Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/920/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214223
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814214223.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr.
Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: Y. Z. a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
N., A. 7, zastúpeného usadenou euroadvokátkou JUDr. C. Z., so sídlom v O., C. č. 7, proti žalovanému:
H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. cesta č. XXXX/XA, t. č. Q., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného S. P., so sídlom N., S. nám. č. 7, zastúpeného JUDr. A. A., advokátom

so sídlom N., R. č. XX, o zaplatenie 2078,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. mája 2015, č. k. 13C/120/2014-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.808,21 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 03.10.2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu
žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 265 eur a iných trov konania v sume 92,15 eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 2 písm. d), g), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX
vyplýva, že úverom bol financovaný tovar Z. G pričom výška úveru predstavovala sumu 575,20 eur,
ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou 12 mesačných splátok vo výške 56,96 eur so splatnosťou
prvej splátky 15.04.2013 a splatnosťou poslednej splátky dňa 15.03.2014, výškou úrokovej sadzby
26,62%, RPMN 30,11%, priemernou RPMN 36,73%, celkovou čiastkou k zaplateniu 661,44 eura a
poplatkom za poistenie 3,33%. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX bol

financovaný tovar Z. Z pričom výška úveru predstavovala sumu 595,01 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
splatiť formou 10 mesačných splátok vo výške 68,31 eur so splatnosťou prvej splátky 15.04.2013
a splatnosťou poslednej splátky dňa 15.01.2014, výškou úrokovej sadzby 23,56%, RPMN 26,26%,
priemernou RPMN 36,73%, celkovou čiastkou k zaplateniu 661,10 eur a poplatkom za poistenie 3,33%.
Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX bol financovaný tovar
aleboslužbač.XXXXXXXX,pričomvýškaúverupredstavovalasumu638eur,ktorúsažalovanýzaviazal

splatiť formou 12 mesačných splátok vo výške 69,06 eur so splatnosťou prvej splátky 15.04.2013
a splatnosťou poslednej splátky dňa 15.03.2014, výškou úrokovej sadzby 44,50%, RPMN 54,78%,
priemernou RPMN 36,73%, celkovou čiastkou k zaplateniu 801,96 eur a poplatkom za poistenie 3,33%.
Súd prvej inštancie podrobil kontrole všetky tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zistil, že tieto síce majú
všetky zákonné náležitosti predpokladané v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
no predmetné spotrebiteľské úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1

písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže je v predmetných zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vneprospech spotrebiteľa. V zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 30,11%, no súd
na základe kontroly výpočtu RPMN (www.openiazoch.zoznam.sk ;
www.ekonomika.sme.sk ) z údajov predmetnej úverovej zmluvy (výška

úveru 575,20 eur, mesačná splátka 56,96 eur, 12 mesačných splátok, pri celkovej sume splatenej
spotrebiteľom spolu s poistným vo výške 683,52 eura podľa § 2 písm. g) citovaného zákona) zistil,
že reálna RPMN je vo výške 38,63%. Ak bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna
RPMN (30,11%), a táto je nižšia ako reálna RPMN predmetnej úverovej zmluvy (38,64%), je to v
neprospech spotrebiteľa, a preto sa predmetná úverová zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v stave účinnom pri podpise zmluvy považuje za bezúročnú
a bez poplatkov. Keďže žalovaný na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie
uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, nezaplatil žiadnu sumu, je povinný vrátiť žalobcovi
sumu poskytnutého úveru, t. j. sumu 575,20 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
neboli splnené zákonné podmienky na priznanie inej sumy ako sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobca poskytol žalovanému vo forme úveru a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi už zaplatil,

t. j. sumu 575,20 eur. V zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 26,26%, no súd
na základe kontroly výpočtu RPMN (www.openiazoch.zoznam.sk
resp. www.ekonomika.sme.sk ) z údajov predmetnej úverovej zmluvy
(výška úveru 595,01 eur, mesačná splátka 68,31 eur, 10 mesačných splátok, pri celkovej sume splatenej
spotrebiteľom spolu s poistným vo výške 683,10 eur podľa § 2 písm. g) citovaného zákona) zistil, že

reálna RPMN je vo výške 35,95%. Ak bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna
RPMN (26,26%), a táto je nižšia ako reálna RPMN predmetnej úverovej zmluvy (35,95%), je to v
neprospech spotrebiteľa, a preto sa predmetná úverová zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v stave účinnom pri podpise zmluvy považuje za bezúročnú
a bez poplatkov. Keďže žalovaný na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie

uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, nezaplatil žiadnu sumu, je povinný vrátiť žalobcovi
sumu poskytnutého úveru, t. j. sumu 595,01 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
neboli splnené zákonné podmienky na priznanie inej sumy ako sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobca poskytol žalovanému vo forme úveru a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi už zaplatil,
t. j. sumu 595,01 eur. V zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 54,78%, no súd

na základe kontroly výpočtu RPMN (www.openiazoch.zoznam.sk
resp. www.ekonomika.sme.sk ) z údajov predmetnej úverovej zmluvy
(výška úveru 638 eur, mesačná splátka 69,06 eur, 12 mesačných splátok, pri celkovej sume splatenej
spotrebiteľom spolu s poistným vo výške 828,72 eur podľa § 2 písm. g) citovaného zákona) zistil, že
reálna RPMN je vo výške 65,21%. Ak bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna

RPMN (54,78%), a táto je nižšia ako reálna RPMN predmetnej úverovej zmluvy (65,21%), je to v
neprospech spotrebiteľa, a preto sa predmetná úverová zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v stave účinnom pri podpise zmluvy považuje za bezúročnú
a bez poplatkov. Keďže žalovaný na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie
uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, nezaplatil žiadnu sumu, je povinný vrátiť žalobcovi

sumu poskytnutého úveru, t. j. sumu 638 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
neboli splnené zákonné podmienky na priznanie inej sumy ako sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobca poskytol žalovanému vo forme úveru a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi už zaplatil,
t. j. sumu 638 eura. Celkom je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť sumu 1808,21 eur (638 + 575,20 +
595,01= 1808,21 eur), sumu ktorú žalobca žalovanému vo forme zaplatenia kúpnej ceny za tovar na

základe spotrebiteľských úverov zo dňa 10.03.2013 č. XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXXXXXX poskytol. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal aj úrok z omeškania v súlade s ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. Vo zvyšnej časti
žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetné spotrebiteľské úvery
vyhodnotil ako bezúročné a bez poplatkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151

ods. 1 O.s.p., ktorú výšku špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez

poplatkov, vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že poistné má byť súčasťou RPMN.
Dôvodil, že poistenie úveru nebolo predpokladom poskytnutia spotrebiteľského úveru a úver by bol
klientovi poskytnutý za identických podmienok aj v prípade, ak by si poistenie vôbec nezvolil. Uviedol,
že klient má v súlade so zmluvou možnosť vybrať si 5 druhov poistenia, ale má možnosť si zvoliť ajto, že úver je bez poistenia. V prípade, ak si klient zvolil poistenie, má v súlade so zmluvou možnosť
kedykoľvek toto poistenie ukončiť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len zák. č.
160/2015 Z. z., CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť

podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu napadnutý vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa
ho nedotýkal.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom v napadnutej
časti vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku. Odvolací súd na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, odvolací súd dodáva:

7. Ochrana spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ,
vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalosti a z ekonomickej neúmernosti
zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných
prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania). Systém ochrany

zavádzaný Smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnomernom
postavení voči predávajúcemu, alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak v úrovni
informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotovených predávajúcim alebo
poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom k takémuto nerovnému postaveniu
čl.6ods.1Smernicestanovuje,ženeprimeranépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplýva

z judikatúry, jedná sa o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorou
zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán skutočnú rovnováhu, ktorá umožňuje
obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami.

8. Súd prvej inštancie danú vec právne posudzoval z hľadiska ochrany spotrebiteľa a správne dospel

k záveru, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom boli uzavreté zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Predmetné zmluvy súd prvej inštancie vyhodnotil podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák.
č. 129/2010 Z. z. ako bezúročné a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluvách o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

9. Žalobca v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že do výpočtu RPMN nesprávne zahrnul
aj dojednané poistné, pričom poistenie bola prakticky samostatná služba a uzavretie úverovej zmluvy
nebolo podmienené súhlasom s poistným.

10. Pokiaľ žalobca tvrdil, že poistenie úveru nebolo povinné, odvolací súd považuje za potrebné

poukázať na tú skutočnosť, že predmetné spotrebiteľské zmluvy sú formulárovými zmluvami, obsah
ktorých žalovaný mohol len ťažko ovplyvniť. V predmetných zmluvách na predtlačenom formulári sa tak,
ako i v iných obdobných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených žalobcom s inými subjektmi uvádza
ako zvolený súbor poistenia základný súbor poistenia a poplatok za poistenie 3,33%. Z uvedeného
odvolací súd vyvodil, že poistenie úveru bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

na tejto skutočnosti nič nemení, že žalovaný bol oprávnený dojednané poistenie, kedykoľvek ukončiť. Pri
preskúmaní náležitosti zmlúv podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštanciemalzapreukázané,žezmluvyuzavretémedzistranamisporuneobsahujúsprávnyúdajRPMN.
Žalovaný v podanom odvolaní sám pripustil, že pri výpočte RPMN nezahrnul do nákladov poistenie
úveru, ktorý postup odvolací súd nepovažuje za správny, pretože podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010

Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv je do celkových nákladov úveru potrebné
započítať aj poistné, pokiaľ dojednanie o poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru.11. V danej veci odvolací súd zastáva názor, že dojednanie poistenia bolo podmienkou uzavretia zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko znenie ustanovenia bodu 1.1 v časti 3 každej zo zmlúv je naformulované
tak, že predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto bode uvedeného. Je zrejmé, že ide

o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaný nemal
možnosť do tohto textu zasiahnuť. Poistenie úveru bolo potrebné započítať do celkových nákladov
spotrebiteľa. Výška RPMN je tak uvedená v nesprávnej výške, v neprospech spotrebiteľa, z ktorého
dôvodu je potrebné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným posudzovať podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zák. č. 129/2010 Z.z. ako bezúročné a bez poplatkov.

12. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko

mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).