Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613201637
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1613201637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, B. a otca
O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. U. D. XX, N., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky
na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. novembra
2016, č.k. 16P/224/2015-99, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na zníženie

výživného a návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému G. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne počnúc mesiacom november
2016, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/234/2007-31 zo dňa 23.10.2007 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/50/2011-91 zo dňa 17.2.2012, a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným
súdu dňa 14.2.2013 domáhal zníženia výživného zo sumy 80,- eur na sumu 30,- eur mesačne, keďže
je bez zamestnania a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému O., nar. XX.XX.XXXX. Matka
s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a podaním, doručeným súdu dňa 31.8.2015, navrhla
zvýšenie výživného na sumu 120,- eur z dôvodu, že maloletý je už na druhom stupni ZŠ, má zhoršený

zdravotný stav, a tým sa zvýšili aj výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania zistené, že práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli
pôvodne upravené rozsudkom Okresného súdu Brezno, 8P/234/2007-31 zo dňa 23.10.2007, ktorým
súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné vo výške 1.500,-
Sk mesačne, styk otca s maloletým neupravil. Naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Malacky,
ktorý rozsudkom č.k. 9P/50/2011-91, zo dňa 17.2.2012 zvýšil výživné zo sumy 49,79 eur mesačne

na sumu 80,- eur mesačne. V čase tohto rozhodovania maloletý nastúpil do základnej školy, býval
s matkou v O. v dvojizbovom byte. Matka poberala invalidný dôchodok vo výške 116,90 eur a bola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným
príjmom 564,93 eur a pribudla mu dňa 10.12.2011 ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému O.. Odposlednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého G., ktorý je starší o 4 roky,
kým v čase pôvodného rozhodovania bol žiakom 1. ročníka základnej školy, toho času má 12 rokov a
navštevuje 6. ročník základnej školy v S., na cestovné minie 20,- eur, na telefón 10,- eur, v škole sa

nestravuje, keďže podľa vyjadrenia matky na to jej prostriedky nepostačujú, a má zvýšené výdavky z
dôvodu zdravotných problémov, je evidovaný u klimatického imunológa alergológa a raz ročne absolvuje
liečebný pobyt spojený s inhaláciami. Výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj
sohľadomnacelkovýnárastživotnýchnákladovvzrástlivsúvislostisjehofyzickýmrastomnaoblečenie,
obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj

na mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života. Preskúmaním majetkových pomerov
rodičovsúdzistil,žeodposlednéhorozhodnutiaovýživnomunichnedošlokpodstatnejzmenepomerov,
keď otec síce v čase podania návrhu bol nezamestnaný, avšak dňa 18.4.2013 sa opätovne zamestnal
u zamestnávateľa R. A. a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 550-600,- eur. Naďalej žije
v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, s ich spoločným maloletým dieťaťom O. a s dcérou jeho
manželky. Jeho mesačné výdavky predstavujú približne sumu vo výške 455,- eur (nájomné vo výške

158,- eur, elektrina vo výške 29,- eur, hypotéka vo výške 100-110,- eur, spotrebný úver vo výške 43,-
eur, kontokorent vo výške 20,- eur, cestovné do zamestnania vo výške 30,- eur, poplatok za škôlku
maloletého syna O. vo výške 25,- eur a poplatok za lieky pre manželku vo výške 40,- eur), na ktorých sa
podieľa aj jeho manželka, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 104,70 eur mesačne. Otec si svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletému G. riadne plní, stýka sa s ním iba sporadicky. Matka maloletého

G. je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 139,- eur mesačne a nakoľko neodkladným
opatrením súdu bola maloletá R. T., nar. X.X.XXXX zverená do jej starostlivosti, v budúcnosti bude
poberateľkou aj rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur. V spoločnej domácnosti žije so svojim
manželom, s maloletým G., s maloletou R. a so svojim švagrom, pričom jej mesačné výdavky na bývanie
predstavujú sumu 390,- eur, na ktorých sa podieľa aj matkin manžel, ktorého príjem predstavuje sumu

430,- eur mesačne.

4. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné podmienky
na zníženie výživného, ale na jeho zvýšenie vzhľadom na to, že odôvodnené potreby maloletého G.

narastajú, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, otec dosahuje stabilný príjem vo výške 550-600,- eur a
skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému O., nar. XX.XX.XXXX, súd bral do úvahy
pri minulom rozhodovaní o výživnom. Nakoľko má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd
pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol na dlhy otca z titulu pôžičiek, ktoré záväzky si vzal na
seba vedome a dobrovoľne. Súd stotožňujúc sa s návrhom matky maloletého dieťaťa, zvýšil výživné

na maloleté dieťa od mesiaca november 2016 zo sumy 80,- eur na sumu 120,- eur, a to aj s ohľadom
na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa
ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na
plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle
uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 550-600,- eur tak 30 % predstavuje sumu 165,- eur až 180,-

eur. Otec má dve vyživovacie povinnosti (G. 11 rokov a O. 5 rokov), pričom o maloletého O. sa osobne
stará so svojou manželkou. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 120,- eur a matka
prispeje sumou 60,- eur, (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou
starostlivosťou)apripočítasaktomuprídavoknadieťa,taksuma203,52eurmesačne(120+60+23,52)
poskytne dostatok finančných prostriedkov na pokrytie jeho osobných potrieb a takto ustálená výška

výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj
kritériám Zákona o rodine.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, namietajúci nedostatočne zistený skutkový stav
a nesprávne právne posúdenie veci a navrhol, aby odvolací súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na

maloletého zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V
odvolaní uviedol, že v čase posledného zvýšenia výživného v roku 2012 mal jeho maloletý syn O. iba
pár mesiacov a medzičasom tiež vyrástol. Súd prvej inštancie v súčasnosti pri rozhodovaní o zvýšení
výživného zohľadnil, že maloletý G. vyrástol, pričom túto skutočnosť už súd nezohľadnil, hoci aj náklady
tohto dieťaťa sa podstatne zmenili, navštevuje materskú školu, kde uhrádza 25 eur ako školné a stravné.

Tiež súd nevzal do úvahy skutočnosť, že v domácnosti otca je aj dospievajúce dieťa U. A., o ktorú sa
spolu s manželkou stará a uhrádza jej životné, okrem výživného, ktoré platí jej biologický otec v sume
60 eur mesačne náklady, pričom len náklady spojené so školou, cestovným a stravným predstavujú 50,-
eur mesačne, okrem nich však potrebuje zabezpečiť ošatenie, obutie, hygienické potreby a iné výdavkyspojené s vekom. Maloletú U. pritom treba považovať za blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho
zákonníka, a preto by súd mal brať výdavky maloletej U. za také, ktoré každomesačne vynakladá rodina
otca. Z celkových príjmov jeho rodiny ( príjem otca 560 eur, príjem manželky 104,70 eur, prídavky na U.

a O. spolu 47,09 eur, výživné na U. 60,- eur) po zaplatení výživného 80,- eur na mal. O., cestovného do
práce 30 eur mesačne, nákladov na bývanie spolu 320,90 eur, mesačných splátok pôžičky na zariadenie
domácnosti 86,- eur, nákladov na školu u U. 50,- eur a na škôlku u O. 25 eur, výdavkov na lieky pre
manželku cca 40,- eur mesačne, platby otca do stavebnej sporiteľne sumu 43,- eur mesačne. mesačne
a výživného, ktoré platí na svojho syna vo výške 27,- eur mesačne zostane po zrátaní príjmov a odrátaní

výdavkov jeho rodiny suma 69,89 eur mesačne, z ktorej je potrebné zabezpečiť stravu, hygienické
potreby, obuv, ošatenie pre štyri osoby. Pri určení výživného na sumu 120 eur, ako to urobil súd prvej
inštancie, by rodine otca zostala na bežné výdavky iba suma 29,89 eur. Súd tiež nepreveril, či má
matka nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, ako s ňou nakladá a či z nej má ďalší príjem, keďže býva
v podnájme.

6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý bol toho názoru, že tu nie sú
dané zákonné podmienky na zníženie výživného a výška výživného tak, ako bola určená, je v záujme
maloletého, zodpovedá jeho odôvodneným potrebám a zohľadňuje aktuálne možnosti a schopnosti
oboch rodičov, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na nárast
nákladovnavýživumaloletéhostým,že vzmyslevalorizačnejklauzulyobsiahnutejv§78ods.3Zákona

o rodine už vývoj samotných životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže
odôvodniť zmenu výšky výživného. Poukázal tiež na to, že otec si vyživovaciu povinnosť síce riadne plní,
ale na výchove a výžive syna sa iným spôsobom nepodieľa a tiež na to, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a súd nemá prihliadnuť na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie vedome a dobrovoľne, splátky pôžičiek resp. spotrebných úverov a pod. Pokiaľ ide o existenciu

ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému O., táto skutočnosť bola zohľadnená už v minulosti a pokiaľ
ide o maloletú U. A., vyživovaciu povinnosť voči nej má predovšetkým jej biologický rodič a preto má
matka maloletej právo domáhať sa úpravy výživného k maloletej cestou príslušného súdu.

7. Aj matka navrhla rozsudok potvrdiť, keď vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na mesačné

náklady jej rodiny, osobitne na výdavky maloletého v súvislosti s alergiou, čo na lieky predstavuje od
10,- do 20,- eur mesačne a na liečebný pobyt ročne od 50,- do 100,- eur s tým, že z jej vlastných
príjmov, ktoré v súčasnosti tvorí rodičovský príspevok vo výške 388 eur, prídavky na dve deti 47,09 eur
a čiastočný invalidný dôchodok 134,90 eur nedokáže zvýšené náklady maloletého uhrádzať, pričom jej
manžel, ktorý je t.č. nezamestnaný a poberá podporu 220,- eur mesačne, nemá vyživovaciu povinnosť

k maloletému G.. Rovnako poukázala matka na to, že ani otec nie je povinný finančne zabezpečovať
maloletú U., keďže nie je jeho dcérou. Dvojizbový byt v O., ktorý matka vlastní, si odkúpila od svojich
rodičov a nemá z neho žiadny finančný príjem ale ani výdavky, keďže byt obýva jej matka, ktorá tam má
doživotné právo bývania a hradí si výdavky sama. Z príjmu rodiny matky v celkovej sume 822,90 eur
po uhradení výdavkov na nájomné, elektrinu, internet a televíziu, mobilné telefóny, pôžičiek a nákladov

na školu zostane mínus 25,10 eur, v čom nie je započítaná strava a ošatenie maloletého. Tým, že v
domácnosti s nimi žije aj švagor, ktorý prispieva na chod domácnosti sumou 150 eur, dokážu uhrádzať
tieto náklady. Poukázala na to, že podľa jej informácií otcov syn O. navštevuje hokejový výcvik, kde musí
vynakladať nemalé finančné prostriedky a matka nevidí dôvod, prečo by aj starší syn G. nemohol byť
rovnako finančne podporovaný.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a §
7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66 CMP)
a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je potrebné
zmeniť.
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zníženie výživného na návrh otca doručený súdu

dňa 14.02.2013 a zvýšenie výživného na návrh matky doručený súdu dňa 31.08.2015. Predmetom
prieskumu odvolacieho konania je posúdenie, či tu boli splnené podmienky na zníženie alebo zvýšenie
výživného, ak áno, na akú sumu a od akého dátumu.10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniamrozhodnýmpreposúdenie,čidošlokpodstatnejzmenepomerovodôvodňujúcichzmenuvýšky

výživného a takto zistený skutočný stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Súd prvej inštancie však
nie celkom správne dospel k záveru, že ním určená výška zvýšeného výživného zodpovedá možnostiam
a schopnostiam otca maloletých.
11.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
12. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a
počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet

nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s

ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov.

13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. V konaní bolo nesporne preukázané, že na strane maloletého došlo k takej zmene pomerov, ktorá
by odôvodňovala zvýšenie výživného, keďže od poslednej úpravy výživného v r. 2012 maloletý G. ( ktorý
bol v tom čase prvák), vyrástol a v súčasnosti je už žiakom 6. triedy, čiže postúpil do 2. stupňa základnej

školy,vsúvislostisčímmožnokonštatovaťnárastnákladovnavýživumaloletého,pretožemusíuhrádzať
školsképomôcky,cestovné,stravné,navyšemázvýšenévýdavkyvsúvislostisozdravotnýmstavomato
na lieky od 10,- do 20,- eur mesačne a na liečebný pobyt ročne od 50,- do 100,- eur, odhliadnuc od toho,
že už samotná skutočnosť, že dieťa je staršie o 5 rokov je v zmysle ustálenej súdnej praxe považovaná
za podstatnú zmenu pomerov, keďže bezpochyby znamená zvýšenie bežných výdavkov na jeho výživu

ako sú strava, ošatenie, obuv, hygiena, kultúrne, športové záujmy a iné voľnočasové záujmy. Zistená
zmena pomerov obvykle teda zakladá dôvod na zvýšenie výživného, avšak na druhej strane treba mať
na zreteli, že výška výživného musí reflektovať nielen na odôvodnené potreby dieťaťa, ale súčasne aj
schopnosti a možnosti povinného rodiča a prihliadnuť aj na ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu.

15. V súčasnosti otec platí súdom určené výživné vo výške 80,- eur, nad rámec uvedeného mu
neprispieva a s dieťaťom sa stretáva len sporadicky. Dokazovaním bolo zistené, že otec, ktorý v čase
posledného rozhodovania súdu bol zamestnaný s príjmom 564,93 eur, bol prepustený zo zamestnania
a od 01.02.2013 do 17.04.2013 mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti v celkovej sume za
toto obdobie 1.147,90 eur, následne sa však už od 18.04.2013 zamestnal v R. A., a.s. kde podľa

listinných dôkazov dosahuje priemernú čistú mzdu 550,- až 600,- eur ( za posledných 12 výplatných
pások predložených otcom dosahoval 587,- eur netto), takže u otca možno konštatovať, že nedošlo
k podstatnej zmene pomerov, pretože jeho príjem zostal bezo zmien a vyživovacia povinnosť k mal.
O. existovala už v čase poslednej úpravy výživného. Celkový príjem rodiny otca, spolu s invalidnýmdôchodkom manželky, výživným na jej dcéru U. a prídavkov na dve deti je 799,79 eur, ktoré príjmy
musia pokryť potreby 4 osôb, žijúcich v domácnosti. Je síce pravdou, že voči manželkinej dcére U.
nemá otec mal. G. vyživovaciu povinnosť ako biologický rodič, avšak treba dať za pravdu odvolacej

námietkeotca,žeakočlendomácnostiablízkaosobamáprávo,abyajjejpotrebybolivrámcitejtorodiny
uspokojované, keďže otcova manželka je jej matkou a má voči nej vyživovaciu povinnosť. Na druhej
strane treba prisvedčiť aj námietke matky a procesného opatrovníka, že vzhľadom na vek a zvýšené
potreby U., ktorými otec argumentuje v odvolaní, je tu dôvod požadovať zvýšený príspevok na jej výživu
od biologického otca U. a nemožno preto prenášať túto povinnosť na otca mal. G., ktorý sám má dve

vlastné deti výživou na neho odkázané a navyše má zákonnú povinnosť živiť aj svoju manželku, ktorá
je vzhľadom na nízky príjem takisto na neho odkázaná.

16. Matka maloletého G. v čase poslednej úpravy výživného v r. 2012 už nepracovala ( predchádzajúci
pracovný pomer bol skončený z dôvodu jej zdravotných problémov s chrbticou) a bola evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie, pričom od 22.06.2011 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške

116,90 eur mesačne a výživné na mal. G. 49,79 eur, bývala s matkou v dvojizbovom byte v O.. Matka v
súčasnosti naďalej poberá invalidný dôchodok a to 134,90 eur, zároveň rodičovský príspevok vo výške
388,- eur ( z dôvodu, že sa stará o maloletú R. T., nar. X.X.XXXX, ktorú má s manželom v predbežnej
náhradnejstarostlivostivzmyslerozhodnutiasúdusp.zn.15P/58/2016)avýživnénamaloletého80,-eur,
jej finančná situácia oproti februáru 2012, kedy súd rozhodoval naposledy, sa teda podstatne zlepšila,

pretože má cca 603,- eur, čo predstavuje nárast o 436,- eur, zároveň však musí vo zvýšenej miere
uhrádzať rastúce náklady na výživu mal. G., pretože otec nad rámec sumy 80,- eur neprispieva a zvýšili
sa jej podstatným spôsobom náklady na bývanie, keďže sa vydala, odsťahovala od matky z O. a žije
s manželom v prenajatom byte, čo však súd posúdil ako objektívny dôvod zvýšenia nákladov, pretože
dvojizbový byt nezodpovedá už potrebám samostatnej rodiny, starajúcej sa o mal. syna G., ako aj o

ďalšie dieťa, ktoré majú v náhradnej starostlivosti, navyše v byte býva aj matka matky. Celkový príjem
rodiny matky spolu s dávkou v nezamestnanosti manžela a prídavkami na dve deti je 822,90 eur a z
tohto príjmu musia vyžiť 4 členovia domácnosti, pričom vyživovací vzťah matky k maloletej R. T. tu nie je
titulom povinnosti biologického rodiča ( ktorí budú mať zrejme povinnosť prispievať na výživu maloletej
určenú súdom), ale aj v tomto prípade je samozrejmé, že ako člen domácnosti aj toto dieťa musí byť

nasýtené, oblečené atď, podobne ako je to v prípade U..

17. Berúc do úvahy potom tie rodičmi uvádzané výdavky, ktoré súd vyhodnotil ako nevyhnutné a teda
dôvodne vynakladané ( do ktorej kategórie však nepatria výdavky rodičov vynakladané na pôžičky a
úvery a v rodine matky sem rozhodne nepatria aj neprimerane vysoké výdavky za mobilné telefóny,

ktoré táto uvádza až v celkovej výške 110,- eur ), potom vyhodnotením majetkových pomerov oboch
rodičov a ich životnej úrovne, odvolací súd považoval výživné určené vo výške 120,- eur mesačne ako
nie celkom primerané zistenému skutočnému stavu. Suma 120,- eur by síce zodpovedala odôvodneným
potrebám mal. G., ale presahuje možnosti a schopnosti otca a takáto výška výživného by zase bola
na ujmu uspokojovania odôvodnených potrieb druhého otcovho maloletého dieťaťa O., pričom súd pri

rozhodovaní musí chrániť záujmy všetkých maloletých detí a nie výlučne toho, o ktorom práve prebieha
súdne konanie. Otec správne v odvolaní poukázal na nárast nákladov na výživu aj jeho druhého dieťaťa,
ktorú skutočnosť je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť. V zmysle ustálenej súdnej praxe na výživu jeho
dvoch detí možno od otca dôvodne požadovať, aby prispieval sumou 30% zo svojho čistého príjmu, čo je
cca 176,- eur s tým, že súd by si mal predbežne vyriešiť otázku, aká časť z tejto sumy by mala pripadnúť

na výživu staršieho G. a mladšieho O.. Tu treba vychádzať z ich veku a zistených odôvodnených
potrieb, ako aj z podielu osobnej starostlivosti zo strany otca ( tieto dôvody nasvedčujú potrebe vyššieho
výživnéhoumal.G.akoumal.O.),alezároveňjenevyhnutnézohľadniťajostatnéokolnostikonkrétneho
prípadu, najmä s akým podielom na výžive dieťaťa možno rátať zo strany druhého povinného rodiča,
teda matky každého dieťaťa. Tu treba vziať do úvahy, že matka mal. G. môže na maloletého prispievať

nepochybne vyššou sumou, keďže má len túto jednu vyživovaciu povinnosť a príjem nepochybne vyšší
( spolu s prídavkami 523,- eur) ako matka mal. O. ( spolu s prídavkami cca 152,- eur), pričom táto druhá
má ešte aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť z prvého manželstva. Zatiaľ čo matka mal. O. sa môže na výžive
ich spoločného dieťaťa podieľať iba minimálnym výživným podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. 27,13
eur, u matky mal. G. sa jej príspevok na výživu syna javí ako primeraný vo výške najmenej 100,- eur.

18. Vyhodnotením všetkých uvedených skutočností, ktoré odvolací súd musel vziať do úvahy pri
posudzovaní primeranosti výživného na mal. G., dospel súd k záveru, že takouto primeranou sumou je
potom naďalej 80,- eur mesačne, ktorá zohľadňuje majetkové pomery oboch rodičov, ich schopnosti amožnosti ako aj ich životnú úroveň s prihliadnutím k počtu vyživovacích povinností. Ako bolo uvedené
vyššie, vzhľadom k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorého náklady na výživu
nepochybne vzrástli, by bolo teda inak síce dôvodným zvýšenie výživného, avšak za predpokladu, že by

to pomery na strane povinného rodiča dovoľovali. Avšak ako bolo zistené, zo sumy 176,- eur, ktorou sa
otec môže podieľať na výžive jeho detí, vyššia suma musí ísť na výživu syna O. (napriek jeho nižšiemu
vekuapodieluajosobnejstarostlivostiotcaodieťa)atoz dôvodu,žeprávenaotcovispočívadrviváčasť
jeho výživy pre nedostatok príjmov na strane jeho matky, ktorá poberá len čiastočný invalidný dôchodok.
Takto otec zaplatí výživné na G. v sume 80,- eur a na O. v sume 96,- eur, čo spolu s výživným zo strany

matiek bude tvoriť u mal. G. sumu 180,- eur a u mal. O. sumu 123,13 eur, ktorá je vzhľadom na potreby
detí primeraná, žiadne z nich nie je vo vzťahu k otcovi znevýhodnené a obe deti sa rovnakým spôsobom
budú podieľať na otcovej životnej úrovni.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd za použitia ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň rozhodol aj o nároku na

náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58
CMP a ust. § 396 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).