Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/549/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614202652
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614202652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému:
U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. S. XXX, o zaplatenie 917,51 eura s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5C/210/2015-44 zo dňa 20. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
917,51 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke,
uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu. Vecne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil

zistením, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 09.07.2010 zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v
sume 1.062 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 30,36 eura po dobu 36 mesiacov. Poskytnutá pôžička bola úročená úrokom vo výške
33,75 % ročne. V zmluve bola priemerná hodnota RPMN stanovená vo výške 51,49 %. Predžalobnou
upomienkou zo dňa 29.01.2011 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného v lehote do troch

dní od doručenia upomienky zaplatiť celkovú istinu vo výške 1.074,76 eura. Žalovaný si túto povinnosť
splnil len čiastočne a neuhradil sumu 917,51 eura. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
preukázané, že predmetná zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky je spotrebiteľskou zmluvou, v
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal premlčanie, hoci sa spotrebiteľ
tejto skutočnosti nedovolal, pričom zistil, že splatnosť dlhu nastala dňa 10.02.2011, žaloba bola súdu
doručená dňa 19.03.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty. Premlčané právo súd nemohol
žalobcovi priznať a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami

§ 52, § 100, § 101, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte „OZ“), § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), c) a § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“).
Žalovaný mal v celom rozsahu úspech, v konaní si však trovy neuplatnil, preto mu neboli priznané.

2. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a nedostatočným
zistením skutkového stavu. Žalobca uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súdpostupoval vzmysleustanovenia§5bzák.č.250/2007Z.z.,ktorénadobudloúčinnosťdňa01.05.2014.
Aplikáciou uvedeného zákonného ustanovenia dochádza k značnému porušeniu ústavných princípov
- princípov právneho štátu k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným

zásahomštátnejmoci,knarušeniuprávanamajetokaochranuvlastníckehopráva,kporušeniuprávana
prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania.
Aplikáciou citovaného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého
právnehostavudošloknadobudnutiupohľadávokveriteľoma zaakéhoprávnehostavudošlokpodaniu
návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho

štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému
zásahu do majetkových práv veriteľa. Žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom zo
dňa 19.03.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť až
dňa 01.05.2014. Odvolateľ namietol aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
premlčacej doby, keď bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná
o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo

zmluvných strán je spotrebiteľ. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.Zároveňsiuplatnilnáhradutrovkonaniaaprávnehozastúpeniavprvoinštančnomajodvolacom
konaní.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie

dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posledná veta C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na odôvodnenie
rozhodnutia poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

nesprávne aplikoval právny predpis v otázke posúdenia plynutia premlčacej doby - namietal aplikáciu
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. jednak z dôvodu, že prichádza k porušeniu viacerých
ústavných princípov, jednak z dôvodu, že žalobca svoj nárok uplatnil žalobou dňa 19.03.2014pričom uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.05.2014 a namietol aj aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby.

11. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. mája 2014)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15.Citovanéustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa§52ods.2Občianskeho

zákonníka nadobudli účinnosť 01. mája 2014. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

16. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007

Z.z. a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k plynutia premlčacej doby (§ 100 ods. 1, § 101
OZ) napriek skutočnosti, že žalobca si uplatnil svoj nárok ešte pred účinnosťou citovaných ustanovení.
Na námietku žalobcu o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri skúmaní premlčania dáva
odpoveď zákonodarca treťou vetou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)). Odvolací súd podporne poukazuje aj na
dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z., ktorým bola pripojená k § 52 ods. 2 tretia veta („Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“) a kde sa uvádza nasledovné:
„Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov
v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho

zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka.“ Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, keď premlčanie posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležiteň ,

v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 157 O.s.p. odôvodnil. Žalobcom vznesené odvolacie
námietkysúnedôvodné,pričomnezistilzobsahuspisuvadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokkonania
(§ 380 ods. 2 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa citovaného ustanovenia §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodnepodľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)strananemalaspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdom vplnomrozsahuanekonalzaňuzákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
CSP).