Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/991/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709204611
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mikuš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2709204611.2

Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, proti povinnému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, H. A. XX XX X., T., vedenej u
súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
pre vymoženie 257,47 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 014328 zo dňa 28.10.2009 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, Exekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60 (vtedy Záhradnícka 62), 821 08 Bratislava, poverený
podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v z.n.p. (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, sp. zn. SR 05813/09 zo dňa 10.06.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške
257,47 EUR spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 193,18 EUR od 20.02.2009 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 117,20 EUR, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, žalovaná
suma bola uplatnená titulom neuhradeného záväzku povinného zo Zmluvy o úvere č. 2360347 zo
dňa 24.06.2008. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať spor z rozhodcovskej doložky
obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy.

Na výzvu súdu oprávnený predložil Zmluvu o úvere č. 2360347 zo dňa 24.06.2008 uzatvorenú medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej
len „VP“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v sume 6.000 Sk, ktorý sa povinný
zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 980 Sk a celkovo uhradiť veriteľovi sumu 11.760 Sk.

Súd zistil, že v článku 17. VP je obsiahnutá rozhodcovská doložka nasledovného znenia: „Všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Oprávnený bol výzvou zo dňa 02.07.2015 vyzvaný, aby sa vyjadril k použitiu príslušných ustanovení
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. na ochranu spotrebiteľa a príslušných ustanovení
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v z.n.p.. Súd adresoval výzvu oprávnenému z
dôvodu, aby nebola odňatá možnosť oprávneného konať pred súdom v čase, keď súd rozhoduje o
zastavení exekúcie. Oprávnený na predmetnú výzvu reagoval Odpoveďou na výzvu zo dňa 21.07.2015,
ktorá došla na súd 21.07.2015. Vyjadril sa, že oprávnený poskytuje úvery klientom, na základe zmlúv
o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. I keď ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere, nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Argumentoval interpretáciou ustanovení zákona
o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka. Zdôraznil podstatné náležitosti zmluvy o úvere v
zmysle Obchodného zákonníka, pričom mal za to, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti
zmluvy. Argumentoval, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na podporu svojho tvrdenia uviedol dôvodovú správu
i odbornú literatúru. Dôvodil, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov a je
zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva
úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Zdôraznil, že tzv.
alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva,
ale aj európskeho práva, pričom v zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka
len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však
rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o
rozhodcovskom konaní. Dodal, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, z čoho vyplýva,
že vzdialenosť súdu, od miesta bydliska/sídla, nemá žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej
ochrany.

Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný má vo vzťahu vzniknutého z
uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje
Občiansky zákonník v ust. § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia (účinného v čase uzatvorenia zmluvy)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle
ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je

fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Keďže zmluva o úvere bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti v čase
uzavretia zmluvy poskytovala úvery a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné právny vzťah účastníkov zmluvy posudzovať
podľa ustanovení zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a ostatných právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Povinný mal v zmysle
ustanovení tohto zákona postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíva zákonom poskytnutú
všeobecnú ochranu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia proti
rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Keďže exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd skúmal podmienky
na jeho vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní. Základnou podmienkou pre rozhodovanie
sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. doložka, súd preto
skúmal tiež zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní predstavuje osobitný prieskumný inštitút, právomoc
exekučného súdu, z titulu ktorého je exekučný súd povinný zastaviť vymáhanie nároku priznaného v
rozhodcovskom konaní, ak tento vykazuje niektorú z vád vymedzených v príslušnom paragrafe, t.j.
preskúmava exekučný titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Zo znenia vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho
odôvodnenia a primárneho zmluvného vzťahu. Tunajší súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom
na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje, ak to vyžaduje záujem
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku.
Takýto postup uprednostňuje aj v prípadoch, kedy sám spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal
rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceano grupo editorial) a dáva
tak priestor aj exekučnému súdu, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní. Na podporu svojho záveru súd uvádza judikáty Súdneho dvora Európskej únie vo veciach
Asturcom, Mostaza Claro a Pannom.

Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na
podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom
zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a
povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd je v tomto rozsahu
oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (II.ÚS 498/2010).

Povinnosť súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok, či neobsahuje ustanovenia, ktoré nie sú v rozpore s
dobrými mravmi vyplýva nielen z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK, ale aj z komunitárneho práva, konkrétne
podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tomto zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
Exekučný súd jednoducho nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade
titulu odporujúceho zákonu.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z obsahu a formy zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, kde predtlač formulára mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom
nemohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka bola inkorporovaná do vopred pripravených všeobecných
obchodných podmienok. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardného textu formulárovej zmluvy, bez vysvetlenia podstatných rozdielov medzi konaním
pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ
ako slabšia strana sporu si svoj osud v prípadnom rozhodcovskom konaní neuvedomuje. Okrem toho
rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na

začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nedojednal a vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber.

Podľa vnútroštátneho práva, v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a
precizovaný. S účinnosťou od 1.1.2008 je v tomto výpočte výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci ide so zreteľom k uzavretiu zmluvy až v júni
2008 o prípad priamej použiteľnosti už novelizovanej podoby ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka
vrátane jeho ods. 4 písm. r/, čiže znenia účinného od 1. januára 2008 ako dňa nadobudnutia účinnosti
zákona č. 568/2007 Z. z., ktorým bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený aj o
podmienku obdobnú tej posudzovanej v tejto konkrétnej veci, týkajúcu sa taktiež rozhodcovskej doložky.

Nakoľko slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok, znamená
to, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa
tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu
podmienok uvedených v okruhu v Občianskom zákonníku. Zo znenia rozhodcovskej doložky dojednanej
v zmluve medzi oprávnenou a povinným nevyplýva, že táto by požadovala od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako predpokladá ust. § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, je mu ponechaná možnosť obrátiť sa s návrhom na začatie konania na
príslušný všeobecný súd SR. Dotknutá rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. Z
rozhodovacej praxe je exekučnému súdu známe, že v sporoch zo spotrebiteľských právnych vzťahov
to býva veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný
všeobecný súd len zdanlivé a trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského
konania. O neprijateľnú rozhodcovskú doložku (zmluvu) ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Spotrebiteľ má byť chránený nielen pred tým, že riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, ale aj pred tým, aby mu takéto
riešenie vnútil dodávateľ svojím konaním. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Tu ide o následok, ktorý rozhodcovská doložka zakladá, a teda, že
zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži, pokiaľ veriteľ na základe takejto doložky predloží vec
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúči tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Okrem toho v rozhodcovskej doložke v článku 17. VP je konkrétny rozhodcovský súd príslušný na
prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom vopred určený veriteľom, jeho výber povinný nemal
možnosť ovplyvniť alebo dodatočne zmeniť. Rozhodcovskú doložku inkorporovanú do všeobecných
úverových podmienok, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské
konanie (čím dodávateľ ako silnejšia strana spotrebiteľského sporu nanúti spotrebiteľovi podrobenie sa
právomoci rozhodcu) a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy,
súd považuje za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu za absolútne neplatnú (53 ods. 5 OZ), pretože
poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred
určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak
ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.

Na neprijateľnú zmluvnú podmienku musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti
prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť, a preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Nakoľko bola
právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné,
že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Za zistenia, že rozhodca vydal rozsudok bez
právomoci vydať ho, súd dospel k záveru, že neexistuje exekučný titul v dôsledku ničotného rozhodnutia,
ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky pre rozpor so zákonom a preto bolo potrebné vyhlásiť exekúciu
za neprípustnú a zastaviť ju.

K argumentácii oprávneného týkajúcej sa podstatných náležitostí zmluvy, súd uzatvára, že dôvodom
na zastavenie exekúcie je dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom a nie podstatné náležitosti zmluvy.

K argumentácii oprávneného týkajúcej sa alternatívnosti rozhodcovskej doložky, súd uzatvára, že táto
alternatívnosť je iluzórna, keďže často krát je to dodávateľ, kto podáva žalobu na rozhodcovský súd.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,
avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten súdu výslovne oznámil, že si
trovy exekúcie neuplatňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).