Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/333/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613207052
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613207052.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu V. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H., H. R. XX, občan SR, zastúpený JUDr. Pavlom Sabom, advokátom, so sídlom B.
Nemcovej 10, Lučenec proti žalovanej M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, občianka SR,
zastúpená JUDr. Antonom Širgelom, advokátom, so sídlom Hlavná 23, Fiľakovo v konaní o zaplatenie

5 566,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/42/2013-89
zo dňa 27.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol v časti týkajúcej sa sumy
3 875,31 Eur a úroku z omeškania zo sumy 3 875,31 Eur vo výške 8,75% ročne od 23.10.2012 do
zaplatenia, vo výroku o trovách konania a súdnom poplatku, z r u š u j e a v tejto časti vec vracia
okresnému súd na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy
5 566,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 23.10.2012 do zaplatenia zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol, že Slovenská
republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 5 566,- Eur ako náhrady za plnenie poskytnuté veriteľovi v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka,

keď ako ručiteľ splnil dlh veriteľa s poukazom na to, že W. B. B., a. s., uzavrela dňa 06.05.2004 zmluvu
s P. M. ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníčkou, pri ktorej žalobca bol v postavení ručiteľa.
Keďže dlžníci sumu, ktorú sa zaviazali v zmluve uhradiť, riadne nesplácali, táto suma bola vymáhaná
od žalobcu ako ručiteľa v exekučnom konaním vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Zora Ferdinandy,
pričom dlžná čiastka predstavovala sumu 5 566,- Eur. Predmetnú sumu uhradil v období od 20.04.2010
do 16.10.2010. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/197/2009-81 zo

dňa 12.11.2009 bol žalobca zaviazaný uhradiť spoločnosti MEA GROUP, s.r.o. 2 533,76 Eur spolu s
úrokom z omeškania.

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Lučenec č. k. 14Cb/197/2009-81 zo dňa 12.11.2009 bol žalobca ako žalovaný zaviazaný na zaplatenie
sumy 3 330,42 Eur s príslušenstvom (správne má byť uvedená suma 2 533,76 Eur s príslušenstvom),

ktorú čiastku mal zaplatiť spoločnosti MEA GROUP, s.r.o., so sídlom v Košiciach, ktorá bola postupníkom
pohľadávky dlžníkov P. M. a M. V. vo vzťahu k W. B. B., a. s., pri ktorej zmluve žalobca bol ručiteľom
dlžníkov. Ešte pred postúpením pohľadávky W. B. B., a. s. dňa 01.08.2006 podala návrh na vykonanie
exekúcie voči povinným - dlžníkom P. M. a M. V. na základe vykonateľného exekučného titulu notárskej
zápisnice N286/04, NZ83980/4 zo dňa 06.05.2009 spísanej notárkou JUDr. Martou Jurinovou.
Vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Jozef Ďurica, exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX

4031/06.SúdzpotvrdeniaSociálnejpoisťovne,ÚstredieBratislavazistil,ževrámciexekučnéhokonania
vedeného JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX 4031/06 bola uhradená suma 3 550,32 Eur v obdobíod 06.05.2011 do 05.03.2013 od povinného P. M.. Súd konštatoval, že v rozsahu uhradenej sumy 3
550,32 Eur zo strany dlžníka P. M. zanikla pohľadávka aj spoludlžníčky -žalovanej. Exekučné konanie
bolovedenétiežprotižalobcovipodsp.zn.21Er/626/2006súdnouexekútorkouJUDr.ZorouFerdinandy,

sp. zn. EX-A-125/2010-A42 o sumu 2 533,76 Eur s príslušenstvom, pričom bola vymožená od žalobcu
suma 5 566,- Eur dňa 20.09.2010. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že má za to, že ak ručiteľ splnil dlh za
dlžníka, nemá nárok na náhradu trov základného konania, ako i na náhradu trov vykonávacieho konania,
v ktorom bol voči nemu vymáhaný dlh veriteľom a ktorý tiež uhradil, pretože tento dlh plnil sám za seba.
Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil v lehote stanovenej rozsudkom súdu sp. zn. 14Cb/197/2009 svoju

povinnosť, veriteľ pristúpil k vymáhaniu dlžnej sumy cestou súdneho exekútora v exekučnom konaní
sp. zn. EX 125/2010, ktorú bol žalobca povinný uhradiť aj s trovami základného konania, ako aj trovami
exekučného konania, pretože to boli trovy konania, ktoré si spôsobil výlučne sám, preto nemá právo na
ich náhradu. Poukázal na judikát R1/1979. Súd zistil, že sa viedli súčasne dve exekučné konania. Jedno
exekučné konanie viedla súdna exekútorka JUDr. Zora Ferdinandy, pod sp. zn. EX 125/2010, kde bola
vymáhaná pohľadávka v sume 2 533,76 Eur s príslušenstvom; dňa 20.09.2010 bola vymožená suma 5

566,- Eur od žalobcu. Súčasne sa vykonávala exekúcia na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Ďurica pod
sp. zn. EX 4031/06, v ktorom bola vymáhaná pohľadávka v sume 3 330,42 Eur, kde povinným bol P. M. a
M.V.-žalovaná,povinnémuP.M.bolivykonanézrážkyzdôchodkuod06.06.2011do05.03.2013spoluv
sume 3 550,32 Eur. Súd konštatoval, že veriteľovi boli uhrádzané súčasne sumy aj dlžníkmi aj ručiteľom
v rámci hore uvedených exekučných konaní. V závere len uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania

a na základe hore uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanej je nedôvodná,
a preto ju v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 150 O.s.p. platného a
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie s poukazom na to, že v čase podania žaloby si
žalobca dôvodne uplatňoval nárok v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka ako ručiteľ, avšak v priebehu
konania bola zistená nová skutočnosť, že aj voči P. M. a M. V. ako dlžníkom bolo vedené exekučné

konanie, pričom žalobca v rámci exekučného konania ako ručiteľ vo vzťahu k dlžníkom zaplatil istinu
s príslušenstvom aj s trovami konania, a preto by bolo nespravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu,
aby bol zaťažený trovami aj v tomto konaní z toho dôvodu, že bol neúspešný. Zároveň súd rozhodol,
že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku s poukazom na to, že žalobca
bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, avšak v konaní nebol úspešný a úspešnú žalovanú súd

nemohol zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie žalovaný, pričom z
podaného odvolania nepochybne vyplýva, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej
súd zamietol žalobu žalobcu týkajúcej sa sumy 3 875,31 Eur, ktorá pozostáva z istiny 2 533,76 Eur

a úroku z omeškania vo výške 1 341,55 Eur vrátane príslušenstva zo sumy 3 875,31 Eur, a to úroku
z omeškania vo výške 8,75% ročne od 23.10.2012 do zaplatenia. Poukázal na to, že pokiaľ súd
konštatoval súčasné plnenie dlžníkmi, ako aj ručiteľom, je to nesprávne skutkové zistenie na základe
vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že žaloba ako ručiteľ splatil záväzok 5 566,03 Eur, z čoho 2
533,76 Eur predstavovala istina za dlžníkov v období od 02.04.2010 do 20.09.2010, pričom dlžník P.

M. v rámci exekučného konania prostredníctvom zrážok z dôchodku, čo vyplýva z potvrdenia Sociálnej
poisťovne, ústredie Bratislava uhradil sumu 3 550,36 Eur v období od 06.06.2011 do 05.03.2013. Ručiteľ
splatil záväzok skôr ako dlžník, a keďže základom obidvoch exekúcií bola tá istá istina - nedoplatok
úveru dlžníkov ako aj úroky, splatením záväzku ručiteľom, zanikol aj záväzok dlžníkov minimálne
čo do istiny a k nej prislúchajúcich úrokov voči veriteľovi. Poukázal na to, že súd nebral do úvahy,

že dlžníci vedeli o skutočnosti, že žalobca ako ručiteľ zaplatil za nich nedoplatok z úveru, nakoľko
dlžník P. M. bol vypočutý ako svedok proti ručiteľovi v konaní na Okresnom súde Lučenec pod č. k.
14Cb/197/2009. Žalobca bezprostredne po zaplatení ručiteľského záväzku spoločne so svojim otcom
osobne navštívil a informoval dlžníka aj spoludlžníčku, ktorí vtedy verbálne prisľúbili ručiteľovi ním
zaplatenú sumu v splátkach splatiť. Spoludlžníčka - žalovaná sa v tom čase údajne nachádzala v

zahraničí, informácia o splatení dlhu bola oznámená jej rodičom, ktorí odmietli žalobcovi poskytnúť
jej aktuálnu adresu. Advokát JUDr. Peter Cseffalvay, ktorého splnomocnil žalobca na vymáhanie
pohľadávky, dňa 23.10.2012 dlžníkovi aj spoludlžníčke zaslal pokus o zmier, ktorým ich informoval o
zaplatení záväzku ručiteľom spolu s dokladmi preukazujúcimi túto skutočnosť a vyzval ich k úhrade tejto
sumy. Dlžník ani spoludžníčka - žalovaná na pokus o zmier nereagovali. Poukázal na to, že žalobca ako

ručiteľ cez exekučné konanie zaplatil záväzok skôr ako plnil dlžník zrážkami z dôchodku minimálne čo
do istiny 2 533,76 Eur a prislúchajúceho úroku, zanikol tým aj záväzok dlžníkov vymáhaný exekúciou
vedenou súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX 4031/06. V tomto
exekučnom konaní proti dlžníkovi a spoludlžníčke - žalovanej bola vedená exekúcia o sumu spolu 7990,71 Eur, pričom z dôchodku dlžníka bola zrazená len suma 3 550,32 Eur, súd mal dospieť k zisteniu,
že plnenie dlžníka zrážkami z dôchodku v sume 3 550,32 Eur nebolo plnením na istinu záväzku, ktorá
už zanikla plnením ručiteľa, ale plnením na príslušenstvo pohľadávky vymáhanej voči dlžníkom. Dôkazy

vykonanévkonanípreukazujú,ževsume5566,03Eur,ktorúcezexekučnékonaniesp.zn.EX125/2010
žalobca ako ručiteľ zaplatil, bol vyčíslený aj 12,79% ročne úrok z istiny 2 533,76 Eur za obdobie od
01.08.2006 do 20.09.2010, ktorý predstavuje sumu za toto obdobie vo výške 1 341,55 Eur. Rovnaký
úrok boli povinní platiť cez exekúciu EX 4031/06 aj dlžník a spoludlžníčka, keďže tým, že ručiteľ zaplatil
okrem istiny aj úrok v sume 1 341,55 Eur, zanikla povinnosť dlžníka a spoludlžníčky aj v tomto rozsahu.

Treba mať za to, že ručiteľ plnil za dlžníkov aj úroky. Ďalej poukázal na to, že exekúciu vykonávanú
JUDr. Jozefom Ďuricom vo veci EX 4031/06, ktorej exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná
v čase neexistencie záväzku s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
31.08.2010, č. k. 15CoE/147/2007 mal vyhodnotiť súd ako plnenie z neplatného právneho úkonu, a
teda bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda okresný súd pokiaľ
išlo o plnenie z nezákonnej exekúcie EX 4031/06 pri posudzovaní tejto veci toto plnenie nemal brať

vôbec do úvahy. Poukázal na to, že plnenie žalobcu ako ručiteľa z exekúcie EX 125/2010 na základe
právoplatnéhorozsudkusúdumávšetkyznakyzákonnosti.Poukázalnato,žesúdsodvolanímnajudikát
R1/1979 uviedol, že ručiteľ, ktorý splnil dlh za dlžníka, nemá právo na náhradu trov základného konania
ako i na náhradu trov vykonávacieho konania, v ktorom bol voči nemu vymáhaný dlh veriteľom, ktorý tiež
uhradil. Súd mal však za preukázané, že zo sumy 5 566,03 Eur, ktoré zaplatil ručiteľ za dlžníkov, tvorí

istinu suma 2 533,76 Eur a úrok 1 341,55 Eur, tiež v konaní bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval dňa 23.10.2012 dlžníka aj spoludlžníčku - žalovanú zaplatiť ručiteľovi sumu,
ktorú zaplatil za ich dlh. Pri aplikácii § 550 Občianskeho zákonníka je oprávnený od dlžníkov požadovať
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ nezaplatil dlh za dlžníkov
bezprostredne po výzve veriteľa a tak dlh narástol o súdne a exekučné trovy, žalobca tento dlh nezaplatil

nie preto, že nechcel plniť svoj ručiteľský záväzok, ale preto, že takú hotovosť nemal, bol nezamestnaný
a aj pri splatení dlhu s príslušenstvom sa musel zadĺžiť voči tretím osobám a dlh stále aj v súčasnosti
podľa možností spláca. Aj v súčasnosti je žalobca nezamestnaný. K povinnosti žalobcu zaplatiť dlh za
dlžníkov došlo až na základe prvotného neplnenia si zmluvných povinností dlžníka a spoludlžníčky, ktoré
konanie dlžníkov spôsobilo, že žalobca má dlhodobo problémy zabezpečovať si svoje základné životné

potreby. Ručiteľský záväzok podpisoval v domnienke, že si úver berie jeho vtedajší spolupracovník - syn
dlžníka, ktorý mal rovnaké meno, pričom dlžník bol vtedy pre ručiteľa neznáma osoba a ako vysvitlo, bol
bez akéhokoľvek hmotného majetku. Žalobca by považoval za značne nemorálne, v rozpore s dobrými
mravmi, pokiaľ by mu nebolo umožnené zákonným spôsobom domôcť sa aspoň čiastočnej reparácie
toho, čo vynaložil a stále ešte vynakladá na splatenie dlhu za dlžníkov, ktorí mali z úveru prospech.

Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi
sumu 3 875,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 23.10.2012 do zaplatenia alebo
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a v

závislých výrokoch týkajúcich sa trov konania a súdneho poplatku, zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.8. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 CSP mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 O.s.p. a § 379 a § 380 ods. 1 CSP

je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie
rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu, ako bolo vydané do 30.06.2016.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že námietky žalobcu podané v odvolaní je potrebné považovať
za dôvodné. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vo veci citoval ust. § 550 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za
plnenie poskytnuté veriteľovi. Správne uviedol v odôvodnení rozhodnutia zistený skutkový stav, správne
poukázal na judikát R1/1979 vzťahujúci sa k trovám základného konania, ako aj k trovám exekučného
konania, avšak žiadnym spôsobom v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe čoho, akého
zisteného skutkového stavu a akých úvah a právneho názoru dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je nedôvodná v celom rozsahu. Odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že žalobca bol ručiteľom

dlžníka - nebohého P. M. ako aj žalovanej, ktorá bola v postavení spoludlžníčky pri poskytnutí úveru
od W. B. B., a.s., A.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako ručiteľ bol rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/197/2009-81 zo dňa 12.11.2009 zaviazaný uhradiť spoločnosti
MEA GROUP, s.r.o., na ktorú bola pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená, zaplatiť sumu 2 533,76 Eur
na istine a úroky z omeškania. V konaní tiež bolo preukázané, že žalobca v rámci exekučného konania

vedeného súdnou exekútorkou JUDr. Zorou Ferdinandy, ktoré exekučné konanie sa viedlo na základe
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/197/2009-81 zo dňa 12.11.2009 bola
v období do 20.09.2010 vymožená suma 5 566,03 Eur, čo vyplýva z potvrdenia o splnení dlhu súdnou
exekútorkou JUDr. Zorou Ferdinandy (v spise na č. l. 55). Rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo nepochybne preukázané, že v rámci exekučného konania vedeného JUDr. Jozefom Ďuricom

pod sp. zn. EX 4031/06 v období od 06.06.2011 do 05.03.2013 boli vykonané zrážky voči povinnému
P. M. v sume celkom 3 550,32 Eur, ktoré skutočnosti okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
aj konštatoval. Následne však konštatoval, že veriteľovi boli uhrádzané súčasne sumy dlžníkmi aj
ručiteľom v rámci hore uvedených exekučných konaní a vyslovil záver, že žaloba voči žalobkyni je
nedôvodná v zmysle vykonaného dokazovania a na základe hore uvedených dôvodov, a preto ju v

celom rozsahu zamietol. Odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že vyslovený záver
súdu prvej inštancie nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, pričom tento záver nezodpovedá ani
správnej aplikácii ust. § 550 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvej inštancie pri právnom posúdení
veci aplikoval. Naviac, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom
neobjasnil, na základe akého dokazovania a na základe ktorých dôvodov dospel k záveru, že žaloba

voči žalobcovi je nedôvodná v celom rozsahu, pričom písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre
zrušenie rozhodnutia v napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1, písm. b) CSP. Odvolací súd poukazuje,
že okresný súd pri vypracovávaní rozhodnutia čo sa týka jeho odôvodnenia sa dôsledne neriadil ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu) a podľa tohto ustanovenia

nepostupoval; nezhrnul vykonanú dôkaznú situáciu. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje právne
posúdenie veci, resp. obsahuje právne posúdenie veci len vo vzťahu k časti týkajúcej sa uplatnenej
pohľadávky vzniknutej žalobcovi trovami konania v rámci konania 14Cb/197/2009 a v rámci exekučného
konania vedeného u súdnej exekútorky JUDr. Zory Ferdinandy pod sp. zn. EX 125/2010. Odôvodnenie
rozhodnutia však neobsahuje právne posúdenie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu týkajúceho sa

zaplatenia istiny a príslušenstva na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/197/2009- 81
zodňa12.11.2009,pričomzvykonanéhodokazovaniajenepochybné,ževtomtokonaníbolžalobcaako
ručiteľ dlžníkov (vrátane žalovanej) zaviazaný na zaplatenie dlhu, ktorý vo vzťahu k veriteľovi mali dlžníci
(vrátane žalovanej) a ktorý dlžníci riadne a včas veriteľovi nezaplatili. Je teda nepochybné, že žalobca
poskytol veriteľovi plnenie, a to v rámci exekučného konania na dlh, ktorý voči veriteľovi mali dlžníci,

(vrátane žalovanej). Súd sa náležite nezaoberal argumentami žalobcu, ako aj náležite nevyhodnotil
zistený skutkový stav - z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie to nevyplýva. Vzhľadom na
uvedené ani odvolací súd nemôže posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a
právneho posúdenia veci dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná. Odvolací súd nemôže posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, pretože nevie

z akých skutočností okresný súd vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil a keďže odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu, odvolací súd nemôže ani tento nedostatok napraviť, pretože nemôže nahrádzať dôvody a právneposúdenie súdu prvej inštancie, keďže odôvodnenie rozhodnutia tieto dôvody a úvahy, ktorými sa súd
prvej inštancie pri rozhodnutí riadil, neobsahovali.

10. Okrem toho odvolací súd uvádza, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie
vo veci nevykonal riadne dokazovanie v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v
čase rozhodovania súdu, keď zo zápisníc z pojednávania vykonanie takéhoto náležitého dokazovania
nevyplýva, a to vrátane zápisnice z pojednávania zo dňa 27.01.2016, z ktorej jednoznačne nevyplýva,
ktoré dôkazy boli pred súdom prvej inštancie vykonané.

11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 204 CSP, pričom
vykonanie dôkazu v zápisnici z pojednávania aj náležitým spôsobom uvedie. V ďalšom konaní vykoná
na základe zisteného skutkového stavu náležité právne posúdenie, ktoré uvedie do odôvodnenia
rozhodnutia vo veci samej tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám v zmysle § 220
ods. 2 CSP a aby nedošlo k porušeniu práva zo strany sporu na spravodlivý proces.

12. Keďže odvolací súd v časti týkajúcej sa sumy 3 875,31 Eur s príslušenstvom rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil, ako závislý výrok zrušil aj rozsudok súdu v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách
konania a rozhodnutia o súdnom poplatku ako výrokov závislých na rozsudku súdu vo veci samej.

14. V ďalšom konaní v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého
konania v novom rozhodnutí o veci.

15. S prihliadnutím na výsledok rozhodnutia vo veci samej, berúc do úvahy aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorého sa odvolací súd nedotkol (čiastočne výrok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu

zamietol), rozhodne aj o nároku Slovenskej republiky na zaplatenie súdneho poplatku.

16. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).