, že k poskytnutiu pôžičky v skutočnosti došlo, lehotu jej splatnosti, ako aj
preukázanie, že časť pôžičky bola uhradená a kedy, že nárok nie je premlčaný a pod.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (t.j. v replike) zo dňa 28.11.2016 uviedla,
že žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil, že popretá pohľadávka bola uplatnená v lehote pre
prihlásenie pohľadávok, preto túto skutočnosť možno považovať za nespornú. Žalobkyňa spolu s
prihláškou preukázala právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorým je zmluva o pôžičke, a to uznaním dlhu

zo dňa 04.03.2013, ktorým úpadca preukázateľne uznal predmetnú pohľadávku, čo do dôvodu i čo do
výšky. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákon pri zmluve o pôžičke nevyžaduje
písomnú formu. Ak teda úpadca písomne uznal dlh zo zmluvy o pôžičke, takýto právny úkon je
spôsobilým dôkazným prostriedkom k preukázaniu existencie pohľadávky, ako i jej výšky a teda popretie
takejto pohľadávky je nedôvodné. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa

za desať rokov odo dňa kedy k uznaniu dlhu došlo. Je teda zrejmé, že uznaním dlhu došlo priamo zo
zákonakzačatiuplynutianovejpremlčacejdobyatedapohľadávkaobjektívnenemôžebyťpremlčaná.V
tejto súvislosti žalobkyňa za účelom odstránenia pochybností predložila súdu čestné vyhlásenie úpadcu
zo dňa 29.07.2016. V uznaní dlhu je uvedené meno P. namiesto P. preto, lebo žalobkyňa tak úpadcu
oslovovala. Úpadca však v čestnom vyhlásení vyvrátil akékoľvek pochybnosti o tom, že by malo ísť o

osobu odlišnú ako je on sám. Zo skutkového stavu ako i z prihlášky, ktorou žalobkyňa uplatnila svoje
pohľadávky v konkurznom konaní je zrejmé, že obsahom uznania dlhu sú dva samostatné záväzky,
keď jedna pohľadávka vo výške 16.930,99 eur bola riadne uplatnená a uznaná žalovaným a druhá
pohľadávka je zo zmluvy o pôžičke, ktorej dlžný zostatok predstavuje sumu zodpovedajúcu popretej
pohľadávke. Právny dôvod vzniku, ako i spôsob čiastočnej úhrady druhej (popretej) pohľadávky boli

riadne zdôvodnené v prihláške ako i v žalobe.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým
so súhrnnou prihláškou zo dňa 02.06.2016, oznámením správkyne o popretí pohľadávok zo dňa
07.07.2016, dohodou o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013, čestným vyhlásením úpadcu zo dňa 29.07.2016,

ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že žalobkyňa podala vo veci žalobu na tom základe, že
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. P. J. nedôvodne poprela pohľadávku vo výške 2.164,24 eurtitulom zmluvy o pôžičke, ktorá bola riadne uplatnená v konkurznom konaní. Žalobkyňa má za to, že
listinnými dôkazmi riadne osvedčila svoj nárok čo do dôvodu i výšky, zároveň osvedčila, že nárok nie je
predmetom premlčania a sám úpadca uznal, že medzi ním a žalobkyňou došlo k vzniku predmetného

záväzkového vzťahu, ako i skutočnosť, že pohľadávku žalobkyne uznal čo do dôvodu i výšky a to napriek
k tomu, že táto mohla byť v čase uznania premlčaná.

7. Žalovaný v konaní uviedol, že podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca zisťuje
len spornosť alebo nespornosť prihlásenej pohľadávky a to do doby uplynutia lehoty na jej popretie, ku

dňu uplynutia lehoty na jej zistenie a v prípade ak je pohľadávka sporná, je povinný ju poprieť. Keďže
žalobkyňa v prihláške priložila výlučne dohodu o uznaní dlhu s nedostatkami, absentuje preukázanie
poskytnutia pôžičky a splneného kontraktu, preukázanie vysvetlenia a preukázania navýšenia tejto
pôžičky, dohody o splatnosti pôžičky, tým pádom určenia okamihu omeškania, následne posúdenie
premlčania a v relevancii na uvedené aj samotné uznanie dlhu. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na čestné
vyhlásenie podpísané úpadcom po vyhlásení konkurzu, takéto čestné vyhlásenie nie je dôkazom, keďže

akékoľvek vyhlásenia úpadcu po vyhlásení konkurzu už nie sú možné. Rovnako je potrebné riešiť otázku
premlčania tohto záväzku, ktorý by mal byť občianskoprávnym nárokom premlčujúcim sa v lehote 3
rokov.

8. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zo dňa 02.06.2016 súd zistil, že veriteľ -

žalobkyňa si prihlásila iné pohľadávky do konkurzu - a to pohľadávku vo výške 16.930,99 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 564,98 eur titulom vlastnej zmenky vystavenej úpadcom dňa 29.09.2008
a pohľadávku vo výške 2.164,24 eur titulom zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a úpadcom
dňa 21.11.2008, keď jej predmetom boli finančné prostriedky vo výške 23.806,68 eur a úpadca uznal
dlh zo zmluvy o pôžičke čo do dôvodu a výšky v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013, pričom

úpadca ku dňu vyhlásenia konkurzu splnil svoj záväzok len čiastočne, keď nesplatený zostatok pôžičky
predstavuje sumu 2.164,24 eur.

9. Z dohody o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013 vyplýva, že bola uzavretá podľa § 558 Občianskeho
zákonníka medzi veriteľkou - žalobkyňou a dlžníkom označeným ako P. J., XXX XX W.. Predmetom

dohody (podľa čl. II) je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v celkovej výške 40.737,68 eur, ktorá vznikla
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2008 na sumu 21.642,44 eur, ktorá bola na základe zmluvy
zo dňa 21.11.2008 navýšená na sumu 23.806,68 eur a na základe zmenky vystavenej dňa 29.09.2008
na sumu 16.931 eur.

10. V čestnom vyhlásení zo dňa 29.07.2016 úpadca uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
21.11.2008 mu poskytla žalobkyňa hotovostnú pôžičku vo výške 23.806,68 eur. Zároveň potvrdzuje, že
dlh zo zmluvy o pôžičke dňa 04.03.2013 uznal čo do dôvodu a čo do výšky s tým, že v čase uznania
dlhu si bol v súlade s § 558 veta druhá Občianskeho zákonníka vedomý skutočnosti, že dlh zo zmluvy o
pôžičke mohol byť v čase uznania premlčaný. Dôvodom pre uznanie dlhu bolo v súlade s § 110 odsek

1 Občianskeho zákonníka konštituovanie novej desaťročnej premlčacej doby, v ktorej chcel poskytnutú
pôžičku vrátiť. Po speňažení pozemkov, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území
W. žalobkyni vrátil väčšiu časť pôžičky vo výške 21.642,44 eur v dôsledku čoho dlžný zostatok pôžičky
naďalej predstavuje sumu 2.164,24 eur.

11. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pohľadávka, ktorá nie je
pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

12. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každú prihlásenú pohľadávku správca

porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia
úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je
povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

13. Podľa § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť

správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive,
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie,nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej
únie.

14. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku možno poprieť do 30
dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

15. Podľa § 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie
pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí

poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je
popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto
pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky,
ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

16.Podľa§32ods.9zákonaokonkurzeareštrukturalizáciiveriteľmáprávodomáhaťsanasúdeurčenia

popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku.
Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného
oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

17. Podľa § 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol
v prihláške.

18. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak
niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom
správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna
pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav

správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo
v určitej časti alebo v určitom poradí) /II. ÚS 409/2013-49 z 11.09.2014/. Rozhodnutím v tomto konaní sa
nezakladáprávnytitulplnenia,alelensaurčuje,čikonkrétnapohľadávkamábyťuspokojenávkonkurze,
alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné

preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu
je dôvodný. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 38/2015 z 29. decembra 2016)
22. Písomné oznámenie správkyne o popretí pohľadávky bolo žalobkyni doručené dňa 22.07.2016.
Táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 08.08.2016,
to znamená v 30-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

23. Účinkom uznania dlhu (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je
uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania dlh v uznanom
rozsahu trvá. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.
Veriteľ tak má v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v

časeuznania.Vprípadnomsporepretožalobcovinapreukázanieoprávnenostižalovanéhonárokustačí,
aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami
podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky žalobca
nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a naopak, je na žalovanom(v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že dlh v čase uznania netrval alebo po tomto
uznaní zanikol. Ak teda chce byť dlžník v spore úspešný, je na ňom, aby preukázal, že dlh nevznikol,
že bol splnený alebo zanikol inak. Predpokladom existencie dlhu je jeho vznik. Ak sa preukáže, že dlh

vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže
je jej opakom.

24. Z formálneho hľadiska pre platnosť uznania dlhu zákon vyžaduje písomnú formu, ktorá v danom
prípade bola splnená. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka zároveň vyžaduje ako podmienku

uznania dlhu, že musí ísť o záväzok „určitý“, t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto
identifikácie pritom zákon neurčuje, teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom.

25. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 79/2005 zo dňa 1. júla 2009)

26. Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že o obsahu právneho úkonu
môže vzniknúť pochybnosť a pre takýto prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby
tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že popri jazykovom vyjadrení právneho úkonu
vyjadreného slovne (nie konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka) podrobí skúmaniu i

vôľu konajúcich osôb. Výklad právneho úkonu je potrebné urobiť, ak je obsah právneho úkonu neurčitý,
sporný či pochybný. Účelom výkladu nie je formalistický výklad právneho úkonu, ale zistenie skutočnej
vôle jeho účastníkov, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu. V prípade pochybnosti o
obsahu prejavu vôle zmluvnej strany, t. j. keď je vôľa konajúceho neurčito vyjadrená, je oprávnený
ho vykladať predovšetkým ten, kto ho urobil. Až v prípade, že pojmy použité na jazykové vyjadrenie

obsahu úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím na vôľu
účastníkov usudzovať úmysel, ktorý mali naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho
úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

27. Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa týka najmä výkladu písomných právnych

úkonov. Jediným obmedzením, ktoré tu vyplýva z osobitnej formy takéhoto právneho úkonu, je, že
výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Na pochopenie jej obsahu môže
poslúžiť aj širší kontext konania účastníkov. Takým môže byť aj následné konanie účastníkov dohody, ak
možno z neho usudzovať na obsah vôle účastníkov vrátane toho, ako prejavenú vôľu vykladajú samotní
účastníci zmluvy.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný (resp. úpadca) platne uznal
dlh voči žalobkyni, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008. Žalovaný nijakým
spôsobom nepreukázal neexistenciu, resp. zánik dlhu, pričom samotné spochybnenie dlhu po jeho
uznaní nepostačuje na vyvrátenie právnej domnienky existencie uznaného dlhu.

29. Podmienkou platného uznania premlčaného dlhu je vedomosť dlžníka o jeho premlčaní. Zákon
pritom neurčuje spôsob, akým má byť vedomosť dlžníka o premlčaní osvedčená. V každom prípade je
však na dlžníkovi (v tomto prípade na žalovanom), aby súdu preukázal, že o premlčaní dlhu nevedel.
Žalovaný však v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval, práve naopak, žalobkyňa predložila súdu

čestné vyhlásenie úpadcu zo dňa 29.07.2016, v ktorom úpadca uviedol, že v čase uznania dlhu si bol
vedomý skutočnosti, že dlh zo zmluvy o pôžičke mohol byť v čase uznania premlčaný.

30. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného
dokazovania a ak domnienka existencie uznaného dlhu nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať túto

skutočnosť za preukázanú. V prípade, ak bol dlh uznaný podľa § 558 Občianskeho zákonníka, súd
nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu
existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie
dlhu. Nejasné okolnosti vzniku dlhu samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa § 558 Občianskeho
zákonníka nestačia.

31. Dlh uznaný úpadcom v posudzovanej dohode o uznaní dlhu je podľa názoru súdu dostatočne
špecifikovaný, aby nevzbudzoval takú pochybnosť o jeho obsahu, ktorá by mala za následok jeho
absolútnu neplatnosť pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. neurčitosť. V zmysle konštantnej judikatúry jepotrebné pri výklade obsahu právneho úkonu postupovať tak, aby bol právny úkon vykladaný v prospech
jehoplatnosti,nieneplatnosti(tzv.preferenciavýkladuvprospechplatnostiprávnehoúkonu).Nazáklade
toho dospel súd k záveru, že obsah spornej dohody o uznaní dlhu možno vykladať tak, že úpadca

uznal dva záväzky voči žalobkyni a to jeden dlh vo výške 23.806,68 eur, ktorý vznikol pôvodne na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2008 (na základe ktorej žalobkyňa požičala úpadcovi 21.642,44
eur) a táto bola následne nahradená zmluvou zo dňa 21.11.2008 (na základe ktorej žalobkyňa požičala
úpadcovi 23.806,68 eur) a druhý dlh vo výške 16.931 eur, ktorý vznikol na základe zmenky vystavenej
dňa 29.09.2008. Okrem toho zákon ako podmienku platnosti uznania dlhu nevyžaduje uvedenie doby

splatnosti dlhu v listine o uznaní dlhu, preto absencia tohto údaju v dohode nespôsobuje jej neplatnosť.

32. Ak bol účastník zmluvy, pre ktorú je predpísaná písomná forma, označený správnym priezviskom,
ale nepresným menom tak, že použil hovorové meno, inú jeho podobu či predchádzajúce meno,
nespôsobuje táto skutočnosť sama osebe neplatnosť zmluvy, najmä keď ďalšie uvedené údaje slúžiace
na jeho identifikáciu nevzbudzujú pochybnosti o jeho identite (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. 07.

2002, sp. zn. 22 Cdo 919/2001). Vada v označení osoby, ktorá je účastníkom zmluvy, nespôsobuje sama
osebe neplatnosť tejto zmluvy, pokiaľ možno z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom (§ 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka), prípadne objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon
urobený, zistiť, kto bol účastníkom zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10. 04. 1997, sp. zn. 2
Cdon 386/1996).

33. S poukazom na uvedené, označenie dlžníka v dohode o uznaní dlhu jeho hovorovým menom (P.,
priezviskom (J.) a miestom bydliska (. je aj s poukazom na čestné vyhlásenie úpadcu zo dňa 29.07.2016
(v ktorom úpadca potvrdil, že mu žalobkyňa poskytla hotovostnú pôžičku, že svoj dlh uznal čo do dôvodu
aj výšky a že si bol vedomý možného premlčania dlhu) zrejmé, že dohoda o uznaní dlhu sa týkala

žalobkyne ako veriteľa a úpadcu ako dlžníka. Súd na základe toho nemal pochybnosti o dostatočnosti
identifikácie úpadcu v spornej dohode o uznaní dlhu.

34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne a preto určil,
že žalobkyňa je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi v žalovanej výške zo zmluvy o

pôžičke zo dňa 21.11.2008, uplatnenej v prihláške pohľadávky č. 1 do konkurzného konania vedeného
na majetok úpadcu.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalobkyni ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške

ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).