Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210660
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114210660.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobkyne Z. X., nar. XX.X.XXXX,

bytom L. XXXX/XX, XXX XX L., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr.
IgoromŠafrankom,sosídlomul.Sov.hrdinov163/66,08901Svidník,protižalovanémuPOHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 98 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,

žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobným návrhom súdu doručeným 10.4.2014 domáhala toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť jej sumu 98 Eur, žiadajúc taktiež, aby súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 18.3.2013, číslo zmluvy XXXXXXXXX, bod 10, o tej časti poplatku, ktorá zahŕňa
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej
náhradu trov s konaním jej vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že so žalovaným uzavrela 18.3.2013 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX vo výške 350 Eur, za poplatok 322 Eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 672 Eur uhradí
v 12 splátkach po 56 Eur. Poplatok z úveru predstavoval 92 % ročne. Ide o úžerný poplatok, ktorý je
v rozpore s dobrými mravmi. Na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nachádza sa
rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
je neprijateľný. Žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, predmet administratívneho
poplatku je neurčitý, zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. Úver je úžerný,

odporuje dobrým mravom tak v časti úžerných úrokov, aj neprijateľného administratívneho poplatku.
Oproti bankám sú úroky a poplatok niekoľkonásobne vyššie. Naliehavý záujem na žalobe odôvodnila
tým, že na základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok chce si uplatniť
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobkyňa uviedla taktiež, že za
úver žalovanému uhradila 448 Eur. Suma rozdielu medzi úverom, ktorý jej bol poskytnutý a sumou, ktorú
žalovanému zaplatila, je sumou bezdôvodného obohatenia, túto sumu, 98 Eur, má jej žalovaný vrátiť.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že žalobný návrh nie je dôvodný, je potrebné ho
zamietnuť. Žalobkyňa sa pri podpise zmluvy oboznámila s obsahom zmluvy, výška RPMN z úveru
je v zmluve zreteľne uvedená, žalobkyňa mala možnosť prehodnotiť podmienky poskytnutia úveru a
samotné uzatvorenie zmluvy. Priemerná hodnota RPMN za poskytnutý úver ku dňu podpísania zmluvybola 36,73 %, čo bolo v zmluve uvedené. Žalobkyňa voči zmluve nič nenamietala. Pokiaľ žalobkyňa
namieta výšku odplaty, v tomto smere znáša dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste
uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát

poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak ako žalovaný.
Žalobkyňa na požadovanom určení o neprijateľnej zmluvnej podmienke nemá naliehavý právny záujem.
Pokiaľ poukazuje na rozhodnutie nemeckého súdu, ide o rozhodnutie súdu cudzieho štátu a podľa
cudzieho práva a žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala, že by bolo čo do hmotného práva použiteľným.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili
účastníci konania. Dokazovanie vykonal zmluvou o úvere, dohodou o plnení v splátkach zmluvy o úvere
a splátkovým kalendárom, pričom zistil tento skutkový stav:

Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola dňa 18.3.2013 pod č. XXXXXXXXX
uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni úver

v sume 350 Eur, pričom dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu 350 Eur, zvýšenú o poplatok
322 Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 672 Eur. V zmluve je uvedené, že celkový poplatok dlžníka
spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje sumu 137,03
eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, vo výške 184,97 eura. V zmluve je uvedené, že dlžník sa zaväzuje

zaplatiť celkovú čiastku, t. j. 672 Eur do 27.4.2013 s tým, že berie na vedomie, že výška RPMN je 92 %. Z
bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú na rube zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník
uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi,
čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach tak, ako je
uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa

náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Dňa 18.3.2013 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou uzatvorená k zmluve o
úvere č. XXXXXXXXX dohoda o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa veriteľ a dlžník dohodli, že zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX sa mení tak, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 672 Eur

v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 56 Eur, vždy k 27. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 27.4.2013. Dlžník berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona a je
vo výške 281,64 %, priemerná hodnota RPMN, čo dlžník berie na vedomie, je vo výške 36,73 %.

Zo splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa zaplatila splátky, výška

ktorých bola 56 Eur, v dňoch 27.4.2013, 27.5.2013, 27.6.2013, 27.7.2013, 27.8.2013, 27.9.2013,
27.10.2013 a 27.11.2013.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Žalobkyňa so žalovaným 18.3.2013 vstúpila do záväzkového vzťahu na základe právneho úkonu
označeného ako „Zmluva o úvere“, podľa ktorého sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť jej peňažné
prostriedky ako úver vo výške 350 Eur, ktoré mu mala vrátiť, zvýšené o zmluvne kvantifikovaný poplatok
pozostávajúci z úroku 39,15 % ročne - 137,03 eura a administratívnych nákladov - 184,97 eura, do
27.4.2013.

V ten istý deň bola medzi účastníkmi konania k predmetnej zmluve o úvere podpísaná dohoda o plnení v
splátkach, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala sumu úveru zvýšenú o poplatok vrátiť nie ako sa pôvodne
dohodli - cca do 6 týždňov, ale v 12 mesačných splátkach.

V prvom rade sa preto súd musel vysporiadať s tým, či zmluvný záväzkový vzťah účastníkov je vzťahom,

relevantnosť ktorého je potrebné posúdiť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.,
alebo nie.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
18.3.2013 (v ďalšom aj len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Súd chronológiu postupu žalovaného hodnotil ako postup evokujúci záver o zámere vylúčiť právny
vzťah z právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, striktne upravujúceho náležitosti zmlúv ospotrebiteľských úveroch, pri absencii ktorých sú poskytnuté úvery posudzované ako úvery bez úrokov
a poplatkov, t. j. systém vzniku záväzkového vzťahu podľa názoru súdu nevylučuje aplikáciu zákona č.
129/2010, a preto zmluvu posúdil podľa tohto zákona.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského

úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k

zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a
podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a
úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov,
na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s
poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami

vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu
zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a
spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)

informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia
výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku
za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)názovaadresupríslušnéhokontrolnéhoorgánupodľa§23,y)priemernúhodnoturočnejpercentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je

uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Zmluva o úvere, ktorú účastníci uzavreli, neobsahuje údaj o tom, o aký druh úveru ide.

Aj keď z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., ktorá je interpretačným pravidlom, nemožno zistiť,
čo bolo dôvodom tejto zákonnej podmienky (dôvodová správa to vôbec neobjasňuje), je možné usúdiť,

že dôvodom je citované ustanovenie § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Veriteľ musí uviesť,
či ide o úver bezúčelový alebo úver poskytnutý za istým účelom preto, aby mal spotrebiteľ informáciu o
tom, kde môže uplatniť svoje nároky vady, resp. reklamáciu a sťažnosť.
Dôsledkom absencie už prvého povinného údaja v úverovej zmluve je to, že úver poskytnutý žalovaným
žalobkyni je úverom bez úrokov a poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b), v spojení s § 9 ods. 2 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z. z.).

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému zaplatila sumu 448 Eur. O pravdivosti tvrdenia svedčia záznamy o
hotovostných výberoch. Ak jej žalovaný poskytol úver 350 Eur a ide o úver bezúročný a bez poplatkov,
má žalobkyňa nárok na to, aby jej žalovaný vrátil rozdiel - sumu, ktorú žalobou uplatnila, 98 Eur. V tejto

časti bol jej nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia žalovaného dôvodný.

Nakoľko žalobkyňa tvrdila, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol je úžerný, keďže úroky a poplatky sú
niekoľkonásobne vyššie, súd sa zaoberal aj týmto jej tvrdením.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom období, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti.

Žalobkyňa sa na pojednávanie neustanovila, čím, za situácie, že vykonanie dôkazu jej výsluchom ani
jedna strana sporu nenavrhla (dôkaz výsluchom účastníka je dôkazným prostriedkom ako každý iný),

vylúčila možnosť zistiť a posúdiť objektívne aj subjektívne pomery existujúce na jej strane v čase vzniku
záväzkového vzťahu, to, či sa nenachádzala v tiesnivej alebo inej obdobnej situácii, ktorá ju mohla viesť
k akceptovaniu podmienok zmluvy, záver svedčiaci o úžere vyvodiť nebolo možné.

Žalobkyňa taktiež tvrdila, že poplatok, ktorý bol v zmluve dojednaný, predstavuje 61,33 % úveru,

je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľný, poukázala na to, že administratívny poplatok má
za neprijateľný podľa žalobkyne aj nemecký súd, ktorý potvrdil „rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie...“.JudikatúranemeckéhoSpolkovéhosúdnehodvoraje,akouviedolÚstavnýsúdČeskejrepublikyvnáleze
N.. Ú. XXXX/XX z 10.4.2014, predmetom kritiky odbornej verejnosti z dôvodu možného rozporu so

zákonom a smernicou.
Podľa Kristiána Csacha (www.lexforum.sk , 5.7.2013): „Nemci v podstate
netransponovali U. XX/XX/EHS, lebo ich dovtedajší systém (§ 9 zákona o VOP - AGBG z roku 1976)
bol a je považovaný za dostatočný, ich mechanizmus je koncepčne založený na úvahe, že to, čo
sa kontroluje, je odchýlenie od dispozitívnych pravidiel, t. j. kontrola neprijateľných klauzúl je vlastne

kontrolouodchýleniasaoddispozitívnehozákona.Nemcibezodvolaniasanasmernicu,alesodvolaním
sa na vlastný koncept a jeho podrobné skúmanie + vlastné dispozitívne pravidlá poplatky zakázali.
Naopak, anglické právo pozná explicitnú výnimku ceny a plnenia z kontroly neprijateľnosti a Supreme
Court (Office of Fair Trading v/Abbey National plc and others, body 40. a nasl.), navyše vníma jemný
rozdiel medzi pojmami v smernici: hlavný predmet a cena (nie hlavná cena) vo vzťahu ku poplatkom
za bankové služby a uzatvára, že banka ponúka balík služieb za cenu, ktorá je rozdelená do poplatkov.

Angličania s odvolaním sa na smernicu, po jej podrobnej analýze a aplikovaním vnútroštátneho práva by
zjavnepoplatkypripustili,keďžepredstavujúcenuplneniaatásakontrolujeibaceztesttransparentnosti,
nie neprimeranosti. Základným východiskom U. XX/XX/EHS je to, že cenu nestanovujú sudcovia, ale
trh. Spotrebiteľa nechránime pred vysokou cenou, ale pred tým, že nevie aká je skutočná cena (preto
princíp transparentnosti). Preto sú hlavný predmet plnenia a cena za plnenie podľa § 4 ods. 2 U. XX/

XX/EHS vylúčené z kontroly neprijateľnosti.“

Akcentovanie požiadavky transparentnosti zmluvných podmienok, ktorá sa musí chápať široko, teda
nemala by byť obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska vyplýva aj
z rozsudku Európskeho súdneho dvora S. - XX/XX z 30.4.2014. Podľa Európskeho súdneho dvora

zásadný význam pre spotrebiteľa majú informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia
zmluvy poskytnuté pred uzavretím zmluvy, na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje či
sa chce zmluvne zaviazať podnikateľovi. Európsky súdny dvor uviedol, že vylúčenie preskúmania
zmluvných podmienok, pokiaľ ide o vzťah kvalita / cena služby alebo plnenia vychádza zo skutočnosti,
že neexistuje nijaký sadzobník alebo právne kritérium na určenie rámca pre takéto preskúmanie.

Podľa názoru súdu, vo všeobecnosti nie je administratívny poplatok nárokom, ktorý by veriteľ poskytujúci
peňažné prostriedky ako úver vo vzťahu k dlžníkovi nemohol požadovať. Vyplýva to aj zo Smernice
EurópskehoparlamentuaRadyč.XXXX/XX/ESz23.apríla2008,účelomktorejjeharmonizáciaurčitých
aspektov právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Smernicou

bola Komisia splnomocnená na prijatie dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN, v záujme čo
najväčšej transparentnosti a porovnateľnosti ponúk.
Z Pracovného dokumentu útvaru Komisie - Usmernení o uplatňovaní Smernice XXXX/XX/ES, vo vzťahu
k nákladom a RPMN z 8.5.2011 (SWD (2012) 128) vyplýva, že celkové náklady spojené s úverom
zahŕňajúceléspektrumnákladov,ktoréspotrebiteľmusízaplatiťzaprístupkúverualebojehovyužívanie.

Patria tu, okrem iného, aj administratívne poplatky - za prípravu pôžičky alebo za preskúmanie a
schválenie úveru (- tieto je možné financovať aj priamo z poskytnutého úveru), náklady za poskytovanie
výpisu z účtu...

Poplatkami za správu úveru v zmluvách o úvere, jeho administráciou, zaoberal sa aj Najvyšší súd

Českej republiky. Podľa jeho stanoviska S. XXX/XXXX z 23.4.2014, zmyslu a účelu úveru zodpovedá
poňatie tohto produktu ako komplexu plnenia, ktorého súčasťou je celý rad vzájomne súvisiacich služieb,
ktorému zodpovedá cena rozložená do jednotlivých úhrad. Z tohto pohľadu je pre posúdenie poplatku
za správu úveru nerozhodné, či poplatok kryje tiež náklady na vnútornú činnosť úverového veriteľa, či
úverový veriteľ poskytol úverovému dlžníkovi konkrétne protiplnenie alebo či správu úveru vykonáva

prevažne vo svojom záujme. Z ekonomického hľadiska každá cena odráža náklady predajcu a jeho
maržu, nie je preto neobvyklé a nelegitímne, aby náklady úverového veriteľa na správu úveru kryl
príslušný poplatok ako súčasť ceny plnenia. Argument o vlastnom záujme úverového veriteľa spravovať
úver je zavádzajúci, pretože ako každý dobrovoľne uzavretý obchod je aj poskytnutie (čerpanie) úveru,
včítanie plnenia ďalších povinností dohodnutých v zmluve o úvere, záujmom oboch strán. Poplatok za

spravovanie úveru je cenou plnenia, preto sa na neho nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jeho
primeranosti v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa.Aj pri interpretácii správne transponovaných noriem je v rámci teleologickej a historickej metódy výkladu
možné využiť znenie smernice (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, vyd. Alois Čeněk, s. r. o., 2009)

Cieľom maximálnej harmonizácie v prípade Smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/
ES je skĺbiť dva vzájomne protichodné ciele - zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa na jednej
strane a prispieť k vyššej integrácii spoločného vnútorného trhu na strane druhej (L. Vacek: Režim
maximální harmonizace a jeho důsledky při transpozici směrnice o smoluvách o spotřebitelském úvěru.
Jurisprudence, 7/2010). Princíp plnej harmonizácie tak umožňuje zaviesť jednotnú právnu úpravu vo

všetkých členských štátoch čím sa v konečnom dôsledku dosahuje efekt porovnateľný s nariadením.

Uvedené mal súd za podstatné východisko pre posúdenie žaloby z hľadiska jej dôvodov a návrhov, o
ktorých mal rozhodnúť.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel, ktorý zodpovedá
všeobecne uznávaným vzťahom v spoločnosti a mravným princípom, ktoré vystihujú podstatné

historické tendencie, akceptované sú rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných (obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. XCdon XX/XX z 30.9.1998).

Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný je nebankovou spoločnosťou. Nie len súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že nebankové
spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi osôb, ktoré nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru
v bankách preto, lebo vstupné hodnotiace parametre ich bonity ako podstatné skutočnosti určujúce
mieru rizika návratnosti poskytovaných úverov sú natoľko nepostačujúce, že banky im úver neposkytnú.

Taktiež je súdu známe, že nebankové spoločnosti nepodnikajú s takou štruktúrou produktov ako banky, t.
j. nemajú možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu úspešnosťou iného. Známe
je aj to, že nebankové spoločnosti zdroje pre poskytovanie úverov získavajú aj na finančnom trhu
za odplatu, preto poskytujú úvery za vyššiu odplatu ako banky, to všetko však v žiadnom prípade
neodôvodňuje to, aby žalovaný ako jeden z nebankových subjektov mal mať nárok na vrátenie

peňažných úverových prostriedkov s odplatou v neprimeranej výške.

Čo sa týka úroku z úveru, dohodnutý bol vo výške 39,15 % ročne.

Súdna prax nie je jednotná v posudzovaní miery, kedy dohodnutá úroková sadzba (týka sa obdobia,

kedy bol úver poskytnutý) prekračuje hranicu zodpovedajúcu dobrým mravom.
Krajský súd v Trenčíne vo veci XXCo XXX/XXXX mal za neprimerané úroky prekračujúce 24 % ročne,
Krajský súd v Prešove vo veci XCo XX/XXXX úroky nad 25 %, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
veci XMCdo X/XXXX úroky vo výške 60 %, pre porovnanie v Českej republike bol v rozpore s dobrým
mravom štvornásobok maximálneho úroku, aký poskytujú banky - Najvyšší súd Českej republiky vo

veci XXCdo XXXX/XXXX (Krajský súd v Ostrave vo veci XX N. XXX/XXXX uviedol, že ide o „setrvalú“
judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky).

Z prehľadu úrokových mier úverov (www.nbs.sk ) vyplýva, že u spotrebiteľských
úverov poskytovaných bankami bola ročná úroková sadzba úverov splatných od 1 - 5 rokov v marci 2013

vo výške 14,89 %, t. j. ak by bol dohodnutý úrok z úveru 39,15 % ročne jedinou odplatou za poskytnutie
úveru, osciloval by na hranici jeho súladnosti s dobrými mravmi.

Žalovaný dohodol so žalobkyňou aj ďalšiu zložku odplaty - poplatok za administráciu. Žalobkyňa k
vlastnému tvrdeniu o jeho neprimeranej výške nepredložila žiadne konkrétne komparatívne dôkazy.

Napriek nečinnosti žalobkyne je potrebné uviesť, že v úradnej činnosti sa súd ešte nestretol s tým, že
by banky za administráciu úveru požadovali tak vysoké poplatky ako žalovaný. Neúplné vyhodnotenie
miery rozporu so zásadou poctivosti ohľadne sumy zjavne vysokého administratívneho poplatku pre
absenciu predloženia konkrétnych podkladov žalobkyňou nemení však nič na už konštatovanom záveresúdu o tom, že úver, ktorý žalovaný poskytol žalobkyni, je úverom bez úroku, bez poplatkov, a to už z
toho dôvodu, ktorý uviedol v úvodnej časti odôvodnenia rozsudku - úverová zmluva neobsahuje údaj
o tom, o aký úver sa jedná.

Žalovaný sa prijatím plnenia od žalobkyne, ktoré mu zaplatila obohatil, vydanie sumy bezdôvodného
obohatenia mu preto uložil súd, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Žalobkyňažalobnýmnávrhomžiadalataktiež,abysúdurčil,žezmluvnápodmienkavzmluveuzatvorenej

medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2013, číslo zmluvy XXXXXXXXX, bod 10, o tej časti poplatku, ktorá
zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
K dôvodom uviedla okrem jeho výšky len to, že žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok
a pre tento dôvod je poplatok neprijateľný. Je tiež neurčitý, nedá sa zo zmluvy zistiť, o aké plnenie sa
jedná, poukázala na rozhodnutie nemeckého súdu.

Tento návrh žalobkyne súd zamietol; osvojil si názory vyplývajúce z judikatúry a právnej teórie, ktoré v
dôvodoch tohto rozsudku citoval a na ktoré odkazuje a dospel k záveru, že v čase vzniku záväzkového
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce veriteľom
poskytujúcim úvery spotrebiteľom požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj

poplatokzajehoposkytnutie,administráciu,resp.správu.Pritom,akbysúdvčastiurčenianeprijateľnosti
poplatku podľa návrhu žalobkyne žalobe vyhovel, dôsledkom s tým spojeným v zmysle ustanovenia §
53a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka by bolo to, že žalovaný by sa musel zdržať používania
takého poplatku alebo poplatku s rovnakým významom vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi.
Dojednanie poplatku za úver preto vo všeobecnosti nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako

žalobkyňa mienila. Iným aspektom však je, a súd to aj uviedol, suma, ktorou je v konkrétnou zmluvnom
vzťahu kvantifikovaný v tom zmysle či je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie súladnosti
výšky konkrétneho poplatku v jednotlivých zmluvných vzťahoch s dobrými mravmi je však vecou
posúdenia individuálnych skutkových zistení a zhodnotenia dôkazných prostriedkov, ak sú predložené,
súdom.

Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XX/XXXX - 46 z 13.9.2013,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XCo XXX/XXXX - 91 z 21.8.2014,
na ktorý žalobkyňa poukázala, predmetným rozhodnutím súd určil za neprijateľnú obdobnú zmluvnú
podmienku, ktorú uzavrel žalovaný s iným dlžníkom v konkrétnom zmluvnom vzťahu, v dôvodoch

poukazujúc len na rozhodnutie nemeckého súdu a to, že neprijateľnosť vyplýva z toho, že pri poplatkoch
zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi v jeho
záujme. S týmto názorom, t. j. s názorom v inom súdnom rozhodnutí, sa súd argumentačne vyporiadal
v tomto rozsudku a uviedol, z akého dôvodu dospel k záveru o tom, že administratívny poplatok sám o
sebe, t. j. vo všeobecnosti, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a k záveru o tom, že inou otázkou

je to, či môže alebo nemôže byť relevantne veriteľom, v tomto prípade žalovaným, voči spotrebiteľovi
nárokovaný v akejkoľvek výške.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. Pomer úspechu k neúspechu
vo veci bol u oboch účastníkov konania rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.