Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/102/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108204602
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8108204602.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľky: H. Č., X.. XX.X.XXXX,

L. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporcom:
X. E. Ž., X.. XX.X.XXXX, L. E. X, XXX XX J., zastúpenému JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou,
Krivá 18, 040 01 Košice, a X. H. L., X.. XX.X.XXXX, L. L. XX, zastúpenému JUDr. Pavlom Piovarčím,
advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice, o určenie otcovstva a výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý prispievať na výživu odporcu v 2. rade za obdobie od 22.10.2004
do 21.10.2007 sumou 200,- Eur mesačne a za obdobie od 13.3.2013 do budúcna sumou 250,- Eur
mesačne k rukám odporcu v 2. rade vždy do 25.-teho dňa toho ktorého mesiaca.

V prevyšujúcej časti návrh odporcu v 2. rade na určenie výživného od 13.3.2013 do budúcna z a m
i e t a .

Návrh odporcu v 1. rade na zníženie výživného určeného predbežného opatrením z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 22.10.2007 v spojení s jeho neskorším doplnením (č.l. 164) sa navrhovateľka

domáhala, aby súd určil otcovstvo odporcu v 1. rade voči odporcovi v 2. rade, a v tom čase maloletého
odporcu v 2. rade zveril do výchovy a opatery navrhovateľky s povinnosťou odporcu prispievať na jeho
výživu sumou 1.000,- Eur mesačne počnúc dňom 22.10.2004 do budúcna.

Uznesením č.k. 20C/102/2008 - 190 zo dňa 9.4.2010 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi v 1. rade, aby platil výživné pre maloletého odporcu v 2. rade vo výške 25,36 Eur mesačne
k rukám navrhovateľky, vždy 15. dňa v mesiaci vopred, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Neskôruznesenímč.k.20C/102/2008-618zodňa24.1.2012súdtotouznesenieopredbežnomopatrení
zmenil tak, že uložil odporcovi v 1. rade, aby platil výživné pre odporcu v 2. rade vo výške 170,- Eur
mesačne, vždy do 15. Dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od doručenia tohto uznesenia.

Súd vo veci rozhodol predchádzajúcim zákonným sudcom rozsudkom č.k. 20C/102/2008 - 703 zo dňa
10.12.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 20C/102/2008 - 761 zo dňa 8.7.2013, ktorými určil,
že odporca v 1. rade je otcom odporcu v 2. rade narodeného z navrhovateľky, a odporcovi v 1. rade určil

povinnosť prispievať na výživu odporcu v 2. rade sumou 200,- Eur mesačne počnúc od 22.10.2007 do
31.8.2012 a sumou 250,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2012 do budúcnosti s povinnosťou odporcu v 1.
rade určené výživné platiť k rukám odporcu v 2. rade vždy do 25.-teho dňa toho-ktorého mesiaca, a v
prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietol. Vo vzťahu k určeniu výživného odporcu v 1. radevoči odporcovi v 2. rade súd toto určil odo dňa začatia súdneho konania, teda od 22.10.2007. Poukázal
na ustanovenie § 77 Zákona o rodine s tým, že v návrhu na začatie konania navrhovateľka ako dôvod
pre ktorý podala návrh až neskôr uviedla, že nechcela mať nepríjemnosti na súdoch. Túto okolnosť

súd nepovažoval za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú by bolo možné výživné priznať aj za
čas pred podaním návrhu. Pri určení výživného súd vychádzal zo zistení, že navrhovateľka je od roku
2004 doposiaľ zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, pracuje na B. P., R.. Odporca v 2. rade žije v
spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá sa oňho stará a plní si vyživovaciu povinnosť voči nemu.
Okrem vyživovacej povinnosti k odporcovi v 2. rade nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V roku 2004

uzavrela manželstvo s H. Č., ktorý nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Odporca v 2. rade je študentom.
Má zdravotný problém - tachykardiu. V súvislosti s týmto zdravotným problémom raz ročne cestuje do
Bratislavy za účelom získania informácie o svojom ochorení. Neberie nijaké lieky. Odporca v 1. rade
nevlastní žiaden majetok. Je zamestnaný v spoločnosti C. R., R..K..S.., ktorej je aj spoločníkom. Od
22.10.2004 mal príjem vo výške minimálnej mzdy. Od roku 2000 vykonával funkciu správcu konkurznej
podstaty. Za obdobie od začatia konania do koncu roka 2012 mal odporca v 1. rade príjmy najmä

zo svojej činnosti správcu konkurznej podstaty v celkovej výške 115.913,- Eur. Pokiaľ sa tento príjem
rozpočíta na celú dobu od roku 2006 do roku 2012, vychádzal odporcovi priemerný mesačný príjem vo
výške cca 1.308,- Eur mesačne, a z tohto príjmu súd pri určovaní výživného vychádzal. Prihliadol na
skutočnosť, že odporca v 1. rade má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi z manželstva, ktorý je
vo veku približne ako odporca v 2. rade, a preto za obdobie od podania návrhu do ukončenia štúdia na

strednej škole súd určil odporcovi v 1. rade vo vzťahu k odporcovi v 2. rade výživné vo výške 200,- Eur
mesačne, a počnúc od 1.9.2012 výživné vo výške 250,- Eur mesačne. Prihliadol na odôvodnené potreby
odporcu v 2. rade ako aj skutočnosť, že tento má právo podieľať sa na životnej úrovni odporcu v 1.
rade. Aj keď výška životných potrieb odporcu v 2. rade je nižšia ako 200,- Eur, resp. 250,- Eur mesačne,
vzhľadom na vyšší príjem odporcu v 1. rade určil aj vyššie výživné.

Na odvolanie všetkých účastníkov Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp. zn. 2CoP/29/2012 a
2CoP/30/2013 zo dňa 28.10.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím
rozsudkom vo výroku o určení otcovstva a o určení výživného od 22.10.2007 do 13.3.2013 ako vecne
správny potvrdil, a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o určení

výživného za obdobie od 13.3.2013 do budúcnosti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany odporcu v 1. rade odvolací súd
poukázal na ust. § 113 ods. 2 O.s.p. a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol všeobecné hľadiská pri
rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu. Podľa odvolacieho
súdu vykonané dokazovanie potvrdzovalo, že navrhovateľka je zamestnankyňou B. Š. P. Y. R., a to už

od roku 2004. Je vydatá, obýva spoločnú domácnosť spolu so svojim manželom H. Č. a s odporcom
v 2. rade s tým, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky
v rozhodnom období rokov 2008 až 2011 dosahoval sumu zhruba 620,- Eur. Odporca v 2. rade bol v
období do roku 2012 študentom strednej školy a od septembra 2012 pokračoval v štúdiu na Ekonomickej
univerzite v Bratislave. Odporca v 1. rade bol zamestnancom a aj spoločníkom spoločnosti C. R.,

R..K..S.. Od roku 2000 vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty u viacerých úpadcov. Je ženatý,
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi. Zároveň vykonáva aj podnikateľskú činnosť na
základe živnostenského oprávnenia. Podľa predložených daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej
osoby príjmy odporcu v 1. rade v roku 2007 zo živnosti dosahovali výšku 18.439,- Sk, výdavky 308.499,-
Sk, za rok 2008 tieto príjmy predstavovali 61.257,-Sk, výdavky tvorili sumu 161.637,- Sk, v roku 2009

príjmy zo živnosti dosahovali sumu 1.285,30 Eur a výdavky 3.141,67 Eur a napokon v roku 2010 išlo
o príjmy zo živnosti v rozsahu 953,57 Eur a výdavky predstavovali 3.746,62 Eur. Podľa odvolacieho
súdu súd prvého stupňa správne zistil, že v období od začatia konania do konca roku 2012 príjmy
odporcu v 1. rade boli tvorené predovšetkým z titulu odmien za vykonávanú funkciu správcu konkurznej
podstaty, keď za obdobie rokov 2006 až 2012 mu z toho titulu bolo vyplatených celkovo 115.913 Eur.

Bolo možné ustáliť, že v závislosti od takto zistených príjmov, priemerný mesačný príjem odporcu v
1. rade v danom období dosahoval sumu cez 1.300,- Eur a z takto zisteného príjmu odporcu v 1.
rade dôvodne vychádzal aj súd prvého stupňa. Odvolací súd konštatoval, že s ohľadom na zistené
majetkové a príjmové schopnosti odporcu v 1. rade, ako aj odôvodnené potreby odporcu v 2. rade v
dobe, keď tento bol študentom strednej školy a následne pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu,

pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade súd prvého stupňa správne určil výživné
najprv v rozsahu po 200,- Eur mesačne a následne po 250,- Eur mesačne. Odvolací súd uviedol, že
takto určené výživné nepochybne zodpovedá odôvodneným potrebám odporcu v 2. rade, ktoré súvisia
predovšetkým s jeho štúdiom a zabezpečovaním športového či kultúrneho vyžitia, keď zároveň je vschopnostiach a možnostiach povinného odporcu v 1. rade s ohľadom na dosahované príjmy výživné
platiť.

Vo vzťahu k výživnému v prospech vtedy maloletého odporcu v 2. rade odvolací súd poukázal na to,
že navrhovateľka v priebehu konania v dobe, keď odporca v 2. rade bol ešte maloletým dieťaťom,
žiadala určiť výživné v sume po 1.000,- Eur mesačne a to s účinnosťou od 22.10.2004 do budúcna.
Zdôraznil,žeskonanímourčenieotcovstvajezozákona(§113ods.2O.s.p.)spojenékonanieovýchove
a výžive maloletého dieťaťa. Pretože rozsudok o určení otcovstva určuje existenciu právneho stavu

(otcovstva) spätne, a to počnúc dňom narodenia dieťaťa, súd rozhoduje za minulé obdobie aj o otázkach
výživy. Všeobecne platí, že je vecou súdu, aby starostlivo skúmal, či sú dané podmienky pre úpravu
výživného za dobu 3 rokov od podania takéhoto návrhu. Odvolací súd uviedol, že nemožno súhlasiť s
konštatovaním súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa
na priznanie spätného výživného v čase, keď odporca v 2. rade bol ešte maloletý. Vyslovil, že je vždy
povinnosťou súdu prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa. Odporca v 1. rade nesúhlasil

s uznaním otcovstva a je zrejmé, že rodičia odporcu v 2. rade nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Už
samotná okolnosť, ktorá sa týka určenia otcovstva v tomto konaní, je dôvodom hodným osobitného
zreteľa pre priznanie spätného výživného pre vtedy maloleté dieťa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).
Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude rozhodnúť o podanom návrhu na určenie výživného
za predchádzajúce obdobie.

Vo vzťahu zrušeniu rozsudku vo výroku o určení výživného za obdobie od 13.3.2013 do budúcnosti
odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa za čas od 1.9.2012 do budúcnosti určoval výživné v
sume 250,- Eur mesačne, keďže odporca v 2. rade pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Odvolací súd
poukázal na to, že v priebehu tohto konania odporca v 1. rade doručil odvolaciemu súdu rozhodnutie

Sociálnej poisťovne zo dňa 3.4.2013, v zmysle ktorého je zrejmé, že odporca v 1. rade bol s účinnosťou
od 13.3.2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súd prvého stupňa by preto pri
rozhodovaní o určení výživného od 13.3.2013 mal v ďalšom konaní zistiť, z akého dôvodu bol odporca
v 1. rade zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie a aké sú jeho aktuálne zárobkové, príjmové a
majetkové pomery, a v závislosti od týchto zistení rozhodnúť o ďalšom určení výživného od 13.3.2013

do budúcnosti.

Po zmene zákonného sudcu v ďalšom priebehu konania súd vyzval (č.l. 830) odporcu v 1. rade, aby
predložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov od roku 2004 doposiaľ, a to (okrem iného)
ak má alebo v tomto období mal (okrem zamestnania a podnikania) aj iné príjmy podliehajúce dani

z príjmov doklady o ich výške, ďalej všetky (aj bezodplatné) zmluvy o prevodoch jeho nehnuteľností,
cenných papierov, účastí v obchodných spoločnostiach, a súčasne zmluvy, prípadne špecifikácie a
iné podklady o prevodoch vlastníctva motorových vozidiel, vrátane iných vecí vyššej ceny (predmet,
komu, prečo, a za akú odplatu), a daňové priznania spoločnosti C. R., spol. s r.o., vrátane evidencie
jej hmotného majetku a súpisu aktív a pasív v tomto období. Súčasťou výzvy bolo upozornenie, že

ak si rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov nesplní povinnosť
preukázať ich súdu a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, podľa ust. §
63 ods. 1 zákona o rodine sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima. V tejto súvislosti súd pripomína, že s konaním o určenie
otcovstva je v zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. spojené konanie o výžive maloletého dieťaťa (odporcu v 2.

rade), pričom konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zároveň konaním, ktoré v zmysle
ust. § 81 ods. 1 O.s.p. môže súd začať aj bez návrhu, z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, a teda v tomto konaní tak súd v tejto časti jednak nie je viazaný
návrhom(§153ods.2O.s.p.),avprospechmaloletéhotiežmôžeamávykonaťajďalšienežnavrhované
dôkazy (§ 120 ods. 2 O.s.p.).

Navrhovateľka uviedla (č.l. 1013), že v tomto konaní obhajuje nároky odporcu v 2. rade pred dovŕšením
jeho plnoletosti, kde uplatňuje sumu od roku 2004 do 2007, teda 3 roky pred podaním návrhu, vo výške
250,- Eur mesačne s tým, že pokiaľ sa jedná o určenie výživného od plnoletosti odporcu v 2. rade,
presnejšie v ostávajúcej časti od 13.3.2013 do budúcna, tento nárok uplatňuje odporca v 2. rade sám. V

rámci záverečného návrhu navrhovateľka uviedla, že vychádza z rozsudku krajského súdu, kde ustálil
určité majetkové a zárobkové pomery odporcu v 1. rade, pričom má za to, že tieto boli rovnaké alebo
obdobnéajvčasezaktorýuplatňujenávrhstým,žeuvedenásumazodpovedáajoprávnenýmpotrebám
maloletého dieťaťa, ktoré sa v rozhodnom čase zjavne podstatnejšie nezmenili.Vzhľadom na to, že predmetom konania už zostalo iba určene výživného v prospech odporcu v 2.
rade, tento počas konania dosiahol plnoletosť a predmetom konania sú už iba jeho práva, súd primárne

posudzoval aj procesnú legitimáciu navrhovateľky (o ktorej právach sa už nekoná) v zostávajúcom
konaní. Jej účastníctvo v tomto konaní pritom bolo pritom určené podaním návrhu na určenie otcovstva,
s ktorým je zo zákona spojené aj konanie o výžive maloletého dieťaťa, a preto súd dospel k záveru,
že dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá za následok zánik účastníctva matky (o ktorej právach sa už v
konaní nekoná) pokiaľ ide o výživné do času jeho plnoletosti (porovnaj aj R 18/1975).

Odporca v 1. rade sa k výzve na predloženie podkladov na zhodnotenie jeho majetkových pomerov
od roku 2004 doposiaľ vyjadril tak (č.l. 901), že nemá a ani nemal iné príjmy, ktoré by podliehali dani
z príjmov, a že nie je vlastníkom/spoluvlastníkom a ani neprevádzal vlastnícke/spoluvlastnícke právo z
predmetov uvedených v tejto výzve na tretie osoby. Svoje mesačné výdavky pritom špecifikoval takto:
nájomné 150,- Eur, domácnosť, strava, hygien. potreby 135,- Eur, lekár 32,- Eur, výdaje na lieky od 42,-

Eur, doprava, poštovné od 38,- Eur, bezlepková diéta 115,- Eur, poplatok na výživné (odporcovi v 2.
rade) 170,- Eur, oblečenie 8,- Eur a iné nepredvídané náklady 25,- Eur, spolu 715,- Eur. Na pojednávaní
uviedol, že býva buď u rodičov alebo na E. N. Y. J.. Je ženatý, ale manželka býva vo R.. Stretáva sa
s ňou 4 až 5 krát mesačne, môže sa s ňou stretávať kedy chce. Pokiaľ sa s ňou stretáva, riešia ich
osobné vzťahy, ich ďalšie spolužitie a podobne. Býva v podnájme v byte v podstate od vtedy, čo tam má

zriadený trvalý pobyt od roku 2011. Svoje úhrady zabezpečuje z pôžičiek od svojich bratov. Prispieva
mu v podstate aj rodina. V podnájme zotrváva, lebo v Prešove častejšie chodí k lekárovi, prípadne aj
do Košíc chodí často, a pokiaľ sa jedná o rodičov, títo sú už po 70-ke, treba sa o nich starať, preto tam
nemôže bývať stále. Písomným podaním zo dňa 24.3.2015 (č.l. 943) podal odporca v 1. rade návrh
na zníženie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa určenej predbežným opatrením v tomto konaní

tak, aby od 1.4.2015 bol povinný prispievať na výživu odporcu v 2. rade sumou 59,43 Eur mesačne.
Uviedol, že od tohto rozhodnutia uňho došlo k zmene majetkových pomerov takým spôsobom, že nie
je v súčasnosti spôsobilý uhrádzať určené výživné vo výške 170,- Eur mesačne. V súčasnosti nie je v
pracovnom pomere a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Aj keď sa aktívne
snaží nájsť si zamestnanie, pre nepriaznivú ekonomickú situáciu v danom kraji je problém sa zamestnať.

Taktiež v súčasnosti nevlastní žiaden hnuteľný ako ani nehnuteľný majetok, ani majetkové podiely
v žiadnych obchodných spoločnostiach, ako ani žiadne podiely v majetkových fondoch, nedisponuje
žiadnymi vkladmi vo finančných ústavoch a ani nemá žiaden ďalší iný majetok, ktorý by mohol poslúžiť
na plnene povinnosti uloženej súdom v súvislosti s jeho vyživovacou povinnosťou. Na poslednom
pojednávaní napokon uviedol, že pokiaľ sa jedná o výživné za obdobie pred podaním návrhu, navrhuje

určiť výživné vo výške 170,- Eur mesačne, ktoré považuje za primerané potrebám a majetkovým
pomerom jednak odporcu v 1. rade, ako aj vtedy maloletého odporcu v 2. rade, a k výživnému od
zrušujúcehorozsudkukrajskéhosúdu,tedazaobdobieod13.3.2013dobudúcna,vzhľadomnavýsledky
štúdia, na neštandardný spôsob štúdia odporcu v 2. rade, a s poukazom na celkové náklady a ich
štruktúru navrhol určiť výživné vo výške 170,- Eur mesačne.

Odporca v 2. rade uviedol, že uplatňuje nárok na výživné od 13.3.2013 do budúcna vo výške 800,-
Eur mesačne. Ide o výdavky na ubytovanie na priváte vo výške 170,- Eur mesačne, lebo ubytovanie
na internáte je nevyhovujúce. Na stravu vynakladá mesačne 300,- až 350,- Eur. Stravuje sa v menze,
prípadne podľa potreby tiež v reštauračných zariadeniach. Zároveň pravidelne mesačne vynakladá

prostriedky na mestskú hromadnú dopravu vo výške 30,- Eur za 3 mesiace. Zároveň má pravidelné
výdavky na kultúru, knihy a ďalšie vyžitie vo výške asi 250,- Eur. Spolu celkovo tieto výdavky tvoria asi
800,- Eur, pričom tieto si zabezpečuje jednak z príjmu z občasných brigád a príspevkov od matky.

Súd vo veci, s prihliadnutím na obsah spisu v nadväznosti na už vykonané dokazovanie, doplnil

dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním a oboznámením obsahu darovacej zmluvy (č.l. 907),
dohody o vyporiadaní bezpodielové spoluvlastníctva manželov (č.l. 909), oznámenia Okresného
riaditeľstva PZ o údajoch z evidencie motorových vozidiel (č.l. 451), kúpnej zmluvy (č.l. 878), zmluvy
o zriadení záložného páva k nehnuteľnostiam (č.l. 895), zmluvy o prevode obchodného podielu v
spoločnosti C. R., R..K..S.., výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti, správy Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Stropkov, a podľa jeho výsledkov s prihliadnutím na obsah spisu, na základe
zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov,
po zvážení dostatočného podkladu na rozhodnutie, a to i s prihliadnutím na povahu a významďalších potenciálne súvisiacich skutočností vyplývajúcich z prednesov účastníkov a ostatných listín
obsiahnutých v súdnom spise, zistil tento rozhodujúci skutkový stav:

Odporca v 1. rade je otcom odporcu v 2. rade. V období od 22.10.2004 do 21.10.2007 bol odporca
v 2. rade žiakom základnej školy a následne aj študentom strednej školy. Podľa nespochybnených
tvrdení navrhovateľky pomery a ani potreby odporcu v 2. rade sa v tom čase výraznejšie nemenili.
Bývalusvojejmatky(navrhovateľky),ktorámuzabezpečovalaosobnústarostlivosť,ubytovanieastravu.
Navrhovateľka bola už v tom čase zamestnaná na B. Š. P. Y. R.. Odporca v 1. rade vykonával funkciu

správcu konkurznej podstaty, mal príjmy z podnikateľskej činnosti, a bol spoločníkom a konateľom, a
následne aj zamestnancom spoločnosti C. R., spol. s r.o. Na výživu odporcu v 2. rade nijako neprispieval,
a pre jeho negatívny postoj bolo otcovstvo odporcu v 1. rade vo vzťahu k odporcovi v 2. rade určené
až rozsudkom súdu v tomto konaní. V čase pred dovŕšením plnoletosti odporcu v 2. rade bol odporca
v 1. rade vlastníkom motorových vozidiel Y. J. U.: R. C. H.-L. R. U.: R., o prevode ktorých podklady na
zhodnotenie jeho majetkových pomerov od roku 2004 doposiaľ súdu nepredložil. Motorové vozidlo Y.

J. U.: R. bolo po vlastníctve odporcu v 1. rade od 23.1.2008 zaevidované na jeho syna K. Ž.. Odporca
v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa 5.6.2008 spolu so svojou manželkou daroval 1 rodinného domu
č. súp. XXX s príslušenstvom, k.ú. Svidník dcére A.. E. Ž. a synovi K. Ž., každému z nich po 1. Dňa
1.12.2008 uzavrel odporca v 1. rade s Ľ. Ž. dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na základe ktorej druhú polovicu tohto rodinného domu nadobudla A.. Ľ. Ž., a všetky hnuteľné

veci, pozostávajúce zo zariadenia domu podľa pripojeného zoznamu, nadobudli účastníci dohody do
svojho podielové spoluvlastníctva, každý po 1. Odporca v 1. rade je konateľom a v období od 24.6.2004
do 14.1.2013 bol zároveň evidovaný aj ako spoločník spoločnosti C. R., R.. R. K..S.. V čase, keď bol
odporca v 1. rade jej jediným spoločníkom, nadobudla táto spoločnosť na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 21.1.2009 od štátu nehnuteľnosť - stavbu ubytovne v L., R.. Č.. XXXX za kúpnu cenu vo výške

202.682,07 Eur. Daňové priznania spoločnosti C. R., spol. s r.o., vrátane evidencie jej hmotného majetku
asúpisuaktívapasívvtomtoobdobí,odporcav1.radeaninapriekvýzvesúdunepredložil.Podľazmluvy
o prevode obchodného podielu zo dňa 18.12.2012 odporca v 1. rade celý svoj obchodný podiel v tejto
spoločnosti previedol na L.. K. Ž.. Prevody nehnuteľností a obchodného podielu podľa svojho vyjadrenia
urobil pre prípad, že by v súvislosti s jeho podnikaním hrozila nejaká sankcia, alebo ak by sa mu niečo

stalo a uvedené nemuselo byť predmetom dedičského konania. Činnosť správcu konkurznej podstaty
odporca v 1. rade ukončil v roku 2012, a to podľa jeho vyjadrenia predovšetkým zo zdravotných dôvodov,
najmä pre problémy s chrbticou. Túto činnosť ukončoval postupne, neobnovoval si vzdelanie s tým, že
podľa vlastných slov „nemal na to“. Zdravotný stav sa mu zhoršoval postupne, podľa jeho slov možno
už niekedy od roku 2007 pociťoval značné obmedzenia. V súčasnosti je nezamestnaný, od 13.3.2013 je

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom bez zamestnania bol už predtým. Toto obdobie
nijako špeciálne nepočítal, dovtedy podľa svojho vyjadrenia dúfal, že sa zamestná. Od štvrtého mesiaca
roku 2015 je práceneschopný, pričom nepoberá žiadnu dávku. Rozhodnutie o nepriznaní dávky mu
nebolo vydané, nárok na dávku oficiálne ani neuplatnil. Odporca v 1. rade býva striedavo u rodičov alebo
v prenajatom byte v Prešove, kde býva už od roku 2011. Je ženatý, s manželkou sa stretáva niekoľkokrát

mesačne, pričom spolu riešia bežné osobné vzťahy a ďalšie spolužitie. Mesačné výdavky odporcu v
1. rade podľa jeho vyjadrenia (po odpočítaní výživného 170,- Eur) sú vo výške 545,- Eur, a ich úhradu
zabezpečuje od svojich bratov, prispieva mu v podstate aj rodina. Poskytnú mu peniaze podľa toho čo
potrebuje. Z uvedeného vyplýva, že má zabezpečenú primeranú výživu. Táto situácia trvá už od konca
roka 2012.

Od septembra 2012 odporca v 2. rade nastúpil na vysokú školu. V rozhodnom období od 13.3.2013 bol
odporca v 2. rade študentom v druhom semestri štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave, z dôvodu
jeho obťažnosti a záujmu o inú školu však toto štúdium neukončil úspešne, ale absolvoval prijímacie
skúšky a od októbra 2013 nastúpil na Goetheho súkromnú vysokú školu v Piešťanoch. V roku 2013

navštevoval túto školu, kde bol ubytovaný na internáte a jeho výdavky boli podobné ako v Bratislave, na
internát asi 90,- Eur za obidva semestre. Po prehodnotení štúdia však zvážil, že by bolo lepšie predsa
len pokračovať v štúdiu na ekonomickej univerzite, opätovne absolvoval prijímačky, a od roku 2014
znovu pokračuje v štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave od prvého ročníka, ktorý následne daný
školský rok aj úspešne ukončil s tým, že do ďalšieho ročníka si preniesol dve skúšky. Počas štúdia

bol ubytovaný na internáte až do septembra 2015, a od toho školského roku sa ubytoval už na dome
v podnájme s ďalšími spolubývajúcimi. Jeho výdavky na ubytovanie boli 90,- Eur za obidva semestre
počas jeho pobytu na internáte. Podstatná časť jeho výdavkov súvisí predovšetkým so stravovaním.
Stravoval sa aj v menze, ale v záujme svojho zdravotného stavu snaží sa stravovať kvalitnejšie (podľazápisnice z pojednávania zo dňa 17.3.2011 navrhovateľka uviedla, že sa jej syn predtým stravoval
v jedálni). Matka mu autobusom posiela niektoré domáce produkty, aby sa stravoval kvalitne. Od
septembra 2015 je ubytovaný na priváte, kde podľa nájomnej zmluvy za nájom do 26.11.2015 uhrádza

170,- Eur mesačne. K zmene bývania došlo preto, že internáty sú podľa jeho názoru nevyhovujúce, čiže
chcel kvalitnejšie ubytovanie. Vzhľadom na vzdialenosť odkiaľ pochádza by mu internát dali, napokon
internát mu aj ponúkli, avšak na to už nereflektoval, pretože nemal záujem o takéto ubytovanie. Ďalej
má výdavky na hygienu, a výdavky spojené s oblečením. Výdavky na kultúrne aktivity odhadol spoločne
s návštevou kina a divadla mesačne približne vo výške 50,- Eur. Zúčastnil sa aj určitých jazykových a

pracovných pobytov. Bol v USA, kde mu na jeho cestu prispela matka sumou vo výške asi 2.000,- Eur, z
ktorých jej väčšiu časť 1.500,- Eur vrátil a 500,- Eur mu odpustila ako príspevok na narodeniny, za ktoré
si zakúpil hodinky. V USA pracoval a cestoval. Poberal tam mzdu asi 450,- dolárov týždenne, pričom
prevažnú časť si odkladal, pretože ostatné potreby mal pokryté z príjmov na prepitnom od zákazníkov.
Pracoval tam v lete 2014 približne dva mesiace a dva týždne a ďalšie 2 týždne cestoval. Svoje potreby
uhrádzatak,žetakmervšetkodostávaodsvojejmatky,ktorámuokrempotravíntakmertýždenneposiela

100,- až 150,- Eur, a zároveň má ešte príjmy z doučovania nemčiny mesačne vo výške 100,- až 120,-
Eur. Celkové mesačné výdavky odporca v 2. rade vyčíslil na sumu spolu okolo 650,- Eur. V súvislosti
so svojim zdravotným stavom neberie žiadne lieky.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov zo dňa 23.10.2015 boli navrhovateľke

počas celého obdobia tohto konania vrátane troch rokov pred podaním návrhu od roku 2004 vyplácané
rodinné prídavky na odporcu v 2. rade, naposledy vo výške 23,52 Eur mesačne. Navrhovateľka je stále
zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a v súčasnosti poberá mzdu vo výške 808,- Eur mesačne
v čistom.

Z výsluchu odporcu v 2. rade vyplynulo, že voči matke (navrhovateľke) nepodal žiaden určovací návrh
na výživné, pretože mu ho uhrádza dobrovoľne.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, treba však vychádzať
z toho, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl. 4 základných
zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie
hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb výživou

oprávneného medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a
vyživovacia povinnosť medzi manželmi sú však založené na princípe solidarity zdieľania rovnakej
životnej úrovne oprávneného a povinného, a preto sa výživným nerozumie iba uhradzovanie pre život
v užšom slova zmysle nevyhnutných hmotných potrieb oprávneného, ale aj primerané uspokojovanie
jeho ostatných potrieb definujúcich hmotnú a kultúrnu úroveň rodiny. Vyživovacia povinnosť môže byť
pritom plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ako aj platením výživného ako

peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti sa
vychádza na jednej strane z odôvodnených potrieb oprávneného (§ 75 ods. 1 ZR), ktorých miera, v
prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je rozširovaná právom dieťaťa podieľať sa na životnej

úrovni rodičov, a na druhej strane zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov.

Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná predovšetkým
podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti starať sa o
seba, nadania a schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie

v spoločenskom živote. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa (pri určovaní vyživovacej povinnosti
rodičov k nemu) je však určovaný aj schopnosťami a možnosťami rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú
tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú tieto schopnosti a možnosti veľmi široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa,

ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa (porovnaj R 14/1966). To zodpovedá
zásade úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni jeho rodičov, pričom smerodajná je životná
úroveň každého z rodičov.

Nastranerodičovsaprihliadanajmänaichschopnosti,tedafakticképríjmy,aleajnaichreálnemožnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobili s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, a napokon aj na
majetkové pomery oboch povinných rodičov. Posledná kategória pritom zahŕňa jednak majetok rodičov,

z ktorého správy im môžu plynúť pravidelné príjmy (bez osobitných dôvodov nemožno požadovať
speňažovanie bežného primeraného majetku rodiča s poukazom na z toho vyplývajúci eventuálny
jednorazový príjem), a jednak ich výdavky a životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností, a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je pritom nutné prihliadnuť aj na výšku a spôsob už

poskytovaných plnení (a to aj od iných subjektov, napr. i na uhradzovanie niektorých potrieb dieťaťa
z prídavkov na deti - porovnaj R 30/1990), a podľa § 62 ods. 4 ZR zohľadniť aj to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará (predovšetkým maloleté),
totiž plní týmto spôsobom aj svoju vyživovaciu povinnosť, a to podľa okolností čiastočne alebo celkom.
Pri určení vyživovacej povinnosti sa tak, popri ostatných predpokladoch (schopnostiach, možnostiach

a majetkových pomeroch), prihliada aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa vykonávanej rodičom.
Vzhľadom na tieto hľadiská ak sa potom preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne
rovnaké a primerané potrebám dieťaťa, je potrebné zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, na plnenie v miere vyššej než zodpovedá 1 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Akje však životná úroveň jedného rodiča naopak výrazne vyššia a druhý rodič má nižšie možnosti, s
prihliadnutím na ich objektívne možnosti a potreby dieťaťa prechádza naňho väčšia časť vyživovacej
povinnosti zahŕňajúca aj väčší rozsah uhradzovania ostatných potrieb dieťaťa. Súd však pripomína, že

ani prípadná vysoká životná úroveň rodičov alebo niektorého z nich neznamená, že by odôvodnenými
potrebami oprávneného malo byť uhradzovanie jeho akýchkoľvek potrieb (výdavkov).

Pri autoritatívnom posudzovaní súdom v rámci rozhodovania o určení výživného je preto rozhodujúce
vyhodnotenie nákladov dieťaťa, ich uhradzovania z iných plnení, a schopností, možností a majetkových

pomerov rodičov tak, aby rozhodnutie vystihovalo odôvodnené potreby dieťaťa a pomery podľa stavu
ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade súd, v zhode so závermi odvolacieho súdu, v zostávajúcom konaní určil odporcovi v
1. rade povinnosť prispievať na výživu odporcovi v 2. rade, ktorý bol v čase podania návrhu (začatia
konania) maloletým dieťaťom, aj za dobu troch rokov spätne pred podaním návrhu, a to za čas od

22.10.2004 do 21.10.2007 vo výške 200,- Eur mesačne. Rozhodol tak s poukazom na to, že odporca v
2. rade bol vtedy maloletý, a otcovstvo odporcu v 1. rade k nemu v tom čase nebolo určené a muselo byť
deklarované až rozhodnutím súdu, čo je už samo o sebe dôvodom pre priznanie spätného výživného,
ako i s prihliadnutím na záujem a potreby vtedy maloletého odporcu v 2. rade a postoj odporcu v
1. rade, ktorý otcovstvo popieral a na výžive maloletého sa od jeho narodenia do rozhodnutia súdu

dobrovoľne žiadnym spôsobom nepodieľal, ktoré súd hodnotil v zmysle ust. § 77 ods. 1 ZR ako dôvody
hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného i za toto obdobie pred podaním návrhu. Vo vzťahu
k jeho výške pritom súd vychádzal z potrieb maloletého, ktorý bol v tom čase vzhľadom na svoj vek
v období prudkého telesného a duševného rozvoja, jeho potreby sa podľa nespochybnených tvrdení
navrhovateľky výraznejšie nemenili, a podľa názoru súdu boli preto porovnateľné s jeho potrebami v

následnom období, za ktoré mu súd v predchádzajúcom rozsudku určil výživné zo strany odporcu v
1. rade vo výške 200,- Eur, a ktoré preto súd považoval za primerané aj v tomto období. Súd pritom
vychádzal aj z ustálených pomerov odporcu v 1. rade, ktorý neuviedol žiadne okolnosti týkajúce sa
zmeny jeho pomerov v uvedenom čase, už vtedy podnikal a vykonával činnosť správcu konkurznej
podstaty. Pri určení jeho výšky teda súd rozhodol s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie súdu o

určenívýživnéhovnáslednomobdobíod22.10.2007vychádzajúcezvtedyustálenéhoskutkovéhostavu
a to, že potreby výživou oprávneného a pomery výživou povinných sa čase pred tým podstatnejšie
nemenili.

Vo vzťahu k určeniu výživného za obdobie od 13.3.2013 do budúcna súd vychádzal z toho, že odporca v

2. rade, hoci je už plnoletý, stále študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, teda nie je objektívne
schopný adekvátne okolnostiam samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné
životné náklady, a preto je aj naďalej odkázaný na výživu od rodičov.

Za obdobie od 13.3.2013 po súčasnosť považoval súd za odôvodnené potreby odporcu v 2. rade, s

prihliadnutímnaživotnúúroveňjehorodičov,jehobývanieanákladynaošatenie,primeranúobuv,stravu,
hygienu, a náklady na jeho vzdelávanie, resp. náklady súvisiace s jeho štúdiom a zabezpečovaním
športového či kultúrneho vyžitia, reprezentované spolu v peňažnom vyjadrení sumou maximálne
550,- Eur mesačne. Túto sumu súd vzhľadom na pomery účastníkov považuje za primeranú veku a
odôvodneným potrebám odporcu v 2. rade s prihliadnutím na zvolený spôsob jeho prípravy na budúce

povolanie i postavenie rodičov. Súd pritom vychádzal predovšetkým z vyčíslenia potrieb odporcom
v 2. rade pri jeho účastníckom výsluchu na poslednom pojednávaní, ako aj z úvah o približných
odôvodnených potrebách študenta vysokej školy v meste mimo jeho trvalého bydliska (Bratislava,
Piešťany). Táto suma je pritom s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov výrazne vyššia, než
by vo všeobecnosti zodpovedalo úhrade iba nevyhnutných potrieb odporcu v 2. rade, pri ktorých určení

môže byť určitým návodom suma životného minima pre jednu (samostatne posudzovanú) plnoletú
fyzickú osobu, prípadne pre nezaopatrené dieťa (počas jeho prázdnin a pobytu u matky - v mieste
trvalého bydliska), určená u nás štátom v súčasnosti vo výške 198,09 Eur, resp. 90,42 Eur mesačne. Pre
úplnosť možno dodať, že objektívne v podmienkach Slovenskej republiky v niektorých prípadoch takáto
suma slúži na výživu a uspokojovanie životných potrieb viacčlenných rodín. Túto sumu odôvodnených

potrieb odporcu v 2. rade pritom potvrdzuje aj jeho výpoveď o úhradách jeho doterajších potrieb a
výdavkov z jeho príjmov za doučovanie a úhrad od matky, ktorá mu podľa jeho výpovede posiela
takmer(!) týždenne 100,- až 150,- Eur, z ktorých mal doposiaľ zabezpečené všetky odôvodnené potreby,
vrátane požadovaného vyššieho štandardu (kvalitnejšie stravovanie, štúdium, kultúru i cestovanie).V čase mimo školského roka a pobytu u matky je pritom táto suma jeho potrieb, z dôvodov úspory
niektorých nákladov v domácom prostredí, nepochybne nižšia, čo mu umožňuje vytvoriť si rezervu aj
na ďalšie výdavky. Zvýšené výdavky odporcu v 2. rade na privátne ubytovanie od septembra 2015

(mimo dostupného internátneho ubytovania) len krátko pred posledným rozhodnutím súdu (a navyše
podľa nájomnej zmluvy len na obdobie 3 mesiacov), bez významnej zmeny ostatných pomerov, súd
nepovažoval za odôvodnené. Pri určení vyššie uvedenej sumy odôvodnených potrieb odporcu v 2. rade
pritom súd prihliadol aj na bežné náhodné výdavky, súvisiace napr. s liečebnými nákladmi občasných
ochorení. Výrazne nepriaznivý zdravotný stav alebo iné vážne okolnosti, ktoré by v súčasnosti okrem

jeho stravovacích návykov osobitne odôvodňovali jeho ďalšie zvýšené potreby, súd nezistil. Pokiaľ sa
tento stav neskôr zmení, môže to odôvodňovať zmenu výživného do budúcnosti.

Časť vyššie zistených potrieb v rozsahu približne 45,- Eur mesačne je pritom uhradzovaná štátom
prostredníctvom prídavku na dieťa a daňového bonusu. Ďalšia časť potrieb odporcu v 2. rade môže
byť uhradzovaná z jeho príjmu z pravidelných brigád, resp. doučovania vo výške 100,- až 120,- Eur, a

niektoré jeho zvýšené výdavky môžu alebo mohli byť hradené i z jeho usporených prostriedkov počas
prácevUSAvrozsahudvochmesiacovadvochtýždňovvleteroku2014,kdesiprevažnúčasťtýždennej
mzdy 450,- dolárov odkladal (a ostatné svoje odôvodnené potreby mal v tom čase pokryté z príjmov
na prepitnom).

Vyživovaciu povinnosť voči odporcovi v 2. rade majú obaja rodičia. Matka v tomto období pracuje stále u
toho istého zamestnávateľa, a dosahovala a aj v súčasnosti dosahuje príjem zo zamestnania prevyšujúci
úroveň čistej priemernej mzdy v mieste jej trvalého bydliska. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Odporca v 1. rade, hoci nevykazuje žiadny príjem, mal v celom období zabezpečenú primeranú výživu,

čo súd, keďže odporca nepreukázal žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nie je zárobkovo činný a tento
stav trvá už dlhodobo, vyhodnotil ako schopnosť zabezpečiť si dostatočný príjem inak (výživou od
príbuzných, zo svojho majetku alebo z iných zdrojov). Túto úvahu pritom podporuje aj tá skutočnosť, že
tento stav trvá už viac rokov a odporca v 1. rade nepoberá žiadne dávky. Od 13.3.2013 je odporca v 1.
rade síce vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak bez zamestnania bol už predtým v roku

2012, kedy ukončil aj činnosť správcu konkurznej podstaty, a do tejto evidencie sa k tomuto dňu prihlásil
podľa vlastnej úvahy bez konkrétneho dôvodu práve k tomuto dátumu. V predchádzajúcom období mu
pritom bola právoplatne určená povinnosť prispievať na výživu odporcovi v 1. rade sumou vo výške
250,- Eur mesačne, a k dátumu od 13.3.2013 uňho, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, nedošlo k
žiadnejpodstatnejzmenepomerov.Činnosťsprávcukonkurznejpodstaty,zktorejmalpodľazistenísúdu

pri predchádzajúcom určení výživného podstatnú časť príjmov, ukončil v roku 2012 len s poukazom na
potrebu ďalšej aktivity, vzdelávania a svoj zdravotný stav, hoci podstatné zdravotné obmedzenia podľa
svojej výpovede pociťoval už od roku 2007, a ich ďalšiu zmenu v tomto období ani netvrdil. Odporca
teda dostatočne presvedčivo a z objektívne dôležitých a akceptovateľných dôvodov neuviedol, prečo
práve v tomto období ukončil činnosť správcu konkurznej podstaty, čo súd v nadväznosti na ďalšie

zistenia považoval za jeho účelové konanie v snahe vyhnúť sa plateniu výživného, a v zmysle ust. §
75 ods. 1 zákona o rodine hodnotil ako skutočnosť, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Pri posudzovaní zmeny jeho schopností, možností a
majetkových pomerov na to preto súd neprihliadal. To isté napokon platí aj vo vzťahu k prevodom jeho
majetku (z ktorého mu eventuálne mohli plynúť ďalšie príjmy) na jemu blízke osoby, ktoré odôvodnil len

snahou vyhnúť sa sankciám z podnikania (zrejme ukrytím resp. ochranou majetku pred veriteľmi) a tým,
aby neboli predmetom dedičského konania ak by sa mu niečo stalo. Takéto motívy prevodu majetku
však z hľadiska jeho vyživovacej povinnosti nemožno považovať za dôležité dôvody, pre ktoré sa vzdal
majetkového prospechu, a z hľadiska vytvárania či udržiavania predpokladov na plnenie jeho zákonnej
vyživovacej povinnosti voči odporcovi v 2. rade sú dokonca v priamom rozpore s ňou. Súd teda nezistil

zmenu jeho pomerov, ktorá by od 13.3.2013 odôvodňovala určenie iného výživného zo strany odporcu
v 1. rade oproti výživnému určenému v predchádzajúcom období (§ 135 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pri
posudzovaní jeho priemerného mesačného príjmu by pritom navyše bolo možné v zmysle ust. § 63 ods.
1 ZP vychádzať podporne aj zo sumy dvadsaťnásobku sumy životného minima, keďže podľa zistení
súdu za obdobie od roku 2004 nepreukázal všetky príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, a nepredložil všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Odporca v 1. rade
si totiž túto povinnosť nesplnil, keď súdu predložil len niektoré podklady a uviedol, že nemá a ani nemal
iné príjmy, ktoré by podliehali dani z príjmov, a že nie je vlastníkom/spoluvlastníkom a ani neprevádzal
vlastnícke/spoluvlastnícke právo z predmetov uvedených v tejto výzve na tretie osoby, čo však podľavyššie uvedeného skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania nebolo pravdou. Odporca
v 1. rade pritom v tejto súvislosti, napriek výzve súdu, nepredložil ani daňové priznania spoločnosti C.
R., spol. s r.o., ktorej bol spoločníkom, vrátane evidencie jej hmotného majetku a súpisu aktív a pasív

v tomto období, hoci ho na to súd výslovne vyzval.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade v období od 13.3.2013 vo vzťahu k
zostávajúcim priemerným potrebám odporcu v 2. rade vo výške necelých 400,- Eur (po odpočítaní
prídavku na dieťa a daňového bonusu, a jeho príjmov z doučovania) súd prihliadal na to, že vyššie

uvedené objektivizované pomery, možnosti a schopnosti odporcu v 1. rade prispievať na výživu odporcu
v 2. rade sú vyššie než u navrhovateľky, u ktorej súd navyše zohľadnil aj mieru jej osobnej starostlivosti,
ktorá sa o odporcu v 2. rade v obmedzenej miere (keďže je už plnoletý) poskytovaním domáceho
zázemiaeštestálestará,čímzároveň čiastočneplníajsvojuvyživovaciupovinnosťvočinemu.Pretosúd
určil odporcovi v 1. rade aj v ďalšom období väčší rozsah povinnosti uspokojovať ostatné odôvodnené
potreby odporcu v 2. rade peňažným príspevkom vo výške 250,- Eur mesačne tak, ako to považoval za

spravodlivé a je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z uvedených dôvodov súd zároveň návrh odporcu v 2. rade, aby súd odporcovi v 1. rade určil povinnosť
prispievať mu od 13.3.2013 do budúcna na výživu vyššou sumou 800,- Eur mesačne zamietol.

Súd v zhode s predchádzajúcim rozsudkom nerozhodoval o tzv. zameškanom výživnom. Predmetom
konania nebolo zaplatenie výživného, ale len určenie vyživovacej povinnosti, ktorej plnenie je v zmysle
§ 62 ods. 1 ZR zákonnou povinnosťou rodičov, a jeho splatnosť v súlade s ust. § 153 ods. 3 O.s.p.
vyplýva z výroku rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd napokon zamietol aj návrh odporcu v 1. rade od 1.4.2015
zmeniť (znížiť) jeho povinnosť platiť výživné odporcovi v 2. rade vo výške 170,- Eur mesačne určenú mu
predbežným opatrením v tomto konaní, keď tento návrh podľa zisteného skutkového stavu, určeného
výživného i skutočnosť, že sám odporca na poslednom pojednávaní za toto obdobie napokon navrhoval
určiť výživné vo výške 170,- Eur mesačne, považoval za nedôvodný.

O náhrade trov konania (okrem trov štátu) rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.) podľa úspechu
účastníkov v konaní (§ 142 a nasl. O.s.p.). V časti starostlivosti súdu o maloletého však bolo možné
začať konanie aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), a preto žiaden z účastníkov podľa ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p. právo na náhradu trov konania právo nemá. Pri ďalších samostatných návrhoch na

určenie výživného za čas plnoletosti odporcu v 2. rade by bolo možné uvažovať o náhrade trov konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, keďže však v časti o návrhu
odporcu v 2. rade na určenie výživného 800,- Eur mesačne bol pomerne úspešnejší odporca v 1. rade
a ten si náhradu trov konania neuplatnil, a v tejto časti pomerne neúspešnejší odporca v 2. rade na ich
náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.