Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Magdaléna Želinská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200231
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200231.5
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ U.. O. M., bytom B. XX, M., 2/ U.. A. M., bytom K.
XXX/XX, I., 3/ U.. A. P., bytom K. J., E. Z., 4/ A.. B. Z., bytom K. XXXX/X, Z., 5/ A. S., bytom B. XX,
M., 6/ O. K., bytom S. XXXX/XX, Z., 7/ O.. Z. Q., bytom Z. XXXX/X, Z., všetci právne zastúpení JUDr.
Štefanom Kseňákom, advokátom, Park Angelinum 4, Košice, proti žalovanému Poľovnícka spoločnosť
Gerlach Batizovce, Štúrova 61/27, Batizovce, o preskúmanie zákonnosti uznesenia výročnej členskej
schôdze PS Gerlach Batizovce zo dňa 31. januára 2016 č. XX/XXXX na základe žaloby takto
r o z h o d o l :
P o s t u p u j e vec Okresnému súdu Poprad ako súdu vecne a miestne príslušnému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 31.03.2016 sa žalobcovia domáhajú preskúmania zákonnosti uznesenia členskej
schôdze Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce zo dňa 31.01.2016 č. XX/XXXX, ktorým bolo
schválené umožnenie výkonu práva poľovníctva čestným členom PS v Poľovnom revíri Gerlachov podľa
tam stanovených podmienok. Navrhli toto uznesenie zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a
žalobcom priznať náhradu trov konania.
2. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), právneho
predpisuupravujúcehopostupsprávnehosúduvkonaníosprávnychžalobách,účinnéhood01.07.2016,
ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
3. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
4. Aj keď bola žaloba podaná v čase platnosti príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, z uvedených prechodných ustanovení
Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na rozhodovanie o podanej žalobe sa po 01.07.2016 vzťahujú
príslušné ustanovenia S.s.p.
5. Podľa § 97 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").
6. Predmetom tohto konania v zmysle podanej žaloby je súdny prieskum rozhodnutia žalovaného,
Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, ktorý je poľovníckym združením. Vo vzťahu k postaveniu
žalovaného, t.j. či ide o orgán verejnej správy alebo o právnickú osobu súkromnoprávneho charakteru
správnysúdodkazujenanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.:PL.ÚS19/2014-83zodňa16. marca 2016, v zmysle ktorého je „v právnom štáte absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej
osobe verejno-mocenské oprávnenie bez explicitnej opory v zákone. Zákon o poľovníctve žiadne
prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami
určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani
verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako
právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič
nemení skutočnosť, že Zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva
nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič
na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny
rozmer. V slovenskom právnom prostredí existuje množstvo občianskych združení a iných subjektov
tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na sféru priraditeľnú k verejnému
záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva, sféra starostlivosti a ochrany
o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.). U žiadneho z týchto subjektov to však ipso facto
nemá za následok jeho právnu kvalifikovateľnosť ako subjektu záujmovej samosprávy podieľajúceho
sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu na spoločenské vzťahy
zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti verejno-mocenského
postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne musí pristúpiť aj explicitné zákonné
zakotvenie pôsobnosti a právomoci, v súhrne teda kompetencie ako nevyhnutnej podmienky verejno-
mocenskéhopostavenia.Vprávnomštátejetotižibazákonodarcaoprávnenýtakétopostaveniepriznať.“
7.Podľa§6ods.1S.s.p.správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
8. V rámci správneho súdnictva disponujú súdy samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce
z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V nich orgány verejnej správy vystupujú voči
účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení. Správny súd tak rozhoduje o ich
právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, pričom mocenský prvok je vyvažovaný možnosťou
dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. Prejavom vertikálneho prvku je existencia rozhodnutia
resp. opatrenia správneho orgánu vydaného voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorým
príslušný orgán verejnej správy ukladá tejto osobe určitú povinnosť, deklaruje určitý stav, resp. inou
formou rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Ide teda o princíp generálnej klauzuly, podľa ktorej
je v správnom súdnictve poskytovaná ochrana tzv. verejným subjektívnym právam patriacim fyzickým
osobám a právnickým osobám a ich verejným právam, chráneným subjektívnym záujmom.
9. Vzhľadom na právny záver prijatý Ústavným súdom Slovenskej republiky v citovanom náleze je
zrejmé, že uznesenie žalovaného, ktorého preskúmania sa domáhajú žalobcovia v tomto konaní,
nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy, či záujmovej samosprávy, nejde o výkon verejnej moci
prostredníctvom poľovníckeho združenia.
10. Podľa názoru krajského súdu preto je možné vysloviť záver v tom smere, že v tomto konaní,
vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, ktorý možno definovať ako vzťah
súkromnoprávny, nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum konania žalovaného a ním vydaného
rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Právomoc správneho súdu
preto nie je daná.
11. Podľa § 25 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
12. Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) na konanie v prvej inštancii
je príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
13. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická
osoba adresu sídla.14. Žalovaný je právnickou osobou so sídlom v Batizovciach, okres Poprad, t.j. miestne príslušným
súdom na konanie o podanej žalobe v prvej inštancii je Okresný súd Poprad.
15. Pretože Správny súdny poriadok nemá ustanovenie o postúpení veci súdu vecne príslušnému podľa
Civilného sporového poriadku, je treba postupovať podľa § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku.
16. Podľa § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie
je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu.
Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. (Ustanovenie § 18 Správneho
súdneho poriadku nemá úpravu, ktorú by bolo možné aplikovať na predmetnú vec.) V správnom
súdnictve správny súd o postúpení veci rozhoduje uznesením.
17. Analogicky, ak správny súd pri skúmaní vlastnej príslušnosti dospeje k záveru, že vec nespadá
pod správne súdnictvo, postúpi vec uznesením všeobecnému súdu, v tomto prípade Okresnému súdu
Poprad.
18. Keďže v danej právnej veci nie je daná príslušnosť krajského súdu konajúceho ako správny súd,
tento súd v súlade s uvedenými skutočnosťami a citovaným zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.