Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Er/154/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110206760
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Uváčková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2110206760.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Dôvera zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO: 35942436, Einsteinova 25, Bratislava proti povinnému: FONG s.r.o., IČO: 44 213 212,
Vajanského č. 6717/7, Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Južná trieda
č. 93, Košice, o vymoženie 224,65 eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi, náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.4.2010 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD. poverením č. 5207 101939 v zmysle §
44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním
exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s. č.k. 0900148631 zo dňa 7.12.2009.

Dňa 13.5.2016 bol súdu súdnym exekútorom predložený návrh oprávneného zo dňa 20.4.2016, ktorým
oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie.
Dispozičné oprávnenie patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa - v exekučnom konaní
oprávneného. Návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený prejavuje vôľu voči súdu, aby sa vo veci ďalej
nekonalo. Procesným dôsledkom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie je samotné zastavenie
exekúcie. A keďže oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko má dispozičné oprávnenie
nakladať s predmetom konania a rozhodovať o tom, či exekúcia bude, resp. nebude pokračovať, bolo

potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť, a preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa §203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203

ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení.

Súdny exekútor spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu
vyčíslenie trov exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 vyhlášky vo výške

33,19 eur a 20% DPH.

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v
minimálnej výške 33,19 eur.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd
mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 33,19 eur v celkovej sume 6,64

eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške
20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v ním požadovanej výške 39,83 eur, pričom na
ich úhradu súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten,
v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v

čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah,
v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné.