Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229135
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115229135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: L. C., G.. XX.X.XXXX, K. A.
XX, XXX XX O., o zaplatenie 407,48 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 29,80 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 24,14 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 15,69 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy

13,54 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 3.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 407,48 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a náhradou
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca
Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril dňa
10.3.2012 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných
podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú

v zmluve a v cenníku. Žalobca ďalej uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil
žalovanému vyúčtovacie faktúry, a postúpil žalobcovi pohľadávky na označených faktúrach (pozn.
súdu: žalobca ich špecifikoval variabilným symbolom, sumou a dátumom splatnosti) so splatnosťou od
25.1.2013 do 25.1.2014. Žalovaný dlžnú čiastku neuhradil.

3. Iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť cenu za

poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe
netvrdil.4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením uložil a žaloba
s prílohami mu bola doručená ešte dňa 19.2.2016.

5. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez
nariadenia pojednávania.

6. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

7. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

8. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav

aplikovať.

9. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový

stav:

11. Dňa 10.3.2012 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované
služby podniku, a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy,

dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej
len „všeobecné podmienky“) a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu
a poskytovanie služieb. Cena za poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“).

12. Nad rámec tvrdení žalobcu súd z predložených listín zistil, že v bode 3. tejto zmluvy je uvedené, že
v prípade porušenia záväzku uvedeného v bode 2 tejto zmluvy v dôsledku čoho dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume
47,80 Eur.

13.Znespochybnenýchtvrdenížalobcuvyplýva,žežalovanýnezaplatilprávnemupredchodcovižalobcu
cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 25.1.2013 (okrem položky upomienka
4,99 Eur) na sumu 29,80 Eur, faktúrou so splatnosťou 25.2.2013 (okrem upomienky 4,99 Eur a položky
obmedzenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH) na sumu 24,14 Eur, faktúrou so splatnosťou 25.3.2013

(okrem upomienky 4,99 Eur a položky obmedzenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH) na sumu 15,69
Eur a faktúrou so splatnosťou 25.4.2013 na sumu 13,54 Eur (11,2828 Eur + DPH, okrem položky
prerušenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH). Následne faktúrou so splatnosťou 25.1.2014 vyúčtoval
právnypredchodcažalobcužalovanémubezďalšiehoajzmluvnúpokutuvovýške248,95Eur.Zozmluvyo postúpení pohľadávok a jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z
týchto faktúr postúpil na žalobcu.

14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktoré sú súčasťou zmluvy.

15. Podľa § 43 ods. 1 ZoEK podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
d) bod 2. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej
sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej
zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných
služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom

upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny predchodca
žalobcu na základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo mal
nárok na úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu tieto pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ
postúpil na žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 83,17 Eur na základe faktúrnezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako
dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z
omeškania boli uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o osem percentuálnych bodov

vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby
žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

25. V časti uplatnenej sumy nad rámec ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, zodpovedajúcej

podľa predložených faktúr sumám za upomienky, sumám za obmedzenie služby-neplatenie, sumám
za prerušenie služby-neplatenie a zmluvnej pokute, však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Súd
pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite
a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na
základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych
skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti),

má súd o nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a zmluvnej pokuty rozhodnúť.

26. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca

vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti),
ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky.
V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné
obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné
uplatňovanienárokovnekonkrétnympoukazomnaprílohypripojenéknávrhu.Natentotrendužreagoval

aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených
nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb
(Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz

). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to najmä vo vzťahu k vo faktúram
uvedeným poplatkom za upomienky, a sumám za obmedzenie a prerušenie služby a zmluvnej pokute -
keďže žalobca svoj nárok odôvodnil iba cenou za poskytnuté služby).

27. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými

zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

28. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

29. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiťžalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

30. V tomto prípade vzhľadom na to, že sumy za obmedzenie a prerušenie služby, ako aj sumy za
upomienky a nárok na zmluvnú pokutu zahrnuté vo faktúrach (ku ktorým si podnik neuplatňoval DPH)
zjavne nespadajú do nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa
vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nim netvrdil a ani nepreukázal žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.

31. Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne
skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného
súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj
na to, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu.
Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je
celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu.
Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho
zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením
presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení

konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3.
porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky)
zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú
pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne,
a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej

bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna
forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za
následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto
zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však žiadnu z týchto skutočností v konaní riadne ani netvrdil.

32. Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne
porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť upomienku a
zmluvnú pokutu, ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie
zmluvnej pokuty, ktoré je koncipované neprehľadne, nedostatočne konkrétne, veľmi široko a v podstate

zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu tiež v zmysle
ust. § 37 ods. 1 OZ neplatné.

33. Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s
ust. § 53 ods. 5 OZ.

34. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti

odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez
ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej
povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy,
ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

35. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.
4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o
pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok

alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo
strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako
neprijateľná podmienka neplatná.36. Súd napokon pripomína, že zmluvná pokuta pre nesplnenie zmluvnej povinnosti nemôže byť
podmienená ďalším fakultatívnym úkonom druhej zmluvnej strany. „Pokiaľ je vznik povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa zmluvy kumulatívne viazaný ako na porušenie zmluvnej povinnosti jednej zo

zmluvných strán, tak na následné odstúpenie od zmluvy druhou zmluvnou stranou, potom nárok na
zmluvnú pokutu nevznikne, lebo môže vzniknúť až po zániku záväzku v dôsledku odstúpenia od
zmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4025/2011, Výběr NS 15/2012, mutatis mutandis 33
Cdo 1857/2008, Výběr NS 823/2009, dostupné na www.nsoud.cz ).

37. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória
skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla
2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle

ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie

38. Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu nad rámec ceny za poskytnuté služby spolu s úrokmi
z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.

39. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §

255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať

podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262
ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny
úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok

na náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.