Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215447
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115215447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: J. U., F.. X.X.XXXX, T. XXX
XX B. D. XXX, o zaplatenie 208,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 151,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 6,19 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 47,62 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 65,89 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy

31,40 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu časť
trov konania pozostávajúcich z časti súdneho poplatku za návrh vo výške 7,26 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 29,89 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 3.6.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
208,88 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a náhradou trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak
Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril dňa 12.10.2012
so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných
podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú

v zmluve a v cenníku. Žalobca ďalej uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil
žalovanému vyúčtovacie faktúry, a postúpil žalobcovi pohľadávky na označených faktúrach (pozn.
súdu: žalobca ich špecifikoval variabilným symbolom, sumou a dátumom splatnosti) so splatnosťou od
25.11.2012 do 25.11.2013. Žalovaný dlžnú čiastku neuhradil.

Inépovinnostižalovanéhoanárokyžalobcu,nadrámeczáväzkužalovanéhozaplatiťcenuzaposkytnuté

telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe netvrdil.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p uložil a žalobu s prílohami mu doručil ešte dňa 15.8.2015.Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Dňa 22.10.2011 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu

o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované
služby podniku, a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy,
dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej
len „všeobecné podmienky“) a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu

a poskytovanie služieb. Cena za poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“).

Nad rámec tvrdení žalobcu súd z predložených listín zistil, že dňa 22.10.2012 uzavreli zmluvné strany
k tejto zmluve aj dodatok, predmetom ktorého bol záväzok podniku poskytovať účastníkovi program

služieb Program Naj 200 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 Eur, a to po dobu 24 mesiacov
nasledujúcich po uzavretí tohto dodatku. V dodatku je v tabuľke č. 1 uvedené: doba viazanosti 24
mesiacov, minimálny program služieb PROGRAM NAJ 200, zmluvná pokuta 47,80 Eur.

V bode 1. písm. b) dodatku je ďalej uvedené, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka

riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu
služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami,
cenníkom, a záväzok účastníka zaplatiť podniku administratívny poplatok, a to vo výške 3,98 Eur s DPH.

V bode 4. dodatku je uvedené, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b)

tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Z nespochybnených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 25.11.2012 na sumu 6,19 Eur, faktúrou

so splatnosťou 25.12.2012 (okrem upomienky 4,99 Eur) na sumu 47,62 Eur, faktúrou so splatnosťou
25.1.2013 (okrem upomienky 4,99 Eur) na sumu 65,89 Eur a faktúrou so splatnosťou 25.2.2013 na
sumu 31,40 Eur. Následne faktúrou so splatnosťou 25.11.2013 vyúčtoval právny predchodca žalobcužalovanému bez ďalšieho aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej
príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
d) bod 2. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej
sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej
zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie
verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty

určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny predchodca žalobcu
na základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo mal nárok na
úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu tieto pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ postúpilna žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 151,10 Eur na základe faktúr
nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako
dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z

omeškania boli uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o osem percentuálnych bodov
vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby
žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

V časti uplatnenej sumy nad rámec ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, zodpovedajúcej
podľa predložených faktúr poplatkom za upomienky a zmluvnej pokute, však súd považoval žalobu za
nedôvodnú. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne
konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé
o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých
konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej

povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a zmluvnej pokuty rozhodnúť.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil

všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich
často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už
aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom
na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods.

2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto
príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav
tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je
nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr

len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia
všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má
súd rozhodnúť. (a to najmä vo vzťahu k vo faktúram uvedeným poplatkom za upomienky a zmluvnej
pokute - keďže žalobca svoj nárok odôvodnil iba cenou za poskytnuté služby).

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu

a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,

ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiťžalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V tomto prípade vzhľadom na to, že poplatky za upomienky a nárok na zmluvnú pokutu zahrnuté vo
faktúrach (ku ktorým si podnik neuplatňoval DPH) zjavne nespadajú do nároku na zaplatenie ceny za
poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a
žalobca k nim netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali, súd
žalobu v tejto časti zamietol.

Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne
skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného
súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj
na to, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu.
Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je
celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu.
Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho
zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením
presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení

konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3.
porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky)
zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú
pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne,
a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej

bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna
forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za
následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto
zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však žiadnu z týchto skutočností v konaní riadne ani netvrdil.

Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne
porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť upomienku a
zmluvnú pokutu, ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie
zmluvnej pokuty v dodatku, ktoré je koncipované neprehľadne, nedostatočne konkrétne, veľmi široko a

v podstate zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu
tiež v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neplatné.

Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s
ust. § 53 ods. 5 OZ.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa

služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na
všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti
a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.
4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o
pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok

alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo
strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako
neprijateľná podmienka neplatná.Súd napokon pripomína, že zmluvná pokuta pre nesplnenie zmluvnej povinnosti nemôže byť
podmienená ďalším fakultatívnym úkonom druhej zmluvnej strany. „Pokiaľ je vznik povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa zmluvy kumulatívne viazaný ako na porušenie zmluvnej povinnosti jednej zo

zmluvných strán, tak na následné odstúpenie od zmluvy druhou zmluvnou stranou, potom nárok na
zmluvnú pokutu nevznikne, lebo môže vzniknúť až po zániku záväzku v dôsledku odstúpenia od
zmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4025/2011, Výběr NS 15/2012, mutatis mutandis 33
Cdo 1857/2008, Výběr NS 823/2009, dostupné na www.nsoud.cz ).

Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného
plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú
zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD
C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58).
Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie

Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu nad rámec ceny za poskytnuté služby spolu s úrokmi z
omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní.
Žalobca bol v konaní o svojom návrhu na zaplatenie 208,88 Eur úspešný v časti vo výške 151,10 Eur,

čo predstavuje 72% úspešnosť, žalovaný bol v konaní úspešný vo zvyšku vo výške 57,78 Eur, čo
predstavuje 28% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov
konania o svojom návrhu v rozsahu rozdielu 44 %, t.j. 44 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 16,50 Eur, teda vo výške 7,26 Eur, a 44 % z trov právneho zastúpenia vo výške 67,94 Eur
za 2 úkony právnej služby po 19,92 Eur vrátane režijného paušálu vo výške 2 x 8,39 Eur a 20% DPH,

teda vo výške 29,89 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.