Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112226293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému Wüstenrot
poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 268,12 EUR s prísl. a o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/172/2012-87 zo
dňa 6.10.2016 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/172/2012-87 zo
dňa 6.10.2016 v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
268,12 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 268,12 EUR od 26.6.2012
do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný
zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21.5.2012 došlo na Soblahovskej ulici v Trenčíne
ku škodovej udalosti a to tak, že počas jazdy vozidlom Škoda Octavia EČ: N.-XXX X. vyletel kameň
a vletel do čelného skla za ním jazdiaceho vozidla Audi A6 s EČ: O.-XXX J., ktoré bolo poškodené
a bola spôsobená škoda 368,12 EUR. Súd prvej inštancie ustálil, že zo Správy o nehode spísanej
účastníkmi škodovej udalosti je zrejmé, že došlo ku škodovej udalosti tak, ako je uvedené vyššie.
Napriek tomu, že žalobca poškodenému poukázal z havarijného poistenia poistné plnenie 268,12 EUR,
žalovaný (u ktorého bolo poistené MV škodcu) mu regresný nárok odmietol refundovať, a to z dôvodu,

že nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou
motorového vozidla poisteného. V predmetnej veci bolo zásadnou otázkou, či sa v tomto prípade jednalo
o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla alebo
nie. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd prvej
inštancie za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný čo do základu aj do výšky. Súd prvej inštancie
sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a považuje za žalobcom preukázané, že škoda na motorovom vozidle
vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Neobstojí

tvrdenie žalovaného, že v danej situácii existuje liberačný dôvod, teda dôvod, že škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ale majú pôvod vo vonkajších
okolnostiach, t. j., že v konkrétnom prípade bol kameň, resp. kamienky a teda škodca - vodič motorového
vozidla nemohol túto prekážku rozpoznať a zabrániť tak predmetnej dopravnej nehode, pričom kameň(kamienky) nachádzajúci sa na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v
prevádzke motorového vozidla. Vonkajšou okolnosťou by podľa súdu bola napr. živelná pohroma, blesk,
ktorý udrie do stromu, resp. iná obdobná prekážka, ktorá by náhle vznikla pred poškodeným vozidlom,

pričom uvedené právne skutočnosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo
v rozhodnom čase na mieste vozovky. V danom prípade však ku škode na motorovom vozidle došlo
na základe skutočností, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, pretože v prípade, že by sa motorové
vozidlo nehýbalo, jeho kolesá by nerotovali, a teda by nedošlo k odskočeniu predmetných kamienkov,
preto sa jednoznačne jedná o okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla. Škodca

sa nemôže objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zbaviť a
ďalšie liberačné dôvody ani nemožno v tejto veci aplikovať. Žalobcovi súd zároveň priznal i príslušenstvo
uplatnenejpohľadávky,ato9%úrokzomeškaniaročnezpriznanejsumyod26.6.2012aždozaplatenia,
teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď obdržal od žalovaného informáciu o tom, že odmieta poskytnúť
náhradu škody. Týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, pričom výška
úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a teda predstavuje

výšku 8 percentuálnych bodov zvýšenú o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú
k prvému dňu omeškania.

3. Proti rozsudku v časti úrokov z omeškania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého
v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia poškodeného (v zmysle § 813

Obč. zák. výplatou poistného plnenia vstúpil do právneho postavenia poškodeného zákonnou cesiou
žalobca) doručené žalovanému dňa 23.5.2012 splnil listom zo dňa 7.6.2012 podmienku, ktorá ho v
zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Úrok z omeškania má
charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas a je vlastne zmenou v obsahu záväzku.
Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto

rozhodnutie, nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti
poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobcovi úrok z omeškania
nepriznáva.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/235/2015 a sp.zn.
2Cob/141/2015, pričom v prejednávanom prípade ide o regresný nárok poisťovateľa poškodenej, a preto
nie je možné na tento prípad aplikovať § 6 zák. č. 381/2001 Z.z.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že v zmysle § 813 Obč. zák. vyplatením
poistného plnenia prechádza právo na náhradu škody na poisťovňu. Nakoľko žalobca, ako havarijný
poisťovateľ poškodeného, mu poskytol poistné plnenie, prešlo na žalobcu právo na náhradu škody. Je
dôležité uvedomiť si, že poisťovni, ktorá vyplatila poistné plnenie nevzniká takpovediac „nové“ právo
na náhradu škody, ale prechádza na ňu právo poškodeného, teda si ho môže uplatniť za rovnakých

podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.5.2017. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.

7. Podľa § 813 ods. 1, Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej

poistnouudalosťou,prechádzajehoprávonapoistiteľa,atodovýškyplnenia,ktorémupoistiteľposkytol.

8. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd uvádza, že v prípade peňažného plnenia zo strany poisťovateľa, je vznik práva
požadovať okrem istiny aj zaplatenia úrokov z omeškania, podmienený tým, že poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa § 11 ods. 6, zák. č. 381/2001 Z.z., teda, že bez zbytočného odkladu nezačne
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do trochmesiacovododňaoznámeniapoškodenéhooškodovejudalostitotoprešetrovanieneukončíaneoznámi
poškodenému výšku poistného plnenia, alebo mu v uvedenej lehote neposkytne písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie.

10. V preskúmavanej veci je nesporné, že k predmetnej poistnej udalosti došlo dňa 21.5.2012 a
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 7.6.2012 splnil podmienku, ktorá
ho v zmysle § 11 ods. 7, zák. č. 381/2001 Z.z., zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Vzhľadom na
vyššie uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalovaný

splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6, zák. č. 381/2001 Z.z., neboli v danej
veci splnené zákonné predpoklady pre vznik práva poškodeného; teda ani žalobcu; požadovať okrem
istiny aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8, citovaného zákona. Odvolací súd preto, keď súd
prvej inštancie v časti priznania úrokov omeškania vychádzajúc zo správne a dostatočne ustáleného
skutkového stavu, avšak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol vecne nesprávne,
keď návrhu i tejto časti vyhovel. Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti úrokov z omeškania zmenil

(§ 388 C.s.p.) tak, že návrh ako nedôvodný zamietol v súlade s § 11 ods. 8, zák. č. 381/2001 Z.z..

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1, C.s.p., § 255 ods. 1, C.s.p.,
nakoľko žiadnej zo strán sporu nevznikli trovy, dospel odvolací súd k záveru, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).