Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Valent

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202618
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415202618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W.. E. Č.. XX/X, zastúpený JUDr. Martinom Olosom advokátom AK
so sídlom Karola Kašjaka 1 Rajecké Teplice proti odporcovi J. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. W.. Z. E.
Č.. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom advokátom AK so sídlom Dukelských Hrdinov č. 22
Zvolen, o návrhu navrhovateľa o zaplatenie 321,20,- € s prísl, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 321,20,- € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
odo dňa 1.1.2011 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Martina Olosa vo výške 388,74,- €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľom návrhom na začatie konania, ktorý podal pôvodne na Okresnom súde Martin dňa
12.1.2015 / vec postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému 13.3.2015 /, uplatnil voči
odporcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny argumentujúc tým, že z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke
dňa 3.8.2010 poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporcovi pôžičku vo výške 421,20,- €, ktorú sa zaviazal
odporca ako dlžník uhradiť do dňa 31.12.2010. Odporca svoj dlh z titulu pôžičky písomne uznal, čo do

výšky i dôvodu.

Odporca návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný, spochybňoval uznanie dlhu ,, dlžobný úpis zo
dňa 3.8.2010 ´´ a súčasne vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu oboznámil sa s predloženými
listinnými dôkazmi zo strany účastníkov, dlžobný úpis / čl. 3 spisu /, potvrdenie o odovzdaní finančných

prostriedkov zo dňa 3.9.2010 / čl. 28 - 29 spisu /, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že z titulu pôžičky poskytol ako veriteľ odporcovi sumu 421,20,- € dňa
3.8.2010 a odporca ako dlžník vystavil dlžobný úpis dňa 3.8.2010, čím uznal písomne svoj dlh čo do
výšky aj dôvodu a bola dojednaná splatnosť dlhu ku dňu 31.12.2010. Navrhovateľ o takýchto tvrdeniach
produkoval dôkaz i keď uvádzal, že samotná zmluva o pôžičke bola neformálneho charakteru dlžobný

úpis / čl. 3 spisu / zo dňa 3.8.2010/ preukazuje existenciu samotnej pôžičky vo výške 421,20 €, pričom
ku dňu podania návrhu na začatie konania odporca dňa 12.5.2001 čiastočne plnil svoj dlh v rozsahu
100,- € a preto sa navrhovateľ domáha zaplatenia zvyšnej časti dlhu z titulu neuhradenej pôžičky ako
i zákonného úroku z omeškania.Odporca vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku a prostredníctvom právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 11.6.2015 namietal tiež existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi účastníkmi

t.j. namietal existenciu samotnej zmluvy o pôžičke. Uviedol, že z titulu inej zmluvy o pôžičke k uzavretiu
ktorej došlo 12.6.2010 si odporca ako dlžník splnil svoju povinnosť k navrhovateľovi a takúto pôžičku
splatil dňa 3.9.2010 / čl. 27 - 28 spisu /. Prostredníctvom právneho zástupcu odporca uviedol, že
navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Samotný odporca
sa vyjadroval, že finančné prostriedky z titulu pôžičky na ktorú sa odvoláva navrhovateľ t.j. zo dňa

3.8.2011 mu poskytnuté neboli. Uviedol, že účastníci konania sú súrodenci medzi ním, navrhovateľom a
ďalším súrodencom boli poskytované financie v rámci investícii do spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je dnes
len v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a ďalšieho súrodenca odporcu. Odporca nepopieral
podpísanie listiny ,, dlžobný úpis ´´ zo dňa 3.8.2010 / čl. 3 spisu / poukázal však na skutočnosť, že v
čase podpisovania takéhoto dokladu bol pod psychickým nátlakom, neuvedomoval si celkovú situáciu.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka /OZ/, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka / OZ/, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh

určený do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také
uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 110 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/ veta druhá, ak právo dlžník písomne uznal, čo do
dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená

lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon nepredpisuje akúkoľvek formu pre uzavretie
zmluvy o pôžičke. Samotná zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, čo znamená, že k vzniku
právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdať veci dlžníkovi. Bez toho, aby došlo k odovzdaniu

predmetu pôžičky nemôže vzniknúť ani vzťah z takejto zmluvy, keďže z reálnej zmluvy o pôžičke
vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi automaticky žalobný návrh na odovzdanie predmetu
zmluvy. V konaní navrhovateľ však preukazoval listinným dôkazom a to dlžobným úpisom zo dňa
3.8.2010, podpísaný odporcom, že odporca prevzal finančné prostriedky, ktoré v rozsahu 421,20,- €,
ktoré sa zaviazal vrátiť najneskôr do 31.12.2010. Odporca v konaní namietal, že takýto dlžobný úpis

podpísal prv než mu boli odovzdané finančné prostriedky, avšak žiadnym spôsobom svoje tvrdenia súdu
nepreukázal a preto ohľadom tvrdených skutočností ani neuniesol dôkazné bremeno a pre súd jeho
tvrdenia vyznievajú iracionálne, pokiaľ by podpisoval dlžobný úpis vopred pred odovzdaním finančných
prostriedkov, ktoré boli predmetom pôžičky.

Súd uvádza, že od zmluvy o pôžičke je nutné odlišovať tzv. dlžobný úpis, ktorý podpísal i odporca /
čl. 2 spisu /, ktorým ako dlžník písomne potvrdil, že navrhovateľovi ako veriteľovi dlhuje určitú sumu,
pričom takýto úpis bol vydaný dlžníkom o uzavretí zmluvy o pôžičke a je nutné s takýmto dlžobným
úpisom spájať i účinky uznania dlhu. Existencia dlžobného úpisu, tak ako je založená v spise uľahčuje
navrhovateľovi ako veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadom dlhu v tej výške

na akú vyzýva dlžobný úpis prechádza na odporcu, ktorý je veriteľom dlžníka.

Pokiaľ odporca uznal písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu / pôžička / ako i výšky / 421,20,-
€ / najneskôr ku dňu 31.12.2010 predpokladá sa, že dlh v čase jeho uznania trval. Uznanie dlhu je
právom dlžníka voči veriteľovi nie jeho povinnosťou, pričom písomne môže byť uznaný, čo do dôvodu a

výšky, nielen dlh, ktorý vznikol zo zmluvy, alebo inak ale tiež záložné právo. Uznanie dlhu je samostatne
zabezpečovací inštitút, ktorý plní funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii
dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie malo také účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal dlh, že
dlh zaplatí, ďalej je potrebné, aby bol dlh priamo v písomnom určení, čo do výšky i dôvodu a súčasne v
predloženom dlžobnom úpise je uvedený i dátum, ku ktorému sa zaviazal odporca dlh splatiť. Uznaním

dlhu nevzniká na miesto pôvodného záväzkového vzťahu nový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom,
zakladásaibaprávnadomienka,žedlhvčasejehouznaniaexistoval,ktorájevyvrátiteľnoudomnienkou.
Dôsledkom uznania dlhu je však presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, pričom odporca ako
dlžník takéto dôkazné bremeno v konaní neuniesol, neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojichtvrdení, že nedošlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 3.8.2010,
tak ako to navrhovateľ tvrdil. Súd neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu,
pretože na základe uznania dlhu dochádza k zastaveniu plynutia pôvodne všeobecnej premlčacej doby

a na miesto odo dňa kedy došlo k uznaniu dlhu začne plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba v zmysle
ustanovenia § 110 ods. 1. Občianskeho zákonníka, pričom právo sa premlčuje za 10 rokov odo dňa keď
k uznaniu došlo a pokiaľ v uznaní bola uvedená lehota na plnenie plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty.

Navrhovateľ uplatňoval nárok tiež na priznanie zákonného úroku z omeškania v zmysle ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka /OZ/, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka,
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úroku z
omeškaniapredstavovalao8%-tuálnychbodovviacakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej
banky platná k 1. - vému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, a preto súd zaviazal odporcu k

zaplateniu úroku z omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1. OSP a navrhovateľovi ako
úspešnému účastníkovi v konaní priznal právo na náhradu trov, ktoré uplatnil v súvislosti s úhradou
súdneho poplatku vo výške 19,- € ako i poplatku za elektronické podanie 2 x 1,50,- € ako i náhradu

trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci, príprava, prevzatie / § 14 ods. 1. písm. a/
vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, spísanie návrhu na začatie konania § 14 ods. 1. písm. d/
vyššie citovanej vyhlášky, písomné vyjadrenie k návrhu odporcu § 14 ods. 1. Písm. b/ ako i účasť na
pojednávaní dňa 11.6.2015 § 14 ods. 1. Písm. c/ vyššie citovanej vyhlášky úkon právnej služby podľa
§ 10 ods. 1. vyhl. á 24,90,- €, 4 x režijný paušál 8,39,- € / § 16 ods. 3. vyššie citovanej vyhlášky ako

i náhradu hotových výdavkov za stratu času Rajecké Teplice - Žiar nad Hronom a späť v súvislosti s
vykonaním pojednávaním 11.6.2015 za 8 začatých polhodín á 13,98,- € ako i náhradu cestovného za
cestu vykonanú Rajecké Teplice - Žiar nad Hronom a späť osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes
ev. č. ZA 491 EP 206 km pri koeficiente opotrebenia 0,183 € km priemernej spotrebe PHM 6.7L/100
km a cene PHM 1,35,- € spolu 55,62,- € a preto zaviazal odporcu k celkovej náhrade trov konania vo

výške 388,74,- € s povinnosťou realizácie úhrady trov na účet právneho zástupcu navrhovateľa / § 149
ods. 1. OSP /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to

výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.