Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/193/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232172
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112232172.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárscikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka X.. I. K. - D., N.., R.. XX.X.XXXX, D. R. T. XXX/
XX, J., zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otec X.. Š. K. - D., R..
X.XX.XXXX, D. R. T. XXX/XX, J., zast. JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A, Bardejov,
v konaní o úpravu rodičovských práva povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX každú tretiu sobotu v mesiaci v čase
od 15:00 hod. do 17:00 hod. v mieste jej bydliska v obchodnom centre Optima v Košiciach za prítomnosti

matky.

II. Otec sa s mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX stretne v stanovený deň a hodinu v mieste jej bydliska v
obchodnom centre Optima v Košiciach a matka maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu riadne a včas
na stretnutie s otcom pripraví, pričom matka, otec a maloleté dieťa sa stretnú v stanovený deň a hodinu
v obchodnom centre Optima pri občerstvení Mc Donald.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 7.12.2012 žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým navrhla
zveriť mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otec je povinný zdržať sa styku s

maloletou.

2. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 22P/193/2012 zo dňa 12.12.2012 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi
nariadil zdržať sa styku s mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2013.

4. Matka návrhom vo veci samej, ktorý bol doručený súdu dňa 9.1.2013 žiadala zveriť maloleté dieťa do
jejosobnejstarostlivostiaotcazaviazaťprispievaťnajejvýživuodpodanianávrhudo31.7.2014vovýške
200 Eur mesačne a od 1.8.2014 do budúcna vo výške 280 Eur mesačne. Ohľadne úpravy styku matka
žiadala zakázať styk otcovi s maloletým dieťaťom s poukazom na vypracovaný znalecký posudok pod
č. X/XXXX Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa. V záveroch uviedol, že
naďalej stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom nie je v jeho záujme.

5. Otec so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu dieťaťa bol
ochotný prispievať od rozhodnutia súdu sumou 50 Eur mesačne. S návrhom na zákaz styku nesúhlasil.6. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov na strane maloletého dieťaťa navrhol toto zveriť do osobnej
starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery otca a potreby
maloletého dieťaťa s prihliadnutím, že od septembra 2014 došlo k zmene pomerov na strane maloletého

dieťaťa, ktoré nastúpilo povinnú školskú dochádzku. Kolízny opatrovník má vedomosť o tom, že od
februára 2014 otec prispieva na dieťa sumou 50 Eur mesačne. Rozhodnutie o úprave styku ponechal
na úvahu súdu.

7. Z výpovede matky súd zistil, že maloletá dcéra pochádza z manželstva, ktoré uzatvorili dňa

11.11.2006.

8. Od jari 2012 na strane mal. K. sa začali objavovať príznaky, ktoré vyvolávali dôvodné podozrenie,
že zo strany otca dochádza k jej sexuálnemu zneužívaniu. Takýmito príznakmi boli zapálené vonkajšie
genitálie, vyjadrenie samotného maloletého dieťaťa o tom, že otec jej pchal prsty „pišule“. Otázky
maloletého dieťaťa na matku, či jej robí to isté, odmietanie dieťaťa obnažiť si spodnú časť tela v

prítomnostiotca.Matkapristihlaotcavsituáciách,zožiadnehohľadiskanieštandardnýchvyvolávajúcich
posilnenie podozrenia v správaní otca voči mal. K., ktoré bezprostredne ohrozuje jej vývoj (manipulácia
otca dlaňou medzi nohami dieťaťa, náruživé hladkanie dieťaťa po tvári).

9. Na základe uvedených skutočností sa obrátila na Súkromné centrum pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie oco, mama a ja na Q. B.. X C. N. so žiadosťou o odborné posúdenie,
či spomínané javy odôvodňuje podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa jeho
otcom. Výsledkom tohto posúdenia bolo, že správanie dieťaťa vykazuje mnohé symptómy, ktoré sú
charakteristické pre deti so syndrómom CAN (syndróm týraného a zneužívaného dieťaťa). Informácie,
ktoré mal. K. poskytla verbálnym aj neverbálnym spôsobom podľa vyjadrenia uvedeného Centra zo dňa

9.11.2012 nasvedčovali tomu, že dieťa muselo s týmito situáciami prísť do styku, muselo ich zažiť.

10. Z uvedených dôvodov podala dňa 7.12.2012 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu
sexuálneho zneužívania podľa ust. § 201 ods. 1,2, písm. b) Trestného zákona.

11. Taktiež vzhľadom k tomu, že bývali s otcom dieťaťa spoločne v jednom byte a nedala sa vylúčiť
hrozba ďalšieho sexuálneho zneužívania maloletej, podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
aby otec nevstupoval do bytu, ktorý Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 25C/228/2012 zo dňa
11.12.2012 nariadil.

12. Keďže existuje odôvodnené podozrenie zo sexuálneho zneužívania mal. K., žiadala v záujme
dieťaťa, aby súd zakázal styk mal. K. s jej otcom a určil, že maloletá sa zveruje do jej osobnej
starostlivosti.

13. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že z bytu sa musel vysťahovať. Pred podaním návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia si nič v správaní matky nevšimol. Keďže mal vtedy narodeniny všetci mu
gratulovali, iba matka mu nezagratulovala s tým, že keď sa na to opýtal, povedala, že ona mu už nikdy
nezagratuluje. Dňa 12.12.2012 prišiel domov z práce o 17.00 hod., volal matke kde je. Povedala mu, že
je v Tescu a že prídu okolo 19.00 hod.. Keď prišli domov, tak zistil, že boli tam v byte aj policajti. Povedali
mu, že na základe predbežného opatrenia si musí zbaliť najnutnejšie veci a opustiť byt. Nevedel čo má

robiť, volal právnikovi, rozprával sa s rodičmi. Matka s ním nechcela komunikovať, zbalil si svoje veci
a kamaráti ho odsťahovali k jeho rodičom. V ďalšom uviedol, že matka robila prieky aj otcovi syna K..
Otec uviedol, že mali spoločný účet.

14. Z pripojenej správy Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

oco, mama a ja v N. zo dňa 9.11.2012 je záverom konštatované, že správanie dieťaťa vykazuje mnohé
symptómy, ktoré sú charakteristické pre deti so syndrómom CAN. Informácie, ktoré maloletá poskytla
verbálnym aj neverbálnym spôsobom, nasvedčujú tomu, že dieťa s týmito situáciami muselo prísť
do styku, muselo ich zažiť. Štvorročné dieťa nemá bežne prístup k takýmto aktivitám a informáciám.
To že maloletá svoje tvrdenia neskôr poprela neznamená, že jej prvotné tvrdenia neboli pravdivé. V

psychike dieťaťa sa totiž odohrával vnútorný boj, zmätok, hovoriť pravdu alebo zapierať. Dôsledkom
tohto vnútorného boja bolo aj správanie sa maloletej, ktoré sa vymykalo z normy správania sa detí jej
vekovej kategórie.15. Z pripojeného sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu MČ Košice - Staré
Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX
X.. Š. K. - D.V. O. X.. I. R. N.. uzavreli manželstvo.

16. Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného úradu MČ Košice - Západ bolo
zistené, že dňa XX.X.XXXX sa narodila mal. K. K. - D., ako otec zapísaný v rodnom liste X.. Š. K. - D.,
R.. X.XX.XXXX a matka X.. I. K. - D. N.., R.. XX.X.XXXX.

17. Z pripojenej fotokópie zo dňa 7.12.2012 bolo zistené, že matka podala trestné oznámenie pre
podozrenie z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2, písm. b) Trestného zákona
z dôvodu, že matka má podozrenie, že zo strany otca maloletého dieťaťa dochádza k sexuálnemu
zneužívaniu mal. K. K. - D..

18. Z oznámenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach odbor kriminálnej polície zo dňa 10.7.2015

bolo zistené, že dňa 23.4.2015 bol vyšetrovateľom OKP OR PZ Košice vo veci zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 a písm. b) Trestného zákona pod ČVS : V.-XXX/X-C.-J.-XXXX podľa
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie X.. Š. K. - D., R.. X.XX.XXXX D. J., R. T.
XX. Následne uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 28.5.2015 bolo predmetné
uznesenie zrušené a vyšetrovateľovi PZ uložené znovu konať a rozhodnúť. Následne sa vykonávali

ďalšie procesné úkony.

19. V predmetnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok pod č. XX/XXXX, v závere ktorého bolo
uvedené,žekrivkaPPGvyšetreniasvedčípreheterosexualituspreferencioudospelýchžien.Vzázname
nie sú známky pedofilnej proceptivity ani znaky svedčiace pre sexuálnu agresivitu, netrpí sexuálnou

deviáciou, prítomnosť sexuálnej deviácie zistená nebola, jeho pobyt na slobode nie je zo sexuologického
hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Nie je potrebné uložiť ochranné liečenie.

20. Mal. K. K. - D. bola posudzovaná v priebehu posledných troch rokov opakovane, nielen v rámci
znaleckých dokazovaní ale hodnotenie psychického stavu so zameraním na skutočnosť, či boli u nej

identifikované symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa, ktoré vyplýva aj z iných listín, ktoré nie sú
znaleckými posudkami ale boli vyhotovené na základe psychologického vyšetrenia maloletej.

21.Bolipredloženésúdulistinnédoklady:vyjadrenieSúkromnéhocentrapedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie Oco, mama a ja so sídlom Q. X C. N.V. zo dňa 9.11.2012.

22. Zo znaleckého posudku N.. E. I., ktorá bola pribratá uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach
v trestnom konaní vedenom pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b)
Trestného zákona, že u mal. K. nevylučuje skresľovanie vo všeobecnosti, je to znak detskej mysle a
predstavivosti ale nezistila u nej sklon ku klamaniu, ani k bájnemu, živému spracovávaniu zážitkov. Ak

používa fantáziu ide o doplnenie si niektorých medzier vo vedomostiach alebo medzier v tom, čo si práve
všimla a chce tomu porozumieť, tak to dá do nejakého nezrozumiteľného vzťahu. Nevylúčila u dieťaťa
možnosť, že je to konfabulácia - nepresné odlíšenie skutočnosti od fantázie, ktorú dieťa považuje za
skutočnosť, čo je tiež časté u detí v období prechodu z predškolskej úrovne predoperačného myslenia
do štádia konkrétnych logických operácií. Znalkyňa konštatovala, že u dieťaťa nezistila znaky, ktoré by

poukazovali na sexuálne zneužívanie. Znalkyňa ako znaky, ktoré neboli u maloletej zistené uvádza:
vyplašené reakcie, neistotu, úzkosť, aby bola obozretná voči dospelým, krčenie alebo mykanie sa pri
nečakaných dotykoch, nenadväzovanie k očnému kontaktu, sklony k sebatrýzneniu, agresivita voči
rovesníkom,strachzľudíalebovýraznýodporakmajúsniekýmzostaťsami,vekuneprimeranésexuálne
hry s hračkami, prejavy jednoznačného sexuálneho správanie neprimeraného veku, kresby alebo opisy,

ktoré jasne vyjadrujú sexuálne správanie, veku neprimerané sexuálne vedomosti alebo nezvyčajný
záujem o ne. Podľa tohto zoznamu prejavov, ktoré by mali poukazovať na sexuálne zneužívanie dieťaťa
nezistila žiaden, ktorý by ukazoval na sexuálne zneužívanie maloletej.

23. Maloletá bola v psychologickej starostlivosti Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a

prevencie od 18.4.2013. Matka požiadala o psychologické vyšetrenie z dôvodu emocionálnych ťažkostí
dieťaťa. Zo správy vyplýva, že v počiatočnej fáze terapie bol kontakt s dieťaťom charakterizovaný
vyhýbavými tendenciami ako sú nízka miera nadväzovania očného kontaktu, výrazná explorácia na
úkor vzťahového správania a kooperácie, častá zmena činností. Maloleté dieťa sa podľa tejto správyvyhýbalosituáciám,ktorésúvisiasrodinnýmživotomavzťahmimedzijednotlivýmičlenmirodiny.Unikala
z kontaktu náhlou zmenou témy prechodom k inej hravej činnosti, prípadne močeniu. V behaviorálnom
prejave bol pozorovaný zvýšený motorický nepokoj, v prežívaní dieťaťa depresívne ladenie a hnev.

24. Ďalej došlo k emocionálnej abreakcii minulých traumatických sexuálnych zážitkov s otcom
prostredníctvom kresby. Ďalším znakom pokroku v terapii bolo obnovenie K. schopnosti verbálne
popísať situácie zneužívania. Emocionálne prežívanie vzťahu k otcovi je silne ambivalentné a kolíše
medzismútkomahnevom.Podľauvedenejsprávyterapeutickýprocesnebolukončenýadieťapotrebuje

ďalšiu odbornú starostlivosť.

25. Mal. K. bola posudzovaná znalkyňou z odboru psychológie K.. V. T., ktorá spracovala na požiadanie
matky znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 23.6.2014. V uvedenom znaleckom posudku sú ako
symptómy charakteristické pre maloleté obete sexuálneho zneužívania uvedené bolesti alebo zápaly
genitálnej oblasti, ťažkosti s jedlom, prejedanie, pocit neistoty, smutná nálada, utiahnutosť alebo

agresivita, napodobňovanie sexuálneho správanie pri hre. Podľa názoru znalkyňou u mal. K. sa z týchto
symptómov prejavilo viacero a to zvážnenie maloletého dieťaťa, prejedanie sa, prírastok na hmotnosti,
zmeny v samoobslužných činnostiach, pomočovanie, odmietanie spávať sama, zvýšené erotizované
správanie, keď sa dieťa začalo predvádzať nahé pred bratovými kamarátmi, cmúľanie prstov, cmúľanie
jedla, spájanie takýchto činností s otcovým správaním a kreslenie pohlavných orgánov.

26. V trestnom konaní bol pribratý na podanie znaleckého posudku Výskumný ústav detskej
psychológie a patopsychológie. V znaleckom posudku mala sa opätovne posúdiť osobnosť maloletého
dieťaťa a skutočnosti významné pre trestné konanie. So záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX
vyplýva, že mal. K. je schopná rozlíšiť fantáziu od reality, pričom je u nej zachovaná všeobecná

aj špecifická vierohodnosť. V štruktúre osobnosti dieťaťa dominuje extroverzia, emočná labilita,
dôverčivosť a závislosť od najbližšieho okolia a vo vnútornom prežívaní sú prítomné známky anxiety a
generalizovaného strachu, ktorý súvisí so zážitkami, ktoré mala matka s otcom a doposiaľ nedoriešeným
vzťahom matky s otcom a následným určením stretávania sa s otcom. U mal. K. bola zistená zvýšená
sexuálny vnímavosť, jej vnútorná integrita je ohrozená, prežívanie minulej neadekvátnej sexuálnej

stimulácie a doznievajú u nej zážitky z emočne náročných situácii, ktoré nie sú aktuálne spracované a jej
organizmus nie je uvoľnený zo záťaže vzhľadom na potrebu okolia vracať sa k predmetným zážitkom.

27. Uvedené záver znaleckého posudku sú odôvodnené v nálezovej časti znaleckého posudku, v ktorej
je podrobne opísané na základe akých skutočností dospeli znalkyne vyhotovujúce v mene Výskumného

ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa k svojim záverom. Z výsluchu N.. O. J. N.., ako
aj z výsluchu N.. E. I. N.. v trestnej veci vedenej OR PZ v Košiciach pod č. sp. zn. ČVS: V.-XXX/X-C.-
J.-XXXX-W. zo dňa 24.6.2015 vyplýva, že obe potvrdili, že pri znaleckom posudzovaní brali do úvahy
všetky dostupné údaje vrátane predchádzajúcich znaleckých posudkov. Vo svojich výpovediach uviedli,
že odhaľovanie sexuálneho zneužívania u mal. K. je proces a nie jednorázová udalosť a tento proces

mal svoje jednotlivé štádiá. Z označených výpovedí zároveň vyplýva, že špecifická vierohodnosť mal.
K. je zachovaná, pričom opis zážitkov je sprevádzaný aj neverbálnymi a mimovoľnými prejavmi.
Okresný súd Košice I vo veci sp. zn. 22P/193/2012 rozhodol dňa 17.5.2016 tak, že mal. K. K. - D., R..
XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80
Eur mesačne od 7.12.2012 do 31.8.2014 a sumou 100 Eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna. Súčasne

bolo povolené otcovi splácať dlžné výživné v celkovej výške 2.011,40 Eur. Otcovi bol zakázaný styk s
maloletým dieťaťom.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie matka a otec.

29. Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 8CoP/284/2016 rozsudkom zo dňa 28.2.2017 potvrdil
rozsudok vo výroku vo výživnom a vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia pre mal. K.
K. - D., R.. XX.X.XXXX. Zrušil rozsudok vo výroku o zákaze styku otca s mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX
a v rozsahu zrušenie vrátil vec na ďalšie konanie.

30. Po vrátení bolo úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav, aplikovať správne
ustanovenia Zákona o rodine, zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali od vyhlásenia rozsudku súdu prvej
inštancie, opäť rozhodnúť o úprave styku otca s mal. K., resp. zákaze styku ako aj o trovách konania ak
to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodniť.31. Od posledného vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nedošlo k zásadnej zmene pomerov.
Na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a

povinností pod sp. zn. 21P/19/2013. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

32. V uvedenom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a ustanovený znalec vypracoval znalecký
posudok pod č. XX/XXXX. Znalecký posudok bol vypracovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie
ohľadne zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. Znalec pri znaleckom posudzovaní zobral do úvahy

všetky dostupné údaje zo spisového materiálu vrátane predchádzajúcich znaleckých posudkov, závery
zrealizovanej psychoterapie u maloletej ako aj samotného znaleckého vyšetrenia u maloletej.

33. Psychologické vyšetrenie matky poukazuje na aktuálnu symptomatiku úzkostno-depresívnej
poruchy. Pozorovaná je plachosť, zvýšená neistota introvertné zameranie osobnosti. Narastajú u nej
maladaptívne pocity skľúčenosti, ohrozenie, bezmocnosti, ktoré vyúsťujú do vznetlivého správania ale

aj málo predvídateľného správania. Výrazne znížená je tiež frustračná tolerancia, nedokáže účinne
zvládať emočnú záťaž, ktorou prechádza. V psychologickom profile u nej tiež dominujú hypochondrické
prejavy s psychosomatickými prejavmi vyčerpanosti a zvýšenej unaviteľnosti, prítomnými výčitkami,
sebaobviňovaním, držaním si odstupu od druhých, uzatváraním sa do seba, chýbaním pocitov šťastia
ako aj subjektívne pociťovanie psychologicko inadekvátnosťou. Nedá sa u nej úplne vylúčiť psychické

zlyhanie. Matka v súčasnej dobe navštevuje psychiatrickú ambulanciu, nakoľko si uvedomuje svoje
osobnostné problémy. Zistená je u nej tendencia k disimulácii so snahou urobiť dobrý dojem a tiež
tendenciu k samoľúbosti nezdieľnosti. Na druhej strane sa zároveň bráni pozornosti okolia, je menej
družná, pomalšie uzatvára priateľstvá, skôr si vystačí sama. Ľahko sa cíti sklamaná, má menšiu
sebadôveru, u matky zaznamenáva zvýšenú domýšľavosť a paranoidné nastavenie na situácie, v

ktorých sa maloletá ocitla. V súvislosti s popisovaným správaním otca resp. aj na bežné podnety
v manželovom správaní voči dcére, pripisuje sexuálny význam aj situáciám, ktorým chýba sexuálny
kontext. Nedá sa preto vylúčiť, že sugestívne kladenými otázkami dieťaťu zameranými na sexuálnu
oblasť povzbudzovala u maloletej záujem na túto tému, resp. udržiavanie tohto záujmu u maloletej,
neskôr spojenú s istým odmeňovaním dieťaťa.

34. Psychologické vyšetrenie otca poukazuje na primeranú sociabilitu aj keď je tiež orientovaná
viac introvertným zameraním. Emocionalita u neho je viac egocentrická, správanie je impulzívne,
emočne nestabilné, vznetlivo reaguje. Aktuálne zisťuje významnejšie zmnoženie v oblasti depresívnych
tendencií.

35. Nevylučuje však, že ide o reaktívnu formu týchto prejavov, ktoré sú podmienené traumatizáciou v
súvislosti s trestným stíhaním, stratou svojej rodiny, domova a zázemia ako aj separáciou od dieťaťa
ale aj ohrozením svojho sociálneho postavenia či istej prestíže. Zvýšené sú aj aktuálne tendencie k
sebaľútosti. Subjektívne sa cíti sklamaný manželkiným postojom, ukrivdený a zneužitý. Zvýšená je tiež

uňho momentálna upodozrievavosť, ktorá sa však aktivovala pod vplyvom udalostí v rodine a jeho
obvinenia z trestného činu ako aj s tým spojené depresívnejšie reaktívne prežívanie. U otca bolo zistené
nadmierutzv.lžiskóre.Idevšakošpecifickúsituáciuposudzovaniasebapriznaleckomdokazovaníčosa
týka charakteru posudzovanej veci a to snahy vyliečiť seba v čo najpriaznivejšom svetle. V projektívnych
technikách neboli u otca zistené také markery, ktoré by smerovali k preferencii nevhodného objektu

sexuálneho záujmu, problémy so sexuálnou identitou, resp. orientáciou.

36. U obidvoch rodičov maloletej zistila prítomné zvýšené neurotické tendencie ako aj významnejšie
zmnoženie depresívnych tendencií. Obidvaja reagujú nadmieru upodozrievavo. Psychologické prejavy
správania u nich neboli diagnostikované.

37. V klinickom obraze u mal. K. sú prejavy emočnej lability diskrétnejšie. Dieťa sa viac stabilizovalo vo
svojich prejavoch. Vo vzťahu k širšiemu sociálnemu okoliu je dieťa prispôsobivé, dokáže sa podriadiť,
byť poslušné a disciplinované. Aktuálne nezisťuje prejavy disharmonického vývinu osobnosti, neboli u
nej zistené ani prejavy klamania bájnej živosti, resp. tzv. pseudologie phantastiky, ktorá sa môže u detí

jej veku vyskytovať. Taktiež neboli u nej zistené prejavy zvýšeného erotizujúceho záujmu a správania
(ktoré boli uvádzané v spisovom materiály pri znaleckom vyšetrení), ani regresívne správanie uvádzané
matkou v minulosti. V rozhovore dieťa neuviedlo žiadnu detailnejšiu spomienku zo správania otca voči
nej, vyjadrilo sa však, že v minulosti neklamalo hovorilo pravdu.38. Dieťa postupne vytesnilo negatívne spomienky z emočnej sféry prežívania v súvislosti s otcom,
môže ísť o typické obranné mechanizmy správania sexuálne zneužívaného dieťaťa s cieľom zachovať

si emočnú stabilitu. Vzhľadom na skutočnosť, že od inkriminovaného obdobia uplynuli takmer štyri roky,
je s odstupom času ťažšie objektívne a jednoznačné posúdenie celej situácie, v ktorej sa dieťa ocitlo. V
použitých psychodiagnostických technikách neboli zistené symptómy sexuálneho zneužívania dieťaťa,
až na jednu techniku, v ktorej je diagnostikovaná emočná trauma vo veku okolo štyroch rokov, čo však
nemusí byť jednoznačne spojené so situáciou zneužívania ale aj okolnosťami rozpadu rodiny. Dieťa sa

doposiaľ vnútorne nevyrovnalo s tým, že žijú v neúplnej rodine. Protichodnými sa u nej javia jej vnútorné
túžby: chcela by zabudnúť na otca, chce aby sa polepšil v správaní, zmizol z jej snov, na druhej strane
prejavujeskrytúzvedavosťojehoosobu.Chcesasnímsporadickystretnúť,podmieňujetoprítomnosťou
matky. Želanie stretnúť sa s ním verbalizovalo jednak priamo v rozhovore ale aj za využitia projektívnych
techník.

39. Maloletá k matke prechováva dobrý vzťah. Maloletá je citovo ukotvená vo vzťahu k matke. Matka
jej poskytuje adekvátnu rodičovskú starostlivosť. Maloletá potrebuje byť s matkou akceptovaná v jej
existenčom priestore, keďže je na jej osobe existenčne a citovo závislá. So správaním matky sa
identifikuje, vyhovie jej aj keď sú situácie keď sa vie opozične brániť a prejaviť ju sebapresadzujúcim
postojom.

40. K otcovi je vzťah spochybnený a v súčasnosti dosahuje atribúty ambivalentného vzťahu. V minulosti
malo dieťa ku otcovi chladnú citovú väzbu. Neskôr bolo citovo zneistené, spochybnené svojimi pocitmi
smerom k otcovi ako k dôležitej kontaktnej osobe. Zjavný masívny výskyt aktivovaných neurotických
obrán, predovšetkým vnútorná úzkosť, popieranie, negativizmus, zadržiavanie autentických prejavov,

resp. potláčanie emócií, možno pripísať aj strate bezpečia, ktorú maloletá zažívala v súvislosti s
rozpadom rodiny a správaním otca.

41. Vyslovene negatívny charakter vzťahu maloletej k osobe otca nebol zistený, ide skôr o ambivalentný
vzťah. V minulosti sa otec o dieťa primerane rodičovsky staral, zaujímal sa o neho, prejavoval

voči nemu citovú náklonnosť. Dieťa ho malo rado, čo spôsobuje pretrvávanie jeho záujmu o jeho
osobu. Pokiaľ jednoznačne dochádzalo ku prejavom sexuálneho zneužívania dieťaťa vzhľadom na
jeho nízky vek, dieťa nemohlo chápať túto situáciu. Ostávalo zmetené, zneistené. Vo svojom vzťahu
prechádzalo rôznymi štádiami od syndrómu PAS (emočné zavrhnutie otca) až po prejavovanú
zvedavosť o neho, ochotu sporadicky sa s ním stretnúť v prítomnosti matky. Skutočnosť, že dieťa

sa nejednoznačne zmieňovalo v minulosti o zneužívaní otcom (raz potvrdilo, raz zase poprelo túto
skutočnosť), môže svedčiť pre jeho lavírovanie čo sa týka aj vzťahu k otcovi. Zo strany otca nemôže
dochádzať k ovplyvňovaniu maloletej voči matke, keďže dieťa sa s otcom nekontaktuje od 2012.
Zo strany matky toho času nedochádza k ovplyvňovaniu maloletej. V minulosti však pod vplyvom
matkinho konštatovaného nadmieru upodozrievavého postoja a jej domýšľavosti dochádzalo k istej

forme ovplyvňovania (paranoidné nastavenie na situáciu, v ktorých sa maloletá ocitla, v súvislosti s
popisovaným správaním otca, resp. aj na bežné podnety v manželovom správaní voči dcére). Matka
pripisovala sexuálny význam aj situáciám, ktorým chýbal sexuálny kontext. Nedá sa preto vylúčiť, že
sugestívne kladenými otázkami dieťaťu zameranými na sexuálnu oblasť povzbudzovala u maloletej
záujem o túto tému, resp. udržiavanie tohto záujmu u maloletej, neskôr pojem s tým istým odmeňovaním

dieťaťa.

42. V prípade, že sa zachovajú určité podmienky styku dieťaťa s otcom, styk maloletej by neohrozili
jej vývoj a výchovu. Touto podmienkou je prítomnosť dospelej osoby pri styku s otcom, vyhýbanie
sa konfrontačnému postoju s dieťaťom ohľadom jeho vyjadrení čo sa týka sexuálneho zneužívania,

spochybňovania jeho vyjadrení na adresu otca, spochybňovania postoja dieťaťa k matke a pod..
Komunikácia s otcom dieťaťa by sa mala viesť v duchu prítomnosti a nie návratu do minulosti.

43. Striedavú starostlivosť neodporučuje, vzhľadom na okolnosti keď sa jednoznačne nedá potvrdiť ani
vylúčiť situácia sexuálneho zneužívania maloletej. Rovnako sa tiež nedá prikročiť k štandardnej úprave

styku. Je možné uvažovať o obmedzenom styku dieťaťa s otcom za prítomnosti inej osoby (matky, resp.
starých rodičov). Išlo by o stretnutia, ktoré by sa ohraničené na dve-tri hodiny mesačne v mieste pobytu
maloletej v Košiciach.44. Maloletá sa nedokázala spoľahlivo vyjadriť odkedy odmieta styk s otcom. V súčasnej dobe jej postoj
ambivalentný s obavnými myšlienkami, že by sa otec ku nej mohol správať tak - citujem „ako sa nepatrí“,
ale aj s prítomným skrytým záujmom o jeho osobu. Do jej odmietavého postoja sa premieta aj matkin

postoj, ktorý je jednoznačný a to zákaz styku. Dieťa má tendenciu identifikovať sa s jej postojmi.

45. Dieťa si želá naďalej ostať s matkou a byť v jej výchovnej starostlivosti. Ide o jej jedinú istotu, ktorú
v matkinej osobe má keďže vo vzťahu k otcovi bola jej základná potreba spochybnená a narušená.

46. Na základe celého preštudovaného spisového materiálu a doterajších realizovaných znaleckých
vyšetrení, správ od ošetrujúcich psychológov, resp. psychoterapeutov sa skôr priklonila k tomu, že dieťa
nemohlo vedome skresľovať skutočnosť tak, aby si vykonštruovalo celý príbeh - bez toho, aby nemalo
reálne zažitú skutočnosť. Udržiavaním týchto spomienok však svojim domýšľavým postojom mohla
matka napomáhať tak, že dieťa si isté reálne zažité veci dokreslilo aj fantazijným materiálom. Niektorým
bežným situáciám matka pripisovala sexuálny význam.

47. S odstupom času je však obtiažne spoľahlivo objektívne zistiť u maloletej jej vieryhodnosť výpovede
spred štyroch rokov. Toho času konštatuje, že u dieťaťa nie je zistená tendencia vedome klamať alebo
skresľovať skutočnosť. Či tomu tak bolo aj pred štyrmi rokmi nedokáže objektívne posúdiť.

48. Je pravdepodobné, že o udalostiach, ktoré prežila maloletá v minulosti vedome neklame, neboli u
nej toho času zistené tendencie ku klamaniu. Tendenciám ku klamaniu v minulosti sa nevie spoľahlivo
vyjadriť.

49. Na otázku, či mohla byť v minulosti sexuálne zneužívaná, či sa jednalo o osobu cudziu alebo

osobu blízku znalkyňa sa nedokázala úplne jednoznačne vyjadriť vzhľadom na dlhý časový odstup
od situácie a nízky vek dieťaťa, kedy malo dochádzať k zneužívaniu maloletej. Pamäťové stopy u
štvorročného dieťaťa sú v tomto veku prchavé, nemajú tak stabilný charakter ako je tomu neskôr. Ďalším
faktom je aj popísaný prirodzený obranný mechanizmus správania u sexuálneho zneužívania - keď
negatívne traumatizujúce spomienky sa vytesnia do podvedomej sféry prežívania. Dieťa s odstupom

času nedokáže detailizovať konkrétne situácie, chýba časový aj iný zmysluplný kontext.

50.Tomutoprocesuzabúdanianapomáhavsúčasnostiajmatka,ktorásasnažívkomunikáciisdieťaťom
vyhýbať téme otca. V minulosti sa z pochopiteľných dôvodov aktívne dožadovala detailnejších informácií
od maloletej. Otázka sexuálneho zneužívania u maloletej sa môže vzťahovať iba k blízkej osobe a to

konkrétne v osobe otca.

51. Iné skutočnosti, ktoré by boli nad rámec zodpovedaných otázok súvisiace s predmetom konania
neboli zistené.

52. Matka si dala vypracovať znalecký posudok pod č. XX/XXXX ohľadne úpravy styku rodičov vo vzťahu
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Znalecký posudok vypracovala PhDr. C. T. PhD. s pribratím
konzultanta špecialistu v oblasti CSA Doc. TH.. I. J. PhD na predloženie odborného stanoviska ohľadne
odporúčaní ochranných opatrení vo vzťahu k dieťaťu pri nejednoznačnom CSA. Znalkyňa na základe
zistených skutočností považuje styk otca a maloletej v súčasnosti za nerealizovateľný - dieťa preukazuje

znaky výrazného odporu, dieťa sa aktívne bráni kontaktu s otcom. V kontexte popísanej skutočnosti
v nálezoch a znaleckých posudkoch od roku 2012 by sa ako znalec priklonila k realizácii postupnej
psychoterapie u všetkých zúčastnených jednotlivo aj vo forme rodinnej terapie. Rovnako až na základe
výsledkov a záverov terapeutických aktivít na to určených by stanovila frekvenciu styku ako aj možnosť
styk realizovať s alebo bez prítomnosti matky, či tretej osoby.

53. Matka ako ďalší dôkaz predložila zborník vedeckých štúdií a odborných článkov z medzinárodnej
virtuálnej vedeckej konferencie na tému mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti
jej kontroly.

54. Podľa ust. § 25 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,
akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.55. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi.

56. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je
prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie jedným z rodičov obmedzené
alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a
povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko

závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom
pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma
na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej nezdravotnej oblasti
(morálne, osobnostné a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a zväčša sú
zásahy do telesného zdravia dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, psychické

zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa. K narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva
svoje rodičovské práva a psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa.
Posúdenie patrí znalcovi z odboru psychológie alebo psychiatrie. Prípadom kedy obmedzením alebo
zákazom styku súd chráni iný (než zdravotný) záujem dieťaťa je prípade, keď je rodič svojim spôsobom
života pre dieťa nesprávnym príkladom ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo

ostatných členov rodiny dieťaťa a pod.. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej
situácie a okolnosti individuálneho prípadu.

57.Zákazstykuotcasdieťaťomjetakýzásahdoprávanaochranurodinnéhoživota,zktoréhovyplývaaj
požiadavka pozitívneho záväzku SR vytvárať predpoklady preto, aby prerušený kontakt otca s dieťaťom

mohol byť perspektívne obnovený. Širším záujmom maloletej ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku
vypracovaného v konaní 21P/19/2013 je naplnenie cieľov riadnej výchovy a konajúci súd úpravou styku
splnil svoju zákonnú povinnosť urobiť všetko preto, aby sa narušený vzťah medzi otcom a dieťaťom
obnovil. Súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR
viazaná a poukazuje na to, že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí,

pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné. Konflikty medzi rodičmi a obava toho, ktorému dieťa bolo
zverené do osobnej starostlivosti zo styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, nemôže byť riešená
formou zákazu styku druhého rodiča s dieťaťom. Rovnako ani hostilné vzťahy medzi rodičmi sami o
sebe nie sú dôvodom na takýto závažný zásah do rodinného života. V priebehu konania bolo maloleté
dieťa vystavované neustálym vyšetreniam, či už pred znalcami, psychiatrami, psychológmi v rôznych

konaniach prebiehajúcich na súde. Okrem iného bolo maloleté dieťa vyšetrované v rámci trestného
konania. Uvedené skutočnosti vyplývajú z veľkého počtu listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené
a zo znaleckých posudkov, v ktorých bolo maloleté dieťa psychologicky a psychiatricky vyšetrené. Zo
správy Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Oco, mama a ja v
Prešove z 9.11.2012 vypracovaná na žiadosť matky, konštatuje že správanie mal. K. vykazuje mnohé

symptómy, ktoré sú charakteristické pre deti so syndrómom CAN (č. l. 13 spisu) a znalecký posudok
Mgr. V. T. (č. XX/XXXX) z 23.6.2014 vypracovaný na žiadosť matky, konštatuje symptómy sexuálne
zneužívaného dieťaťa u mal. K. (č. l. 443-451 spisu), kým znalecký posudok PhDr. E. I. súdnej znalkyne
(zadávateľ Okresné riaditeľstvo PZ odbor kriminálnej polície Košice), č. XX/XXXX z 25.3.2013 vyplýva,
že nezistila žiadny prejav, ktorý by ukazoval na sexuálne zneužívanie maloletej, znalecký posudok

Výskumnéhoústavudetskejpsychológieapatopsychológiedieťaťa(zadávateľORPZ,odborkriminálnej
polície Košice) č. X/XXXX z 28.1.2015 (č.l. 455-465) spisu považuje za vysokopravdepodobné, že
situácie, ktoré sú predmetom vyšetrenia trestného činu sexuálneho zneužívania neboli maloletou
vymyslené ale predpokladá sa, že musela tieto situácie reálne zažiť a vnímať. Znalecký posudok
PhDr. C. I. č. XX/XXXX z 26.6.2014 (zadávateľ OR PZ, odbor kriminálnej polície Košice) posudzoval

eventuálne sklony otca k živosti a skresľovaniu skutočností so záverom, že u otca tendencie ku živosti
ani ku skresľovaniu skutočností neboli zistené, ani také závažné prejavy, ktoré by mali spochybniť
jeho výpovede a jeho osobnostná štruktúra je bez závažnej patologickej symptomatológie a znalecký
posudok znalkyni z odboru psychiatria - drogové závislosti, alkoholizmus a sexuológia MUDr. A. P. -
Š. Č.. XX/XXXX z 19.8.2014 (zadávateľ OR PZ, odbor kriminálnej polícia Košice), v závere posudku

konštatuje, že u otca nie sú známky pedofilnej proceptivity, ani znaky svedčiace pre sexuálnu agresivitu,
netrpí sexuálnou deviáciou (netrpel ani v čase spáchania údajného skutku), ktorá by mala vplyv na
jeho konanie a ide o príslušníka väčšinovej sexuality. Z preskúmavaného spisu rovnako vyplýva, že
trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania bolo uznesením zo 17.5.2013 sp. zn. ČVS:V. XXXX/X/OVK/KE/XXXX voči otcovi dieťaťa zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa
viedlo trestné stíhanie otca. Na základe opakovaného trestného oznámenia matky z 12.3.2014 bolo
znovu na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach odbor kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: V.-XXX/X/

VIS/KE/XXXX začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, výsledky ktorého nemal súd prvej
inštancie k dispozícii v čase rozhodovania. Je zrejmé, že závery znaleckých posudkov sa rôznia vo
vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa otcom, ktoré sú však relevantné pre rozhodovanie orgánov
činných v trestnom konaní. Závery znaleckých posudkov, predmetom ktorých bolo vyšetrenie mal.
K. zhodne doporučujú, aby dieťa už nebolo vystavené výsluchom a znaleckým vyšetreniam, pretože

z psychologického hľadiska je dôležité, aby dieťa prežitú traumu postupne spracovalo. Napokon na
Okresnom súde Košice I sp. zn. 21P/19/2013 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. K. na čas po rozvode zistil, že maloletá sa nedokázala spoľahlivo vyjadriť odkedy
odmieta styk s otcom. Jej postoj je ambivalentný. Dieťa si naďalej želá ostať s matkou. Dieťa sa doposiaľ
vnútorne nevyrovnalo s tým, že žije v neúplnej rodine. Protichodným sa u nej javia aj jej vnútorné túžby,
pričom by chcela zabudnúť na otca, chcel, aby sa polepšil v správaní ale na druhej strane prejavuje

skrytú zvedavosť o jeho osobu, chce sa s ním sporadicky stretnúť, podmieňuje to prítomnosťou matky.
Vzhľadom na dlhý časový odstup od situácie znalkyňa odporučila ohraničený styk otca s dieťaťom
za prítomnosti inej dospelej osoby na dve-tri hodiny mesačne v mieste jej bydliska. Pozornosti súdu
neušlo ani vyjadrenie matky i ňou vypracovaný znalecký posudok, v ktorom je uvádzaný nezáujem a
nerealizovateľný styk otca s dieťaťom preukazujúce znaky výrazného odporu. Znalkyňa sa priklonila

k realizácii postupnej psychoterapie u všetkých zúčastnených jednotlivo aj vo forme rodinnej terapie
a na základe výsledkov a záverov stanoviť frekvenciu styku ako aj možnosť styk realizovať s alebo
bez prítomnosti matky, či inej osoby. Vzhľadom na vykonané dokazovania ako aj vypracovaný znalecký
posudok, na odporúčanie, aby maloletá už nebola vystavená ďalším vyšetreniam, súd nezistil potrebu
ďalšieho dokazovania znalcom - svedkom navrhovaného matkou, pretože znalecký posudok znalkyne

PhDr. Ľ. Z. vypracovaný v konaní o rozvod manželstva celkom jasne diagnostikuje vzájomné vzťahy
rodičov a dieťaťa, na čo sú bez ďalšieho potrebné odborné vedomosti. Tento znalecký posudok dáva
dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov
nepochybne vyplýva, že zákaz styku otca s maloletou nie je v jej záujme, ale naopak je v jej záujme
úprava styku s otcom za účelom obnovenia ich vzájomného vzťahu po dlhšej dobe odlúčenosti, pričom

súd na túto skutočnosť pri určení frekvencie stretávanie sa prihliadol. Právo otca participovať na osobné
starostlivosti dieťaťa a jeho výchove je obmedzené už samotnou skutočnosťou, že dieťa bolo zverené
do osobnej starostlivosti matky. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh matky na predvolanie svedkyne
Doc. PhDr. I. J. PhD. nevykonal, nakoľko má za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie je postačujúce
na rozhodnutie vo veci. Zásadne súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Len on má

právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z obsahu základného práva čl. 48 ods.
2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonať dôkazy, ktoré označil účastník
konania (uznesenie Ústavného súdu SR I ÚS 75/96). Súd nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie a
nevykonal ani výsluch maloletého dieťaťa, pretože za daného stavu to nepovažoval za vhodné. Výsledky
dokazovania a vykonané dokazovanie dáva dostatočný základ pre rozhodnutie v merite veci a to aj

vypracovaným znaleckým posudkom ale aj správou kolízneho opatrovníka. Okrem iného poukazuje aj
na to, že neustále znalecké dokazovania a vyšetrenie maloletého dieťaťa nepochybne zaťažuje jeho
psychiku. S prihliadnutím na závery vypracovaného znaleckého posudku znalkyňou v konaní o rozvod
manželstva, súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom v rozsahu dvoch hodín každú tretiu
sobotu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 17: hod. v mieste bydliska maloletej a to v Košiciach v

Obchodnom centre Optima za prítomnosti matky. Autoritatívne súd upravil styk otca s maloletou, pretože
súčasné vzťahy medzi rodičmi maloletej akúkoľvek dohodu vylučujú a participácia otca na starostlivosti
o maloletú je nepochybne v jej záujme (poukazuje pritom aj na záujem maloletej o osobu otca).

58. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,

aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobností maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Pri rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov ale aj

zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je
prikázaná obom rodičom. Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného vývinového
štádia nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na
zodpovednosťmatky,abyvzáujmemaloletéhodieťaťananehopozitívnevplývalaaviedlakpozitívnemuvzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletého dieťaťa je nepopierateľná, preto je úlohou matky
vhodne na dieťa pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Prípravou na styk
otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu oblečenie a pod.

ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Pri úprave
styku súd vychádzal ako už bolo uvedené z vypracovaného znaleckého posudku v konaní o rozvod
manželstva s prihliadnutím na časové odlúčenie otca od maloletého dieťaťa, s ktorým sa nestretával
od roku 2012. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bude realizovaný styk otca s maloletým dieťaťom za
prítomnosti matky v mieste bydliska a to v Košiciach v OC Optima, pričom rodičia a maloleté dieťa sa

stretnú v stanovený deň a hodinu v OC Optima pri občerstvení Mc Donald. Poukazuje aj na skutočnosť
uvádzanú znalkyňou PhDr. C. T. N.., aby sa rodičia zúčastnili postupnej psychoterapie ako i maloleté
dieťa, pričom je dôležité, aby matka uznala rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa.

59. Podľa ust. § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi.

60. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu

k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zabezpečuje bezproblémový výkon styku s maloletým
dieťaťom. Pri rozhodovaní vzal súd do úvahy najmä na plnenie potrieb maloletej v rámci psychickej a
fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletej s tým, že
bude mať možnosť kontaktovať sa so svojim otcom, zatiaľ čo bude žiť v stabilnom prostredí, v ktorom
je zvyknutá, má vytvorené väzba a kde po návrate s otcom pociťuje istotu a bezpečie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.