Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 39C/44/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108216767
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8108216767.26

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu X. Q., S.. XX.XX.XXXX,
M. L. Č.. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského
č. 33, 08001 Prešov proti žalovanému X. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. F. Č.. XX, XXX XX Q., o zaplatenie
26 555,14 eura s príslušenstvom takto, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 09.07.2008 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný na
zaplatenie sumy 800 000,- Sk s 22,25% ročným úrokom z omeškania od 22.08.1999 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v

Košiciach, sp.zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 12.02.2002 mal vymáhať pohľadávku vo výške 875 682,- Sk
s príslušenstvom od dlžníčky U. Z.. Žalobca zistil, že U. Z. má dlžníka X. Q., ktorý jej mal dlhovať 850
000,- Sk, preto podal voči žalovanému poddlžnícku žalobu, ktorou žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný
na zaplatenie 800 000,- Sk s 22,25 % ročným úrokom z omeškania od 22.08.1999 do zaplatenia.
Vo veci bol vydaný dňa 29.9.2008 platobný rozkaz pod č.k. XXRo/l XX/XXXX-XX, proti ktorému
podal žalovaný odpor s odôvodnením, že medzi ním a žalobcom neexistuje žiadny právny vzťah, na

základe ktorého by mu mala vzniknúť povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 800 000,- Sk a uviedol, že
pohľadávku U. Z. uhradil dňa pričom príkaz na začatie exekúcie, ktorým mu bola uložená povinnosť
nevyplácať pohľadávku prevzal dňa 16.08.2008. V podanom odpore zároveň žalovaný vzniesol
námietku premlčania, nakoľko od splatnosti pohľadávky dňa 21.08.1999 do podania žaloby uplynulo
takmer 9 rokov a podľa názoru žalovaného je premlčacia lehota trojročná, a uplynula dňa 22.08.2002.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a vykonal dôkazy listinami podľa §-u
129 ods. 1, O.s.p. tak, že na pojednávaní listinu samosudkyňa prečítala alebo oboznámila jej obsah,
a to rozsudkom Krajského súdu v Košiciach na čl.2, kópiou výdavkového pokladničného dokladu zo
dňa 29.04.1998 - čl. 5, kópiou potvrdenia zo dňa 12.8.1998 na čl. 6, exekučným príkazom O. XXXX/

XXXX - Č.. X, platobným rozkazom , odporom proti platobnému rozkazu, dohodou o urovnaní- čl. 20,
oznámením - čl. 22, kópiou príjmového pokladničného dokladu - čl. 23, originálom dohody o urovnaní a
príjmovým pokladničným dokladom zo 16.01.2006, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Košice I,
vedeného pod sp. zn. O. XXXX/XXXX a zistil následovné:

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. XXCb XX/XX-XX zo dňa 12.02.2002 bola uložená U. Z.

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 875 682 Sk s prísl. a tento sa stal právoplatným dňa 16.03.2002.Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2010 boli vypočutí účastníci konania, pričom žalobca na podanej
žalobe v celom rozsahu trval s tým, že U. Z. nemala právo uzatvárať dohodu so žalovaným, nakoľko
súdnym exekútorom F.. U. bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vyplatiť pohľadávku

žalobcovi a uviedol, aby na vznesenú námietka o premlčania súd neprihliadal, lebo žalobu podal včas.
Bol vypočutý žalovaný, ktorý na pojednávaní dňa 26.10.2010 uviedol, že U. Z. mu požičala sumu spolu
vo výške 850 000,- Sk, bezúročné a túto mal vrátiť v splátkach najneskôr do 31.12.1999.
Z kópie výdavkového pokladničného dokladu na čl. 5 vyplynulo, že žalovanému bola dňa
29.04.1998 poskytnutá suma vo výške 300.000,- Sk a dňa 12.08.1998 prevzal sumu 550.000,- Sk na

čl. 6, s uvedením účelu poskytnutia sumy „ pôžička “.

Žalovaný v konaní doložil dohodu o urovnaní, uzatvorenú medzi U. Z. a X.. X. Q. ( v tomto konaní
žalovaný) zo dňa 16.01.2006, v ktorej v bode 1/ je uvedené....“ uzatvorili v priebehu roka 1998 zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej si vypožičal od veriteľky spolu sumu 850 000,- Sk s tým, že túto pôžičku
vráti veriteľke priebežne v splátkach najneskôr do 31.12.1999 ..... Pravosť podpisov na dohode bola

osvedčená dňa 23.08.2006. Žalovaný doložil súdu príjmový pokladničný doklad č. XXXXXX zo dňa
16.1.2006 o úhrade 850.000,- Sk U. Z. titulom vyrovnania pôžičky.

Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie spisom O. XXXX/XXXX, ktorým bolo preukázané, že na
návrh oprávneného ( žalobcu ) bol dňa 25.04.2002 vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor F.. L.

U. poverením č. XXXX XXXXXX na vymáhanie pohľadávky proti U. Z. o zaplatenie 875 682,- Sk s prísl.
(na základe vykonateľného rozhodnutia KS Košice sp. zn. XXCb XX/XX zo dňa 12.02.2002).
Súdny exekútor vydal dňa 30.05.2002 upovedomenie o začatí exekúcie čl. 9 Ex spisu a dňa 16.08.2006
vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a príkaz na úhradu
trov exekúcie, ktorým prikázal dlžníkovi povinného X.. X. Q. (žalovanému), aby po doručení príkazu

nevyplácal pohľadávku povinnej U. Z. a exekučný príkaz bol žalovanému doručený dňa 18.08.2006.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozsudkom zo dňa 8.9.2011, č.k. XXC/XX/XXXX - XX
žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.5.2012, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou prvého stupňa
bude skonfrontovať žalovaného a U. Z. a ustáliť, či ide o urovnanie, prípadne o iný právny úkon podľa
skutočnej kauzy právneho vzťahu. Ak sa naozaj plnilo 850.000,- Sk, je treba zistiť ako a kde sú tieto

peňažné prostriedky. Ak ide o uznanie dlhu, pohľadávka nie je premlčaná.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a to odvolaním na č.l.
103, odvolaním na č.l. 108-109, vyjadrením na č.l. 114 - 115, vyjadrením na č.l. 116-117, exekučný
príkazomnavykonanieexekúcienač.l.122,fotokópioudoručenkynač.l.123-124,uznesenímKrajského

súdu v Prešove na č.l. 125-126, zápisnicou výsluchu svedka na č.l. 270, listinnými dokladmi na č.l.
271-282, príjmovými pokladničnými dokladmi na č.l. 273, listinným dokladom na č.l. 274-275, príjmovými
pokladničnými dokladmi na č.l. 276-277.

Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že dohodu o urovnaní uzavrel z dôvodu toho, že som nemal od

pani Z. žiadny doklad o úhrade.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 109 ods. 1,2 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo
exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne potom,
keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený
domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.
Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani

odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú
pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného
voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za
škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že medzi žalovaným a U. Z. bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej

bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 850.000,- Sk. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. XXCb XX/XX-XX zo dňa 12.02.2002 bola uložená U. Z. povinnosť zaplatiť žalobcovi 875 682 Sk s
prísl.. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.03.2002. Žalobca na základe uvedeného rozsudku
podal návrh na vykonanie exekúcie a dňa 25.04.2002 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor
F.. L. U.. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nárok na základe vyššie uvedenej zmluvy

o pôžičke v zmysle ust. § 109 Exekučného poriadku. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. V danom prípade je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Z predloženej dohody o urovnaní vyplýva, že žalovaný mal pôžičku vrátiť
najneskôr do 31.12.1999, a preto nasledujúci deň začal plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
1.1.2003. Nič na plynutí premlčacej doby pre žalovaného nemení ani skutočnosť, že v danom prípade

sa jedná o poddĺžnickú žalobu. Bolo povinnosťou oprávneného, v tomto prípade žalobcu, uplatniť
pohľadávku včas, aby nedošlo k premlčaniu práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
15.4.2009, č.k. XX G. XXXX/XXXX). Súd ďalej poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Svidník zo
dňa 13. augusta 2007 č.k. 5 G. X/XXXX - XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.
januára 2008 č.k. X G. XX/XXXX-XXX, ktorým bola žaloba v obdobnej veci zamietnutá taktiež z dôvodu

premlčania, pričom začiatok premlčania posudzoval súd od doby, kedy dlžníčka prestala vykonávať
činnosť poskytovania pôžičiek dňa 31.5.1999. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 9.7.2008, t.j.
pouplynutípremlčacejdoby,súdprihliadolnapremlčanienárokužalobcu,apretomunezostávaloničiné
ako žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal premlčaného práva, bez ďalšieho v celom rozsahu zamietnuť.

Pokiaľ ide o Dohodu o urovnaní, tak z doplneného dokazovania výsluchom žalovaného nevyplynulo, aby
tento uzavrel s U. Z. dohodu o uznaní dlhu. Pri svojom výsluchu uviedol, že dohodu uzavrel z dôvodu
toho, že nemal od pani Z. žiadny doklad o úhrade. Nakoniec uznanie dlhu nevyplýva ani zo samotnej
dohody, keďže v bode 2. je uvedené, že veriteľka nemá voči dlžníkovi titulom pôžičky žiadne pohľadávky.
Nakoniec, ak by sa aj jednalo o uznanie dlhu, tak v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka

možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také
uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh
uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr.preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne následky.
Z tejto dohody nevyplýva, aby žalovaný (dlžník o premlčaní vedel) mal vedomosť o premlčaní nároku,
a preto by takéto uznanie nezakladalo právny následok uznania premlčaného dlhu, tak ako to vyžaduje

citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Súd napriek pokynu Krajského súd v Prešove nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne U. Z., keďže
ajnapriekopakovanémuzisťovaniupobytusvedkyne,sajejpobytnepodarilozistiť.Zuvedenéhodôvodu
súd zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).