Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206139
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215206139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej M. A., nar. XX.X.XXXX, O. XX, XXX XX W., o
zaplatenie 313,49 EUR s prísl., dňa 10.10.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 114,49 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75 % zo sumy 34,78 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 19,97 Eur od
19.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 39,77 Eur od 19.2.2013 do zaplatenia a vo výške
5,75 % zo sumy 19,97 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v avoči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu 313,49 Eur spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 34,78 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % zo sumy 19,97 Eur od 19.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 39,77 Eur
od 19.2.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 19,97 Eur od 18.3.2013 a vo výške 5,75 % zo

sumy 119,- Eur od 18.4.2013 do zaplatenia.

2.SpoločnosťSlovakTelekom,a.s.uzatvorilasožalovanouzmluvu,predmetomktorejboloposkytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe zmluvy spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytla žalovanej telekomunikačné služby,
špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.

3. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v
súladesplatnýmicenovýmipodmienkami,keďvystavilažalovanejvyúčtovaciefaktúryčíslo7745918869
na sumu 34,78 Eur so splatnosťou 18.12.2012, číslo 5746885467 na sumu 19,97 Eur so splatnosťou
18.1.2013, číslo 747885272 na sumu 39,77 Eur so splatnosťou 18.2.2013, číslo 8748834224 na sumu
19,97 Eur so splatnosťou 17.3.2013 a číslo 8749815448 na sumu 199,- Eur so splatnosťou 17.4.2013.
Rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený vo faktúrach.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoje
pohľadávky z uvedených faktúr na žalobcu. Žalovaná pohľadávky neuhradila.5. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

6. Na základe uvedeného žalobca vyčísľuje úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 34,78
Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,97 Eur od 19.1.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 39,77 Eur od 19.2.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 19,9,7
Eur od 18.3.2013 do zaplatenia a vo výške 5,75 % zo sumy 199,- Eur od 18.4.2013 do zaplatenia.

7. Žalovaná na výzvu súdu doručenú jej v zmysle ustanovenia § 114 O.s.p. sa k žalobe žalobcu
nevyjadrila.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Konanie vo veci začalo dňa 10.9.2015 doručením žaloby žalobcom, pričom do 30.6.2016 skončené
nebolo. Na konanie veci je tak treba použiť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s tým, že
právne účinky úkonov vzniknuté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (O.s.p.), t. j. do 1.7.2016 zostávajú
zachované.

10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie
sú sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu ich nepoprela. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti
prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho

webovej stránke dňa 23.9.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.10.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

12. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 6.5.2012 uzavrela so žalovanou pod číslom XXXXXXXXXX
písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z obsahu ktorej vyplýva, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzatvára so žalovanou ako účastníčkou zmluvu, predmetom ktorej je

poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
poskytla žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a vo všeobecných podmienkach.
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v
cenníku.

13. Žalobca tvrdí, že aj keď poskytovateľ Slovak Telekom, a.s. poskytoval v zmluve dohodnuté služby,
žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy a cenu poskytnutých služieb riadne a
včas nezaplatila. Podľa žalobcu žalovaná neuhradila cenu poskytnutých služieb, ktoré boli vyúčtované
faktúrou číslo 7745918869 na sumu 34,78 Eur so splatnosťou dňa 18. decembra 2012, faktúrou číslo
5746885467 na sumu 19,97 Eur so splatnosťou dňa 18. januára 2013, faktúrou číslo 747885272 na

sumu 39,77 Eur so splatnosťou dňa 18. februára 2013, faktúrou číslo 8748834224 na sumu 19,97 Eur
so splatnosťou dňa 17. marca 2013 a faktúrou číslo 8749815448 na sumu 199,- Eur so splatnosťou 17.
apríla 2013.

14. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou

je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

15. Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sietialebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb

prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ustanoveniaodsekov2a3sanevzťahujúnazmluvy,ktorýchpredmetomjeposkytovanieverejnejslužby

prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej
služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosťuzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.
Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný
zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny

poskytovateľa služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka
nesmie podnik viazať na písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik

neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,

b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v

neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú
službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na
ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny

podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také

zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú
službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť

účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

16. Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne

prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej

jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k

informačnej službe o telefónnych číslach. Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods.
2 písm. g) , je podnik poskytujúci
verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,

j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie
alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby

alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Počas krízovej situácie alebo
mimoriadnej situácie je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre
orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia
a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona
rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom

umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období
krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie. Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať
prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie
komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o
poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej
sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.

Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,

c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.

Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

17. Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
poskytovateľom a žalovanou ako účastníčkou dňa 6.5.2012 je síce upravená osobitným zákonom, teda
už citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ale čo do svojho charakteru,
ide o vzťah občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne ako typ zmluvy neupravený
(podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu

než len výslovne upravenú v tomto zákone).

18. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 6.5.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

19. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zmluvu so žalovanou uzatvárala v postavení dodávateľa, lebo
konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, o čom svedčí jej zápis do Obchodného registraOkresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 2081/B. Žalovaná na strane druhej zmluvu o
poskytovaní verejných služieb dňa 6.5.2012 uzatvárala ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v postavení spotrebiteľky. Zmluva o

verejných komunikáciách dňa 6.5.2012 uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou
je tak spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah ňou založený spotrebiteľským vzťahom.

20. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou
vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok
II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k
článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom
použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že
k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah
medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou založený nimi uzavretou zmluvou dňa 6.5.2012.

21. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanej oproti záväzku žalovanej tejto spoločnosti zaplatiť cenu
týchto služieb vo výške podľa príslušného cenníka a na základe spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.

vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej obsah bol spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky zmluvy neboli tak individuálne
zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
dodávateľom pre široký okruh užívateľov jej služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť.
Súd ich preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole, či neobsahujú

neprijateľné zmluvné podmienky.

22. Žalovaná sa k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v žalobe nevyjadrila, aj keď tak mohla urobiť,
lebo žaloba žalobcu s prílohami jej bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k nej vyjadriť, ak s
jej obsahom nesúhlasí. Z uvedeného súd preto vyvodil záver, že žalobcom produkované tvrdenia sú

nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.).

23. Kontrolou zmluvy o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatku k nej) tak, ako bola žalobcom
predložená, súd nezistil, aby obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu citovaných
zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora. Súd preto

ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť cenu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytovaných služieb
vo výške podľa cenníka tejto spoločnosti a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vykonanej fakturácie,
zaplatiť.

24. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie žalovanej spoločnosťou

Slovak Telekom, a.s. a ich ceny, žalobca súdu predložil faktúry číslo 7745918869, 5746885467,
747885272 a 8748834224.

25. Žalovaná jednotlivé faktúry tak, ako boli žalobcom predložené súdu a ako boli, ako príloha žaloby
doručené aj žalovanej, nenamietala, neodporovala ani tvrdeniu žalobcu, že faktúry v tomto znení boli

jej riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami doručené. Žalovanej vznikla povinnosť ich uhradiť v
lehote splatnosti tej - ktorej faktúry.

26. Žalovaná svoju zmluvnú povinnosť, uhradiť cenu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytovaných
telekomunikačných služieb, na základe vykonanej fakturácie nesplnila doposiaľ, preto žalovanej bolo

potrebné túto povinnosť súdom uložiť.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

30. Žalovaná cenu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytovaných služieb sa zaviazala zaplatiť v
lehote splatnosti uvedenej vo faktúre. Cenu služieb fakturovaných faktúrou číslo 7745918869 v sume
34,78 Eur tak bola povinná zaplatiť dňa 18.12.2012, faktúrou číslo 5746885467 v sume 19,97 Eur dňa

18.1.2013, číslo 747885272 v sume 39,77 Eur dňa 18.2.2013 a číslo 8748834224 v sume 19,97 Eur dňa
17.3.2013. Žalovaná však túto svoju zmluvnú povinnosť nesplnila doposiaľ, preto dňom nasledujúcim
po dni splatnosti tej - ktorej faktúry sa dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania vo výške určenej podľa vykonávacieho predpisu.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 19.12.2012, t. j. ku dňu počiatku omeškania

žalovanej, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 19.2.2013, t. j. opäť k prvému
dňu omeškania žalovanej po zmene citovaného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB 0,75 % ročne, je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť 114,49 Eur
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 34,78 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75 % zo sumy 19,97 Eur od 19.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 39,77 Eur
od 19.2.2013 do zaplatenia a vo výške 5,75 % zo sumy 19,97 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia.

34. Žalobca okrem zaplatenia sumy 34,78 Eur podľa faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 7745918869,
sumy 19,97 Eur podľa faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 5746885467, sumy 39,77 Eur podľa faktúry

Slovak Telekom, a.s. číslo 747885272 a sumy 19,97 Eur podľa faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo
8748834224 sa voči žalovanej domáhal peňažného nároku vo výške 199,- Eur s ročným úrokom z
omeškania 5,75 % od 18.4.2013 do zaplatenia a to podľa faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 8749815448.

35. Z faktúry číslo 7311772535 vyhotovenej dňa 8.11.2013 Slovak Telekom, a.s., ktorú žalobca v kópii

súdu predložil spolu so žalobou, vyplýva, že ňou bola žalovanej fakturovaná zmluvná pokuta vo výške
331,94 Eur za obdobie 8.10.2013 - 7.11.2013.

36. Už v bode 19 dôvodov tohto rozsudku súd konštatoval, že právny vzťah založený zmluvou o
poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 6.5.2012 medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou je

spotrebiteľskýmvzťahomavzmysleustanovenia§52ods.2vetatretia(vznenízákonač.102/2014Z.z.)
je treba prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je tak treba použiť aj na posúdenie prípadnej povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu,
ktorá jej mala byť vyfakturovaná spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. faktúrou číslo 8749815448 zo dňa
3.4.2013.

37. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej

pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

38. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacímprostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je ten, kto poruší zmluvnú povinnosť povinný zaplatiť
druhej zmluvnej strane.

39. Žalobca vo svojej žalobe faktúru Slovak Telekom, a.s. číslo 8749815448 zo dňa 3.4.2013 zahrnul
medzi faktúry, ktorými žalovanej bola fakturovaná cena poskytovaných elektronických služieb. Z
obsahu faktúry však nesporne vyplýva, že ňou Slovak Telekom, a.s. žalovanej nefakturoval cenu ním
poskytovaných elektronických služieb, ale zmluvnú pokutu, ktorú by žalovaná mala zaplatiť za obdobie
1.3.2013 - 31.3.2013.

40. Z citovaného ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť
dojednaná písomne, pričom môže byť dojednaná iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti.
Obsahom dohody o zmluvnej pokute pritom musia byť presne určené podmienky, za splnenia ktorých
vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

41. Žalobca v žalobe ani len netvrdil, aby medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom bola
uzavretá dohoda o zmluvnej pokute, z ktorej by pre žalovanú mohla vyplynúť povinnosť zmluvnú pokutu
zaplatiť. Žaloba žalobcu ďalej postráda také skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné
dospieť k záveru, o uzavretí takejto dohody, ustáliť obsah dohody a následne posúdiť, či zo strany
žalovanej došlo k takému porušeniu jej zmluvných povinností, ktorých porušenie by mohlo zakladať jej

povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť.

42. Vzhľadom na uvedené súdu tak nezostalo nič iné, než žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť,
lebo žalobca nepreukázal, aby jeho právnemu predchodcovi Slovak Telekom, a.s. vznikol nárok voči
žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú by žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 20.11.2014 bol aktívne legitimovaný žiadať od žalovanej jej zaplatenie.

43. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by skutkovým a právnym základom žalobcovho nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalovanou, mala byť žalobcom predložená zmluva o poskytovaní verejných služieb
uzavretá dňa 5.6.2012 medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou, tak ani za tohto predpokladu by žalobe

žalobcu v časti o zaplatenie 190,- Eur nebolo možné vyhovieť.

44. Aj za takéhoto stavu by totiž na priznanie nároku nestačilo predložiť prípadnú dohodu o zmluvnej
pokute, bez toho, aby žalobca už v samotnej žalobe preukázal jej uzavretie za podmienok § 544
Občianskeho zákonníka, obsah dohody, ale najmä skutočnosti svedčiace o vzniku povinnosti žalovanej

v súlade s dohodou zmluvnú pokutu zaplatiť.

45. Naviac podľa názoru súdu zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 5.6.2012 pre veľkosť jej
písmen a tým nemožnosť žalovanej sa s jej obsahom, dopredu pripraveným Slovak Telekom, a.s. ako
dodávateľom bez možnosti žalovanej ako spotrebiteľky ho ovplyvniť, aspoň oboznámiť, je podľa § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatnou. V tomto smere súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013, ktorého závery je nutné v celom rozsahu aplikovať
aj v prípade zmluvy dňa 5.6.2012 uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou.

46. Za daného stavu pre absolútnu neplatnosť zmluvy zo dňa 5.6.2012, jej obsah nemôže tvoriť základ
dohody o zmluvnej pokute, v dôsledku čoho, aj v takomto prípade by bolo nutné, žalobu žalobcu v tejto
časti zamietnuť.

47. V tomto smere súd dodáva, že prípadnú povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 190,-

Eur nemožno vyvodiť ani z písomnej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú
dňa 20.1.2015 uzavrel žalobca so žalovanou, lebo neexistujúci záväzok nemožno uznať.

48. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

49. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľpostupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

50. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoje pohľadávky zo zmluvného vzťahu so žalovanou postúpila
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 20.11.2014 na žalobcu. V dôsledku uvedeného,
žalovaná svoju povinnosť uhradiť cenu poskytovaných telekomunikačných služieb spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. má splniť žalobcovi.

51. Vzhľadom na uvedené, súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie ceny služieb a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 114,49 Eur spolu s ročnými úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo
sumy 34,78 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 19,97 Eur od 19.1.2013 do
zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 39,77 Eur od 19.2.2013 do zaplatenia a vo výške 5,75 % zo sumy
19,97 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie

190,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 18.4.2013 do zaplatenia, žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

52. Súd pritom dodáva, že bolo jeho povinnosťou zisťovať všetky skutočnosti svedčiace v prospech
žalovanej aj keď samotná žalovaná bola v spore pasívna a žalobcom uplatňovaný nárok nepoprela, lebo

žalovaná v spore má postavenie spotrebiteľky (§ 290 a násl. C.s.p.). V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého aj pri
nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať
tak práva a povinnosti oboch strán.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca sa v spore voči žalovanej domáhal
peňažného nároku, po zarátaní žiadaných úrokov z omeškania, v celkovej výške 389,- Eur (313,49 Eur
na istine a 68,51 Eur na úrokoch z omeškania) a súdom mu bolo priznané voči žalovanej peňažné
plnenie, opäť po zarátaní úrokov z omeškania, v celkovej výške 145,- Eur (114,49 Eur na istine a 30,51
Eur na úrokoch z omeškania). Úspech žalobcu v spore tak bol v rozsahu 38 % a žalovanej v rozsahu

62 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore, je potom žalobca povinný žalovanej zaplatiť trovy
konania v rozsahu 24 % jej skutočných trov.

54. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.