Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/193/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232172
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112232172.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú K. K. D., R.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: X.. I. K. - D., N.., R.. XX.X.XXXX, D. R.
T. XXX/XX, J., zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otec: X.. Š. K. -
D.V., R.. X.XX.XXXX, D. R. T. XXX/XX, J., zast. JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/
A, Bardejov, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. K. D., R.. XX.X.XXXX sumou 80 Eur mesačne od
7.12.2012 do 31.8.2014 a sumou 100 Eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 7.12.2012 do 31.5.2016 vo výške 2.011,40 Eur povoľuje otcovi
splácať mesačne v splátkach po 80 Eur pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným,

s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Otcovi z a k a z u j e s t y k s maloletým dieťaťom.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 7.12.2012 žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým navrhla
zveriť mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otec je povinný zdržať sa styku s
maloletou.

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 22P/193/2012 zo dňa 12.12.2012 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým dočasne zveril mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi nariadil
zdržať sa styku s mal. K. K. - D., R.. XX.X.XXXX až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2013.

Matka návrhom vo veci samej, ktorý bol doručený súdu dňa 9.1.2013 žiadala zveriť maloleté dieťa do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu od podania návrhu do 31.7.2014 vo výške
200 Eur mesačne a od 1.8.2014 do budúcna vo výške 280 Eur mesačne. Ohľadne úpravy styku matka
žiadala zakázať styk otcovi s maloletým dieťaťom s poukazom na vypracovaný znalecký posudok podč. 1/2015 Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa. V záveroch uviedol, že
naďalej stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom nie je v jeho záujme.

Otec so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu dieťaťa bol
ochotný prispievať od rozhodnutia súdu sumou 50 Eur mesačne. S návrhom na zákaz styku nesúhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov na strane maloletého dieťaťa navrhol toto zveriť do osobnej
starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery otca a potreby

maloletého dieťaťa s prihliadnutím, že od septembra 2014 došlo k zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa, ktoré nastúpilo povinnú školskú dochádzku. Kolízny opatrovník má vedomosť o tom, že od
februára 2014 otec prispieva na dieťa sumou 50 Eur mesačne. Rozhodnutie o úprave styku ponechal
na úvahu súdu.

Z výpovede matky súd zistil, že maloletá dcéra pochádza z manželstva, ktoré uzatvorili dňa 11.11.2006.

Od jari 2012 na strane mal. K. sa začali objavovať príznaky, ktoré vyvolávali dôvodné podozrenie, že
zo strany otca dochádza k jej sexuálnemu zneužívaniu. Takýmito príznakmi boli zapálené vonkajšie
genitálie, vyjadrenie samotného maloletého dieťaťa o tom, že otec jej pchal prsty „pišule“. Otázky
maloletého dieťaťa na matku, či jej robí to isté, odmietanie dieťaťa obnažiť si spodnú časť tela v

prítomnostiotca.Matkapristihlaotcavsituáciách,zožiadnehohľadiskanieštandardnýchvyvolávajúcich
posilnenie podozrenia v správaní otca voči mal. K., ktoré bezprostredne ohrozuje jej vývoj (manipulácia
otca dlaňou medzi nohami dieťaťa, náruživé hladkanie dieťaťa po tvári).

Na základe uvedených skutočností sa obrátila na Súkromné centrum pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie oco, mama a ja na Q. B.. X C. N. so žiadosťou o odborné posúdenie,
či spomínané javy odôvodňuje podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa jeho
otcom. Výsledkom tohto posúdenia bolo, že správanie dieťaťa vykazuje mnohé symptómy, ktoré sú
charakteristické pre deti so syndrómom CAN (syndróm týraného a zneužívaného dieťaťa). Informácie,
ktoré mal. K. poskytla verbálnym aj neverbálnym spôsobom podľa vyjadrenia uvedeného Centra zo dňa

9.11.2012 nasvedčovali tomu, že dieťa muselo s týmito situáciami prísť do styku, muselo ich zažiť.

Z uvedených dôvodov podala dňa 7.12.2012 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu
sexuálneho zneužívania podľa ust. § 201 ods. 1,2, písm. b) Trestného zákona.

Taktiež vzhľadom k tomu, že bývali s otcom dieťaťa spoločne v jednom byte a nedala sa vylúčiť
hrozba ďalšieho sexuálneho zneužívania maloletej, podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
aby otec nevstupoval do bytu, ktorý Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 25C/228/2012 zo dňa
11.12.2012 nariadil.

Keďže existuje odôvodnené podozrenie zo sexuálneho zneužívania mal. K., žiadala v záujme dieťaťa,
aby súd zakázal styk mal. K. s jej otcom a určil, že maloletá sa zveruje do jej osobnej starostlivosti.

Matka je zamestnaná na T. B. C. J. s funkčným platom vo výške 1.076,50 Eur brutto. V ďalšom uviedla,
že otec dobrovoľne na dieťa prispieval v roku 2013 12 x sumou 27 Eur, v roku 2014 1x 27 Eur a od

februára 2014 prispieval 50 Eur. Matka má vyživovaciu povinnosť k synovi, na výživu ktorého otec platí
výživné vo výške 160 Eur a prídavky na obe deti vo výške 47,40 Eur. Matka uviedla výdaje na nájom 180
Eur mesačne, hypotéka 180 Eur mesačne, upratovanie vo výške 3 Eur mesačne, daň z nehnuteľností
24 Eur ročne, odpad 94 Eur ročne, poistenie bytu ako stavby pri hypotéke 38 Eur ročne, internet 19 Eur
mesačne, mobil 28 Eur mesačne, pripoistenie pri hypotéke 32 Eur mesačne.

Výdavky na mal. K. od roku 2012 do 30.7.2013 kedy navštevovala materskú škôlku boli nasledovné:
školné15Eurmesačne,rodičovské8Eurmesačne,strava1,19Eurdenne,t.j.24Eurmesačne,poplatok
za ZRPŠ 10 Eur ročne, príspevok do jedálne 10 Eur ročne, poistka na dieťa 1 Eur ročne. Maloletá
navštevovala anglický krúžok 8 Eur mesačne, hudobno-dramatický krúžok 30 Eur polročne. Od 1.9.2013

do 31.8.2014 navštevovala materskú školu Obrancov Mieru, rodičovské 7 Eur, strava 24 Eur mesačne,
poplatok za ZRPŠ 11 Eur ročne, príspevok do jedálne 10 Eur ročne, poistka na dieťa 1,20 Eur, poplatok
za ZRPŠ 11 Eur ročne, príspevok do jedálne 10 Eur ročne, poistka na dieťa 1,20 Eur ročne, anglický
krúžok 8 Eur mesačne. Maloletá navštevuje od 1.9.2014 základnú školu. Výdavky boli nasledovné:školský klub 11 Eur mesačne, krúžok 2 Eur mesačne, obedy 20 Eur mesačne, poplatok za ZRPŠ 20
Eur ročne, poplatok za korčuľovanie 20 Eur ročne, učebnice, pracovné zošity z angličtiny, z prírodovedy,
časopis 30 Eur ročne, MHD 10 Eur mesačne. Počas letných prázdnin prímestský tábor 60 Eur ročne.

Maloletá chodí na základnú umeleckú školu, výdavky polročne 63 Eur. Základná umelecká škola 10 Eur
mesačne pomôcky. Nástupom do školy musela zabezpečiť školskú tašku s príslušenstvom vo výške 100
Eur, pracovné zošity a iné, školské potreby 35 Eur. Vzhľadom na to, že maloletá nastúpila do 1. triedy
matka musela urobiť rekonštrukciu detskej izby. Zabezpečila detskú izbu v celkovej výške 786 Eur. V
ďalšom dcére kúpila bicykel za 200 Eur, kolobežka 30 Eur, prilba na bicykel 20 Eur, lyžiarska prilba,

korčuľovanie v Crow Aréne 2 Eur, plávanie v škole 4 Eur týždenne. S maloletou chodí na rehabilitácie,
cvičenia, bolo nutné dokúpiť rôzne pomôcky, fit lopta a iné veci. Maloletá chodí na kynézioterapiu 20 Eur
mesačne, lieky 130 Eur ročne, ortopedická obuv 16 Eur ročne, špeciálna obuv 110 Eur ročne, poistenie
12 Eur mesačne. Okrem toho ďalšie náklady za zubné ošetrenie 50 Eur ročne v roku 2013.

Matka uviedla výdavky na stravu na jedno dieťa 150 - 180 Eur mesačne, sezónne oblečenie 200 Eur.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že z bytu sa musel vysťahovať. Pred podaním návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia si nič v správaní matky nevšimol. Keďže mal vtedy narodeniny všetci mu
gratulovali, iba matka mu nezagratulovala s tým, že keď sa na to opýtal, povedala, že ona mu už nikdy
nezagratuluje. Dňa 12.12.2012 prišiel domov z práce o 17.00 hod., volal matke kde je. Povedala mu, že

je v Tescu a že prídu okolo 19.00 hod.. Keď prišli domov, tak zistil, že boli tam v byte aj policajti. Povedali
mu, že na základe predbežného opatrenia si musí zbaliť najnutnejšie veci a opustiť byt. Nevedel čo má
robiť, volal právnikovi, rozprával sa s rodičmi. Matka s ním nechcela komunikovať, zbalil si svoje veci
a kamaráti ho odsťahovali k jeho rodičom. V ďalšom uviedol, že matka robila prieky aj otcovi syna K..
Otec uviedol, že mali spoločný účet.

Otec pracuje na N. B. ako správca ochrany sietí s príjmom vo výške 700 Eur brutto. Výdavky sa týkajú
stravy a výmeny celého šatníka z dôvodu, že predtým vážil 155 - 160 kg, výdaje na stravu 120 Eur,
hygienické potreby, drogéria 20 Eur. Býva na internáte, náklady 100 Eur mesačne, mobil 30 Eur, poistka
22 Eur, 20 Eur lieky, zubár 40 Eur, finančne mu vypomáhajú rodičia.

Z pripojenej správy Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie oco,
mama a ja v N. zo dňa 9.11.2012 je záverom konštatované, že správanie dieťaťa vykazuje mnohé
symptómy, ktoré sú charakteristické pre deti so syndrómom CAN. Informácie, ktoré maloletá poskytla
verbálnym aj neverbálnym spôsobom, nasvedčujú tomu, že dieťa s týmito situáciami muselo prísť

do styku, muselo ich zažiť. Štvorročné dieťa nemá bežne prístup k takýmto aktivitám a informáciám.
To že maloletá svoje tvrdenia neskôr poprela neznamená, že jej prvotné tvrdenia neboli pravdivé. V
psychike dieťaťa sa totiž odohrával vnútorný boj, zmätok, hovoriť pravdu alebo zapierať. Dôsledkom
tohto vnútorného boja bolo aj správanie sa maloletej, ktoré sa vymykalo z normy správania sa detí jej
vekovej kategórie.

Z pripojeného sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu MČ Košice - Staré
Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX
X.. Š. K. - D. O. X.. I. R. N.. uzavreli manželstvo.

Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného úradu MČ Košice - Západ bolo
zistené, že dňa XX.X.XXXX sa narodila mal. K. K. - D., ako otec zapísaný v rodnom liste X.. Š. K. - D.,
R.. X.XX.XXXX a matka X.. I. K. - D. N.., R.. XX.X.XXXX.

Zpripojenejfotokópiezodňa7.12.2012bolozistené,žematkapodalatrestnéoznámenieprepodozrenie

z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2, písm. b) Trestného zákona z dôvodu,
že matka má podozrenie, že zo strany otca maloletého dieťaťa dochádza k sexuálnemu zneužívaniu
mal. K. K. - D..

Z oznámenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach odbor kriminálnej polície zo dňa 10.7.2015

bolo zistené, že dňa 23.4.2015 bol vyšetrovateľom OKP OR PZ Košice vo veci zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 a písm. b) Trestného zákona pod ČVS : V.-XXX/X-C.-J.-XXXX podľa
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie X.. Š. K. - D., R.. X.XX.XXXX D. J., R. T.
XX. Následne uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 28.5.2015 bolo predmetnéuznesenie zrušené a vyšetrovateľovi PZ uložené znovu konať a rozhodnúť. Následne sa vykonávali
ďalšie procesné úkony.

V predmetnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok pod č. XX/XXXX, v závere ktorého bolo
uvedené,žekrivkaPPGvyšetreniasvedčípreheterosexualituspreferencioudospelýchžien.Vzázname
nie sú známky pedofilnej proceptivity ani znaky svedčiace pre sexuálnu agresivitu, netrpí sexuálnou
deviáciou, prítomnosť sexuálnej deviácie zistená nebola, jeho pobyt na slobode nie je zo sexuologického
hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Nie je potrebné uložiť ochranné liečenie.

Mal. K. K. - D. bola posudzovaná v priebehu posledných troch rokov opakovane, nielen v rámci
znaleckých dokazovaní ale hodnotenie psychického stavu so zameraním na skutočnosť, či boli u nej
identifikované symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa, ktoré vyplýva aj z iných listín, ktoré nie sú
znaleckými posudkami ale boli vyhotovené na základe psychologického vyšetrenia maloletej.

Boli predložené súdu listinné doklady : vyjadrenie Súkromného centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie Oco, mama a ja so sídlom Q.I. X C. N. zo dňa 9.11.2012.

Zo znaleckého posudku N.. E. I., ktorá bola pribratá uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach v
trestnom konaní vedenom pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b)

Trestného zákona, že u mal. K. nevylučuje skresľovanie vo všeobecnosti, je to znak detskej mysle a
predstavivosti ale nezistila u nej sklon ku klamaniu, ani k bájnemu, živému spracovávaniu zážitkov. Ak
používa fantáziu ide o doplnenie si niektorých medzier vo vedomostiach alebo medzier v tom, čo si práve
všimla a chce tomu porozumieť, tak to dá do nejakého nezrozumiteľného vzťahu. Nevylúčila u dieťaťa
možnosť, že je to konfabulácia - nepresné odlíšenie skutočnosti od fantázie, ktorú dieťa považuje za

skutočnosť, čo je tiež časté u detí v období prechodu z predškolskej úrovne predoperačného myslenia
do štádia konkrétnych logických operácií. Znalkyňa konštatovala, že u dieťaťa nezistila znaky, ktoré by
poukazovali na sexuálne zneužívanie. Znalkyňa ako znaky, ktoré neboli u maloletej zistené uvádza:
vyplašené reakcie, neistotu, úzkosť, aby bola obozretná voči dospelým, krčenie alebo mykanie sa pri
nečakaných dotykoch, nenadväzovanie k očnému kontaktu, sklony k sebatrýzneniu, agresivita voči

rovesníkom,strachzľudíalebovýraznýodporakmajúsniekýmzostaťsami,vekuneprimeranésexuálne
hry s hračkami, prejavy jednoznačného sexuálneho správanie neprimeraného veku, kresby alebo opisy,
ktoré jasne vyjadrujú sexuálne správanie, veku neprimerané sexuálne vedomosti alebo nezvyčajný
záujem o ne. Podľa tohto zoznamu prejavov, ktoré by mali poukazovať na sexuálne zneužívanie dieťaťa
nezistila žiaden, ktorý by ukazoval na sexuálne zneužívanie maloletej.

Maloletá bola v psychologickej starostlivosti Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie od 18.4.2013. Matka požiadala o psychologické vyšetrenie z dôvodu emocionálnych ťažkostí
dieťaťa. Zo správy vyplýva, že v počiatočnej fáze terapie bol kontakt s dieťaťom charakterizovaný
vyhýbavými tendenciami ako sú nízka miera nadväzovania očného kontaktu, výrazná explorácia na

úkor vzťahového správania a kooperácie, častá zmena činností. Maloleté dieťa sa podľa tejto správy
vyhýbalosituáciám,ktorésúvisiasrodinnýmživotomavzťahmimedzijednotlivýmičlenmirodiny.Unikala
z kontaktu náhlou zmenou témy prechodom k inej hravej činnosti, prípadne močeniu. V behaviorálnom
prejave bol pozorovaný zvýšený motorický nepokoj, v prežívaní dieťaťa depresívne ladenie a hnev.

Ďalej došlo k emocionálnej abreakcii minulých traumatických sexuálnych zážitkov s otcom
prostredníctvom kresby. Ďalším znakom pokroku v terapii bolo obnovenie K. schopnosti verbálne
popísať situácie zneužívania. Emocionálne prežívanie vzťahu k otcovi je silne ambivalentné a kolíše
medzismútkomahnevom.Podľauvedenejsprávyterapeutickýprocesnebolukončenýadieťapotrebuje
ďalšiu odbornú starostlivosť.

Mal. K. bola posudzovaná znalkyňou z odboru psychológie K.. V. T., ktorá spracovala na požiadanie
matky znalecký posudok č. 20/2014 zo dňa 23.6.2014. V uvedenom znaleckom posudku sú ako
symptómy charakteristické pre maloleté obete sexuálneho zneužívania uvedené bolesti alebo zápaly
genitálnej oblasti, ťažkosti s jedlom, prejedanie, pocit neistoty, smutná nálada, utiahnutosť alebo

agresivita, napodobňovanie sexuálneho správanie pri hre. Podľa názoru znalkyňou u mal. K. sa z týchto
symptómov prejavilo viacero a to zvážnenie maloletého dieťaťa, prejedanie sa, prírastok na hmotnosti,
zmeny v samoobslužných činnostiach, pomočovanie, odmietanie spávať sama, zvýšené erotizovanésprávanie, keď sa dieťa začalo predvádzať nahé pred bratovými kamarátmi, cmúľanie prstov, cmúľanie
jedla, spájanie takýchto činností s otcovým správaním a kreslenie pohlavných orgánov.

V trestnom konaní bol pribratý na podanie znaleckého posudku Výskumný ústav detskej psychológie
a patopsychológie. V znaleckom posudku mala sa opätovne posúdiť osobnosť maloletého dieťaťa
a skutočnosti významné pre trestné konanie. So záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva,
že mal. K. je schopná rozlíšiť fantáziu od reality, pričom je u nej zachovaná všeobecná aj špecifická
vierohodnosť. V štruktúre osobnosti dieťaťa dominuje extroverzia, emočná labilita, dôverčivosť

a závislosť od najbližšieho okolia a vo vnútornom prežívaní sú prítomné známky anxiety a
generalizovaného strachu, ktorý súvisí so zážitkami, ktoré mala matka s otcom a doposiaľ nedoriešeným
vzťahom matky s otcom a následným určením stretávania sa s otcom. U mal. K. bola zistená zvýšená
sexuálny vnímavosť, jej vnútorná integrita je ohrozená, prežívanie minulej neadekvátnej sexuálnej
stimulácie a doznievajú u nej zážitky z emočne náročných situácii, ktoré nie sú aktuálne spracované a jej
organizmus nie je uvoľnený zo záťaže vzhľadom na potrebu okolia vracať sa k predmetným zážitkom.

Uvedené záver znaleckého posudku sú odôvodnené v nálezovej časti znaleckého posudku, v ktorej je
podrobne opísané na základe akých skutočností dospeli znalkyne vyhotovujúce v mene Výskumného
ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa k svojim záverom. Z výsluchu N.. O. J. N.., ako
aj z výsluchu N.. E. I. N.. v trestnej veci vedenej OR PZ v Košiciach pod č. sp. zn. ČVS: V.-XXX/X-C.-

J.-XXXX-W. zo dňa 24.6.2015 vyplýva, že obe potvrdili, že pri znaleckom posudzovaní brali do úvahy
všetky dostupné údaje vrátane predchádzajúcich znaleckých posudkov. Vo svojich výpovediach uviedli,
že odhaľovanie sexuálneho zneužívania u mal. K. je proces a nie jednorázová udalosť a tento proces
mal svoje jednotlivé štádiá. Z označených výpovedí zároveň vyplýva, že špecifická vierohodnosť mal.
K. je zachovaná, pričom opis zážitkov je sprevádzaný aj neverbálnymi a mimovoľnými prejavmi.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/2012 do 12/2012 bol vo výške 847 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 12/2013 vo
výške842Eurnetto,zaobdobie1/2014do9/2014vovýške784Eurnetto,zaobdobie1/2014do12/2014
vo výške 820 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 10/2015 vo výške 818 Eur netto, za obdobie 1/2015 do

12/2015 vo výške 850 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 4/2016 vo výške 1.466 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/2013 do 12/2013 bol vo výške 541 Eur netto, za obdobie od 1/2014 do 12/2014
vo výške 544 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 11/2015 vo výške 554 Eur netto, za obdobie 1/2015 do

12/2015 vo výške 556 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 3/2016 vo výške 564 Eur netto.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Naschopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,

u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá

ho bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z

rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov

nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,

že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na

dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom
nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na
strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti

a majetkové pomery.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 80 Eur mesačne od 7.12.2012 do 31.8.2014 a vo výške 100 Eur mesačne od
1.9.2014 do budúcna je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností
a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet
vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o

maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže
prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Vyživovaciu povinnosť súd
upravil otcovi v dvoch obdobiach a to od podania návrhu od 7.12.2012 do 31.8.2014, kedy maloleté
dieťa navštevovalo materskú školu a následne od 1.9.2014 kedy už dieťa nastúpilo povinnú školskú
dochádzku. Vzhľadom na túto skutočnosť mala matka náklady spojené s jej výchovu, výživou, ošatením,

záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí
v priemere 900 Eur a príjem otca je v priemere 540 Eur. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom
na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1

Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. §
62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich

prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého

nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď
je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť
jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk
a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia
v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho
vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté

nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie
nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti
jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosťvoči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a
z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie,
osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať

úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je
autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Určiť výšku odpovedajúcu výživnému nie je jednoduché vzhľadom k obrovskému množstvu možností,
ktorých sa môže dieťa a jeho rodičia nachádzať. Na strane dieťaťa zohrávajú úlohu, jeho vek, zdravotný

stav a s ním spojené obmedzenia a nevyhnutnosť nákupov, zdravotných pomôcok, ďalej jeho záujmové
činností, krúžky a ich finančná náročnosť. V úvahu takisto pripadajú aj platby školného, zdravotnícke
zariadenia, zdravotné ošetrenie a pod.. Pri určovaní výšky výživného preto súd určil za obdobie od
7.12.2014 do 31.8.2014 v období keď malo dieťa štyri až šesť rokov výživné vo výške 80 Eur, čo
zodpovedá 15% z príjmu otca a v období od 1.9.2014 keď dieťa je v období od 6-8 rokov zodpovedá 18-
im % z príjmu otca. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj predmety a potreby, ktoré dieťa použije

aj sezónne, prípadne raz ročne. Účelom výživného nie je len uhrádzanie priebežne sa vyskytujúcich
potrieb ale všetkých potrieb dôležitých pre jeho všestranný rozvoj, teda i pre potreby vyskytujúce sa
nepravidelne za dlhšie obdobie. Tým sú napríklad lyžiarske potreby, korčule, potreby pre prázdninové
aktivity ale i potreby náhodilé.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie
výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti
povinnéhonastranedruhej,pretožeobidvehľadiskáspoluveľmiúzkosúvisiaavzájomnesapodmieňujú
a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti
tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona

o rodine a z neho vyplývajúcich zásad, dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80 Eur mesačne za
obdobie od 7.12.2012 do 31.8.2014 a vo výške 100 Eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi za obdobie od 7.12.2012 do 31.5.2014 došlo
na jeho strane k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 2011,40 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané

nasledovne:

Obdobie od 7.12.2012 do 31.8.2014 po 80 Eur mesačne, alikvotná časť za mesiac december 2.012 80
Eur : 31 = 2,60 Eur na deň x 24 dní = 62,40 Eur.

Obdobie od 1/2013 do 12/2013 80 Eur x 12 mesiacov = 960 Eur, 1/2014 do 8/2014 80 Eur x 8 mesiacov
= 640 Eur spolu 1.662,40 Eur.

Za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2016 rozdiel predstavuje 100 Eur. Obdobie 9/2014 do 12/2014 100 x
4 mesiace = 400 Eur. 1/2015 do 12/2015 100 x 12 Eur = 1.200 Eur, 1/2016 do 5/2016 = 100 Eur x 5

mesiacov = 500 Eur, spolu 2.100 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 3.762,40 Eur.

Od uvedeného dlžného výživného súd odpočítal plnenia otca v celkovej výške 1.751 Eur, to znamená
dlžné výživné po odpočítaní 2.011,40 Eur.

Matka a otec zhodne uviedli, že za obdobie od 7.12.2012 do 31.5.2016 otec spolu zaplatil 1.751 Eur.
Uvedené skutočnosti boli preukázané aj listinnými dokladmi predloženými matkou a otcom. Uvedená
skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd prihliadol na majetkové a finančné pomery otca.

Podľa ust. § 25 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi.

Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,

ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné,
že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre
vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma
na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej nezdravotnej oblasti
(morálne, osobnostné a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a zväčša sú

zásahy do telesného zdravia dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, psychické
zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa. K narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva
svoje rodičovské práva a psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa.
Posúdenie patrí znalcovi z odboru psychológie alebo psychiatrie. Prípadom kedy obmedzením alebo
zákazom styku súd chráni iný (než zdravotný) záujem dieťaťa je prípade, keď je rodič svojim spôsobom

života pre dieťa nesprávnym príkladom ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo
ostatných členov rodiny dieťaťa a pod.. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej
situácie a okolnosti individuálneho prípadu.

V danom prípade je maloleté dieťa od svojich štyroch rokov vystavované neustálym vyšetreniam, či

už pred znalcami, psychiatrami, psychológmi v rôznych konaniach prebiehajúcich na súde. Okrem
iného bolo maloleté dieťa vyšetrované aj v rámci trestného konania. Uvedené skutočnosti vyplývajú
z veľkého počtu listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené a znaleckých posudkov, v ktorých
bolo maloleté dieťa psychologicky a psychiatricky vyšetrované. Napriek veľkému počtu znaleckých a
iných posudkov, vyjadrení, keď maloletá vo veku štyroch rokov poskytla verbálnym aj neverbálnym

spôsobom informácie o situáciách, s ktorými muselo prísť do styku, muselo ich zažiť. Štvorročné dieťa
nemá bežný prístup k takýmto aktivitám a informáciám. Mal. K. je v psychologickej starostlivosti v
Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie od 18.4.2013. Okrem iného sa maloletá
vyjadruje aj prostredníctvom kresieb, ktoré boli súdu predložené, pričom v terapii bol zaznamenaný
pokrok a obnovenie K. schopnosti verbálne popísať situáciu zneužívania. Emocionálne prežívanie

vzťahu k otcovi je silne ambivalentné a kolíše medzi smútkom a hnevom. Terapeutický proces nebol
ukončený a dieťa potrebuje ďalšiu odbornú starostlivosť. Pri svojom rozhodovaní súd v prvom rade
zobral do úvahy záujmy mal. K., čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, pričom znalci uviedli, že
odhaľovanie sexuálneho zneužívania u mal. K. je proces a nie jednorázová udalosť a tento proces mal
svoje jednotlivé štádiá. Z výpovedi zároveň vyplýva, že špecifická vierohodnosť mal. K. je zachovaná,

pričomopiszážitkovjesprevádzanýajneverbálnymiamimovoľnýmiprejavmi.Privypracovaníposudkov
znalci zobrali do úvahy všetky dostupné údaje vrátane všetkých znaleckých posudkov. Vzhľadom na
vyššie uvedené preto súd sa ustálil na rozhodnutí, ktorým zakázal otcovi stretávať sa s maloletým
dieťaťom, nakoľko v danej situácii, keďže vzťahy medzi rodičmi sú komplikované, mal. K.P. sa odmieta
stretávať so svojim otcom vzhľadom na všetky predložené listinné dôkazy. Maloletá je neustále

vystavovaná rôznym znaleckým posúdeniam, pričom aj v konaní o rozvod manželstva, ktoré je vedené
na Okresnom súdu Košice I pod sp. zn. 21P/19/2013 je nariadené znalecké dokazovanie ohľadne
rozhodnutia o stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom. V tomto štádiu konania je súd toho názoru, že
mal.K.nevystavovalďalšímznaleckýmdokazovaniamvýsluchomsprihliadnutímnajejzdravýpsychický
vývoj.

V ďalšom súd nevykonával dôkazy navrhnuté právnym zástupcom otca, nakoľko tieto smerovali na
preukázanie skutočností, ktoré už má preukázané z pripojených listinných dôkazov predložených
účastníkmi konania a viedlo by to k ďalšiemu len predlžovaniu súdneho konania, čo nie je v záujme
maloletého dieťaťa.

Napokon vzťahy medzi rodičmi sú tak vážne narušené a komplikované, pričom tieto skutočnosti sú
súdu dostatočne známe z doposiaľ vykonaného dokazovania, správ kolízneho opatrovníka ako i zo
samotných výpovedí účastníkov.Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení ako aj dohovoru o
právach dieťaťa súd je toho názoru, že je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujmu dieťaťa, z

ktoréhotátonevyhnutnosťvyplýva.Zuvedenéhodôvodupretootcovizakázalstyksmaloletýmdieťaťom.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.