Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111211899
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111211899.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 6.11.2014 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou, v právnej veci žalobkyne:

S. N., T.. X.XX.XXXX, H. Ž., K.Š. Č.. XX/XX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov č.
5, Prešov, IČO: 35 724 803, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove,
Nám. SNP č. 7, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.

zo dňa 21.3.2011 pod sp. zn. EP 60141/11 z r u š u j e .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza
Motyku, AK Nám. SNP č. 7, Stropkov trovy konania vo výške 132,82 € do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 28.4.2011 žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. Košice pod sp. zn. J. zo dňa 21.3.2011.
Súčasne požadovala náhradu trov konania.

Uviedla, že predmetným rozhodcovským rozsudkom, ktorý jej bol doručený dňa 13.4.2011 bola
zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.925,47 € s príslušenstvom. Má za to, že zmluva
o poskytnutí pôžičky od Slovenskej požičovne, a.s. Kežmarok, na základe ktorej bol rozhodcovský
rozsudok vydaný, je v rozpore s dobrými mravmi a obsahuje neprijateľné podmienky. Odplata za
poskytnutie pôžičky ako aj sankcie pri porušení zmluvných podmienok boli neprimerane vysoké a podľa
jej názoru by nemali požívať právnu ochranu. Namietala, že v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona o

rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, z
ktorého dôvodu žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.3.2013 ozrejmil, že na základe Zmluvy č. 7003383 bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk s 13,61 % RPMN, ktorý sa zaviazala splatiť v 60 mesačných
splátkach vo výške 1.577,- Sk. Celkovo sa zaviazala vrátiť sumu vo výške 94.620,- Sk. Pre prípad
omeškania s plnením záväzku si zmluvné strany v zmysle Všeobecných obchodných podmienok,

tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, dojednali zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej čiastky. Podľa
jeho názoru dojednaná zmluvná pokuta svojou intenzitou nepredstavuje taký sankčný následok, ktorý by
vybočovalzúčelualebobežnejúrovnesankciíspojenýchsomeškanímvpodobnýchprípadoch.Nakoľko
žalobkyňa si povinnosti zo zmluvy neplnila, žalovaný od zmluvy odstúpil a vyzval ju na úhradu dlžnejčiastky vo výške 102.347,- Sk, ktorá pozostávala z neuhradených splátok v sume 93.043,- Sk a z pokuty
9.304,- Sk. Po doručení výzvy žalobkyňa zaplatila dlh iba čiastočne, z ktorého dôvodu výška nedoplatku
činila 1.925,47 €. Žalovaný má za to, že jednotlivé ustanovenia zmluvy sú v súlade s právnym poriadkom

a neporušujú všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa dňa 3.3.2011
prevzala výzvu rozhodcovského súdu, k návrhu na začatie konania sa nevyjadrila a neuviedla či niektorú
z podmienok uvedených v zmluve namieta, na ktorú výzvu nereagovala a nárok žalobcu nespochybnila.
Z uvedených dôvodov mal za to, že nie sú naplnené zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, z ktorého dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Písomným podaním zo dňa 21.11.2011 vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS oznámil vstup do konania na podporu žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky v predformulovanej štandardnej
zmluve. Rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie
vyvolá dodávateľ, spotrebiteľ sa jej musí nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý

je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a možno mať vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti
rozhodcovského procesu. Spotrebiteľskú vec považuje za subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilnú,
ktorú skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve nezohľadnil. Neprijateľná zmluvná podmienka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým
mravom. Bol názoru, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je dôvod na

zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom
procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Poukázal aj na judikatúru Súdneho
dvora EÚ v obdobných prípadoch.

Podľažalovanéhoprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženározhodcovskoudoložkouobsiahnutou

voVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachvbodeVIIpísm.o),pričomžalobkyňavzmluvejednoznačne
vyhlásila, že sa so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámila a súhlasila s nimi. Preto
mal za to, že došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Navyše žalobkyňa v stanovenej
lehote nepodala námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Názor vedľajšieho účastníka
o zaujatosti rozhodcovského súdu vybratého dodávateľom tak nemá oporu v žiadnych konkrétnych

skutkových zisteniach.

Písomným podaním zo dňa 28.7.2014 vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu
ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní dňa 6.11.2014 a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol na
základe predložených listinných dokladov.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp.
zn. J. XXXXX/XX súd zistil, že dňa 29.12.2004 žalobkyňa so spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA,
a.s., Hlavné námestie č. 12, Kežmarok, IČO: 36 472 913 uzatvorila Zmluvu o poskytnutí pôžičky č.
7003383, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk s

dobou splácania 5 rokov a mesačnou splátkou v sume 1.577,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s..
Podľa čl. VII písm. d) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky, veriteľ je oprávnený požadovať od
dlžníka zmluvnú pokutu v prípade ak dlžník sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok.
V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej

splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou. V prípade omeškania s úhradou jednotlivých
splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty aj úrok z omeškania vo výške 0,05
% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania. Úrok je splatný na požiadanie.
Podľa čl. VII písm. o) Všeobecných obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade ak nedôjde medzi

zmluvnými stranami k dohode budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu, alebo
v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom,
v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.Dňa 31.1.2011 bola rozhodcovskému súdu doručená žaloba spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti
žalovanej S. N. o zaplatenie 2.118,02 € s príslušenstvom. EOS KSI Slovensko ako žalobca poukázal
na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.206, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči

žalovanej od postupcu Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130,
ktoráspoločnosťsavdôsledkuzlúčeniastalaprávnymnástupcomzanikajúcejspoločnostiSLOVENSKÁ
POŽIČOVŇA, a.s.. Uviedol, že žalovaná si povinnosti uvedené v zmluve neplnila riadne a včas, čím sa
dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy, v dôsledku ktorej skutočnosti jej nedoplatok predstavuje
1.925,47 €. Zmluva o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou rozhodcovského spisu.

Rozhodcovský súd dňa 3.3.2011 doručil S. R., M.. N. výzvu na vyjadrenie k žalobe, ktorá skutočnosť
vyplýva s doručenky poštového doručovateľa. Zároveň ju poučil, že je povinná uviesť všetky dôkazy,
ktoré navrhuje vykonať, spolu s uvedením dôvodu, pre ktorý navrhuje príslušný dôkaz vykonať a
tiež priložiť všetky listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia, prípadne priložiť listinu obsahujúcu
dohodu zmluvných strán o ustanovení rozhodcu. Poukazujúc na článok 19 odsek 1 vetu prvú
Rokovacieho poriadku konanie pred rozhodcovským súdom je zásadne písomné bez nariadenia

ústneho pojednávania s tým, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní vychádza z písomných podaní,
listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, prípadne iných dôkazov, ktoré vykoná. Podľa
poučenia ak sa žalovaný v stanovenej lehote k žalobe nevyjadrí, pokračuje rozhodcovský súd v konaní
a pri rozhodovaní vychádza z preukázaných tvrdení žalobcu a dôkazov, ktoré v konaní vykonal.
Dňa 21.3.2011bol vydaný rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej

hospodárskej komore, s.r.o. pod sp. zn. J. rozhodcom JUDr. Radkou Dobríkovou v právenj veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., proti žalovanej: S. R., M.. N., ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie
sumy vo výške 1.925,47 €, ako aj úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.925,47 € za dobu
od 3.5.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 192,55 €, trovy konania vo výške 123,79 € do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia

je zrejmé, že právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou, obsiahnutou vo
všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o pôžičke. Rozhodcovský súd zmluvu o poskytnutí
pôžičky posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na záväzkový vzťah aplikoval normy na ochranu
spotrebiteľa. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy považoval dohodu o úrokoch z omeškania
vo výške 0,05 % za každý deň omeškania za neplatnú, žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania

podľa § 517 Občianskeho zákonníka a v prevyšujúcej výške požadovaného úroku žalobu zamietol.
Rozhodcovský súd uzavrel, že žalovaná sa v zmluve zaviazala vrátiť veriteľovi sumu 3.140,81 €, svoj
záväzok nesplnila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania, následkom čoho veriteľ od zmluvy
odstúpil. Podľa žalobcu žalovaná poskytnutý úver splnila iba v časti, a to vo výške 1.215,33 €, z ktorého
dôvodu žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.925,47 € i nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) doručený dňa 12.4.2011.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa ustanovenia § 51 ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na
rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa ustanovenia § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa ustanovenia § 16 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa začatím

rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana,
ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žaloba). Žalovaný je zmluvná strana,
proti ktorej žaloba smeruje.

Podľa ustanovenia § 18 ods.4 zákona o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci

rozhodcovského konania, alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na
rozhodcovský súd.

Podľa ustanovenia § 18 ods.5 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju

žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje
takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo
dostatočne odôvodnené.

Podľa ustanovenia § 25 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského

konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne,
alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno
doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest, ani po vynaložení primeraného úsilia, na
zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho
sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou

alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zisťoval, či žaloba žalobkyne bola podaná včas a
zistil, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 29.4.2011, pričom rozhodcovský rozsudok bol
žalobkyni doručený dňa 12.4.2011, preto žaloba bola podaná v zákonnej 30-dňovej lehote.

V danom prípade, vychádzajúc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach, ktoré
tvorilineoddeliteľnúsúčasťzmluvyuzavretejmedziúčastníkmikonania,spor,ktorývznikolztejtozmluvy,
rozhodoval Rozhodcovský súd zriadený pri obchodnej spoločnosti - Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o.

V zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I do predmetu činnosti predmetnej
obchodnej spoločnosti patrí aj zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu a výkon stálej
rozhodcovskej činnosti podľa § 12 zákona o rozhodcovskom konaní.
Žalobkyňa pred súdom potvrdila uzavretie zmluvy o poskytnutí pôžičky na základe telefonického
dohovoru. V skutočnosti jej bola poskytnutá pôžička v sume 40.000,- Sk. K zmluvným podmienkam

sa nemohla vyjadriť, buď s nimi súhlasila, alebo by pôžičku nedostala. Súčasťou zmluvy boli
všeobecné podmienky, ktoré nepodpísala, nerozumela im a neohla ich obsah ovplyvniť. Potom, čo sa
o nedoplatkoch dozvedela, skontaktovala sa so žalovaným, podľa vyjadrenia ktorého vyjadrenia, mala
vyčkať na rozhodcovský rozsudok. Návrh na začatie konania jej doručený nebol, iba rozhodcovský
rozsudok. Pokiaľ žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o

rozhodcovskom konaní je to preto, že nebola prizvaná ako účastníčka rozhodcovského konania, nebol
jej doručený návrh a nemohla sa k nemu vyjadriť.
Žalobkyňa sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhala s poukazom na ustanovenie § 40 ods.1
písm. j/ a g) zákona rozhodcovskom konaní, z dôvodu, že boli porušené všeobecne záväzné právnepredpisy na ochranu práv spotrebiteľa a že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania.
Súd dospel k záveru, že uvedené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku boli naplnené.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 29.12.2004 žalobkyňa ako dlžník so
spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. uzatvorila Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 7003383, na
základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk s dobou splácania 5 rokov
a mesačnou splátkou v sume 1.577,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné
podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s..

Vzhľadom na žalobkyňou uplatňovaný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku sa súd zaoberal
charakterom zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti vtedy, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Spotrebiteľskázmluvajedruhomzmluvy,prektorúnajmäObčianskyzákonník,aleajinéprávnepredpisy
ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v
nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia § 52
ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez
ohľadunaprávnuformu,ktorúuzavieradodávateľsospotrebiteľom.Zvyššieuvedenejsmerniceč.93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu
považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom
spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred voformulároch. V § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní
alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky.

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní
tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.
V danom zmluvnom vzťahu je veriteľom spoločnosť SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá pri

uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Žalobkyňa
bola v postavení spotrebiteľa. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobkyňa ako spotrebiteľ síce mala
možnosť sa pred uzavretím zmluvy oboznámiť so zmluvnými podmienkami vymedzenými v obchodných
podmienkach, ale obsah zmluvy nemala možnosť ovplyvniť. Zmluva, vrátane Všeobecných obchodných
podmienok bola predložená žalobkyni na formulári vopred pripravenom právnym predchodcom
žalovaného. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a spoločnosťou SLOVENSKÁ

POŽIČOVŇA, a.s. ako dodávateľom teda súd, vychádzajúc z jej charakteru posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské zmluvy
je potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka).
Z § 53 ods.4 písm.a) a k) Občianskeho zákonníka, vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú okrem iných aj ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa
nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy alebo ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, keď nezisťoval,
či predmetná zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky. Tieto
podmienky v intenciách Smernice Rady 93/13/EHS je potrebné vnímať ako ustanovenia (dojednania),

ktorými podmieňuje dodávateľ uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a ktoré vopred do zmlúv zakotvil.
Výpočet neprijateľných podmienok je uvedený v § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, pričom nejde o
taxatívny výpočet, a teda spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými
podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné.
Vo vzťahu k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní pred rozhodcovským súdom

považuje súd za potrebné dodať nasledovné. Z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu vyplýva,
že ten považoval odporcu za aktívne vecne legitimovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a odporcom, t.j. spoločnosťou EOS
KSI Slovensko, a.s., ktorou mal postupca postúpiť pohľadávku voči žalobkyni, ktorá bola predmetom
konania. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávok však netvorí obsah spisu rozhodcovského súdu,

pretože k žalobe pripojená nebola. Záver rozhodcovského súdu o tom, že je daná aktívna vecná
legitimácia žalovaného v predmetnom spore, je teda predčasný.
Z § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon výslovne
vyžaduje písomnú formu zmluvy o postúpení. Základnou obsahovou náležitosťou takejto zmluvy je

riadna individualizácia postúpenej pohľadávky. Až na základe preukázania platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky je možné konštatovať, že nastali následky postúpenia pohľadávky, ktorými sú, že postupca
stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a teda,
že nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stáva
postupník, ktorý nadobúda pohľadávku.

Z § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právne účinky postúpenia voči dlžníkovi a jeho

povinnosť plniť novému veriteľovi vzniknú až oznámením alebo preukázaním postúpenia. Povinnosť
oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi a to bez zbytočného odkladu.
Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť účinnosť
postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. V takomto prípadenestačí iba oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak musí učiniť najmä preukázaním
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. V danom prípade z obsahu spisu
nevyplýva, že by pôvodný veriteľ, a teda spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., eventuálne nový

veriteľ, t.j. žalovaný oznámili alebo preukázali dlžníkovi postúpenie pohľadávky a rozhodcovský súd
takýto dôkaz od žalovaného ani nepožadoval.
Žalobkyňa poukázala aj na porušenie zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní v zmysle §
40 ods.1 písm. g) zákona rozhodcovskom konaní.
Podľa § 33 ods. 1 cit. zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, a) ak

rozhoduje o veci samej, b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.
Podľa § 14 ods. 1, 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., na návrh žalobcu môže rozhodcovský súd rozhodnúť v zrýchlenom
konaní, ak žaloba obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti a nárok žalobcu je dostatočne preukázaný
priloženými listinami. Žalobca nemôže v zrýchlenom konaní svoju žalobu zmeniť. Na takéto podanie
žalobcu Rozhodcovský súd neprihliadne a pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu
upravuje a) postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, b) pravidlá o trovách rozhodcovského
konania, c) pravidlá zmierovacieho konania, d) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov
účastníkov rozhodcovského konania. Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály
rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.

Zásada rovnosti účastníkov konania je porušená, ak druhá strana neobdržala návrh na začatie konania
(žalobu), ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom alebo sa jej odňalo právo
vyjadrenia, či podania vzájomného návrhu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodcovský súd žalobkyni nedoručil žalobu na vyjadrenie, čo
preukazuje doručenka poštového doručovateľa, ako aj výpoveď žalobkyne, podľa ktorej dňa 3.3.2011

jej bola doručená iba výzva na vyjadrenie.
Vydanie rozhodcovského rozsudku bez doručenia žaloby druhej sporovej strane, je porušením práva
žalobkyne na zabezpečenie rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom konaní.
Súd sa oboznámil s Rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., účinného od 12.5.2009. Ustanovenie § 14 rieši možnosť zrýchleného

konania pred rozhodcovským súdom. Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne uvádza formu
rozhodnutia v rozhodcovskom konaní, a to rozhodcovský rozsudok a žiadne iné rozhodnutie neupravuje.
Vydanie rozhodcovského rozsudku bez doručenia žaloby žalovanej ako druhej strane v spore na
vyjadrenie, ako aj vydanie rozsudku Rozhodcovského súdu v tzv. zrýchlenom konaní bez akejkoľvek
vedomosti žalovanej o prebiehajúcom konaní a bez možnosti ovplyvniť priebeh tohto konania, je

porušením práva žalobkyne na zabezpečenie rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní. Na základe
takéhotoporušeniarovnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonaniabolisplnenépodmienkyajprezrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa ako aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,

súd konštatoval, že bol naplnený dôvod predpokladaný ustanovením § 40 ods.1 písm. j) a g) zákona o
rozhodcovskom konaní pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a napadnutý rozhodcovský
rozsudok zrušil.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa,ktorábolavkonaníplneúspešnážiadnetrovyneuplatnila,resp.jejžiadnenevznikli,zktorého
dôvodu súd tejto účastníčke náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne priznal náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume

132,82 €, t.j. za 2 úkony právnej služby v sume 58,69 € - 1/13 výpočtového základu (prevzatie a príprava
zastúpenia a písomné vyjadrenie vo veci samej) + 1 x režijný paušál 7,63 € + 1 x režijný paušál 7,81 €.
Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).