Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/171/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8411010367.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovanej F. D. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.
mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovanú F. D., nar. XX.X.XXXX Y.
F., Poľská republika, trvale bytom Z. X. G. Č.. X, okres Kežmarok, starobnú dôchodkyňu, spod obžaloby
Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. Pv 282/11-13 zo dňa 11.10.2011 pre skutok , ktorý

m a l a s p á c h a ť t a k, ž e

dňa 5. 3. 2011 v čase okolo 17.30 hod. na začiatku obce Z. X. G., okres Kežmarok v blízkosti svojho
trvalého bydliska nezabezpečila proti svojvoľnému pohybu svojho psa a nenasadila mu náhubok, ktorý
na štátnej ceste napadol okolo prechádzajúcu poškodenú Y. O., a spôsobil jej ľahké zranenia a to
hryzné rany ľavého predlaktia a driekovej oblasti vľavo s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v
trvaní 10 dní a práceneschopnosťou od 7.3.2011 do 22.3.2011, pričom uvedený pes dňa 27.8.2006 v

doobedňajších hodinách v priestoroch cintorína obce Z. X. G. napadol A.. E. D. a spôsobil mu zranenia
v oblasti tvárovej časti a narazenie ramena, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 2 písm. b/ a § 4 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších
právnych predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m m a l a s p á c h a ť

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona

p r e t o ž e

skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 19.10.2011 na Okresný súd Kežmarok obžalobu
na obvinenú F. D.Ľ. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 1T 171/2011 súd uznal
obvinenú F. D. vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, za čo jej uložil trest odňatia
slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a

zároveň jej uložil povinnosť nahradiť poškodenej strane Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava
nahradiť škodu vo výške 41,26 eur a poškodenú Y. O. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie. Proti trestnému rozkazu podala obvinená prostredníctvom svojho obhajcu v
zákonnej lehote odpor.

Súd prejednával trestnú vec postupom podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, teda v neprítomnosti
obžalovanej, pričom mal zistené, že obžaloba bola obžalovanej riadne doručená a obžalovaná bola
na pojednávanie riadne a včas predvolaná, bola jej poskytnutá možnosť vyjadriť sa k skutku, ktorý
je predmetom obžaloby, v priebehu prípravného konania boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní,
preštudovaní spisu a navrhovaniu dôkazov a obžalovaná bola upozornená na možnosť vykonania
hlavného pojednávania v jej neprítomnosti. S vykonaním hlavných pojednávaní v jej neprítomnosti za

prítomnosti jej obhajcu obžalovaná písomne súhlasila, poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav,
ktorý bol preukázaný aj lekárskymi správami v spise zabezpečenými. Na hlavnom pojednávaní preto
súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku súd prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného konania,
kde uviedla, že dňa 5.3.2011 sa šla prejsť so svojim psom vlčiakom Danom, pes bol na vodítku, bez
náhubku. V tom čase prechádzala po hlavnej ceste smerom do Spišskej Starej Vsi Y. O.. Zrazu sa jej pes

vtrhol z ruky a skočil do pani O., konkrétne do jej ľavej ruky a pohryzol ju. Keď psa dobehla, odtiahla ho
domov. Následne sa vrátila zistiť, čo sa pani O. stalo, vzápätí prišiel na aute manžel poškodenej a kičal,
že zajtra psa zastrelí, nasadol spolu s manželka do auta a odišli preč. Na záver obžalovaná vyjadrila
ľútosť nad tým, čo sa stalo.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú Y. O., ktorá zotrvala na výpovedi z
prípravného konania a uviedla, že dňa 5.3.2011 šla domov z práce, v diaľke zbadala obžalovanú s voľne
pohybujúcim sa psom, práve kvôli tomu zišla z chodníka na cestu. Zrazu sa k nej pes rozbehol a pohrýzol
ju do ľavej ruky a ľavej krížovej časti. Obžalovaná na psa volala, akým menom to si už nepamätá, potom
k nej prišla a psa odtiahla. Následne prišiel jej manžel a vrátila sa aj obžalovaná. V čase skutku mala

obžalovaná len jedného psa, kým žil manžel obžalovanej, mali dvoch psov vlčiakov. Od ľudí z obce sa
dozvedela, že psom obžalovanej mal byť napadnutý aj pán D., no ktorým, to uviesť nevedela.

Svedok E. D. - syn obžalovanej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol priamym svedkom
incidentu zo dňa 5.3.2011, dozvedel sa o ňom od svojej mamy. V čase spáchania skutku mali doma len

jedného psa vlčiaka menom Falco, predtým mali psov troch. K tomu, prečo obžalovaná uviedla, že v
čase skutku mala psa menom Dany, svedok uviedol, že mama je osobou staršieho veku a ona volala
každého psa po svojom. Pes, ktorý napadol poškodenú, v minulosti nikoho nenapadol. Pána D. napadol
v roku 2006 ich pes menom Charlie, no tento pes už v čase incidentu, teda dňa 5.3.2011 nežil, utratený
bol veterinárom niekedy v roku 2009-2010.

Svedok H.. Y. S. - veterinár na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poskytoval zdravotnú starostlivosť
dvom vlčiakom patriacim rodine obžalovanej, pamätá si meno jedného z nich a to Charlie. O tom, že by
tento vlčiak mal niekoho napadnúť svedok vedomosť nemal. O tohto psa sa staral do roku 2009, kedy
ho utratil. Pes Charlie bol známy tým, že s manželom obžalovanej C. D. tvorili nerozlučnú dvojicu, po

úmrtí majiteľa, pes začal chradnúť a po pol roku na jeseň v roku 2009 ho utratil.

Svedkyňa H. Ú. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola priamym svedkom incidentu, vzhľadom na
odstup času si na bližšie okolnosti nespomínala. V prípravnom konaní uviedla, že v minulosti ju napadol
jeden zo psov patriacich rodine obžalovanej, no nebol to ten pes, ktorého mala obžalovaného v čase

skutku. Pes, ktorého mala obžalovaného v čase skutku, teda v roku 2011, pohryzol pána D. pred tromi
alebo štyrmi rokmi a to na cintoríne v obci Z. X. G..

Dožiadaným súdom bol vypočutý svedok A.. E. D., ktorý sa ku skutku bližšie vyjadriť nevedel, nemal
vedomosť o tom, aby pes obžalovanej dňa 5.3.2011 niekoho napadol. V minulosti ho napadol pes

obžalovanej, rok si nepamätá, ešte bol nebol Schengen a to na cintoríne, keď bol pri hrobe rodičov, zrazu
na neho vybehol pes, zľakol sa ho a utekal pred ním k plotu, tento preskočil, pri preskakovaní spadol a
poškriabal si tvár a udrel rameno. Pes vtedy na neho nezaútočil. Domnieva sa, že pes patril C. D., ktorý
v tom čase ležal v tráve na cintoríne a pes bol pri ňom.Zhodne tak vypovedal svedok aj v prípravnom konaní, kde podrobnejšie opísal incident na cintoríne,
kde rovnako uviedol, že pes ho nepohryzol, dobiedzal do neho, bránil sa tak, že topánkou odtláčal jeho
papuľu a nakoniec preskočil plot, pri tom spadol a utrpel drobné poranenia na tvári a ramene. V minulosti

ho tiež napadol pes, asi ten istý, ktorý bol na cintoríne a to tak že ho chytil zubami za rifle, vďaka čomu
ho nepohrýzol.

Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovanej
výpoveď svedka J. Č. a výpoveď svedka poškodeného H.. V. S. z prípravného konania. Títo svedkovia

sa k incidentu zo dňa 5.3.2011 bližšie vyjadriť nevedeli. Svedok J. Č.Ý. uviedol, že od poškodenej sa
dozvedel, že bola napadnutá psom obžalovanej, pri tomto útoku jej boli spôsobné isté zranenia. Svedok
zároveň uviedol že asi pred štyrmi rokmi sa ten istý pes rozbehol aj oproti nemu a vtedy ho stihol pán
D. privolať k sebe, ináč by na neho zaútočil.

SvedokpoškodenýH..V.S.savosvojejvýpovedivprípravnomkonaníbližšiekuskutkuvyjadriťnevedel.

Uviedol,žepoškodenáY.O.,ktorájepoistencomVšeobecnejzdravotnejpoisťovne,utrpeladňa5.3.2011
úraz pri napadnutí psom. Menovanej bola poskytnutá poisťovňou zdravotná starostlivosť, na základe
toho si ako zástupca poškodenej strany uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 41,26 eur.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to v rozsahu a spôsobom, ktorý je

uvedený v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Z lekárskych správ a odborného vyjadrenia v spise zabezpečených a na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 269 Tr. poriadku oboznámených mal súd preukázané, že poškodená Y. O. utrpela pri pohryznutí
psom dňa 5.3.2011 zranenia a to hryzné rany na lakti a predlaktí, hryzné rany v krížovej oblasti s dobou

liečenia od 7.3.2011 do 22.3.2011, jednalo sa o poranenia ľahké bez následkov.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným
záverom.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že dňa 5.3.2011obžalovaná
nezabezpečila proti svojvoľnému pohybu svojho psa, ktorý napadol poškodenú a spôsobil jej zranenia s
doboupráceneschopnostivtrvaníod7.3.2011do22.3.2011,pričomuvedenýpesdňa27.8.2006napadol
A.. E. D. a spôsobil mu zranenia v oblasti tvárovej časti a narazenie ramena, čím došlo k porušeniu
ustanovenia § 2 písm. b/ a § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré

podmienky držania psov v znení neskorších právnych predpisov.

Podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú podmienky držania
psov, sa za nebezpečného psa považuje každý pes, ktorý pohrýzol, alebo poranil človeka, bez toho, aby
bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Vodiť

psov mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky
spôsobilá a schopná ovládať ho v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil
alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode
a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru
alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom

priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok.

V prejednávanej trestnej veci boli v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy,
na základe ktorých súd dospel k záveru, že skutočne dňa 5.3.2011 došlo k fyzickému napadnutiu
poškodenej psom obžalovanej. Túto skutočnosť nepoprela ani samotná obžalovaná, keď podrobne

opísala okolnosti jednak predchádzajúce incidentu aj okolnosti, za ktorých ku skutku došlo, nad
vzniknutou situáciou vyjadrila úprimnú ľútosť a škodu spôsobenú poškodenej aj v plnom rozsahu
uhradila. V súlade s výpoveďou obžalovanej vyznela aj výpoveď poškodenej, ktorá sa navyše vyjadrila
aj k zraneniam, ktoré pri danom útoku utrpela a k následnej liečbe. Vzhľadom k tomu, že priamymi
svedkami incidentu zo dňa 5.3.2011 boli len dve osoby a to obžalovaná a poškodená, výpovede oboch

boli zhodné, súd nemal pochybnosti o jeho priebehu.

Na druhej strane však súd vykonaným dokazovaním nemal preukázanú skutočnosť, že v danom prípade
sa jednalo o psa nebezpečného v zmysle vyššie citovaného zákona č. 282/2002 Z. z., teda o psa,ktorý už v minulosti napadol A.. E. D. a spôsobil mu zranenia. Ako už súd vyššie konštatoval vo veci
boli okrem obžalovanej a poškodenej vypočutí aj svedkovia, ktorí neboli priamymi svedkami incidentu
a vyjadrovali sa viac menej ku skutočnostiam týkajúcich sa útočiaceho psa. Jediným svedkom, ktorý

uviedol, že pes útočiaci na poškodenú dňa 5.3.2011 bol tým istým psom, ktorý v minulosti zaútočil na A..
E. D. bola svedkyňa H. Ú.. Pri hodnotení vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej súd prihliadol
najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedkyne, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o
ktorých vypovedala, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedkyňa vypovedá, či výpoveď
svedkyne je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, a v neposlednom rade

súd poukazuje aj na vek svedkyne, ktorá v čase výsluchu v prípravnom konaní mala 77 rokov, čo samo
o sebe nemá vplyv na objektivitu jej výpovede, ale práve vzhľadom na vek menovanej a na to, že rodina
D. roky chovala psov a vždy rasu vlčiaka, je možné predpokladať, že psov si mohla zmýliť, keďže sa
jednalo o vlčiaka v jednom aj druhom prípade a práve táto skutočnosť ju mohla v jej tvrdení presvedčiť.
Súd výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako nevierohodnú aj s poukazom na ďalšie svedecké výpovede,
ktoré tvrdenie svedkyne spochybňujú a vyvracajú a to predovšetkým na výpoveď svedka A.. E. D., ktorý

pri výpovedi dňa 16.7.2011 uviedol, že asi pred štyrmi rokmi bol napadnutý psom patriacemu C. D.,
už nebohému manželovi obžalovanej, kedy zároveň uviedol, že pes na neho síce vybehol, no k útoku
zo strany psa nedošlo, zo strachu pred ním preskočil plot, a pri páde z neho utrpel poranenia tváre
a ramena. Až následne zistil, že pes patrí zrejme C. D., ktorý ležal v tráve na cintoríne. Vzhľadom
na dátumy výpovede svedkov možno predpokladať, že k incidentu na cintoríne mohlo dôjsť niekedy

v roku 2007-2008. Súd vychádzajúc z výpovede svedka A.. E. D. ako osoby priamo ohrozenej psom
C. D. mal preukázanú skutočnosť, že psom nebol pohryzený ani poranený, rovnako tak vypovedal aj
pred súdom. Za podstatný dôkaz pre ustálenie skutočnosti, ktorý pes pohrýzol poškodenú, resp. ktorý
pes to nemohol byť, súd považoval výpoveď svedka H.. Y. S., veterinárneho lekára, ktorý poskytoval
zdravotnú starostlivosť dvom psom patriacim rodine D. a ktorý uviedol, že v roku 2011 vlastnili D.

pravdepodobne len jedného psa. Zároveň uviedol, že v roku 2009 utratil psa vlčiaka menom Charlie,
ktorý tvoril nerozlučnú dvojici so svojim pánom C. D., po smrti ktorého začal chradnúť a tak ho utratil. V
súlade s výpoveďou tohto svedka vyznela aj výpoveď svedka E. D., syna obžalovanej, ktorý sa vyjadril
k počtu psov v ich rodine a rovnako uviedol, že pes Charlie bol v roku 2009 utratený a bol práve tým
psom, ktorý mal v minulosti napadnúť A.. D..

Vprejednávanejtrestnejvecipovažovalsúdzapotrebnédokazovanímvsúlades§2ods.10Tr.poriadku
ustáliť skutočnosť, ktorý pes zaútočil na poškodenú dňa 5.3.2011 a či tohto psa možno považovať za psa
nebezpečného teda, či tento pes už v minulosti napadol A.. E. D. a spôsobil mu zranenia. Na základe
vyššie uvedeného mal súd dostatočne preukázané, že A.. E. D. v minulosti nebol napadnutý psom

obžalovanej, a zároveň z vykonaného dokazovania nebolo ani jednoznačne preukázané, že práve pes,
ktorý zaútočil na poškodenú Y. O., bol psom, ktorý mal údajne zaútočiť na svedka A.. E. D..

Na základe vyššie uvedených dôkazov možno predpokladať, že pes, ktorý napadol dňa 5.3.2011
poškodenú, nebol tým psom, ktorý v minulosti mal napadnúť A.. E. D., keďže pes C. D. Charlie,(s ktorým

tvoril nerozlučnú dvojicu, z čoho možno usudzovať, že práve tento pes s ním bol aj na cintoríne) bol v
roku 2009 utratený. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, a v prejednávanej trestnej veci zásadnú,
že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná skutočnosť, že sa jednalo o nebezpečného psa, tak
ako je to uvedené v obžalobe, pretože A.. E. D. v roku 2006 napadnutý psom v zmysle § 2 písm. b/
zákona č. 282/2002 Z.z. nebol.

Na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na

takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Toplatítýmskôr,keďvprejednávanomprípadeexistujúdveskupinydôkazov,ktorésinavzájom
odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

V danom prípade bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňa 5.3.2011 v čase okolo 17.30

hod. napadol pes obžalovanej poškodenú Y. O. a spôsobil jej ľahké zranenia a to hryzné rany ľavého
predlaktia a driekovej oblasti vľavo s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní a
práceneschopnosťou od 7.3.2011 do 22.3.2011 a to predovšetkým výpoveďou obžalovanej, poškodenej
ako aj lekárskymi správami, avšak vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazovbez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že psom, ktorý zaútočil na poškodenú spôsobom,
ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku, bol tým psom, ktorý v minulosti napadol A.. E. D. a spôsobil
mu zranenia v oblasti tvárovej časti a narazenie ramena.

Súdvdanomprípadekonštatujeabsenciučoilenjednéhorelevantnéhodôkazu,ktorýbytútoskutočnosť
preukazoval.

V danom prípade bola jediným nepriamym dôkazom výpoveď svedkyne H. Ú., výpoveď ktorej súd

podrobne vyššie vyhodnotil, pričom je potrebné poukázať na to, že táto svedkyňa nebola priamym
svedkom incidentu, o ňom sa dozvedela len z počutia od poškodenej, psa, ktorý zaútočil na poškodenú
teda nevidela a jej tvrdenie, že šlo práve o psa, ktorý zaútočil v minulosti na A.. E. D., súd vyhodnotil
ako tvrdenie založené len na domienkach a predpokladoch a pri výpovedi pred súdom dňa 24.6.2016 si
na tvrdenie, že ten istý pes napadol v minulosti A.. D. nepamätala, resp. uviedla, že o tom nevie.

Jeden nepriamy dôkaz nestačí k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. Nepriame dôkazy na
preukázanie viny obžalovaného musia tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú
sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré vcelku zhodne
a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich je možné vyvodiť len jeden záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Výrok o vine nie

je možné založiť len na indíciách, domienkach.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich
súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, dospel k skutkovému aj právnemu

záveru, ktorého ho viedli k rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného spod obžalovaného podľa § 285
písm. b/ Tr. poriadku v celom rozsahu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Vzhľadom k tomu, že škoda bola obžalovanou v plnom rozsahu poškodenej strane uhradená, súd o nej
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho
súdu.