Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/242/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809217135
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3809217135.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: X. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom Q. 8, V., zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Prievidza, Podjavorinskej
3,protižalovanému:HornonitrianskebanePrievidza,a.s.sosídlomMaticeslovenskej10,Prievidza,IČO
36 005 622, o určenie, že žalobca pracoval u žalovaného za podmienok vzniku chorôb z povolania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 29.12.2009 domáhal proti žalovanému určenia, že
žalobca pracoval u žalovaného v čase od 1.7.1980 do 30.4.2007 za podmienok vzniku chorôb z

povolania, a to v zmysle položky č. 28 prílohy č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. choroby z vibrácií - ochorenie
kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou a choroby z povolania v zmysle položky
č. 29 choroby z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenia kostí, kĺbov,
šliach a nervov končatín. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval ako baník od 1.7.1980
v rôznych pracovných zaradeniach a nesporne pracoval aj v riziku vzniku chorôb z povolania, a to
choroby z vibrácií, dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia, choroby z hluku. Uviedol, že so
závermi správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza z 29.1.2009 sa nemôže v celom

rozsahu stotožniť, pretože vychádza zrejme z údajov, ktoré poskytol RÚVZ žalovaný a tieto údaje RÚVZ
bližšie neskúmal a nepreveroval, inak by nemohol dospieť k záveru, že len určité obdobie pracoval za
podmienok vzniku chorôb z povolania. Z jeho zdr. záznamov je nesporné, že mu bolo diagnostikované
ochorenie horných končatín z DNJZ, pričom žalovaný tvrdí, že nepracoval za podmienok vzniku tejto
choroby z povolania. Po vyšetrení na Poliklinickom oddelení klinického pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie v Prievidzi v roku 2007 mu bolo dňa 2.4.2007 hlásené ohrozenie chorobou z povolania s
dátumom prvého zistenia 20.12.2006, pričom následne bol preradený na inú vhodnú prácu. Žalovaný

v tom štádiu nenamietal, že u neho nepracoval za podmienok vzniku ChzP a vyplatil mu po preradení
mzdové nároky v zmysle § 125 ods. 1 Zákonníka práce. Následne sa obrátil na pracoviská pracovného
lekárstva v Banskej Bystrici i v Bratislave so žiadosťami o priznanie choroby z povolania, čo mu
však uvedené pracoviská odmietli v listoch z 27.3.2009 a 1.5.2009 s odôvodnením, že nepracoval za
podmienok vzniku choroby z povolania. Listom z 9.12.2009 požiadal zamestnávateľa, teda žalovaného,
aby zmenil podklady k pracovnej anamnéze, lebo u neho nesporne pracoval za podmienok vzniku
choroby z povolania, žalovaný jeho požiadavku odmietol listom z 22.12.2009. Žalobca poukázal na

to, že pri výkone práce vykonával práce v podzemí, pri ktorých boli splnené podmienky pre vznik
viacerých chorôb z povolania, pracoval s vibračnými nástrojmi, manipuloval s ťažkými bremenami vo
vynútených polohách a v nepriaznivých podmienkach, kde bola voda, chlad, prievan. Keďže žalovaný
neuznal dobrovoľne jeho nároky, pričom v zmysle § 195 ods. 4 Zákonníka práce za škodu spôsobenúzamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval
naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý,
navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zástupca žalobcu po vykonanom dokazovaní uviedol,

že dôvodnosť žaloby vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania a najmä znaleckého dokazovania,
ktorým bola nesporne preukázaná oprávnenosť žaloby, preto navrhol podanej žalobe v celom rozsahu
vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že žalobca bol jeho zamestnancom, pričom
na základe žiadosti RÚVZ vypracoval písomnú správu o pracovnom zaradení žalobcu. Žalovaný v

predmetnej pracovnej anamnéze špecifikoval výkon všetkých prác, ktoré žalobca vykonával u neho v
podzemí hlbinnej bane. Ani jedna z prác, ktoré vykonával žalobca, však nie je zaradená v riziku vzniku
choroby z povolania z vibrácií, resp. z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia /DNJZ/.
Meraniami v roku 2008 na produktívnych pracoviskách žalovaného v podzemí neboli v zmysle platnej
legislatívy SR prekročené hraničné hodnoty lokálnej svalovej záťaže, ktorá má vplyv na vznik ochorenia
z DNJZ, z čoho vyplýva, že ani pri jednom pracovnom zaradení nebol žalobca exponovaný rizikom

vzniku choroby z povolania z DNJZ. Poukázal na ustanovenie § 8 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z., v
zmyslektoréhochorobazpovolaniajechorobauznanápríslušnýmzdravotníckymzariadením,zaradená
do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto
prílohe zamestnancovi pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s plnením úloh. Pre priznanie akejkoľvek
choroby z povolania nestačia len samotné klinické príznaky ochorenia, hygienickým prieskumom musí

byť potvrdený výkon práce v podmienkach, v ktorých táto choroba vzniká a choroba musí byť v
odškodniteľnom štádiu. Pokiaľ ide o charakteristiku faktorov práce, pôsobenie ktorých podmieňuje vznik
DNJZ, vyžaduje sa dlhodobosť, nadmernosť a jednostrannosť, pričom hygienickým prieskumom práce
žalobcu v riziku vibrácií a DNJZ sa nepotvrdili. Choroba z povolania žalobcovi nebola priznaná nie pre
obsah pracovnej anamnézy, ale z vyššie uvedených vecných dôvodov. Preto navrhol žalobu žalobcu

zamietnuť. Po vykonanom dokazovaní uviedol, že súd ani po vykonanom dokazovaní nedisponuje
dostatočnými podkladmi na to, aby mohol dôjsť k jednoznačnému záveru, že žalobca má chorobu z
povolania, a to ani chorobu z vibrácií s poukazom na odpoveď kontrolného znalca na otázku č. 4, že totiž
pokiaľ klinické kritériá pri prvom vyšetrení boli splnené iba pre ohrozenie chorobou z povolania, nemôžu
dosiahnuť na hlásenie choroby z povolania, keďže od 9.5.2007 žalobca už nepracoval v rizikovom

faktore vibrácie, pričom podľa znalca profesionalita je odrazom legislatívy a prípadné zhoršenie jeho zdr.
stavu môže byť hodnotené už iba ako všeobecné ochorenie. Aj znalkyňa MUDr. Benešová, konzultantka
v znaleckom posudku uviedla, že ohrozenie chorobou z povolania má len preventívny účinok, a že
u žalobcu boli diagnostikované príznaky tejto choroby pre prípadné možné hlásenie choroby. Súd
nedisponuje dostatočným podkladom ani pre priznanie choroby z povolania z DNJZ s poukazom na

závery kontrolného znaleckého posudku, keď znalec pre značnú mieru neistoty neodpovedal na otázky,
ktoré sú podstatné pre rozhodnutie a stotožnil sa so znalkyňou len na teoretickej úrovni. V závere znalec
poukázal na záver celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania, ktorá posúdila klinické
ochorenia z DNJZ u žalobcu ako neprofesionálne, na základe čoho žalovaný navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, náhradu trov konania nežiadal priznať.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov, a to Q. Q., X. V., H..
Y. S., listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 242/09, a to lekárskou správou RÚVZ Prievidza
z 29.1.2009, lekárskou správou MUDr Kubíka z 20.12.2006, prepúšťacou správou z 23.9.2008,
záznamom z celoslovenskej komisie pre posudzovanie ChzP z 4.3.2009, hlásením ohrozenia chorobou
z povolania z 2.4.2007, listami z 19.3.2009, 20.4.2009, 27.3.2009, 9.12.2009, 22.12.2009, prac.

anamnézoužalobcuz28.1.2009,vyjadrenímklinikyprac.lekárstvaz4.2.2009,potvrdenímžalovanéhoz
26.4.2010, mzdovými listami žalobcu z č.l. 41-63 spisu, znaleckým posudkom MUDr. Jaroša č. 10/2009,
protokolom lokálnej svalovej záťaže z č.l. 68 spisu, protokolom o meraní lokálnej svalovej záťaže č.
03/08, 07/08, prezentáciou meraní fyzickej záťaže, znaleckým posudkom MUDr. Soni Kešelákovej č.
1/2014 z 26.3.2014, znaleckým posudkom č. 1/2014 MUDr. Kláry Benešovej, vyjadrením znalkyne

MUDr.Kešelákovejz17.5.2014,stanoviskomÚVZz9.6.2014,stanoviskomRÚVZvsúvislostiskonaním
7C 23/06 z 4.4.2014, správou UN Bratislava KPL z 25.7.2014, oznámením ÚVZ SR z 16.12.2014,
znaleckým posudkom RNDr. Jiřího Urbanca č. 1/16 z 12.8.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:
4. Z pracovnej anamnézy žalobcu vystavenej žalovaným č 83/2008 / č.l. 25 spisu/ súd zistil, že

žalobca pracoval u žalovaného od 1.7.1980, pričom od 1.7.1980 do 30.4.1985 vykonával prácu
mechanikazmenovejúdržbyprepracoviskánarazeníarúbaníKZAM723908,od1.5.1985do28.2.2002
vodiča závesnej lokomotívy na úsekovej doprave KZAM 831304, od 1.3.2002 do 26.5.2006 raziča na
mechanizovanom razení dlhých banských diel KZAM 811109, od 27.5.2006 do 8.5.2007 striedavo razičana mechanizovanom razení dlhých banských diel 50% a údržbára na rekonštrukcii dlhých banských diel
50% KZAM 811109 a v období od 9.5.2007 ku dňu vystavenia pracovnej anamnézy, teda k dátumu
28.1.2009 na vetraní a bezpečnosti KZAM 711603, pričom v poznámke sa udáva, že žalobca bol z

dôvodu hlásenia ohrozenia chorobou z povolania preradený od 9.5.2007 na vetranie a bezpečnosť.
5. Žalobca v priebehu konania potvrdil, že druhy práce, ktoré vykonával a ktoré sú popísané v pracovnej
anamnéze č. 83/2008 u žalovaného, ktorú vystavil žalovaný, zodpovedajú skutočnosti a tomu, aké
práce vykonával v jednotlivých obdobiach tam uvedených u žalovaného. Nesúhlasil však s tým, čo
žalovaný uviedol v popise pracovnej činnosti, ktorá tvorí prílohu k tejto pracovnej anamnéze. Namietal,

že okrem tam uvedených prác vykonával aj iné práce, ako ručné nakladanie a vykladanie materiálu,
počas nadčasov chodieval robiť plienenie starej výstuže, v období, keď vykonával prácu raziča približne
4-5 mesiacov, razil kameň v bani tunelárskym spôsobom a nie uhlie.
6. Z hlásenia ohrozenia chorobou z povolania z 2.4.2007 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že v uvedený deň
bolo prof. MUDr. Jankou Buchancovou, CSc., prednostkou Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie
v Martine, hlásené žalobcovi ohrozenie chorobou z povolania, a to choroby z vibrácií, ochorenie kostí,

kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou, s dátumom prvého zistenia 20.12.2006 a s
dátumom priznania 2.4.2007.
7. Zo záznamu zo zasadnutia Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania v Bratislave
z 4.3.2009 (č.l. 233 spisu) súd zistil, že prípad žalobcu bol predložený na posúdenie uvedenej
celoslovenskej komisii s diagnózou Susp. ochorenie z DNJZ-Sy canalis carpi non prof., kde sa udáva,

že podľa hygienického prieskumu menovaný nepracoval za podmienok DNJZ, kedy mohlo vzniknúť
uvedené poškodenie zdravia z práce. Nejde teda o chorobu z povolania v zmysle prílohy č. 1 k Zákonu
č. 461/2003 Z.z..
8. Z oznámenia z 9.3.2009 od zástupkyne primára KPLAT Fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská
Bystrica (č.l. 10 spisu) súd zistil, že uvedené zariadenie dospelo k záveru, že žalobca nepracoval

za podmienok možného vzniku ChzP, poškodenie zdravia nehodnotia ako profesionálne poškodenie
organizmu. V uvedenej správe bolo poukázané i na správu o prešetrení podozrenia na chorobu z
povolania realizované RÚVZ v Bojniciach 29.1.2009.
9. Z listov z 19.3.2009 a 20.4.2009 súd zistil, že v uvedených listoch požiadal zástupca žalobcu
Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie v Banskej Bystrici i v Bratislave o prehodnotenie záveru, že

žalobca nepracoval u žalovaného za podmienok vzniku CHzP, pričom Klinika pracovného lekárstva a
toxikológie v Banskej Bystrici odpovedala v liste z 27.3.2009 /č.l. 14/, že žalobca bol hospitalizovaný na
ich oddelení, kde sa zistili klinické príznaky ochorenia z povolania, preto žiadali HP pracoviska, ktorý
však nepotvrdil nadlimitnú expozíciu menovaného / JNDZ, vibrácie/, napriek tomu bol žalobca riešený
na Celoslovenskom konzultačnom dni v Bratislave, kde sa komisia rozhodla na základe hore uvedených

skutočností ochorenie nepriznať. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie so sídlom v Bratislave v
liste z 1.5.2009 /č.l.15/ oznámila zástupcovi žalobcu, že Celoslovenská komisia pre posudzovanie ChzP,
ktorú tvoria všetci vedúci pracovníci Kliník a oddelení pracovného lekárstva a toxikológie na Slovensku
(Košice, Martin, Banská Bystrica a Bratislava) a vedúci pracovníci RÚVZ na svojom riadnom zasadnutí
4.2.2009 konsenzom neposúdili ochorenie žalobcu ako chorobu z povolania s tým, že komisia nemá

dôvod toto svoje rozhodnutie meniť.
10. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní 11.8.2011 súd zistil, že žalobca zostal od 1.10.2010
nezamestnaný, žalovaný s ním rozviazal pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti výpoveďou. Bolo mu
vyplatené 5-mesačné odstupné, od novembra 2010 je evidovaný na úrade práce, 6 mesiacov poberal
dávku v nezamestnanosti 250,- eur, v súčasnosti poberá ČID vo výške 360,- eur, ČID mu bol priznaný pre

ochorenie kĺbov horných končatín, ktoré on považuje za chorobu z povolania, ktoré mu nebolo priznané
ako choroba z povolania. /č.l. 100 strana druhá/.
11. Z výsluchu svedka Miroslava Marka, bývalého kolegu žalobcu súd zistil, že so žalobcom pracovali
spolu približne 2,5 roka v roku 2005 až do polovice roka 2007, obaja vykonávali prácu raziča. Podľa
svedka sa v uvedenom období veľakrát nerazilo kombajnom ale ručne. Svedok potvrdil, že prvý polrok,

keď boli na bani Cígeľ, ručne razili minimálne 2 mesiace do roka, v roku 2007 i v nasledujúcom období
ďalšieho roka razili minimálne 2 mesiace ručne. Vykonávali tiež prácu demontáže a montáže hajcmanok,
čo sa robilo ručne.
12. Z výsluchu svedka X. V., bývalého kolegu žalobcu súd zistil, že so žalobcom spolu vykonávali prácu
u žalovaného v rokoch 1998 až 2002, kedy vykonávali obaja rovnakú prácu - koľajového mašinkára aj

mašinkára závesnej lokomotívy. Svedok uviedol, že práca na doprave je hlavne ručná práca, pričom
podľa svedka išlo o stredne ťažkú prácu, pretože pri doprave museli ručne zdviháky prehadzovať
výhybky. Svedok poukázal na to, že v tom období nemali pri výkone práce hydraulické zdviháky.13. Z výsluchu svedka Ing. Róberta S., zamestnanca žalovaného súd zistil, že z jeho pracovných
zaradení pri výkone práce u žalovaného pozná i výkon práce vodiča závesnej lokomotívy na úsekovej
doprave. Svedok potvrdil, že v minulosti sa stávalo, pokiaľ bolo málo ľudí, že i vodiči museli pomáhať pri

nakladaní a vykladaní materiálov, ručné nakladanie sa robilo v období na začiatkoch, kedy sa technika
zavádzala, bolo to niekedy začiatkom osemdesiatych rokov. Hydraulické rampy v prevádzke na Bani
Cígeľ, ktoré slúžili na mechanické nakladanie materiálu, boli už v roku 1980 na Bani Cígeľ. Ručné
nakladanie a vykladanie materiálu vodičom závesnej lokomotívy sa vykonávalo nie počas každej zmeny
uvedených zamestnancov. Vodiči obvykle vykonávali len prepravu lokomotívou a nevykonávali každú

zmenu ručné nakladanie a vykladanie materiálu, boli na to určení iní ľudia, to či ich bolo dosť na
pracovisku, záviselo od absencií, PN a podobne. Podľa svedka to, čo sa nakladalo a vykladalo ručne,
bolo približne 5% resp. 10%, zvyšok sa nakladal hydraulicky, ručne sa nakladal materiál o hmotnosti
max. do 20 kg.
14. Súd v priebehu konania na návrh oboch sporových strán nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie hygiena práce a choroby z povolania, uznesením 16C

242/2009-106 z 27.9.2012, pričom za znalkyňu pribral MUDr. Soňu Kešelákovú, s miestom výkonu
činnosti Košice. Súdom pribratá znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 1/2014 z 26.3.2014 (č.l.
121 až 152 spisu). Znalkyňa v posudkovej časti na strane 14 dospela k záveru, že diagnózy, ktoré
boli u žalobcu stanovené v prepúšťacej správe po hospitalizácii na OKPLaT FNsPF D. Rooswelta
z 23.9.2008 so záverom práca v riziku, hluku, prachu, vibrácii a JNDZ - susp. JNDZ v riešení,

M.hypertonicus II št., Sy. canalis carpi I.-II. stupňa - stav po operačnom riešení vpravo v 08, Rayanudov
sy. HKK s vasoparalytickou komponentou, Entesopathia et epicondylitida rad.et ulnaris humeri bilat. s
rtg. kolateralom s prepúšťacou diagnózou Z.57.7 profesionálne vystavenie vibráciám, spadajú podľa
znalkyne do ochorení profesionálneho charakteru, ktoré môžu byť spôsobené dvomi mechanizmami
- prácou v expozícii vibráciám prenášaným na horné končatiny a prácou spojenou s preťažovaním

podporno - pohybového aparátu, prípadne kumuláciou oboch mechanizmov. Ďalšími potenciujúcimi
faktormi pre rozvoj poškodenia sú práca v chladnom a vlhkom prostredí. Za vyvolávajúci faktor choroby z
povolania sa stanoví prevažujúci rizikový faktor. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi vykonávanou
prácou, pracovnými podmienkami a diagnostikovanými ochoreniami p. Pavlíka ,teda žalobcu, ktoré
postihujú horné končatiny, je dôležité posudzovať všetky tri riziká, ktoré mohli viesť k predmetnému

poškodeniu. Pre posúdenie dlhodobosti, jednostrannosti a nadmernosti pracovnej činnosti žalobcu je
potrebné prehodnotiť kritériá, určujúce charakter fyzickej záťaže, ktorej žalobca bol vystavený. Počas
zamestnania žalobcu kritériá a limity pre hodnotenie fyzickej záťaže určovali dva predpisy - pokyny
MZSSR č. 13/1986 pre vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách a vyhlasovaní rizikových
prác a MV SR č. 511/2004 Z.z. o kritériách na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných

rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. Uviedla, že hodnotenie fyzickej záťaže
a jej nadmernosti, dlhodobosti podlieha viacerým postupom a nie je možné hodnotiť fyzickú záťaž
bez posúdenia všetkých kritérií, nakoľko ľudské telo odpovedá na záťaž ako celok. Znalkyňa ďalej v
odpovediach na súdom položené otázky /č.l. 16 ZP/dospela k záveru, že žalobca pracoval u žalovaného
za podmienok práce, ktoré sú v priamej súvislosti so vznikom ochorenia horných končatín menovaného,

jedná sa najmä o pracovné činnosti v expozícií nadlimitným vibráciám, nadmernej fyzickej záťaže na
pracovných pozíciách od roku 2002. Poukázala na to, že v stanovisku RÚVZ z 29.1.2009 nie sú uvedené
všetky pracovné činnosti, ktoré žalobca reálne vykonával, napríklad výkon práce na detašovanom
pracovisku v Čiernej hore, kde menovaný pracoval 10 mesiacov na ručnom razení v roku 2002 v
dvojtýždňových turnusoch. Podľa názoru znalkyne RÚVZ pri spracovaní podkladov neprehodnotilo

reálnu expozíciu zamestnanca. V odpovedi na tretiu otázku, a to či meniace sa pracovné podmienky
a pracovné prostredie mali vplyv na možnosť vzniku choroby z povolania u žalobcu, znalkyňa uviedla,
že z popisu pracovnej činnosti žalobcu súčasťou práce bola vždy fyzická manuálna činnosť, avšak v
rôznom rozsahu. Od veku 40 rokov bol zaradený na pracovné pozície, ktoré vzhľadom na charakter
požiadavieknafyzickúvýkonnosťsúzaradenédotretejkategóriezhľadiskafyzickejzáťažepre40aviac

ročných mužov, zároveň sa v týchto pracovných zaradeniach zvýšila expozícia vibráciám, prenášaným
na ruky s porovnaním s prácami vykonávanými v rokoch 1985 - 2002, pričom zmena pracovného
zaradenia po roku 2002 viedla k vzniku poškodenia zdravia vplyvom práce. V tejto súvislosti uviedla,
že od 1.3.2002 do 26.5.2006 pracoval žalobca ako razič na mechanizovanom razení dlhých banských
diel, súčasťou práce bolo i ručné razenie, podľa vyjadrenia zamestnávateľa cca 7% z pracovnej

činnosti, zároveň v roku 2002 pracoval aj na ručnom razení na pracovisku v Čiernej hore. Znalkyňa
ďalej v odpovedi na otázku 4 uviedla, že prvé príznaky ochorenia, ktoré neskôr viedli k hláseniu
ohrozenia chorobou z povolania sa objavili u žalobcu 20.12.2006, subjektívne príznaky, objektívny nález,
laboratórne, prístrojové i konziliárne vyšetrenia u špecialistov potvrdili poškodenie zdravia žalobcu, ktorépri zhodnotení pracovnej anamnézy a klinického nálezu viedli k vydaniu hlásenia o ohrození chorobou
z povolania dňa 2.4.2004 v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa nej závery tohto hlásenia boli
objektívne. V odpovedi na 5. otázku znalkyňa dospela k záveru, že od roku 2002 žalobca pracoval

u žalovaného za podmienok, kedy bol pri pracovnej činnosti prekračovaný celozmenový energetický
výdaj a teda sa jednalo o pracovnú činnosť spojenú s nadmernou fyzickou záťažou, zodpovedajúcou
tretej kategórii zdr. rizika. V odpovedi na 7. otázku, či sa opakovali v každej zmene žalobcu činnosti
spĺňajúce kritérium jednostrannosti (vysoká frekvencia opakovania stereotypných pohybov) znalkyňa
uviedla, že ani jedna z prác žalobcu nespĺňa kritérium pre vysokú frekvenciu opakovania stereotypných

pohybov, jedná sa o výkon rôznych pracovných činností so zaťažovaním veľkých svalových skupín,
trupu a končatín / mechanik zmenovej údržby na pracoviskách na razení a rúbaní, vodič závesnej
lokomotívy na úsekovej doprave - práca spojená s manipuláciu s prevážaným materiálom, razič
na mechanizovanom razení dlhých banských diel a ručnom razení, údržbár na rekonštrukcii dlhých
banských diel/. Taktiež prácu na úseku vetrania a bezpečnosť, ako aj riadenie závesnej lokomotívy
nemožno hodnotiť ako prácu s vysokou frekvenciou stereotypných pohybov. K jednostrannej námahe

však podľa znalkyne dochádzalo, nakoľko pri výkone rôznych činností sú namáhané rovnaké svalové
skupiny horných končatín, a to s požiadavkou na rôzny svalový výkon. Znalkyňa ďalej uviedla, že
niektoré otázky, a to č. 4, 9 a 12 si vyžadovali stanovisko znalca z odboru klinického a pracovného
lekárstva, preto bola oslovená znalkyňa MUDr. Klára Benešová, ktorá vypracovala znalecký posudok
č. 1/2014, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 znaleckého posudku MUDr. Kešelákovej. V odpovedi na

otázku 9 znalkyňa uviedla, že podľa vyjadrenia znalca klinického pracovného lekára MUDr. Kláry
Benešovej, pri ambulantných vyšetreniach aj pri hospitalizácii žalobcu boli diagnostikované ochorenia,
ktoré spadajú do klinického obrazu hláseného ohrozenia chorobou z povolania a teda spĺňajú všetky
klinické kritériá pre možné hlásenie choroby z povolania. Predmetom posudzovania tohto prípadu na
celoslovenskom konzultačnom dni dňa 4.3.2009 bolo posúdiť, či za daných podmienok mohla vzniknúť

choroba z povolania odškodniteľného stupňa. Komisia nespochybnila klinický nález, teda ochorenia,
ktorými menovaný trpí, nenašla však na základe hygienického prieskumu pracoviska objektivizácie
fyzickej záťaže, kompatibilitu medzi klinickým nálezom a výsledkami hygienického prieskumu, čo viedlo
k zamietnutiu predloženého nálezu na hlásenie choroby z povolania. To potvrdzuje i list UNB Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie LFUK z 20.2.2014, kde Doc. MUDr. Igor Bátora, PhD. uvádza, že

podľa hygienického prieskumu menovaný nepracoval za podmienok (DNJZ), kedy mohlo vzniknúť
uvedené poškodenie zdravia z práce. Podľa znalkyne je ochorenie Sy. canalis carpi I.-II. stupňa,
Rayanudov sy. HKK s vasoparalytickou komponentou, Entesopathia et epicondylitida rad.et ulnaris
humeri bilat. , podmienené výkonom pracovnej činnosti a kumuláciou rizík expozícia nadlimitným
hodnotám vibrácii prenášaným na horné končatiny za spolupôsobenia nadmernej fyzickej záťaže a s

lokálnym zaťažením horných končatín počas výkonu pracovných činností od roku 2002. V odpovedi
na otázku 12, a to ako vzniká základné ochorenie, ktorým trpí žalobca aj v občianskom živote, a
ktoré aspekty resp. ďalšie ochorenia majú vplyv na toto ochorenie alebo môžu iniciovať jeho vznik,
znalkyňa uviedla, že základné ochorenie, ktorým žalobca trpí, môže vzniknúť aj mimo pracovnej činnosti
napríklad v dôsledku procesov, ktoré zvyšujú útlak na cievne a nervové štruktúry prebiehajúce v tzv.

karpálnom tuneli v zápästí. Útlak môže byť spôsobený napríklad degeneratívnymi zmenami, vrodenými
abnormalitami, po úrazoch alebo vplyvom iných celkových ochorení, ktoré vedú k poškodeniu nervu
napríklad cukrovka, reaumatoidna artritída, ochorenia krčnej chrbtice, autoimunitné ochorenie a iné. Ako
však vyplýva z doloženej zdr. dokumentácie, žiadne takéto ochorenie u žalobcu nebolo diagnostikované.
Z uvedeného vyplýva, že ochorenie, ktorým menovaný trpí, Sy. canalis carpi I.-II. stupňa, Rayanudov

sy. HKK s vasoparalytickou komponentou, Entesopathia et epicondylitida rad.et ulnaris humeri bilat. sú
podľa znalkyne primárne spôsobené dlhoročnou expozíciou škodlivým faktorom pracovného prostredia
aspĺňajútedakritériáhláseniachorobyzpovolania,čopotvrdzujevosvojomposudkuiMUDr.Benešová.
15. Zo znaleckého posudku č. 1/2014 MUDr. Kláry Benešovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia - odvetvie interná medicína, choroby z povolania (č.l. 156 spisu), ktorý je prílohou č. 2 k

ZP č. 1/2014 MUDr. Soni Kešelákovej súd zistil, že podľa uvedenej znalkyne /v odpovedi na otázku
4/ prvé príznaky ochorenia, ktoré viedli neskôr k hláseniu ohrozenia chorobou z povolania, sa objavili
u žalobcu 20.12.2006, subjektívne príznaky, objektívny nález, laboratórne prístrojové i konziliárne
vyšetrenia u špecialistov potvrdili poškodenie zdravia žalobcu, ktoré pri zhodnotení pracovnej anamnézy
a klinického nálezu viedli k vydaniu hlásenia o ohrození chorobou z povolania z 2.4.2007 v súlade

s platnými právnymi predpismi. Podľa znalkyne závery tohto hlásenia boli objektívne. V odpovedi na
otázku 9 znalkyňa dospela k záveru, že pri ambulantných vyšetreniach aj pri hospitalizácii žalobcu
boli diagnostikované ochorenia, ktoré spadajú do klinického obrazu hláseného ohrozenia chorobou
z povolania a teda spĺňajú všetky klinické kritériá pre možné hlásenia ChzP. Podľa názoru znalkyneochorenia, ktorými žalobca trpí - Sy. canalis carpi I.-II. stupňa, Rayanudov sy. HKK s vasoparalytickou
komponentou, Entesopathia et epicondylitida rad.et ulnaris humeri bilat. sú primárne spôsobené
dlhoročnou expozíciou škodlivým faktorom pracovného prostredia a spĺňajú teda kritériá hlásenia ChzP

(č.l. 159 spisu).
16. Pri výsluchu pred súdom znalkyňa MUDr. Soňa Kešeláková uviedla, že podľa jej názoru žalobca
pracoval u žalovaného v čase od 1.3.2002 do 8.5.2007 za podmienok vzniku choroby z povolania z
vibrácií - ochorenie kostí, klbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou podľa položky
č. 28 prílohy č. 1 k Zákonu č. 461/2003 Z.z., pričom toto ochorenie pod položkou 28 v sebe zahŕňa

aj podmienky práce vyplývajúce zo záťaže podporno-pohybového aparátu, teda z fyzickej záťaže
podporno-pohybového aparátu. Čiže choroba z dlhodobého nadmerného zaťaženia končatín, ochorenie
kostí,kĺbov,šliachanervovkončatínpodpol.č29užnemábyťuvedenéakoďalšiachorobazpovolaniau
žalobcu, lebo toto ochorenie je už zahrnuté v chorobe z vibrácií. V tej súvislosti poukázala aj na hlásenie
ohrozenia choroby z povolania v apríli 2007, kde sa uvádzala len choroba z vibrácií - ochorenie kostí,
kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou, teda pod položkou č. 28 a nie aj ohrozenie

chorobou z DNJZ pod položkou č. 29.
17. Súd následne na návrh sporových strán požiadal o zaslanie odborného vyjadrenia Kliniku
pracovného lekárstva a toxikológie LFUK v Bratislave v súvislosti s vypracovaným ZP MUDr.
Kešelákovou č. 1/2014, na ktorý dotaz uvedené zariadenie v liste z 25.7.2014 prostredníctvom Doc.
MUDr. Igora Bátoru, PhD, prednostu uvedenej kliniky, oznámil súdu, že k predmetnému problému sa

opakovane vyjadrili, a to v listoch z 1.5.2009 a 20.2.2014 s tým, že ako klinika pracovného lekárstva
a toxikológie nie sú kompetentní meniť záver Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z
povolania, v ktorej vykonáva i funkciu predsedu.
RÚVZ Prievidza v liste zo dňa 14.8.2014 oznámil súdu, že nemá adekvátnu kompetenciu vyjadrovať
sa k príslušnému znaleckému posudku MUDr. Kešelákovej.

ÚVZ SR v oznámení z 16.12.2014 oznámil súdu, že problematika uznávania ChzP patrí do odboru
klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, orgány verejného zdravotníctva podľa § 31a/
ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vypracovávajú odborné
stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení
na chorobu z povolania ako podklad k uznaniu CHzP špecializovaným pracoviskom, ktorým je podľa §

31a/ ods. 2 Zák. č. 355/2007 poskytovateľ zdr. starostlivosti. V procese uznávania ChzP žalobcu už bola
orgánom verejného zdravotníctva RÚVZ prešetrená možná súvislosť pracovným podmienok zistených v
danom čase a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na ChzP. K veci sa na požiadanie súdu
vyjadrovala 4.3.2009 aj celoslovenská komisia na posudzovanie ChzP, ktorá je najvyšším odborným
konzíliom lekárov klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie a preventívneho pracovného

lekárstva a toxikológie v SR v procese uznávania alebo neuznávania chorôb z povolania, ktorej záver
je záväzný.
18. Následne súd na návrh žalovaného s poukazom na uvedené vyjadrenie ÚVZ SR a námietky
žalovaného k znal. Posudku MUDr. Kešelákovej nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, uznesením
16C 242/09-278 z 2.10.2015, a to znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie hygiena práce a za

znalca ustanovil a znaleckou úlohou poveril RNDr. Jiřího Urbanca so sídlom v ČR, ktorý vo veci
vypracoval ZP č. 1/2016 z 12.8.2016. / č.l. 307/. Znalec v časti znal. posudku s názvom hodnotenie,
v bode 7. uviedol, že z medicínskeho hľadiska k jednotlivým aspektom ZP č. 1/2014 z 26.3.2014
MUDr. Kešelákovej sa vyjadrovať nemôže, lebo nie je lekár, hodnotenie zameral na problematiku
hygieny práce. V tej súvislosti uviedol, že ChzP je medicínsko-právny pojem, ktorý spája dva na seba v

podstate nezávislé procesy. Prvým procesom je vznik, zistenie a vývoj príslušného ochorenia, druhým
procesom je overovanie profesionality. Ochorenie jedného druhu môže byť hodnotené ako všeobecná
choroba, ale za určitých presne definovaných podmienok môže byť hodnotená ako choroba z povolania.
Naopak ochorenie iného druhu, pokiaľ nie je uvedené v zozname chorôb z povolania, bude vždy len
všeobecnou chorobou, aj keby bola preukázaná súvislosť s výkonom práce. Aby zistené ochorenie

mohlo byť uznané ako ChzP, musia byť súčasne splnené tri základné podmienky, a to klinické kritériá,
hygienické kritériá (profesionalita) a umiestnenie v zozname chorôb z povolania. Úlohou hygienika práce
je overovanie profesionality zisteného ochorenia. Posudzuje výhradne pracovnú expozíciu s ohľadom
na diagnózu ochorenia. Diagnózy stanovené u žalobcu v tomto prípade sú uvedené v zozname chorôb
z povolania. Môžu byť vyvolané tak pôsobením vibrácií, tak DNJZ, prípadne pôsobením oboch faktorov

spoločne. K tomuto účelu sa vykonáva hodnotenie miery rizika určitého faktoru, tzv. kategorizácia prác.
Najobjektívnejším spôsobom je meranie príslušného faktoru, pokiaľ je to možné a následné porovnanie
s legislatívne stanovenými limitmi. V prípade vibrácií, DNJZ či energetického výdaja je to možné.
Kategorizácia práce však predstavuje skupinové hodnotenie miery rizika s cieľom preventívnej ochranyzdravia zamestnancov. Šetrenie podmienok výkonu práce je ale proces striktne individuálny, viazaný
na konkrétnu posudzovanú osobu. Možno preto konštatovať, že zamestnanec, ktorého profesia je
zaradená v riziku, nemusí za určitých podmienok splňovať podmienky pre uznanie ChzP, naopak iný

zamestnanec, ktorého profesia v riziku zaradená nie je, môže za určitých podmienok spĺňať podmienky
pre uznanie ChzP. V tomto konkrétnom prípade nesporne neboli podmienky profesionality zistených
chorôb objektivizované individuálne, a to ako s ohľadom na posúdenie vibrácií prenášaných na horné
končatiny, tak DNJZ horných končatín, prípadne posúdenie energetického výdaja. Znalec ďalej uviedol,
že súhlasí s interpretáciou znalkyne MUDr. Kešelákovej na teoretickej úrovni. Nemôže však s ohľadom

na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle otázky č. 13 s plnou zodpovednosťou a s úplnou istotou
zodpovedaťnaotázkyč.1,čižalobcapracovalužalovanéhood1.7.1980aždopreradeniazapodmienok
vzniku ChzP a keď áno, tak ktorých, č. 5, či žalobca pracoval po dobu trvania pracovného pomeru
u žalovaného za podmienok, kedy bol prekračovaný celozmenový energetický výdaj, č. 6, či žalobca
pracoval u žalovaného za podmienok, kedy boli prekračované limity pre lokálnu svalovú záťaž horných
končatínač.8posúdiť,čižalobcapracovalužalovanéhozapodmienok,kedyvznikáChzPzdlhodobého

nadmerného jednostranného zaťaženia. Na otázku č. 2, či správa RÚVZ z 29.1.2009 je správna a jej
závery zodpovedajú výkonu práce žalobcu uviedol, že záver správy RÚVZ (hygienického posudku) je
formulovaný nejasne a nejednoznačne. Nedostatočne skúma príčinnú súvislosť medzi vykonávanou
prácou a zisteným ochorením, teda súhlasí s argumentáciou znalkyne MUDr. Kešelákovej. Má však
výhradu k nutnosti objektivizácie podmienok výkonu práce žalobcu tiež na baníckych pracoviskách

v Čiernej hore, nevie, či je reálne, v zmysle legislatívy SR, aby RÚVZ mohol vykonávať hygienické
šetrenie v zahraničí. Na otázku, či po dobu práce žalobcu u žalovaného dochádzalo ku zmenám
pracovných podmienok, technického vybavenia a pod., a či teda meniace sa pracovné podmienky a
pracovné prostredie mali vplyv na možnosť vzniku ChzP u žalobcu uviedol, že žalobca pracoval v
rôznych profesiách s rôznymi typmi pracovného náradia a technickým vybavením. Je nepochybné, že

v priebehu rokov i vzhľadom k niekoľkým zmenám vo vykonávaných profesiách dochádzalo k zmene
pracovných podmienok, ktoré samozrejme mohli mať vplyv na vzniku diagnostikovaného ochorenia u
žalobcu, z tohto pohľadu s interpretáciou znalkyne MUDr. Kešelákovej súhlasí. Konkrétny vplyv však
vzhľadom k vyššie uvedenému v zmysle otázky č. 3 posúdiť nemôže. Znalec ďalej v odpovedi na otázku
č. 7, a to či sa opakovali v každej zmene žalobcu činnosti splňajúce kritérium jednostrannosti, znalec

uviedol, že s argumentáciou znalkyne MUDr. Kešelákovej k tejto otázke úplne súhlasí. U žalobcu nebola
splnená podmienka jednostrannosti, k jednostrannému zaťaženiu však dochádza tiež vtedy, keď pri
výkone rôznych činností sú namáhané rovnaké svalové skupiny. Na otázku č. 9, či ochorenie, ktorým
žalobca trpí, je chorobou z povolania, a to za stavu, keď klinika pracovného lekárstva vyhodnotila
klinický stav žalobcu a jeho expozíciu škodlivým faktorom na základe hygienického prieskumu RÚVZ

so záverom, že nejde o žiadnu chorobu z povolania, znalec uviedol, že prípad bol prejednávaný
na konzultačnom dni Celoslovenskej komisie pre posudzovanie ChzP konaný 4.3.2009 so záverom,
že žalobca nepracoval za podmienok možného vzniku ChzP, diagnostikované ochorenie preto nie je
hodnotené ako profesionálne poškodenie organizmu. Komisia nezistila kompatibilitu medzi klinickým
nálezom a závermi hygienického šetrenia profesionality, z toho dôvodu nebola choroba z povolania

žalobcovi priznaná. Profesionalita je odrazom legislatívy. Na otázku č.11, či žalobca pracoval po
dobu trvania pracovného pomeru u žalovaného za podmienok, kedy boli prekračované najvyššie
prípustné hodnoty normalizovaného zrýchlenia vibrácií, znalec uviedol, že zo spisovej dokumentácie
vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného za podmienok, kedy boli prekračované najvyššie prípustné
hodnoty normalizovaného zrýchlenia vibrácií, aj keď nepravidelne. Táto skutočnosť je deklarovaná

i v závere správy zo šetrenia pracovnej anamnézy z 29.1.2009 v profesii údržbár v rekonštrukcii
dlhých banských diel. Znalec ďalej uviedol, že objektívne šetrenie podmienok výkonu práce žalobcu s
ohľadom na expozíciu vibrácií prenášaných na horné končatiny však zrejme prevedené nebolo, pričom
v teoretickej rovine s interpretáciou znalkyne MUDr. Kešelákovej v odpovedi na túto otázku tiež súhlasí,
poukázal na to, že vo svojom ZP znalkyňa však previedla analýzu výsledkov meraní vibrácií, ktorá

zrejme nebola realizovaná v súvislosti s individuálnym posúdením podmienok výkonu práce žalobcu.
V spisovej dokumentácii prípadu túto súvislosť nenašiel, konkrétny vplyv preto vzhľadom k vyššie
uvedenému v zmysle otázky č. 3 posúdiť nemôže. Na otázku č. 12, či základné ochorenie, ktorým
žalobca trpí, vzniká i v občianskom živote a aké aspekty resp. ďalšie ochorenia majú vplyv na toto
základné ochorenie, prípadne môžu iniciovať jeho vzniku uviedol, že s argumentáciou znalkyne MUDr.

Kešelákovej k tejto otázke tiež súhlasí. Uviedol, že podľa neho samozrejme mimopracovné aktivity
môžu mať zásadný vplyv na vznik a rozvoj určitých druhov ochorenia, medzi ktoré ochorenia horných
končatín určite patria, ale nemôžu mať vplyv na profesionalitu ochorenia. Z ďalších faktorov, ktoré
sa môžu uplatňovať alebo možno spomenúť, je napríklad vek, pohlavie, genetické dispozície, fyzickázdatnosť, úrazy či iné choroby, napríklad diabetes. Na otázku č. 4, či bolo hlásené ohrozenie chorobou
z povolania č.j. 755/2007 z 2.4.2007 u žalobcu vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a či
sú jeho závery objektívne uviedol, že z pozície hygienika práce je pri šetrení podmienok výkonu práce

celkom zásadný údaj, a to dátum objektívneho vyšetrenia, pri ktorom bolo po prvýkrát verifikované
posudzované ochorenie vrátane závažnosti poruchy. V prípade žalobcu bolo toto vyšetrenie vykonané
20.12.2006, čo korešponduje i s údajom uvedeným v ZP MUDr. Kešelákovej. Následne bolo vydané
hlásenie ohrozením ChzP dňa 2.4.2007 klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Martin Prof.
MUDr. Buchancovou, CSc., položka 28-ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené

vibráciami. Táto skutočnosť znamená, že ku dňu 20.12.2006 boli u žalobcu splnené klinické kritériá len
pre ohrozenie chorobou z povolania, nie pre chorobu z povolania, pričom opakované zvýraznil pojem
ohrozenie. V opačnom prípade by totiž nepochybne bola hlásená ChzP. Potom bol dňom 9.5.2007
žalobca práve z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania preventívne preradený na prácu v oblasti
vetranie a bezpečnosť, teda mimo riziko DNJZ a vibrácií prenášaných na horné končatiny, čo žalobca
nijak nespochybňuje, naopak túto prácu považuje za menej fyzicky náročnú. Znalec uviedol, že pokiaľ

teda žalobca od 9.5.2007 nepracoval za rizikových pracovných podmienok vo vzťahu k zisteným
ochoreniam, nemôže za predpokladu, že klinické kritériá boli pri prvom objektívnom vyšetrení splnené
len pre ohrozenie chorobou z povolania, dosiahnuť na chorobu z povolania. Prípadné zhoršenie jeho zdr.
stavu môže byť hodnotené podľa jeho názoru len ako všeobecná choroba. Profesionalita je ako uviedol
vyššie odrazom legislatívy, nie zdravotného stavu, pričom pomerne rozsiahla spisová dokumentácia

tohto prípadu sa týka výhradne posúdenia profesionality. Aby zistené ochorenie mohlo byť uznané ako
choroba z povolania, musia byť súčasne splnené 3 základné podmienky, a to klinická kritéria, hygienická
kritéria, profesionalita a umiestnenie v zozname chorôb z povolania, čo v tomto konkrétnom prípade
zjavne neplatí.
19. Zástupca žalobcu k uvedenému znal. posudku RNDr. Urbanca uviedol, že podľa neho znalec

jednoznačne a nesporne potvrdil podstatu predchádzajúcich záverov MUDr. Soni Kešelákovej, ktoré
uviedlavZPč.1/2014z26.3.2014.Znalecďalejuviedolďalšiepodstatnéskutočnosti,naktorépoukazuje
od začiatku, že závery hygienického prieskumu sú chybné. RÚVZ fakticky len opísal pracovnú
anamnézu žalobcu, nevykonal žiadne šetrenia, ktoré by objektivizovali údaje uvedené v pracovnej
anamnéze,takžezáveryRÚVZfaktickynemožnobraťdoúvahyakoobjektívnydôkaz.Znalecpotvrdil,že

žalobca pracoval v riziku zvýšených vibrácií a nevylúčil ani prácu v riziku DNJZ. Pokiaľ ide o záver ZP, v
ktorom znalec teoretizoval na tému, že jemu diagnostikované ochorenia môžu vzniknúť aj v občianskom
živote, zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by u neho existovali
v občianskom živote a boli príčinou jeho ochorení, pričom dôkazné bremeno je v tomto smere celkom
na strane žalovaného a on kategoricky popiera, že by v občianskom živote robil práce, ktoré by mohli

spôsobiť jemu diagnostikované ochorenia a považuje za nesporné, že tieto ochorenia sú v príčinnej
súvislosti s jeho ťažkou a rizikovou prácou v podzemí.
20. Žalovaný k uvedenému znal. posudku RNDr. Urbanca uviedol, že podľa uvedeného znalca v
konkrétnom prípade neboli podmienky profesionality zistených ochorení objektivizované individuálne,
hodnotenie takýchto faktorov by teda podľa neho bolo zaťažené značnou mierou neistoty, nebolo by

objektívne. Za takéhoto stavu, keď aj samotná znalkyňa MUDr. Kešeláková vo svojom posudku uvádza,
že nie sú k dispozícii podklady, ktoré by sa vzťahovali priamo na monitorovanie žalobcu, nie je možné
s absolútnou určitosťou jednoznačne tvrdiť, že žalobca pracoval u žalovaného za podmienok vzniku
choroby z povolania. Ďalej poukázal na to, že kontrolný znalec súhlasil so znalkyňou v odpovedi na
otázku č. 4, že totiž hlásenie ohrozenia chorobou u žalobcu je v súlade s platnými právnymi predpismi, z

hľadiska hygieny práce však uvedený aspekt na strane 9 svojho posudku zhodnotil odlišne od znalkyne
MUDr. Kešelákovej. Poukázal na to, že kontrolný znalec na otázku č. 9, a to či ochorenie, ktorým žalobca
trpí, je chorobou z povolania, a to za stavu, keď klinika pracovného lekárstva vyhodnotila klinický stav
žalobcu a jeho expozíciu škodlivým faktorom na základe hygienického prieskumu RÚVZ so záverom, že
nejde o žiadnu chorobu z povolania, neodpovedal kladne. Uzavrel, že celoslovenská komisia nezistila

kompatibilitu medzi klinickým nálezom a závermi hygienického šetrenia profesionality, pričom znalkyňa
MUDr. Kešeláková na strane 30 posudku uvádza, že celoslovenská komisia nespochybnila kliniku
ochoreniaužalobcu,predmetomposudzovaniabolaotázka,čizadanýchpodmienokochoreniedosiahlo
odškodniteľný stupeň. Podľa komisie ochorenie u žalobcu nebolo v štádiu odškodnenia, čo potvrdil aj
kontrolný znalec v zhodnotení ad 4/ na strane 9 posudku. Žalovaný tak ako aj kontrolný znalec za

podstatnúvpredmetnejvecipovažovalodpoveďnaotázkuč.4,atožepodľanehoprišetrenípodmienok
výkonu práce u žalobcu zásadným údajom je dátum objektívneho vyšetrenia, pri ktorom bolo po prvýkrát
verifikovanéposudzovanéochorenie,vrátanezávažnostiporuchy.Vprípadežalobcutobolo20.12.2006,
čo podľa znalca znamená, že ku dňu 20.12.2006 boli u žalobcu splnené klinické kritériá iba pre ohrozeniechorobou z povolania, nie však pre chorobu z povolania, teda ochorenie nebolo v odškodniteľnom
štádiu, v opačnom prípade by nepochybne bola hlásená ChzP. Žalobca bol dňom 9.5.2007 z dôvodu
ohrozenia preradený na prácu v oblasti vetrania a bezpečnosti, teda už mimo rizika DNJZ a vibrácií, čo

žalobca nespochybňuje a sám túto prácu považuje za menej fyzicky náročnú. Pokiaľ teda žalobca od
9.5.2007 nepracoval za rizikových pracovných podmienok vo vzťahu k zisteným ochoreniam, nemôže
za predpokladu, že pri prvom objektívnom vyšetrení boli splnené kritériá iba pre ohrozenie chorobou
z povolania, dosiahnuť odškodniteľný stupeň choroby z povolania, podľa znalca prípadné zhoršenie
jeho zdr. stavu môže byť hodnotené už iba ako všeobecné ochorenie. Na základe toho nie je možné

prisvedčiť tvrdeniam žalobcu a určiť, že žalobca má chorobu z povolania, a to ani chorobu z dlhodobého
nadmerného a jednostranného zaťaženia ani chorobu spôsobenú vibráciami.
21.Zástupkyňažalovanéhonapojednávaníkonanom19.1.2017navrhlavovecinariadiťďalšiekontrolné
znalecké dokazovanie, a to ďalším znalcom z odboru hygieny a epidemiológie práce z dôvodu, že znalci
uviedli, že neexistujú individuálne merania rizikových faktorov vo vzťahu k žalobcovi, pričom kontrolný
znalec uzavrel, že nie je možné s absolútnou určitosťou jednoznačne potvrdiť profesionalitu ochorení

u žalobcu. Teda ak podľa znalkyne žalobca mohol pracovať za týchto podmienok, rovnako aj nemusel.
V rámci ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania by mal kontrolný znalec posúdiť hlavne rizikový
faktor DNJZ, teda odpovede znalkyne MUDr. Kešelákovej týkajúce sa tohto rizikového faktora, pretože
ak by súd zobral do úvahy zdôvodnenie kontrolného znalca týkajúce sa možného hlásenia choroby
z vibrácií, otvorenou zostáva otázka možného hlásenia choroby z DNJZ. Podľa kontrolného znalca je

táto otázka podstatná, keď uviedol, že k 20.12.2006 boli splnené len kritériá pre ohrozenie chorobou z
vibrácií, nie však pre chorobu vibrácií v odškodniteľnom stupni. Zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla,
že merania rizikového faktora DNJZ, vibrácii mohli byť vykonávané najskôr v roku 2008, pretože dovtedy
neexistoval žiadny spôsob merania rizikového faktora a do roku 2008 sa vychádzalo len z odborného
odhadu.

22. Podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce v platnom znení, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou
z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v
pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby
z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z
povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

23. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom do
31.12.2010, choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym
zariadením,zaradenádozoznamuchorôbzpovolaniauvedenéhovpríloheč.1,akvzniklazapodmienok
uvedených v tejto prílohe zamestnancovi a/ pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

24. Podľa položky 28 zoznamu chorôb z povolania v prílohe č. 1 k zákonu o sociálnom poistení chorobou
z povolania je choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené
vibráciou, ktorá vzniká pri kontakte so zdrojmi vibrácií.
25. Podľa položky 29 zoznamu chorôb z povolania v prílohe č. 1 k zákonu o sociálnom poistení chorobou
z povolania je choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie

kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, ktorá vzniká pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu.
26. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
27. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

28. Podľa právnej vety obsiahnutej v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/65/2006 publikovaného v Zo súdnej praxe pod číslom 40/2007 spor medzi zamestnancom
a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia,
vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši

súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania), na základe
zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť podustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval
právny záujem na tomto určení.
29. Podľa § 198 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v platnom znení, ak sa v konaní vyskytne otázka, o

ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto
rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť
úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
30. Podľa § 31 ods. 6 Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom
znení, rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a

štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa
alebo z vlastného podnetu.
31. Podľa zákona § 16 ods. 1 písm. b) č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení platnom do 31.7.2014, lekársky posudok na účely tohto
zákona je výsledok posúdenia zdravotného stavu v súvislosti s priznaním choroby z povolania. Podľa
zákona § 16 ods. 2 tohto zákona lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku

1 vykonáva poskytovateľom určený lekár.
32. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 29.12.2009 domáhal určenia, že žalobca pracoval u
žalovaného v čase od 1.7.1980 do 30.4.2007 za podmienok vzniku chorôb z povolania, a to choroby z
vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou podľa položky č. 28
prílohy č. 1 k Zákonu č. 461/2003 Z.z. a choroby z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia

končatín - ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín - položka č. 29 uvedenej prílohy. Z obsahu
žaloby je zrejmé, že ide v danom prípade o určovaciu žalobcu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016. Otázku naliehavého právneho záujmu na podobnej
žaloberiešilNajvyššísúdSR,ktorýdospel kzáveru,žeideožalobusvojhodruhuapretoniejepotrebné,
aby žalobca preukazoval naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu tento právny záver nebolo možné

použiťnapredmetnékonanie,pretožežalobcavtomtokonaníničímnepreukázal,žebysiuplatňovalvoči
Sociálnejpoisťovniakékoľveknárokyvzmyslezákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,pretopodľa
názoru súdu nepreukázal ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva. Podľa názoru
súdu z vykonaného dokazovania a ustanovení právnych predpisov vyplýva, že proces priznania choroby
z povolania vo svojej podstate nie je procesom súkromnoprávnej povahy, ale procesom verejnoprávnym,

keďže prebieha tak, že vydanie lekárskeho posudku príslušným zdravotníckym zariadením, teda
príslušnou klinikou pracovného lekárstva nie je závislé od toho, aké údaje tejto klinike poskytne
zamestnávateľ,aleodtoho,čipríslušnýúradverejnéhozdravotníctvatomutozdravotníckemuzariadeniu
uvedie, či zamestnanec z hľadiska vzniku chorôb z povolania pracoval alebo nepracoval na rizikovom
pracovisku. Na tom nemení nič ani to, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri zaraďovaní

pracovísk vychádza z údajov poskytnutých mu zamestnávateľom, keďže jeho konečné rozhodnutie
nie je viazané týmito údajmi, ale je závislé od rozhodnutia tohto úradu, keďže aj napriek nesúhlasu
zamestnávateľa môže ním uvedené nerizikové pracoviská zaradiť do kategórie rizikových. Práve v
týchto súvislostiach, je potom medzi sporovými stranami v danom prípade sporná zodpovednosť
zamestnávateľa - žalovaného za vzniknuté ochorenia žalobcu , ktorými je postihnutý a v tej súvislosti

sporná otázka či pracoval u žalovaného za podmienok vzniku chorôb z povolania. V § 195 ods. 4
Zákonníkaprácejestanovené,žezaškoduspôsobenúzamestnancovichorobouzpovolaniazodpovedá
zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. V danom prípade žalobca tvrdí a podanou žalobou sa
domáha určenia, že žalobca pracoval u žalovaného už v čase od 1.7.1980 do 30.4.2007 za podmienok

vzniku vyššie uvedených chorôb z povolania uvedených pod pol. č. 28 a 29 v prílohe č. 1 k Zákonu
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V tej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 216 C.s.p. v
platnom znení ods. 1,2, v zmysle ktorého súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú môže iba vtedy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V tej súvislosti súd konštatuje,

že v danej veci nejde podľa názoru súdu o prípad v zmysle § 216 ods. 2 C.s.p., kedy určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami vyplýva z osobitného predpisu a potom teda platí, že
súd je v tejto veci viazaný žalobným návrhom žalobcu a prekročiť ho nemôže. Z výsledkov vykonaného
dokazovania nesporne vyplýva a uvedenú skutočnosť ani nikto nenamietal, že v čase do 30.4.2007, tak
ako bola ohraničená doba v žalobcom návrhu, kedy mal žalobca pracovať u žalovaného za podmienok

vzniku vyššie uvedených chorôb z povolania, bolo žalobcovi hlásením z 2.4.2007 hlásené len ohrozenie
chorobou z povolania, a to choroby z vibrácií, ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín
spôsobené vibráciou podľa pol. č. 28, s dátumom prvého zistenia 20.12.2006 a s dátumom priznania
2.4.2007. Správnosť uvedeného záveru, že ku dňu 2.4.2007 bolo ochorenie žalobca len v štádiuohrozenia chorobou z povolania potvrdila v znaleckom posudku č. 1/2014 MUDr. Soňa Kešeláková,
ktorá uviedla, že prvé príznaky ochorenia, ktoré viedli neskôr k hláseniu ochorenia chorobou z povolania
sa objavili u žalobcu 20.12.2006, pričom subjektívne príznaky, objektívny nález, laboratórne prístrojové i

konziliárnevyšetreniaušpecialistovpotvrdilipoškodeniezdraviažalobcu,ktoréprizhodnotenípracovnej
anamnézy a klinického nálezu viedli k vydaniu hlásenia o ohrození chorobou z povolania z 2.4.2007
v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom podľa znalkyne závery tohto hlásenia boli objektívne.
I znalec RNDr. Jiří Urbanec vo svojom ZP č. 1/2016 z 12.7.2016, ktorý ako znalec z odboru hygieny
práce, posudzoval profesionalitu zisteného ochorenia u žalobcu a teda pracovnú expozíciu s ohľadom

na diagnózu ochorenia, v odpovedi na otázku č. 4 uviedol, že z pozície hygienika práce je pri šetrení
podmienok výkonu práce celkom zásadný údaj, a to dátum objektívneho vyšetrenia, pri ktorom bolo
po prvýkrát verifikované posudzované ochorenie vrátane závažnosti poruchy, v prípade žalobcu bolo
toto vyšetrenie vykonané 20.12.2006, čo korešponduje i s údajom uvedeným v ZP MUDr. Kešelákovej,
následnebolovydanéhlásenieohrozenímchorobouzpovolania2.4.2007Klinikoupracovnéholekárstva
a klinickej toxikológie v Martine, pod položkou 28 - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín

spôsobené vibráciami, čo znamená, že ku dňu 20.12.2006 boli u žalobcu splnené klinické kritériá len pre
ohrozenie chorobou z povolania, nie pre chorobu z povolania. Znalec uviedol, že v opačnom prípade by
totiž nepochybne bola hlásená choroba z povolania. Znalec ďalej uviedol, že žalobca bol od 9.5.2007
preradený práve z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania preventívne na prácu v oblasti vetranie
a bezpečnosť, teda mimo riziko DNJZ a vibrácií prenášaných na horné končatiny, čo žalobca nijak

nespochybňuje a pokiaľ teda žalobca od 9.5.2007 nepracoval za rizikových pracovných podmienok vo
vzťahu k zisteným ochoreniam, nemôže za predpokladu, že klinické kritériá boli pri prvom objektívnom
vyšetrení splnené len pre ohrozenie chorobou z povolania, dosiahnuť na chorobu z povolania. Podľa
znalca prípadné zhoršenie jeho zdr. stavu môže byť hodnotené podľa jeho názoru len ako všeobecná
choroba. Na základe uvedeného potom znalec dospel k záveru, že aby zistené ochorenie mohlo byť

uznané ako choroba z povolania, musia byť súčasne splnené tri základné podmienky, a to klinické
kritériá, hygienické kritériá, profesionalita a umiestnenie v zozname chorôb z povolania, čo v tomto
konkrétnom prípade zjavne neplatí. Vychádzajúc z uvedeného záveru znalca, ktorý súd považuje za
správny, vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade je v zmysle § 216 ods. 1 C.s.p. súd viazaný
žalobným návrhom v podanej žalobe, v zmysle ktorého žalobca žiadal určiť, že žalobca pracoval u

žalovaného v čase do 30.4.2007 za podmienok vzniku chorôb z povolania podľa položky č. 28 a 29
prílohy č. 1 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne
podľa názoru súdu vyplýva, že do 30.4.2007 nemohol žalobca u žalovaného pracovať za podmienok
vzniku ním uvedených chorôb z povolania, pretože k 2.4.2007 mu bolo hlásené len ohrozenie chorobou z
povolaniavzmyslepoložkyč.28prílohyč.1kZákonuč.461/2003Z.z.,pretosúdžalobužalobcuvcelom

rozsahu ako neopodstatnenú zamietol. V tej súvislosti súd tiež udáva, že znalec Jiří Urbanec uviedol,
že podľa neho prípadné zhoršenie zdr. stavu po preradení na inú vhodnú prácu pre ohrozenie chorobou
z povolania môže byť hodnotené len ako všeobecná choroba. Vzhľadom k tomu, že žalobca vymedzil
v podanej žalobe dobu výkonu práce u žalovaného od 1.7.1980 do 30.4.2007, kedy mal pracovať u
žalovaného za podmienok vzniku chorôb z povolania, súd už v ďalšom konaní nezameral dokazovanie,

či zistené vyššie uvedené choroby u žalobcu sú dôsledkom pridružených všeobecných ochorení, resp.
dôsledkom výkonu aktivít v občianskom živote alebo dôsledkom výkonu ďalšej prípadnej nevhodnej
práce žalobcu u žalovaného i v čase po preradení, v dôsledku ktorej by došlo u žalobcu k vzniku
prípadných chorôb z povolania a nevykonal ani dokazovanie ďalším kontrolným znaleckým posudkom
ako navrhol žalovaný. Preto súd s poukazom na všetko uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu ako

neopodstatnenú zamietol, keďže v čase do 30.4.2007 nemohol u žalovaného pracovať za podmienok
vzniku chorôb z povolania, keďže k 30.4.2007 mu bolo hlásené len ohrozenie chorobou z povolania.
33. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku
na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.

vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej
veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto by mu mal súd priznať plnú náhradu trov konania voči
žalobcovi, avšak keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal priznať, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

34. O náhrade trov štátu vzniknutých v súvislosti s vyplateným svedočným a znalečným v rozsahu, ktoré
nebolo kryté zloženým preddavkom zo strany žalobcu, súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle
§ 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., a to po preskúmaní aktuálnych sociálnych pomerov žalobcu za účelom
preverenia, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.