Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205770
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415205770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu:
TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom
JUDr. Vratislavom Šteffekom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: L. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, K. Z., zastúpená opatrovníčkou do 30. 06. 2016 Evou Pivarčovou,
zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o návrhu na zaplatenie sumy 548 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/181/2015-47 zo dňa 26. 10.
2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/181/2015-47 zo dňa 26. 10. 2014 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 396 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne počítaný od 25. 04. 2014
do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok).
Súd čo do zvyšku návrh žalobcu zamietol (druhý výrok).

Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Vratislava Šteffeka, pozostávajúce z trov na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 14,47
€ a trov právneho zastúpenia vo výške 164,43 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí
výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 548 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 548 € od 25. 04. 2014

do zaplatenia titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru. Žalobca uviedol, že so žalovanou dňa 13.
11. 2013 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420133349, na základe ktorej jej poskytol úver vo
výške 400 € za úrok vo výške 80 € a servisný poplatok vo výške 72 €, pričom žalovaná sa celkovú čiastku
552 € zaviazala uhradiť v 13-tich mesačných splátkach. Vzhľadom na porušenie povinnosti žalovanej
splácať úver riadne a včas, zosplatnil úver ku dňu 24. 04. 2014.

3. Súd prvej inštancie zistil, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanej úver, preto na právny vzťah žalobcu a žalovanej, založený zmluvou o úvere aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného
zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Uzavretú zmluvu okresný súd zároveň podriadil
aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná s poukazom na § 2písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. bola v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalobca mal s poukazom na § 2 písm. b) citovaného
zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba

poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti
zmluvy v súlade s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a to uvedenie doby trvania zmluvy o úvere
a termín konečnej splatnosti, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a uvedenie výšky, počtu a

termínov, splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zák. č. 129/2010 Z. z.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané
kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky 10. dňa po
uzavretízmluvyasplatnosťďalšíchsplátok k30.dňuposplatnostipredchádzajúcejsplátky,pričomtakto
dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci. V obchodných

podmienkach je zároveň uvedené, že konečná splatnosť úveru je 370. deň po uzavretí zmluvy. Uvedené
dva spôsoby určenia termínu splatnosti úveru si navzájom odporujú, teda nie je jednoznačne dojednané,
kedy (ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru.

6. Pokiaľ ide o dojednanie RPMN, táto je uvedená v čl. 1 zmluvy vo výške 67,70 %, keďže ide o

predtlačený formulár (bez možnosti zmeny jeho obsahu), takto paušálne dojednané RPMN (bez vzťahu
ku konkrétnym sumám a podmienkam spornej zmluvy, nemožno považovať za splnenie podmienky
uvedenia RPMN v zmluve.

7. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

dojednaná je len celková suma splátok (3 x 2 €; 10 x 54,60 €) bez bližšej špecifikácie aká časť
splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky. Splnenie tejto náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nie je možné nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úroku, prípadne odplaty.

8. Vzhľadom na absenciu náležitostí súd prvej inštancie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zák. č.
129/2010 Z. z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na skutočnosť,
že nedostatok, čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 ods. 2 má
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

9. Keďže žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 € a žalovaná zaplatila celkovo sumu 4 €,
žalobcovi priznal nárok vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru na zaplatenie
sumy 396 € s príslušenstvom z dôvodu, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 548 € s prísl., súd
čo do zvyšku (150 € s prísl) návrh zamietol.

10. Okresný súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania.

11. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 OSP podľa pomeru úspechu v konaní.

12. V súlade s § 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti

rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie vo zvyšku návrh zamietol podal odvolanie žalobca podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) OSP, rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu,
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnosť rozhodnutia. Navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a navrhol rozhodnúť o trovách konania.

13. Odvolateľ poukázal na nesprávny záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje
zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že žalobca so žalovaným v
úverovej zmluve jasne a zreteľne stanovil termíny jednotlivých splátok, pričom právny poriadok neurčuje,
že termín splátok musí byť rovnaký kalendárny deň v mesiaci. Prvá splátka bola stanovená na 10. deň po

uzatvorení zmluvy, t. j. na 23. 11. 2013, druhá a každá ďalšia na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky, teda druhá splátka bola splatná 23. 12. 2013 a ďalšie splátky boli stanovené rovnakým kľúčom,
pričom posledná 13. splátka bola stanovená na 370. deň po uzatvorení zmluvy, pričom tento deň je aj
dňom konečnej splatnosti úveru. Zo zmluvy je teda možné vyvodiť jednoznačne ako termín konečnejsplatnosti úveru, tak aj dĺžku jeho trvania, čo je nutné považovať za postačujúce, zákon neustanovuje
formu, akou má byť termín konečnej splatnosti úveru stanovený, pričom termín konečnej splatnosti bol
stanovený 370. dňom od uzavretia zmluvy.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že v zmluve je uvedená PRMN, z odôvodnenia nie je zrejmé, pokiaľ sa
má týkať nedostatku tejto náležitosti, či sa súd prvej inštancie zaoberal výškou a pravdivosťou RPMN.
V zmluve je jasne a určite uvedená RPMN, pričom uvedená hodnota je správna.

15. Podľa odvolateľa zmluva o úvere tiež obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 psím. k) zák. č. 129/2010 Z.
z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to v čl. II., podľa ktorého dlžník
sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane úroku a servisného poplatku v mesačných
splátkach a to nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2 € (splátky úroku) a ďalej v
pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 5 460 € (istina vo výške 73,26 %, úrok
vo výške 13,55 % a servisný poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky). Žalobca teda

jednoznačne definoval zloženie splátok. Pokiaľ súd uvádzal absenciu náležitostí a to ročnej úrokovej
sadzby a priemernej RPMN, úverová zmluva ich obsahuje. Úroková sadzba je v zmluve vyjadrená v čl.
I. zmluvy - úver je poskytnutý za celkový úver vo výške 20 % istiny, t. j. za dobu 370 dní, pričom zákon
umožňuje stanoviť úverovú sadzbu aj fixnou úrokovou sadzbou (§ 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.

16. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

17. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade
s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

18. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

19. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je
vecne správne. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o

veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v odôvodnení rozsudku.

21. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

22. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne
interpretoval.

23. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie.

Odvolateľ napadol odvolaním rozsudok v časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol, z dôvodu, že súd
pokladal zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

24. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi ako zmluvu spotrebiteľskú,
na ktorú správne aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a skúmal náležitosti zmluvy. V

súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať
aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Ak zmluva neobsahuje uvedenú náležitosť v súlade s § 11 ods. 1 psím. b) zák. č. 129/2010 Z. z. sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa stotožňuje

s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje vôbec, resp. obsahuje neurčito
vyjadrenú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., ktorou je doba trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Neurčitosť niektorej z náležitostí zmluvy má ten istý
účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľskýchúverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzavretia
zmluvy. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, odvolací súd konštatuje, že táto musí byť uvedená v
zmluve spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum doby trvania

zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zákonodarca vyžadovaním uvedených náležitostí kladie dôraz na
ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia zmluvy zrejmé, kedy presne nastane posledný deň
splatnosti úveru, aká dlhá bude doba trvania zmluvy. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ust. § 9 ods.
2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. Predmetné ustanovenie jednoznačne pojednáva o konečnej splatnosti
úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. V obchodných podmienkach (t.j. nie priamo v zmluve) je

len uvedené „termín poslednej splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru je 370. deň po uzatvorení
zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. V
zmluve nie je uvedený presný dátum. Súd prvej inštancie správne uviedol, že nie je jednoznačným a
zrozumiteľným spôsobom uvedené kedy je termín konečnej splatnosti úveru, keď zmluva ustanovuje
splatnosť prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný

kalendárny deň v mesiaci. V obchodných podmienkach je zároveň uvedené, že konečná splatnosť
úveru je 370. deň po uzatvorení zmluvy, a teda údaj neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať kedy nastane konečná splatnosť úveru, nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom,
termínom) nastane konečná splatnosť. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípom
ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie

sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený
termín konečnej splatnosti úveru a namiesto toho bol ešte zaťažený jeho výpočtom, pričom vzhľadom na
uvedené ujednanie pre spotrebiteľa nie je v zmluve ani presne určený termín jednotlivých splátok bez
toho, aby si spotrebiteľ termín splatnosti nemusel prácne vypočítavať každý mesiac, keďže splatnosť
splátok je dohodnuté 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, termín splatnosti pripadá potom

na číselne rôzne dni každý mesiac. Pre spotrebiteľa nie je možné bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy jednotlivých splátok. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, tak ako to vyžaduje zákon
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Odvolací súd sa teda stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy. Predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

25. Keďže nie sú splnené náležitosti zmluvy, ktoré majú za následok aj každá osobitne, to, že uver je
bezúročný a bez poplatkov, je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Pre vecnú správnosť

rozhodnutia, postačuje ak súd zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z
náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Uvedené nespochybňuje
ani odvolateľ. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa už ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní
nezaoberal, keďže tieto nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania potvrdil aj súvisiaci výrok, ktorým okresný
súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca v odvolaní neuvádzal

žiadne skutočnosti poukazujúce na nesprávnosť tohto výroku vo vzťahu pomeru úspechu a neúspechu
účastníkov konania, ani výška priznanej náhrady trov konania sa vzhľadom k dôvodom odvolania
nestala predmetom preskúmania odvolacím súdom.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods.1, § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
v odvolacom konaní nebol úspešný a preto by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
žalovanej. Žalovanej však žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a preto jej odvolací súd nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).