Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224729
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8115224729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau,

s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Havel, Holásek & Partners s..r.o.,
advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanej U. I., nar. X. X.
XXXX, K. XX, PrW.šov, t.č. trvale bytom B. XX, o zaplatenie 455,91 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 29. 9. 2015 na Okresný súd Prešov žalobu, ktorá bola tunajšiemu súdu odstúpená
dňa 29. 7. 2016 a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 469,59 eur, zmluvného úroku vo

výške 16,10% ročne zo sumy 455,91 eur od 28. 3. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 455,91 eur od 28. 3. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, IČO: 00 151
653, na základe Zmluvy o bežnom účte zo dňa 28. 11. 2007, zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX a po splnení podmienok poskytol mu povolené prečerpanie. Dňa 28. 11. 2007, 7.
12. 2009 a 6. 2. 2013 medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou,

boli uzatvorení aj Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej žalovaná mohla
realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte.

Žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie do výšky 398,33 eur (12 000 SKK) a to oznámením
o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 28. 11. 2007. SLSP, a.s. umožnila čerpať žalovanej úver
tak, že z účtu žalovaného realizovala jej platobné príkazy na prevod alebo výbery hotovosti žalovanej a
to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovanej voči SLSP. Žalovaná sa úver zaviazala splácať

tak, že bola povinná splatiť pohľadávku SLSP najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom
pohľadávka SLSP v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky SLSP
proti pohľadávke žalovanej z účtu žalovanej a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z
účtu žalovanej a v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
bola dohodnutá odplata - úrok vo výške 16,10% ročne a v prípade porušenia podmienok splácania
úveru, žalovaná bola povinná uhradiť úrok z omeškania. Žalovaná využila možnosť čerpať úver, avšak
nedodržiavala podmienky pre jeho splácanie, preto sa dostala do omeškania. Z tohto dôvodu právny

predchodca žalobcu listom zo dňa 4. 10. 2013, označeným „Odstúpenie od zmluvy“, vypovedal Zmluvu
a žiadal žalovanú o zaplatenie celého zostatku úveru bezodkladne po doručení výpovede.Dlh žalovanej predstavoval sumu 469,59 eur a pozostával z istiny úveru 455,91 eur, úroku 0,13 eur,
debetného úroku z nepovoleného prečerpania 3,17 eur a zákonného úroku z omeškania 10,38 eur. Táto
suma 469,59 eur bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 3. 2014 č. XXXX/XXXX/

N. a Prílohy k tejto zmluve, postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu. Mimo sumy 469,59 eur si
žalobca uplatnil aj úrok vo výške 16,10% ročne z istiny 455,91 eur od 28. 3. 2014 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 455,91 eur od 28. 3. 2014 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobca doručil súdu dňa 7. 9. 2016 podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovanej na základe
zmluvy zo dňa 28. 11. 2007 bolo poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 398,33 eur pri premenlivej
úrokovej sadzbe 16,10%. Žalobca má za to, že zmluva o kontokorentnom úvere/povolenom prečerpaní
bola vyňatá z pôsobnosti Zákona o spotrebiteľskom úvere a preto zmluva neobsahuje napr. údaj o
RPMN. Žalovaná vykonala výbery, resp. platby z účtu v celkovej výške 16 589,16 eur, pričom posledný
platbu vykonala dňa 10. 5. 2013. Žalovanej boli vyúčtované úroky z povoleného prečerpania vo výške

16,10% ročne a to v peňažnom vyjadrení 395,18 eur. Poplatky jej boli vyúčtované vo výške 196,49 eur.
Čo sa týka úhrad žalovanej, tieto predstavujú celkovú sumu 16 724,91 eur.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade

s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 15. 5. 2017 do 22. 5. 2017.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu

a právneho predchodcu žalobcu, zmluvou o bežnom účte + dodatkom k tejto zmluve, zmluvami o
vydaní a používaní platobnej karty, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, všeobecnými
obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami SLSP a.s. pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, sadzobníkom
poplatkov a náhrad SLSP a.s. časť A) pre obyvateľstvo, odstúpením od zmluvy, oznámením o postúpení

pohľadávky, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, prehľadom transakcií, úrokovými sadzbami
a zistil tento skutkový stav.

5. Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu je právnickou osobou, ktorá má vo
svojom predmete činnosti bankové činnosti a to okrem iného aj poskytovanie úverov.

6. Dňa 28. 11. 2007, došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovanou k uzatvoreniu Zmluvy o bežnom účte,
ktorej predmetom bolo poskytnutie bankových produktov - v mene SKK zriadenie a vedenie bežného
účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok. Toho

istého dňa účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili aj Dodatok k zmluve o bežnom účte.

7. Toho istého dňa 28. 11. 2007 účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili aj Zmluvu o vydaní a používaní
Platobnej karty. Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty bola následne uzatvorená vždy po expirácii
platobnej karty a to dňa 7. 12. 2009 a následne 6. 2. 2013.

8. Listom zo dňa 28. 11. 2007 právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, oznámila žalovanej, že mu poskytuje možnosť prečerpávať sporožírový
účet až do výšky 398,32 eur (12 000 Sk). Pohľadávka SLSP z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou
sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia bola 16,10% ročne, typ premenlivá.

9. Podmienky zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovanou, boli bližšie upravené vo Všeobecných
obchodnýchpodmienkach,ObchodnýchpodmienkachSLSP,a.s.preposkytovanieúverovapovolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom a v Sadzobníku poplatkov a náhrad SLSP a.s. časť A)

pre obyvateľstvo.

Podľa čl. 7.6.1. prvý odsek písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient vomeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej

splatnosti.

Podľa časti B bodu 7.6.1, druhý odsek písm. b), Všeobecných obchodných podmienok, banka je
oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká

záväzok klienta splatiť pohľadávky banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy o úvere
nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy, uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.

Podľa časti C bodu 10.1 a 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, písomnosti banky sa doručujú
osobne, poštou, elektronickými komunikačnými médiami (fax, telex, e-mail alebo iné elektronické
médium). Pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku

tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto
skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.

Podľa časti C POVOLENÉ PREČERPANIA bodu 14.1., 14.2. Obchodných podmienok SLSP a.s.
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám

nepodnikateľom, ak dôjde k prípadom porušenia (nepovolené prečerpania trvá viac ako 10dní alebo
akékoľvek nepovolené prečerpanie vo výške viac ako 10% z výšky povoleného prečerpania stanovenej
bankou alebo nastane ktorákoľvek zo skutočností podľa bodu 8.1 písm. c) až p)), banka je oprávnená
postupovať podľa bodu 8.2 alebo podľa vlastného u váženia banky zastaviť povolené prečerpanie úplne
alebo až do doby, keď podľa názoru banky pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie

povoleného prečerpania.

Podľa časti B bodu 8.4. písm. b) a c) Obchodných podmienok SLSP a.s. pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní, banka je oprávnená najmä:
b) vypovedať úverovú zmluvu, účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty dňom

jej doručenia dlžníkovi alebo
c) odstúpiť od úverovej zmluvy; odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť
pohľadávku banky. Odstúpením od úverovej zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené
medzi bankou a dlžníkom, resp. treťou osobou.

10. Listom zo dňa 4. 10. 2013 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, oznámila žalovanej, že odstupuje od Zmluvy o
sporožírovom účte a od Zmluvy, na základe ktorej žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie k
bežnému účtu. Súčasne žalovanú vyzval na úhradu dlhu vo výške 458,64 eur do 7dní od doručenia
tohto oznámenia.

11. Listom zo dňa 1. 4. 2014 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, oznámila žalovanej, že pohľadávka z nepovoleného
prečerpania na účte FO, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/N. zo dňa 27. 3. 2014, bola
postúpená na žalobcu.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/N. zo dňa 27. 3. 2014, pohľadávka z
nepovoleného prečerpania na účte FO, na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej vo výške
469,59eur,ktorápozostávalazistinyúveru455,91eur,úroku0,13eur,debetnéhoúrokuznepovoleného
prečerpania 3,17 eur a zákonného úroku z omeškania 10,38 eur.

12. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v

mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. V danej veci súd rozhodoval na základe listinných dôkazov, predložených zo strany žalobcu. Ten

nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a postupníkom -
žalobcom.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu,

spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zriadila a viedla pre
žalovanú bežný účet a poskytla jej povolené prečerpanie na tomto bežnom účte.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch N.-XXX/XX, N.-XXX/XX,

N.-XXX/XX, N.-XXX/XX R. N.-XXX/XX, D. T. W. F. P. E. U. A. H. F. W. F. P. L. U.. F. R. P., L. G. N. V., U. V.
R. W. X. I., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu
stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči

nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci
prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatupodmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

15. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi

typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a

to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia
§52 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie
nebolo v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS).
Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne

špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane
spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde
neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov a to napriek dohode účastníkov zmluvy,
že daný právny vzťah sa riadi len ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je

síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.

eurokonformným výkladom.

16. Súd mal taktiež za preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky do výšky povoleného
prečerpania s tým, že tento rámec aj prekročila a dostala sa do nepovoleného prečerpania. Tým porušila
zmluvné podmienky a preto právny predchodca žalobcu v súlade s časťou B bodom 7.6.1, druhý

odsek písm. b), Všeobecných obchodných podmienok, ako aj v súlade s časťou B bodom 8.2. písm. c)
Obchodných podmienok SLSP a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom, listom zo dňa 4. 10. 2013, odstúpil od Zmluvy o sporožírovom účte, ako aj od Zmluvy
o poskytnutí povoleného prečerpania.

Žalobca tvrdil, že list zo dňa 4. 10. 2013, označený ako „Odstúpenie od zmluvy“, nie je odstúpením

od zmluvy, ale ukončením povoleného prečerpania. Súd súhlasí s tvrdením že uvedeným listom došlo
k ukončeniu povoleného prečerpania a to samotným úkonom odstúpenia od zmluvy, ku ktorému
došlo v zmysle vyššie citovaných ustanovení Všeobecných podmienok, resp. Obchodných podmienok.
Tieto upravujú ukončenie právneho vzťahu pri porušení podmienok zmluvy zo strany dlžníka a to
osobitne zosplatnenie úveru, osobitne výpoveď zmluvy a osobitne odstúpenie od zmluvy. Súd má

za to, že citované spôsoby ukončenia zmluvného vzťahu sú samostatnými právnymi inštitútmi, ktoré
vyvolávajú rôzne právne dôsledky. Citovaný list zo dňa 4. 10. 2013, označený ako „Odstúpenie od
zmluvy“, je podpísaný riaditeľkou odboru riadenia retailového predaja a vedúcou oddelenia vymáhania
nesplácaných pohľadávok spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653. Súd nemá dôvod pochybovať, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,

Bratislava, IČO: 00 151 653 mala zámer a aj vykonala tento zámer a odstúpila od zmluvy, uzatvorenej
so žalovanej a teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedený list nie je odstúpením od zmluvy. Žalobca
nepredložil súdu doručenku, svedčiacu o tom, kedy uvedený list bol doručený žalovanej, podľa časti C
bodu 10.1 a 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, súd tento list považoval za doručený najneskôr
dňa 8. 10. 2013.

17. Podľa ustanovenia §48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je
to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd mal za preukázané, že žalobca listom ku dňu 8. 10. 2013 odstúpil od úverovej zmluvy.

Podľa Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, §48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).

Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú
jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich

zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutých medzi stranami sporu
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

XMCdo XX/XX).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. XCo/X/XXXX, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom

právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. XCo XX/XXXX,
XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne
nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok
súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie zmluvy, resp. všeobecných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné

povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave
v §48 v spojení s §54 ods. 1, 5 a §457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak
ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva,

no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, §54 ods. 1 OZ).

Vanka môže odstúpiť od zmluvy o úvere v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo

povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich
bankových produktov a služieb viažucich sa k zmluve o úvere.Zmluvná podmienka, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje spotrebiteľa na úhradu nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, potom táto zmluvná podmienka nie je vyvážená
a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac

je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postaveniežalovanéhospotrebiteľa.Slovamizákona(§54ods.1OZ) ideo,,odchýleniesavneprospech
spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty
súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového

plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už
na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po
odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, čím sa zmluva
od začiatku zruší, pričom v súlade s ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje §457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

Toto bezdôvodného obohatenie, ktoré mohol žalobca požadovať od žalovanej, spočíva vo vrátení
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkovvovýškerozdielumedzičerpanouvýškoufinančnýchprostriedkov
a uhradenou výškou finančných prostriedkov. Súd mal za preukázané, že žalovaná v danej veci reálne
vyčerpala sumu 16 589,16 eur a jednotlivými splátkami už uhradila sumu 16 724,91 eur, čo vyplýva aj z
tvrdenie žalobcu, doručeného tunajšiemu súdu dňa 7. 9. 2016. Žalovaná teda uhradila viac ako reálne

čerpala, preto súd žalobu žalobcu zamietol a to aj vrátane požadovaného príslušenstva.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala úspech vo veci, ale trovy
konania jej nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.