Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211305
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4413211305.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu: R. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., č. XXX, právne zastúpený advokátom J.. N. D., so sídlom XXX XX
W., Q. Y. 3, proti žalovanej: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. M., W. XX/B , právne zast.: G.
kancelária W. & T. s.r.o., so sídlom R. XX, XXX XX Q. M., o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
XX.XXX,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.5.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 20.000,- eur a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu žalobca zdôvodnil
nasledovne:
So žalovanou žil žalobca v spoločnej domácnosti od roku 2006. V roku 2011 začali stavať rodinný dom

v Nových Zámkoch, ktorý je toho času postavený na ul. Topoľová s orientačný číslom 11/B. Výstavba
sa realizovala na pozemku žalovanej. Stavebné povolenie bolo takisto z dôvodu, že ona bola vlastníčka
pozemku, vydané iba na žalovanú. Do rodinného domu žalovanej žalobca z vlastných finančných
prostriedkov investoval nemalú čiastku. Od žalovanej v rámci mimosúdneho riešenia sporu požadoval
čiastku vo výške 20.000,- eur, ktorej sa dožadoval titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca
v žalobe uviedol, že do rodinného domu žalovanej ivestoval peniaze, ktoré jej poskytol v očakávaní,

že v budúcnosti ich spolužitie nejako zlegalizujú, avšak výsledok jeho očakávania sa nedostavil. V
roku 2012 asi v mesiaci október, ho žalovaná vyhodila z domu, do ktorého aj on prispel nemalou
čiastkou. Do rodinného domu žalovanej investoval vlastné finančné prostriedky a to tak, že dňa
24.12.2011 vyplatil za stavebné práce Ing. Gulášovi, stavebnej firme, sumu vo výške 20.000,-
eur. Okrem toho zakúpil aj dlažbu, obklady, WC a svietidlá do rodinného domu, ale k tomuto doklady
predložiť nevie. Za účelom zakúpenia dlažieb a obkladov do kúpeľne, WC, svietidiel, keď sa dokončoval
rodinný dom, žalovaná disponovala jeho banko-kartou k účtu, ktorý mal žalobca v ČSOB v Rakúsku

a vyberala peniaze z bankomatu v Nových Zámkoch, na ul. M. R. Štefánika 19, celkovo 8 x po 400,--
eur v dňoch od 19.7.2011 do 26.7.2011, čo činí 3.200,- eur. V uvedené dni bol žalobca v práci vo
Švajčiarsku. Na vynaloženie jeho investícií do nehnuteľnosti žalovanej použil žalobca finančné
prostriedky, ktoré mal našetrené v hotovosti, nakoľko už dlhšiu dobu pracuje v zahraničí a ešte si
požičal peniaze od svojej matky vo výške 2.000,-eur a od svojho priateľa tiež vo výške 2.000,- eur, ktoré
on osobne aj vrátil. Po rozchode so žalovanou sa žalobca domáhal od žalovanej vrátenia jeho peňazí

a chcel , aby išli k právnikovi za účelom spísania nejakej zápisnice a uznania záväzku voči jeho osobe.
Vedel, že žalovaná peniaze nemá, preto súhlasil s tým, aby mu uvedenú sumu splácala. Žalovaná
sa vyhovárala, stále mu sľubovala. Žalobca v žalobe uviedol, že syn žalovanej reagoval na jeho výzvuurobenú prostredníctvom žalobcovej právnej zástupkyne, že žalovaná je ochotná sa s ním dohodnúť
na vyrovnaní, avšak momentálne peniaze nemá, ale keď predajú záhradnú chatku súhlasila by jeho
mama s dohodou vo výške 15.000,- eur. Následne sa však právnej zástupkyni žalobcu ozvala aj v tom

čase žalovanú zastupujúca advokátka, JUDr. Zuazana
Baková, ktorá uviedla, že žalovaná je ochotná vrátiť žalobcovi len preukázané finančné investície
žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu vzniklo vlastníkovi nehnuteľnosti bezdôvodné obohatenie k okamihu, kedy ku zhodnoteniu
došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci.

Prospech z plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 odsek 1 a odsek 2 Občianskeho zákonníka totiž
vzniká prijatím tohto plnenia. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby
na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil,
obohatenie vydal. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. O
bezdôvodnom obohatení žalovanej sa žalobca dozvedel v mesiaci október 2012, kedy ho vyhodila z
domu a ukončila s ním spolužitie. Z vyššie uvádzaných dôvodov a to s poukazom na ustanovenie § 451

Občianskeho zákonníka žalobca navrhol, aby Okresný súd Nové Zámky vydal vo veci rozsudok, ktorým
žalovanú zaviaže na úhradu sumy 20.000,- eur žalovanému. Počas pojednávania / na pojednávaní dňa
5.5.2016/ žalobca spresnil predmet bezdôvodného obohatenia a mal zato, že bezdôvodné obohatenie
žalovanej predstavuje sumu 20.000,- eur , ktorú sumu za žalovanú dňa 24.12.2011 vyplatil žalobca
stavebnej firme pána Guláša ako zálohu za práce na stavbe domu.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá nárok žalobcu v celom rozsahu poprela. Tvrdila, že práce na
dome zaplatila ona a že nie je pravda, že nedisponovala finančnými prostriedkami. Naopak, poukázala
nato, že po smrti manžela v roku 2005 získala značnú finančnú čiastku z jeho životnej poistky. Išlo u
sumu 4 milióny slovenských korún a okrem toho jej po nebohom manželovi zostala aj finančná čiastka

597.000,- Sk. Okrem toho jej matka prispievala zo svojej vkladnej knižky, spolu v sume 5.000,- eur.
Keďže je žalovaná jedinou dcérou, matka bola ochotná jej kedykoľvek pomôcť. Okrem uvedeného bola
žalovaná zamestnaná u RVPS v Nových Zámkoch ako veterinárny asistent, dosahovala slušný plat,
nebola preto odkázaná na to, aby čerpala z finančných prostriedkov po manželovi. K uvedenému
ešte poberala vdovský dôchodok po manželovi zo zahraničia. Matka darovala žalovanej časť svojho

pozemku a po jeho prekvalifikácii na stavebný pozemok, žalovaná začala s výstavbou domu na tomto
pozemku. Predbežný odhad finančných investícií na stavbu RD Reflex bol vo výške 61.000,- eur. Táto
suma sa navýšila o projekt, stavebné povolenie a iné zákonom stanovené poplatky. Žalovaná uviedla,
že dokázala uskutočniť stavebný zámer a aj ho finančne pokryť. Žalovaná tvrdila, že stavebné práce
boli stavebnej firme vyplácané priebežne z jej finančných prostriedkov. Žalovaná tiež uviedla, že po

dokončení stavebných prác staviteľovi nezostala nič dlžná.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi založenými v
spise a výsluchom svedka Ing. Pavla Guláša.

4. Ako bolo uvedené žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v
sume 20.000,- eur, ktoré on vyplatil dňa 24.12.2011 majiteľovi stavebnej firmy, Ing. Pavlovi Gulášovi
za žalovanú. Uvedenú sumu mal žalobca vyplatiť za žalovanú bez právneho dôvodu. Jednalo sa o
zálohu na práce, ktoré mali byť vykonané na dome žalovanej. Preto mal žalobca zato, že o túto sumu,
zaplatenú žalobcom 24.12.2011 stavebnej firme za žalovanú, sa žalovaná bezdôvodne obohatila / § 454

Občianskeho zákonníka/ a preto je žalovaná povinná mu bezdôvodné obohatenie vydať / § 451 ods. 1
a § 456 Občianskeho zákonníka/. Na týchto svojich tvrdeniach žalobca zotrval počas celého konania. Na
preukázanie toho, že skutočne dňa 24.12.2011 túto sumu stavebnej firme za žalovanú uhradil predložil
súdu príjmový pokladničný doklad na sumu 20.000,- eur, vystavený dňa 24.12.2011, kde je uvedené
že suma 20.000,- eur bola prijatá od žalobcu a účel platby je uvedený ako: ,,záloha na práce RD Nové

Zámky“. Žalobca na pojednávaní , ktoré sa konalo dňa 5.5.2016 vyslovene uviedol, že stavebná firma
časť dokladov o úhradách vystavila aj na neho . Takto vystavili na neho doklady o úhradách spolu na
sumu 50.000,- eur. Bolo to preto, lebo vždy , keď priniesol peniaze stavebnej firme on, vystavili doklady
na neho. Žalobca uviedol, že sa to dialo tak, že keď prišiel zo zahraničia, žalovaná mu dala peniaze,
on išiel do stavebnej firmy, vyplatil peniaze a oni mu dali o tom doklad. Z tých uvedených uhradených

50.000,- eur , na ktoré bol vystavený doklad na jeho meno, mu skutočne dala žalovaná 30.000,- eur. Ale
tých zvyšných 20.000-,eur zaplatil žalobca zo svojich peňazí, lebo žalovaná nemala v tom čase peniaze
a vedúci zo stavebnej firmy ho prosil, aby to uhradili, aby mohli ukončiť rok. Žalobca uviedol, že tých
20.000,- eur mal doma , neboli vybraté z účtu, išlo o jeho úspory. Na pojednávaní dňa 7.5.2015 žalobcauviedol, že sporných 20.000,- eur odovzdal v hotovosti dňa 24.12.2011 pánovi Gulášovi. Žalovaná
v konaní taktiež zotrvala na svojich vyjadreniach. Trvala na to, že stavbu svojho domu si financovala
sama a skutočnosť, že za ňu žalobca z jeho vlastných finančných prostriedkov zaplatil stavebnej firme

dňa 24.12.2011 sumu 20.000,- eur poprela. Naopak, na pojednávaní dňa 7.5.2015 uviedla, že príjmový
pokladničný doklad z 24.12.20111 , predložený žalobcom je podľa nej pochybný, pretože takúto sumu
vyplácala pánovi Gulášovi ona už v novembri 2011 a potom sa už žiadne práce nekonali.

5. V konaní bol vypočutý ako svedok Ing. Pavol Guláš, majiteľ stavebnej firmy, ktorá stavbu domu

realizovala. Tento pred súdom uviedol, že oboch účastníkov konania pozná , pretože žalovanej staval
rodinný dom a v tom čase s ňou žil žalobca. Svedok uviedol, že stavbu realizoval ako fyzická osoba
- živnostník. Ale v tom čase mal aj s.r.o.-čku. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto mu vyplácal
cenu prác, svedok uviedol, že prvú sumu 14 tisíc eur mu zaplatila žalovaná a bol pri tom aj otec
žalobcu. Inokedy mu peniaze vyplácali buď u nich doma po predložených súpisov prác, jeden alebo
dvakrát mu doniesli spoločne obaja peniaze do kancelárie. Raz alebo dvakrát mu doniesol peniaze

žalobca ku nemu domov, ale žalovaná to odsúhlasila , o všetkom vedela. Svedok uviedol, že nikdy
nepýtal samostatne peniaze buď od jedného , alebo druhého. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či 24.12.2011 prijal svedok peniaze od žalobcu , svedok uviedol, že ak je tam súpis vykonaných
prác , tak áno. Súčasne potvrdil, že všetko čo vykonal mu bolo zaplatené. Na upresňujúcu otázku
právnej zástupkyne žalovanej ,aby sa svedok jednoznačne vyjadril kedy , kde a kto mu odovzdal dňa

24.12.2011 a akú sumu svedok uviedol, že nevie kde mu to odovzdali, či u nich doma, ale to bola tá
prvá platba 14 tisíc eur. Potom doplnil, že si nie je istý, či to bola prvá platba, ale bolo to 14.000,-eur
a odovzdala mu tú sumu žalovaná.
Svedkovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu na č.l. 13, kde sa nachádza príjmový pokladničný doklad z
24.12.2011 na sumu 20.000,- eur, k čomu svedok uviedol, že mesiac , alebo dva potom, ako sa ukončili

práce na dome, ho oslovil žalobca, aby mu svedok vystavil doklad na peniaze, ktoré dal žalobca na
stavbu. Žalobca totiž svedkovi vravel, že už so žalovanou nežije a potrebuje to k tomu, aby sa s
ňou vedel nejako dohodnúť. Svedok dal preto pokyn svojmu zamestnancovi, aby to vystavil, svedok
sa totiž nikdy nepýtal, čie sú to peniaze. Či žalobcu, alebo žalovanej. Svedok dal pokyn skladníkovi,
aby ten príjmový doklad vyplnil. A čo sa týka tej sumy, tak žalobca im povedal, že zhruba 20 tisíc eur

boli jeho peniaze, preto na ten príjmový pokladničný doklad uviedli tú sumu, ktorú požadoval žalobca,
t.j. 20.000,-eur. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej , či toho 24.12.2011 prijal svedok od žalobcu
20.000,-eur, alebo niekto iný, svedok uviedol, že nie, že fyzicky odovzdané neboli. Súčasne dodal , že
v tom čase už mali ukončenú stavbu a mali aj všetko zaplatené.

6. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu voči žalovanej na úhradu sumy 20.000,- eur a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá suma mala predstavovať žalobcom uhradenú cenu
stavebných prác, resp. zálohy na tieto práce, ktorú sumu uhradil žalobca dňa 24.12.2011 za žalovanú
majiteľovi stavebnej firmy, pánovi Gulášovi.

7. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8. Keďže predmetom konania bolo žalobcom uvádzané bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej

v sume 20.000,- eur, ktoré malo vzniknúť tak, že žalobca bez akéhokoľvek právneho dôvodu zaplatil
za žalovanú dňa 24.12.2011 majiteľovi stavebnej firmy cenu stavebných prác, resp. zálohy na tieto
práce, súd v rámci zisťovania skutkového stavu, výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a
výsluchom svedka, skúmal, či k úhrade uvedenej sumy, ktorú úhradu žalobca preukazoval príjmovým
pokladničným dokladom, skutočne dňa 24.12.2011 došlo, či túto úhradu vykonal žalobca, a ak k tejto

úhrade došlo, či bola skutočne vykonaná bez právneho dôvodu. Žalobca síce v konaní tvrdil, že túto
sumu dňa 24.12.2012 skutočne majiteľovi stavebnej firmy za žalovanú uhradil, žalovaná to však v celom
rozsahu poprela a listinný dôkaz- príjmový pokladničný doklad z 24.12.2011 spochybnila, tvrdila totiž , že
v tom čase bola už výstavba rodinného domu ukončená a cena za výstavbu z jej strany celá zaplatená. Ajkeď konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku/ ďalej len O.s.p/ a v priebehu konania
nadobudol účinnosť nový sporový poriadok a to zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok / ďalej
len C.s.p./ , oba tieto procesné predpisy upravujú sporové konanie , pre ktoré vo všeobecnosti platí,

že dôkazné bremeno vo vzťahu svojmu tvrdenia, t.j. preukázaniu že to čo žalobca tvrdí je pravda, že
jeho nárok je oprávnený, znáša predovšetkým žalobca. Keďže žalovaná spochybnila tvrdenie žalobcu
v celom rozsahu, bolo jeho povinnosťou svoj nárok jednoznačne preukázať. V konaní síce žalobca
predložil listinný dôkaz - príjmový pokladničný doklad, aj tento však žalovaná spochybnila, preto
žalobca navrhol ako ďalší dôkaz výsluch svedka pána Guláša, majiteľa stavebnej firmy, ktorému mal

žalobca osobne dňa 24.12.2011 odovzdať v hotovosti sporných 20.000,- eur. Z výsluchu uvedeného
svedka mal však súd preukázané, že dňa 24.12.2011 mu žalobca žiadne peniaze neodovzdal a že
príjmový pokladničný doklad bol žalobcovi vystavený len z dôvodu, že o vystavenie tohto dokladu
požiadal svedka samotný žalobca, ktorý tento doklad potreboval k tomu, aby sa vedel so žalovanou
dohodnúť potom ako ukončili svoje spolužitie. Svedok pred súdom potvrdil, že v čase keď bol tento
doklad vystavovaný, bola už stavba dokončená a celá aj zaplatená. Žalobca pritom v konaní tvrdil, že

tieto peniaze v hotovosti odovzdal svedkovi dňa 24.12.2011 a že len táto suma bola zaplatená z jeho
vlastných peňazí. Ako bolo uvedené vyššie, na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.5.2016 vyslovene
uviedol, že stavebná firma časť dokladov o úhradách síce vystavila aj na neho, keď peniaze za žalovanú
do stavebnej firmy priniesol on, ale tých 20.000-, eur zaplatil žalobca zo svojich peňazí, lebo žalovaná
nemala v tom čase peniaze a vedúci zo stavebnej firmy ho prosil, aby to uhradili, aby mohli ukončiť

rok. Pravdivosť týchto tvrdení však žalobca nad všetku pochybnosť nepreukázal, naopak výsluchom
svedka mal súd preukázané, že dňa 24.12.2011 žalobca za žalovanú žiadny záväzok neplnil, nič za
ňu nezaplatil a listinný dôkaz, ktorý žalobca predložil na preukázanie jeho tvrdení- príjmový pokladničný
doklad, svedok sám označil ako doklad vydaný len na žiadosť žalobcu, a to v čase keď už bola stavba
dávno zaplatená. T.j. tento doklad nebol vydaný na to, aby potvrdil reálne prevzatie nejakej finančnej

čiastky na nejaké konkrétne a oprávnené plnenie. Preto súd tento listinný dôkaz - príjmový pokladničný
doklad z 24.12.2011, vyhodnotil ako bezpredmetný, nebolo ním vôbec preukázané žalobcom tvrdené
plnenie za žalovanú, ku ktorému malo dôjsť 24.12.2011. Na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žalobca v konaní absolútne nepreukázal, že dňa 24.12.2011 plnil za žalovanú,
t.j. zaplatil za ňu stavebnej firme 20.000,- eur. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný opak a

to, že k žiadnej úhrade za žalovanú dňa 21.12.2011 zo strany žalobcu nedošlo a príjmový doklad na
žalobcu bol vystavený bez akéhokoľvek dôvodu, pretože v tom čase bola stavba ukončená a zo strany
žalovanej aj zaplatená. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol,
žalobca totiž oprávnenosť svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej podľa §
451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka nepreukázal, pretože nepreukázal, že sa žalovaná na jeho

úkor obohatila tým, že za ňu plnil, to čo mala plniť ona / § 454 Občianskeho zákonníka/, resp. že jej plnil
bez právneho dôvodu / § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
9. Na záver súd konštatuje že k ostatným, účastníkmi konania uvádzaným skutočnostiam napr. o ich
osobnom vzťahu, osobných konfliktoch, osobných majetkových pomeroch atď. nie je potrebné sa
vyjadrovať, pretože tieto nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. Ako bolo uvedené , predmetom

sporu bola úhrada žalobcu v sume 20.000,- eur, ktorá mala byť vykonaná 24.11.2012 za žalovanú. Súd
vykonaným dokazovaním zistil, že k tejto úhrade zo strany žalobcu za žalovanú nedošlo a preto týmto
neexistujúcim plnením nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej. Žiadnym iným
plnením sa súd nezoberal, pretože toto konkrétne plnenie bolo predmetom sporu, toto konkrétne plnenie
žalobca sám označil ako plnenie bez právneho dôvodu za žalovanú .

10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná
bola plne úspešná v konaní / žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu/. Preto súd priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania

bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.